Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. apríl 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/370/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611212268
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611212268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: Jaroslava
Vosátka KAMEX, s miestom podnikania Rázusova 454/7, 033 01 Liptovský Hrádok, IČO: 32 594 704,
proti žalovanému: Branislavovi Švihrovi, s miestom podnikania Jakuba Grajchmana 276/47, 033 01
Liptovský Hrádok, IČO: 37 374 583, v konaní o zaplatenie 5.602,63 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/54/2012-32 zo dňa 30.5.2012,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/54/2012-32 zo dňa 30.5.2012 p

o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.602,63
Eur s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.364,07 Eur od 21.7.2011 do zaplatenia, zo sumy
3.238,56 Eur od 10.8.2011 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Samostatným výrokom bolo rozhodnuté o trovách prvostupňového konania tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi trovy konania 336 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v
odôvodnení poukázal na ust. § 101 ods. 2 O.s.p. s tým, že konal a pojednával dňa 30.5.2012 v
neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie neustanovil, hoci predvolanie mu bolo doručené

17.5.2012. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti,
ale o odročenie pojednávania nežiadal. Okresný súd preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaného,
keďže žalovaný, pokiaľ aj predložil okresnému súdu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
ale nespojil ho so žiadosťou o odročenie pojednávania a nepripojil k nemu ani vyjadrenie ošetrujúceho
lekára, že zdravotný stav mu neumožňuje účasť na pojednávaní (§ 119 ods. 3 O.s.p.). Predchádzajúce
pojednávanie 7.5.2012 okresný súd odročoval z dôvodu, že žalovanému bolo doručované predvolanie
na pojednávanie na adresu miesta podnikania žalovaného, uvedenú v živnostenskom registri, pričom

písomnosť sa považuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy,
ak sa fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, o tom nedozvie. Zásielka s predvolaním na pojednávanie
žalovanému na termín 7.5.2012 sa vrátila okresnému súdu dňa 4.5.2012, teda neuplynuli tri dni od
vrátenia (4.5.2012) do termínu pojednávania (7.5.2012). Okresný súd vykonal dokazovanie, použil ust.
§ 409 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že predmetom konania bolo
zaplatenie kúpnej ceny tovaru 5.602,63 Eur s príslušenstvom, a to úrokmi z omeškania, ktorý nárok
žalobcuvyhodnotilokresnýsúdzapreukázaný.Predloženímoriginálufaktúryč.11038zodňa13.7.2011,

splatnej 20.7.2011 na sumu 5.964,07 Eur žalobca dokázal dodanie tovaru žalovanému (špecifikovaný
čo do druhu, množstva a ceny v písomnom vyhotovení faktúry), ktorú žalovaný prevzal do vlastnýchrúk, čo potvrdil svojím podpisom dňa 13.7.2011. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že z kúpnej ceny
zaplatil žalobcovi 3.600 Eur (príjmový doklad č. PO 32 zo dňa 14.7.2011 na sumu 500 Eur a č. P 037
zo dňa 1.8.2011 na sumu 3.100 Eur, spolu 3.600 Eur). Predmetom konania zostalo iba zaplatenie istiny

2.364,07 Eur s príslušenstvom. Žalovaný sa bránil, že na úhradu vyššie uvedenej kúpnej ceny zaplatil
žalobcovi ďalších 2.000 Eur, ktoré poslal po svojom otcovi W. Q. staršom, lebo žalobca s ním odmietal
akúkoľvek komunikáciu a stretnutie. Toto tvrdenie nepreukázal žiadnym dôkazom. Žalobca uviedol, že
prijal nejakú platbu aj od otca žalovaného - W. Q. staršieho, ale na úhradu záväzku W. Q. staršieho,
nie teda na úhradu záväzku žalovaného. Vyhodnotiac výpoveď žalobcu a predložené listiny žalobcom

mal okresný súd preukázaný oprávnený nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny, pretože na faktúre je
číslo účtu žalobcu a žalovanému nič nebránilo plniť na účet žalobcu. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia
kúpnej ceny 3.238,56 Eur, ktorú uplatnil voči žalovanému vystavením faktúry - daňového dokladu č.
11044 zo dňa 2.8.2011, splatnej 9.8.2011, za tovar dodaný žalovanému 2.8.2011 (Multicolor 3cm ...
733,14 Eur; Multicolor 5cm ... 975,11 Eur; Multicolor 7cm ... 172,37 Eur; Rosa beta 5cm ... 254,24 Eur;
Labrador 3 cm ... 765,19 Eur; Labrador 7cm ... 175,79 Eur a Nero 7cm ... 162,72 Eur, spolu 3.238,56

