Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2009

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 13C/30/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5600899969
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2009:5600899969.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu A. W., bytom E. F. XX, proti žalovanej v 1. rade

B. W., bytom B. XXX, žalovanej v 2. rade P. K., bytom B. XXX a žalovanému v 3. rade D. W., bytom B.
XXX, v konaní o určenie neplatnosti závetu, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v 1. až 3. rade sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodnou žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 23.02.2000 proti pôvodne
žalovanému F. W., bytom B. XXX domáhal určenia, že závet poručiteľky L. W., nar.XX.XX.XXXX,
naposledy bytom B. XXX, zomrelej XX.XX.XXXX, spísaný formou notárskej zápisnice notárky JUDr. L.
Y., číslo N 51/98, NZ 49/98 zo dňa 12.03.1998 je neplatný z dôvodu mentálnej zdravotnej nespôsobilosti

poručiteľky na jeho zriadenie. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že o existencii závetu sa dozvedel
14.10.1999. Už počas vianočných sviatkov 1997 sa poručiteľka, ktorá je matkou A. a F. W., nachádzala
kvôli silnej skleróze v takom zdravotnom stave, že svojich najbližších príbuzných, s výnimkou žalobcu,
nespoznávala. Matka v čase spísania závetu 12.03.1998 podľa názoru žalobcu nebola schopná
rozpoznať a pochopiť zmysel svojho konania. Začiatkom roku 1992, keď bola poručiteľka pri plnom
vedomí, žalobcovi odovzdala vlastnoručne spísaný závet, podľa ktorého všetok hnuteľný a nehnuteľný
majetok majú obaja bratia zdediť rovnakým dielom. Písomným podaním z 29.09.2003 označeným ako
alternatívny návrh žalobca uviedol, že dopĺňa, aby súd v prípade zamietnutia návrhu na neplatnosť

závetu s poukazom na § 38 ods. 2 Obč. zák. rozhodol alternatívne tak, že závet je neplatný v časti
1/2 z dedičského podielu žalobcu s poukazom na § 479 Obč. zák. Na pojednávaní 10.11.2003 (čl. 135
súdneho spisu) žalobca navrhol rozšírenie návrhu tak, aby súd vyslovil, že závet uvedenej poručiteľky
je neplatný z dôvodu nedostatku vlastnoručného podpisu. Na pojednávaní 21.01.2009 súd rozhodol o
nepripustenízmenyžalobyz21.02.2000navrhnutejpísomnýmpodanímžalobcuz29.09.2003.Ozmene
žaloby vzhľadom na ďalší tvrdený dôvod absolútnej neplatnosti závetu (nedostatok vlastnoručného
podpisu poručiteľky) súd nerozhodoval, lebo ide stále o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorej

dôvod sa v enunciáte rozsudku nevyslovuje .

Žalovaný F. W. dňa 11.09.2008, teda počas konania zomrel. Podľa zistenia súdu jeho do úvahy
prichádzajúcimi dedičmi sú manželka B. W. a deti P. K. a D. W., s ktorými súd v zmysle ustanovenia § 92
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) pokračoval v konaní ako s univerzálnymi
sukcesormi.Pôvodne žalovaný F. W. písomným vyjadrením z 02.10.2000 uviedol, že rozhodnutie poručiteľky spísať
závet bolo jej vlastné, v tom čase bola v dobrom predovšetkým psychickom zdravotnom stave. Je
pravdepodobným, že práve predchádzajúci závet z 08.03.1992, o ktorom sa on dozvedel až počas

dedičského konania, bol vyhotovený pod vplyvom žalobcu. Až do jej smrti poručiteľku spolu so svojou
manželkou opatroval právny predchodca žalovaných. Matka sa pred ním viackrát vyjadrila, že chce
spísať závet bez toho, aby on mal vedomosti o jeho obsahu. Pri spisovaní závetu nebola matka pod
vplyvom liekov, ktoré by znižovali jej ovládaciu alebo rozpoznávaciu schopnosť. Nikdy on ani žiaden
jeho príbuzný matku k takémuto úkonu neovplyvňoval.