Eur). Žalovaný sa bránil, že túto faktúru vrátil žalobcovi z dôvodu pridania materiálu, ktorý mu nebol
dodaný.Žalovanýsvojetvrdenienepreukázal(vráteniefaktúryzdôvodunedodaniatovaruuvedenéhona
faktúre). Logickým vyhodnotením dôkazov a z výpovede žalobcu mal okresný súd preukázané, že tovar,
ktorého zaplatenia kúpnej ceny sa žalobca domáha, bol žalovanému dodaný a žalovaný ho prevzal.
Faktúrač.11044nebolalenúčtovnýmdokladom,aleajdodacímlistomabolobynelogické,abyžalovaný

potvrdil prevzatie tovaru, ktorý by mu žalobca nedodal. Aj v tejto časti preto žalobe okresný súd vyhovel.
Celkovo tak žalovaný titulom kúpnej ceny je povinný zaplatiť žalobcovi 5.602,63 Eur (2.364,07 Eur +
3.238,56 Eur) spolu s úrokmi z omeškania, počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti až do zaplatenia vo
výške základnej úrokovej sadzby ECB 1,25% zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, to je 9,25% ročne
tak. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi

priznal z titulu plného úspechu vo veci trovy konania vo výške 336 Eur, čo predstavovalo súdny poplatok
za podanú žalobu.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2
písm. e) O.s.p.), pretože ich žalovaný bez svojej viny nemohol predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa. V čase pojednávania pred okresným súdom bol práceneschopný a zdravotný stav mu nedovolil
zúčastniť sa pojednávania na prvostupňovom súde. Ak okresný súd vec prejednal, tak žalovanému bolo
odopreté právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam súvisiacim s uvedenou vecou. Žalovaný namietal,
že okresným súdom vyhovená suma nezodpovedá skutočnej dlžobe. Faktúra č. 11044 bola žalobcovi
vrátená z dôvodu pridania materiálu, ktorý nebol dodaný, faktúra č. 11038 - tovar v hodnote 5.964,07

Eur, kde bola daná záloha 3.600 Eur, bolo následne doplatené 2.000 Eur. Keďže žalobca odmietol
akúkoľvek komunikáciu a stretnutie, táto suma bola poslaná po svedkovi. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal
o predvolanie svedka W. Q. staršieho, bytom D. M. XXX XX, J. L. XXXX, pre podanie svedectva v danej
veci. Týmto svedectvom žalovaný chce dokázať, že peniaze na úhradu daných faktúr boli zaslané po
svedkovi. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca. Poukázal, že svoj nárok považuje za oprávnený,
a to aj z dôvodu podpísania dohody o splatení dlhu, čím žalovaný svoj dlh uznal. Žalovaný však ani
túto dohodu nesplnil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3

O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo
výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 219 ods. 2 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.

13Cob/370/2012-50 zo dňa 11.03.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhláseniarozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v
zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 09.04.2013, na základe čoho boli splnené podmienky
k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

Primárne je potrebné uviesť, že krajský súd mal splnené všetky procesné podmienky k tomu, aby vecno-
právne mohol posúdiť odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
9Cb/54/2012-32 zo dňa 30.5.2012. K zachovaniu zákonnej 15-dňovej odvolacej lehoty žalovaným je
potrebné vychádzať z doručenky na č.l. 31 rub spisu, ktorou bolo preukázané doručenie napadnutého
rozsudku okresného súdu žalovanému podľa odtlačku pečiatky dodacej pošty dňa 19.07.2012. Dňom

nasledujúcim po doručení rozsudku okresného súdu, t.j. 20.07.2012 začala plynúť zákonom stanovená
odvolacia lehota 15-tich dní a jej posledný deň pripadol na deň 03.08.2012. Podľa odvolania žalovaného
zo dňa 02.08.2012 a pripojenej obálky k odvolaniu na č.l. 37 spisu bolo krajskému súdu preukázané,
že žalovaný odvolanie odovzdal pošte na prepravu dňa 02.08.2012, t.j. v zákonnej 15-dňovej odvolacej
lehote. Práve z týchto údajov, zistení, bol vyvrátený záver pošty zo dňa 06.08.2012 na č.l. 42 spisu, podľa
ktorého rozsudok okresného súdu č.k. 9Cb/54/2012-32 zo dňa 30.5.2012 mal byť doručený žalovanému

dňa 10.07.2012. Za stavu konštatovania včasnosti podaného odvolania žalovaným sa v ďalšom štádiu
krajský súd zaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného.