Žalobca na pojednávaniach uviedol, že o závete sa dozvedel na pojednávaní v dedičskom konaní
14.10.2008, keď mu bol ako osobe zdravotne zrakovo postihnutej čiastočne prečítaný. Má pochybnosť
aj o pravosti podpisu matky, pretože posledné mesiace si nepodpisovala ani prevzatie dôchodku. Matka
mu viackrát spomínala, že jeho brat F. a jeho blízki sa zaujímajú o majetok, preto mu odovzdala prvý
závet. Na spísaní závetu do notárskej zápisnice sa mama podieľala len fyzickou prítomnosťou. Matka
bývala sama. Keď k nej prišiel začiatkom augusta 1997, ťažko sa s ňou komunikovalo. Keď jej blahoželal

k 85-tym narodeninám hovorila, že je stará, už má 84 rokov. Jeho manželku označila za spoločníčku
z kúpeľov. Keď ju chcel vziať k sebe, najprv o tom s ňou hovorili, keď sa vrátili, sedela na posteli a
plakala a kričala, že nikde nejde. Zrejme bola ovplyvnená, aby k nim nešla. Najmä posledný rok pred
úmrtím potrebovala opateru, ktorú jej zabezpečoval právny predchodca žalovaných, brat žalobcu F.
a suseda B. W.. Žalobca matku navštevoval každý týždeň, alebo každé dva týždne, pretože v tom

čase pracoval v A.. Brat F. a jeho manželka B. boli dôchodcovia, takže mali lepšie podmienky, aby
sa mohli o matku starať. Za toto opatrovateľstvo bol ochotný urobiť aj nejaké majetkové ústupky. V
jeho domácnosti neboli podmienky na dlhodobé bývanie matky. Brat hovoril, že posledných 14 - 15
mesiacov pred smrťou si matka už nevedela zakúriť, uvariť ani čaj. V súdnom spise je založená (čl. 6)
fotokópia písomnosti označenej ako odpis závetu, kde podľa osvedčovacej doložky fotokópia súhlasí s

originálompozostávajúcimzdvochstrán.Onnemávedomosťotom,kdesanachádzadruhástranatohto
dokladu. Na spísanie závetu bola u notárky matka ohlásená osobou, ktorej totožnosť právny predchodca
žalovaných oznámiť nechcel. Ak matka napísala prvý závet a druhý, v ktorom prvý nespomína, zrejme
nevedela o čo ide. Zdravotný stav matky v čase pred spísaním závetu bol úmerný jej veku. Matka
strácala pamäť. B. W. sa s L. W. hnevala 30 rokov, ich vzťahy sa nápadne zlepšili pred záverom

života poručiteľky. Má vedomosť o tom, že matka bola asi štyrikrát hospitalizovaná, tieto skutočnosti zo
znaleckého lekárskeho posudku neboli čitateľnými. Netvrdí, že boli alebo neboli predložené súdnemu
znalcovi. Matka podľa lekárskej správy trpela tremorom rúk, podpis na záveti takéto znaky nenesie.
Text závetu je ladený minimálne stredoškolskou formou, matka nemohla pochopiť pojmy tam uvedené
ako sú majetok hnuteľný, nehnuteľný, pohľadávky, veci a práva. Matka mala pred smrťou tri vkladné

knižky pred rokom 1995, ktoré mu zverila do opatery. Všetky zneli na jej meno. V auguste 1995 bolo
vybraných z vkladnej výhernej knižky, na ktorú boli prevedené aj vklady z dvoch vkladných knižiek, F.
W. 42.500,-Sk. Vkladná knižka znela na meno A. W., deň alebo dva po smrti matky z nej bolo vybraných
20.000,-Sk. Zvyšok vkladu z vkladnej knižky, ktorá bola stornovaná, minul na svoje súdne trovy žalobca
vo výške niekoľko desaťtisíc korún. Podľa vedomosti žalobcu vklad na tejto vkladnej knižke predmetom

dedenia nebol. Zostatok na vkladnej knižke bol okolo 73.000,-Sk. V čase úmrtia matky tam bolo okolo
100.000,-Sk. K týmto transakciám dochádzalo asi v roku 1997. Matka chápala zmysel týchto peňažných
transakcií. Navrhol doplniť dokazovanie kontrolným znaleckým posudkom z odboru zdravotníctva a
znaleckým posudkom z odboru grafológie, ako aj výsluchom znalkyne, ktorá grafologický znalecký
posudok podala. Poukázal na to, že v konaní Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 11C/131/2000

bol matke ustanovený opatrovník. V grafologickom znaleckom posudku je uvedené, že podpisy na záveti
sú podpismi L. W.. Je použité množné číslo, keď ďalej je uvádzané, že závet má len jeden podpis. Ďalší
syn poručiteľky T. W. zomrel ženatý, bezdetný.

Právny predchodca žalovaných F. W. na pojednávaniach uviedol, že matka sa domáhala návštevy
notára, išla k nemu dobrovoľne. Hovorila v tom zmysle, kto ju doopatruje, tomu majetok podpíše. Žalobca

za mamou chodieval každé dva týždne, nezakúril jej; u neho v E. F. bola matka opatrovať húsatá, ale
žalovaný ju musel po dvoch mesiacoch odtiaľ zobrať. O prvom závete právny predchodca žalovaných
nevedel a nepoznal ani znenie druhého závetu, ktorý im bol prečítaný až v dedičskom konaní. Asi
dva roky pred smrťou začala matka hovoriť o tom, že chce spísať závet. Doslovne nepovedala, komu
majetok nechá. Rodina žalovaného sa o ňu starala od otcovej smrti, teda od roku 1983 s výnimkou

dvoch mesiacov roku 1992, kedy bola u žalobcu. Sedem rokov sa manželka žalobcu s L. W. hnevala.B. W. jej nosila obedy vybavené rodinou žalovaného z JRD v C. G., keď tam prestali variť, obedy jej
nosievala jeho rodina. K notárke matku doviezla nevesta žalovaného, mama vošla dnu do kancelárie,
on fajčil na schodoch a nevesta bola pri ňom. Matka bola vnútri asi trištvrte hodiny. Bratovi nepovedal o

tomto z dôvodu narušených vzťahov. Matku na spísanie závetu k JUDr. Y. objednal jeden jeho kamarát
z L., ktorého meno nechce uviesť. Odviezli ju autom, lebo sa bála ísť autobusom, aby jej neprišlo
zle a nebola cestovať zvyknutá. Lekárka MUDr. U. matku navštevovala každý mesiac asi dva roky
pred smrťou. Podania v súdnom spise tunajšieho okresného súdu 7C/228/98 čl. 3 a čl. 7 písala jeho
manželka. Doručenku k platobnému rozkazu v tej istej veci pre adresátku L. W. podpísal on ako svedok.

Vo svojej výpovedi z 27.11.1998 v tomto konaní pod poslednou dobou, v ktorej matka nemala byť
svojprávna rozumel to, že sem-tam mala matka výkyvy, ale vedela, čo hovorí, len dakedy zabúdala. Pod
poslednou dobou mal na mysli obdobie ani nie rok pred smrťou. V čase spisovania závetu bola matka
100% svojprávnou. V roku 1997 spočiatku s vkladnou knižkou na meno L. W. disponoval, vkladal tam
dôchodok, po vklade matke vkladnú knižku vrátil. Vkladná knižka bola ešte za života matky prepísaná na
žalobcu; neohlásili ju v dedičskom konaní, lebo sa so žalobcom dohodli, že si vklad rozdelia na polovice.

Na pojednávaní 01.10.2003 B. W. ako svedkyňa uviedla, že písomnosť čl. 3 súdneho spisu sp.zn.
7C/228/98 Okresného súdu Liptovský Mikuláš je písaná jej rukopisom. Išlo o spor z kupónovej
privatizácie, testiná L. W. mala ísť na súd, bola vo vysokom veku. Prosila ich, aby niečo spravili, aby
na súd nemusela chodiť. Klamali, že testiná má vysokú sklerózu, čo bolo chybou. Nepovedali súdu, že
tieto údaje nie sú pravdivé, neboli informovaní o tom, že sa to dá odvolať. Obsah listu písali spoločne s

manželom po spoločnej porade, aby vyhoveli testinej. Chceli ju ochrániť, aby nemusela ísť na súd. Na
spísanie závetu poručiteľku odviezli, doprevádzala ju ich nevesta L. W.. Svokra chodila po dome, na jar
vyplela záhradu, ale do obchodu vzdialeného asi 500 metrov od domu už nezašla.

Svedkyňa MUDr. B. U. na pojednávaní uviedla, že si na pacientku L. W. pamätá, navštevovala ju
jedenkrát mesačne. Jej psychický a fyzický stav bol primeraný veku, mala problémy so srdcom, ktoré

vyústili do ľahkej cievnej príhody, na ktorú aj zomrela. V deň úmrtia medzi 14.00 hod. a 16.00 hod. pri nej
našla nevestu B. W., ktorej svedkyňa oznámila, že L. W. odchádza. Psychická stránka pacientky bola
celú dobu dobrá, primeraná jej veku, mala známky sklerózy, do poslednej chvíle tkala ručne predložky.
Syna volala môj drahý F.. Pri pacientke svedkyňa stretávala F. W. - chodil jej vyčistiť pec, nosil jej stravu
navarenú jeho manželkou, predtým jej nosili stravu z družstva. Pacientka lekárku poznala, pol hodinu

alebo hodinu pred úmrtím jej na vetu, že sa uvidia neskôr kývla rukou. Stalo sa, že zabudla vypnúť
varič, preto sa o ňu starali rodinní príslušníci. Majetkové náležitosti ani to, že bola u notára, pacientka
nespomínala. Pani W. bola orientovaná v čase, priestore, vedela aký je deň aj čo jedla. Jej zdravotný
stav bol rovnaký aj pol roka pred smrťou. Nechcela ísť do nemocnice, stále hovorila, že má dobrého
syna, že sa o ňu postarajú. Známky duševnej poruchy u L. W. neboli. Jej duševná spôsobilosť bola

primeraná veku. Na duševnú činnosť pacienta majú vplyv len ťažšie formy ochorenia skleróza; u pani
W. o takéto nešlo. Ani raz sa nestalo, že by poručiteľka svedkyňu pri návštevách nespoznala. Tremor
rúk sa môže prejaviť na písomnej podobe rukopisu, u L. W. tremor bol, ale nie hrubý. Na otázku, či sa
mohlo stať, že znaky tremoru rúk neboli prítomné v jednom podpise, svedkyňa odpovedať nevedela.
Zdravotná dokumentácia L. W. bola do L. zaslaná kompletná.

Svedkyňa L. T. vo svojej výpovedi uviedla, že s L. W. bola v kontakte každý deň aj posledného pol roka
jej života. Dennodenne sa porozprávali, niekedy jej svedkyňa kúpila chlieb alebo kávu. Pokiaľ ide o jej
duševné schopnosti v bežných veciach, L. W. bola v poriadku. Hovorila svedkyni o záhrade, o tom ako
jej F. príde umyť oná, ako jej nosia navarené jedlo. Podľa názoru svedkyne nebola duševne chorá a
myslí si, že nezabúdala. Vždy vedela aký je deň, aká hodina, za nákup sa vždy sa pekne poďakovala.

O majetkových záležitostiach sa nebavili. O tom, či bola u notára L. W. nehovorila. Poznala hodnotu
peňazí, vedela si skontrolovať výdavok. Dôchodok poberala, čakala poštárku, nevie či tak bolo až do
konca. Nestalo sa v roku 1998, že si poručiteľka svedkyňu pomýlila s inou osobou. Keď bola poručiteľka
chorá, denne tam chodievala nevesta B. a syn F..

Svedkyňa L. S. vo svojej výpovedi uviedla, že bola susedou poručiteľky L. W., rozprávali sa o všeličom.

Nemala pocit, že L. W. nevie, o čom sa rozprávajú. Nevie, či si dôchodok L. W. preberala sama.
Poručiteľka nespomínala, že chce usporiadať majetkové vzťahy a nepochválila sa s tým, že bola v mesteu notára. Keď jej svedkyňa zaobstarala nákup nestalo sa, že by jej bola poručiteľka vyplatila nesprávne
bankovky alebo mince. Vedela, akú sumu si svedkyňa pýta a akú jej má dať. M. sa, že by uprostred
reči poručiteľka zabudla, o čom sa rozprávali. Žalobcu na návšteve u L. W. videla málokedy, občas ho

videla rýľovať v záhrade a dosť.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaniach uviedla, že má záujem sa dohodnúť, pretože peniaze u žalobcu
nie sú. Nech žalobca povie, ako si to predstavuje. Dedičské konanie po neb. F. W. skončené nie je. Tento
súd nerieši to, kto a v akej výške koľko bude dediť, ale neplatnosť závetu.

Žalovaní v 2. a 3. rade prejavili súhlas s výpoveďou žalovanej v 1. rade.

Z pripojeného spisu tunajšieho okresného súdu sp.zn. D 945/98, D/Not. 2/99 je preukázaným, že

poručiteľka L. W., nar.XX.XX.XXXX v T. zomrela XX.XX.XXXX v B., úmrtie nahlásil syn F. W.. Podľa
zápisnice z 8.12.1998 spísanej súdnou komisárkou JUDr. L. Y. je zisteným, že zomrelá zanechala závet
z 12.03.1998 spísaný do notárskej zápisnice N 51/98, NZ 49/98 notárky JUDr. M. Y. so sídlom C. L., Ul.
X. L. XXXX, kde bol aj v úschove. Zapísaný je v zozname závetov Okresného súdu Liptovský Mikuláš
Zz 23/98. Na rubovej strane tejto zápisnice sa nachádza odpis závetu poručiteľky z 12.03.1998 N 51/98,

NZ 49/98 notárky JUDr. L. Y., ktorý bol vyhlásený dňa 08.12.1998. Táto fotokópia podľa osvedčovacej
doložky notárky doslovne súhlasí s originálom pozostávajúcim z dvoch strán. Ide o úplný odpis, na
listine neboli vykonané žiadne zmeny. Zo zápisnice spísanej 28.01.2000 súdnym komisárom JUDr. L.
R., notárom v C. L. sp.zn. D 945/98, D/Not. 2/99-63 súd zistil, že účastník Ľudovít W. po prečítaní závetu
tento namietol čo do formálnej aj materiálnej platnosti neveriac, že závet spísala jeho matka, keď tvrdil,

že v závete nie je ani jej podpis. Na to bol poučený o povinnosti v lehote 30 dní podať žalobu na Okresný
súd Liptovský Mikuláš o neplatnosť závetu.

Z pripojeného spisu N 51/98, NZ 49/99 notárky JUDr. L. Y. so sídlom v C. L., Ul. X. L. XX súd zistil, že
dňa 12.03.1998 sa k notárke dostavila účastníčka L. W., bytom B. XXX, r.č. XXXXXX/XXX, ktorej osobná
totožnosť bola zistená z občianskeho preukazu a ktorej notárka do tejto notárskej zápisnice spísala

závet, podľa ktorého celý majetok ako hnuteľný, tak aj nehnuteľný, pohľadávky, veci a práva, ktoré v čase
svojej smrti poručiteľka bude vlastniť a ktoré budú tvoriť predmet dedičstva zanecháva svojmu synovi F.
W., bytom B. XXX, r.č. XXXXXX/XXX za to, že sa o ňu v jej starobe stará, poskytuje jej všetku potrebnú
starostlivosť a pomoc. V prípade, ak by poručiteľku neprežil, nech pripadne celý majetok jeho deťom v
rovnakých čiastkach. Žiada svojho druhého neopomenuteľného dediča syna A. W., aby túto jej poslednú

vôľu bez výhrad rešpektoval. V rubrike L. W. je podpis notárky JUDr. Y., rubriku JUDr. L. Y., notár
podpísala poručiteľka L. W.; závet je na prvej strane opatrený odtlačkom pečiatky notárky so štátnym
znakom. Na rubovej strane závetu je uvedené, že bol vyhlásený 08.12.1998. Zároveň dňa 12.03.1998
bolo poručiteľke vydané notárkou potvrdenie o tom, že má na podpísanom notárskom úrade spísaný
závet, ktorý je zapísaný aj v zozname závetov Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Potvrdenie obsahuje

vlastnoručný podpis poručiteľky. Notárka oznámila Okresnému súdu Liptovský Mikuláš spísanie závetu
písomnosťou z 12.03.1998 doručenou podľa prezenčnej súdnej pečiatky Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš 13.03.1998.

Z fotokópie uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7C/228/98 (právna vec žalobcu P. U.,
a.s. Q. proti L. W. o zaplatenie 2.000,-Sk) súd zistil, že žalovanej L. W. bol ustanovený opatrovník F. W.

z dôvodu, že žalovaná je vážne zdravotne postihnutá v zmysle § 29 O.s.p.

Zo znaleckého posudku znaleckého ústavu L. N. M. - psychiatrická klinika č. 16/2003 je preukázané,
že nebohá L. W., nar.XX.XX.XXXX zomrelá XX.XX.XXXX, netrpela žiadnou psychickou chorobou
ani duševnou poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Išlo u nej o tzv.
psychoorganický syndróm nepsychotický, teda kvantitatívne zmeny psychických funkcií (poruchy

pamäte, spomalenosť, poruchy spánku, celková slabosť). L. W. dňa 12.03.1998 netrpela duševnou
chorobou, ani duševnou poruchou v užšom zmysle, pre ktorú by nemohla pochopiť právne následky
spísania závetu do notárskej zápisnice a jej obsah. Dňa 12.03.1998 u poručiteľky nešlo o takú duševnú
poruchu, ktorá by podmieňovala nespôsobilosť na právny úkon v čase spísania závetu do notárskejzápisnice. Išlo u nej o psychoorganický syndróm nepsychotický, ktorý nebol takého charakteru, aby
ovplyvňovallucidituvedomia,konanienebohej,jejpodstatnúovplyvniteľnosťkonaniaazmyselprávneho
úkonu spísania závetu a jeho obsahu. Dva dni pred spísaním závetu bola nebohá L. W. ošetrená

lekárom, bol jej aplikovaný liek skvalitňujúci dýchanie, stimulujúci CNS (mozog), zvyšujúci sťahovanie
srdca(Sinttophyllin).LiekXanidilrozširujecievy,zlepšujecievneprekrvenie,hlavnenaperifériiazlepšuje
metabolizmus mozgu a jeho prekrvenie. Za predpokladu užívania týchto liekov bol zdravotný stav L.
W. v čase spísania závetu 12.03.1998 stabilizovaný. Uvedená liečba pravdepodobne mala priaznivý
efekt aj na jej duševný stav (oživenie, stimuláciu duševnej činnosti, aj keď pravdepodobne prechodne).

Psychické zmeny charakteru psychoorganického syndrómu neboli takej závažnosti a takého stupňa, že
by nebohá nemohla dostatočne posúdiť dôsledky svojho konania a nemohla pochopiť právne následky
spísania závetu do notárskej zápisnice, aby nemohla pochopiť jej obsah. Ovplyvniteľnosť jej osoby a
konania v čase podpisu závetu bola len v nepodstatnej miere a bola zapríčinená predovšetkým telesným
stavom nebohej (zhoršená mobilita, celková telesná slabosť).

Zo znaleckého posudku č. 35/2008 PhDr. PaedDr. V. P., znalkyne z odboru písmoznalectvo súd zistil,

že podpis na znenie L. W. v závete z 12.03.1998 je vlastnoručným podpisom L. W., naposledy bytom
B. XXX. Znalkyňa dospela k takémuto záveru vyhodnotením uvedených aj neuvedených nálezov a s
ohľadom na charakter sporného podpisu a na kvalitu porovnávacích podpisov.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len Obč. zák.) neplatný je právny úkon osoby konajúcej
v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 476d ods. 1 Obč. zák. poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice;
osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa § 479 Obč. zák. maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel
zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo
zákona.Pokiaľtomuzávetodporu,jevtejtočastineplatný,aknedošlokvydedeniuuvedenýchpotomkov.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 175k ods. 1, 2 Obč. súd. por. ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je
dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky

dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o
dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o
zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil
žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez
zreteľa na tohto dediča.

Žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia tzv. absolútnej neplatnosti právneho úkonu, a to závetu
poručiteľky L. W.. V zmysle § 175k ods. 2 Obč. súd. por. základným predpokladom pre to, aby sa
súd zaoberal meritórnym posúdením veci je dodržanie lehoty pre podanie žaloby. Tu súd poukazuje
na to, že v zmysle platnej právnej úpravy mal byť žalobca odkázaný na podanie žaloby uznesením; v
skutočnosti bol odkázaný na jej podanie osobne súdnym komisárom dňa 28.01.2000, čo je zachytené

v zápisnici z tohto dňa sp.zn. D 945/98, D/Not. 2/99-63 súdneho komisára JUDr. L. R., notára so
sídlom v C. L.. Nedodržanie tohto zákonného postupu (keď proti takémuto uzneseniu je prípustné
odvolanie), nemôže byť na ťarchu účastníka konania. Žaloba bola podaná na tunajšom okresnom súde
23.02.2000, teda včas. Žalobca sa domáhal svojou žalobou určenia absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. V zmysle § 80 písm. c/ Obč.súd.por. základnou podmienkou pre to, aby sa súd takouto žalobou

zaoberal, je naliehavý právny záujem na takomto určení. Postavenie žalobu v konaní pred súdom je
určené rozhodnutím notára, ktorým dediča odkáže na podanie žaloby. Vzhľadom na charakter konaniaby sa bez rozhodnutia o absolútnej platnosti alebo neplatnosti závetu stalo právne postavenie žalobcu
neistým. Ďalej súd prihliadal na okruh účastníkov konania. Nebohá poručiteľka L. W. zanechala ako
dedičov svojich synov A. a F. W.. Právnou nástupkyňou jej ďalšieho syna, nebohého T. W. bola len

manželka L. W.. Právnymi nástupcami poručiteľky L. W. vzhľadom na postupnosť dedičských skupín
sú potom len jej synovia A. a F. W.. Keďže F. W. za konania zomrel, súd pokračoval v konaní s
jeho do úvahy prichádzajúcimi dedičmi. Pokiaľ ide o meritórne posúdenie veci, súd nezistil žiaden
z dôvodov tvrdených žalobcom, ktoré by mali zakladať absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky L.
W., zriadeného do notárskej zápisnice dňa 12.03.1998. Z výpovedí svedkýň L. T. a L. S., ktoré žili v

susedstve poručiteľky, súd nezistil správanie poručiteľky nasvedčujúce jej duševnú poruchu. Naopak
poručiteľka bola orientovaná časovo aj priestorovo, poznala hodnotu peňazí, nemýlila si tieto svedkyne
s inými osobami. Aj svedkyňa MUDr. B. U., ktorá zabezpečovala o poručiteľku zdravotnú starostlivosť
pri svojich návštevách ako osoba disponujúca odbornými vedomosťami nepobadala príznaky duševnej
poruchy poručiteľky. Jej duševnú spôsobilosť hodnotila ako primeranú veku, bez známok duševnej
poruchy. Pacientka ju poznala ešte pol hodinu pred svojim úmrtím. Psychická stránka poručiteľky bola

primeraná jej veku so známkami sklerózy. Napokon, aj žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že matka
v r. 2007 chápala zmysel finančných transakcií robených s jej vkladnými knižkami. Rozhodujúcim pre
posúdenie duševnej poruchy bol znalecký posudok znaleckého ústavu L. N. M. č. 16/2003. Tento
preukázal, že poručiteľka netrpela v čase zriadenia závetu žiadnou psychickou chorobou, ani duševnou
poruchou s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií. Psychoorganický nepsychotický

syndrómom, ktorým poručiteľka v čase zriadenia závetu trpela, nebol charakteru ovplyvňujúceho
luciditu vedomia ani konanie nebohej, jej podstatnú ovplyvniteľnosť konania a zmysel právneho
úkonu a jeho obsahu. Naopak, poručiteľke bola aplikovaná liečba stimulujúca mozog, zlepšujúca
jeho metabolizmus a prekrvenie, stimulujúca duševnú činnosť, aj keď pravdepodobne len prechodne.
Vzhľadom na takéto závery znaleckého dokazovania zohľadňujúc, že bolo nariadené práve z dôvodu

vylúčenia pochybností priamo znaleckým ústavom, súd nevyhovel procesnému návrhu žalobcu na
nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania. Skutočnosť, že v konaní tunajšieho okresného súdu
bol ustanovený poručiteľke opatrovník je zanedbateľnou vzhľadom na to, že tento jej bol ustanovený
v konaní sp.zn. 7C/228/98 v zmysle § 29 Obč. súd. por. z dôvodu, že poručiteľka ako žalovaná bola
vážne zdravotne postihnutá. Z takéhoto odôvodnenia súdneho rozhodnutia nemožno vyvodiť, že ide o

zdravotný postih psychický. Navyše žalovaná v 1. rade dňa 01.10.2003 v pozícii svedkyne uviedla, že
poručiteľka ju a jej manžela prosila, aby niečo spravili, aby na súd nemusela chodiť a oni súdu uviedli
nepravdivý údaj o tom, že testiná má vysokú sklerózu.

Následne žalobca ako ďalší dôvod, pre ktorý by nemal byť testament absolútne platný, uviedol
nedostatok formálnej náležitosti závetu zriadeného do notárskej zápisnice, ktorým je vlastnoručný

podpis. Toto tvrdenie žalobcu je vyvrátené znaleckým posudkom súdnej znalkyne PhDr. PaedDr. V.
P. z odboru písmoznalectvo. Znalkyňa dospela k takémuto záveru podrobným skúmaním sporného
podpisu a kvality porovnávacích podpisov. Pokiaľ v tejto súvislosti namietal žalobca, že súdna znalkyňa
použila množné číslo slova podpisy a vyslovil pochybnosti o tom, čo bolo predmetom znaleckého
skúmania, tu súd poukazuje na to, že nasledujúca zvyšná časť inkriminovanej vety je formulovaná v

jednotnom čísle (napr. použité sloveso byť je použité v tvare je, nie v tvare množného čísla sú ). Ďalej
pokiaľ poukazoval žalobca na to, že je hovorené o prvej strane závetu a vzniká pochybnosť, či závet
nemal viac strán, tu súd poukazuje na ustanovenia Notárskeho poriadku, resp. Kancelárskeho poriadku
pre notárov, upravujúce náležitosti notárskych zápisníc. Z týchto dôvodov súd nevykonal žalobcom
navrhnuté dokazovanie a nevypočul súdnu znalkyňu na odstránenie týchto rozporov, nakoľko by to bolo

nadbytočným. Súd považoval za nadbytočné aj skúmanie, či znalecký ústav mal k dispozícii kompletnú
zdravotnú dokumentáciu poručiteľky; pokiaľ by zdravotná dokumentácia, ktorú mal znalec k dispozícii
nepostačovala na zodpovedanie otázok položených súdom formou znaleckého posudku, bol by znalec
túto skutočnosť súdu avizoval bez toho, aby znalecký posudok vyhotovil.

Žalobca sa počas konania domáhal pripustenia zmeny žaloby tak, aby sa súd zaoberal aj relatívnou

neplatnosťouzávetuvzmysle§479Obč.zák.Tusúdudáva,žerelatívnaneplatnosťtestamentunemôže
byť predmetom sporu dedičov o dedičské právo v zmysle § 175k ods. 2 Obč. súd. por. Jej podmienky sú
natoľko jednoznačné, že vždy ide len o právne posúdenie. Otázka, či je niekto potomkom zostaviteľa,
je otázkou osobného stavu. Námietka relatívnej neplatnosti ako nutný predpoklad neplatnosti závetu
je úkonom dediča v rámci dedičského konania a musí byť zjavné, či dedič takýto úkon urobil alebo

nie. V občianskom súdnom konaní nie je právny záujem na takomto určení. Ten, kto bol účastníkomdedičského konania a neuplatnil v ňom námietku relatívnej neplatnosti závete, je viazaný výsledkami
dedičského konania. Ak niekto nebol účastníkom dedičského konania a nemal preto možnosť uplatniť
v ňom námietku neplatnosti závetu v zmysle § 479 Obč. zák., môže sa domáhať svojho práva iným

typom žaloby.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 Obč. súd. por. Žalovaní ako
úspešní v konaní si právo na náhradu trov neuplatnili, preto im priznané nebolo.

O náhrade trov konania štátu súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia a po právoplatnosti rozhodnutia o návrhu žalobcu na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 5 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,
ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.