K námietke žalovaného, že prejednaním veci v jeho neprítomnosti malo byť odopreté právo vyjadriť sa
ku všetkým skutočnostiam súvisiacim so súdenou vecou, krajský súd uvádza, že nebola relevantná.
V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom sa krajský súd oboznámil s obsahom spisového materiálu, z

ktorého vyplývalo, že vo veci bol okresným súdom vydaný platobný rozkaz č.k. 9Rob/184/2011-11 zo
dňa 27.1.2012, proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný v podaní zo dňa 08.03.2012.
Vo veci bol vytýčený prvý termín súdneho pojednávania dňa 7.5.2012, ktorý bol odročený na druhý
termín dňa 30.5.2012. Žalovaný termín pojednávania pred okresným súdom, určený na deň 30.5.2012,
v zmysle doručenky na č.l. 22 rub spisu mal doručený dňa 17.5.2012, t.j. v súlade so zákonným

ust. § 115 ods. 2 O.s.p. a nepochybne aj v dostatočnom časovom predstihu. K termínu pojednávania
pred okresným súdom, a to ku dňu 30.5.2012 zaslal žalovaný okresnému súdu dňa 29.05.2012
podanie, ktorým oznámil, že pre práceneschopnosť sa nemôže dostaviť a súčasne prikladá doklad o
dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý bol vystavený dňa 28.05.2012. Krajský súd v zhode s okresným
súdom zistil, že súčasťou podania žalovaného zo dňa 29.05.2012 nebol procesný návrh na odročenie

pojednávania. V zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že pre odročenie súdneho pojednávania sa
vyžaduje kumulatívne splnenie procesných podmienok, a to procesný návrh na odročenie pojednávania
a existencia (preukázanie) dôležitého dôvodu o odročenie. Žalovaný však nesplnil ani jednu z týchto
dvoch zákonných podmienok vyplývajúcich z ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože nepožiadal o odročenie
súdneho pojednávania (takáto žiadosť nebola súčasťou podania žalovaného zo dňa 29.05.2012)

a súčasne žalovaný nepreukázal, že ide o dôležitý dôvod o odročenie pojednávania z titulu jeho
práceneschopnosti, keďže žalovaný k doloženému dokladu o dočasnej pracovnej neschopnosti v
zmysle ust. § 119 ods. 3 O.s.p. nepripojil stanovisko lekára, že jeho zdravotný stav podľa vyjadrenia
ošetrujúceho lekára mu neumožňuje účasť na pojednávaní a že ako účastník nie je schopný bez
ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. V tejto

súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.1993, sp. zn. 4Cdo
116/93, podľa ktorého ...„účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ak
účastník nepožiadal o odročenie pojednávania a ani ďalšieho pojednávania sa bez ospravedlnenia
nezúčastnil, hoci o pojednávaniach bol riadne a s dostatočným predstihom upovedomený".

Vzhľadom k vyššie uvedenému krajský súd konštatuje, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného

nedošlo k odňatiu práva žalovanému konať pred súdom, pretože okresný súd mal splnené všetky
procesné zákonné podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného (žalovaný nedal návrh
na odročenie pojednávania a súčasne nepreukázal dôležitý dôvod na jeho odročenie v spojení s ust. §
119 ods. 3 O.s.p.). Pri tomto závere krajského súdu potom nemožno konštatovať, že by žalovaný bol
vylúčený z uplatňovania svojich procesno-právnych úkonov. Nebol zistený taký postup okresného súdu,

ktorým by žalovanému ako účastníkovi súdneho konania bola znemožnená realizácia jeho procesných
práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia, ochrany jeho práv, právom
chránených záujmov. K správnosti záverov krajského súdu pristupuje aj uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov.Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku".

Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou garantovaných práv žalovanému ako

účastníkovi súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom
prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom
k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom
vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil,

nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj ust. § 6 O.s.p., a to
postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v
spojení s ust. § 114 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo
možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Krajský súd uvádza, že nebol relevantný ani ďalší odvolací dôvod žalovaného o tom, že sú tu ďalšie
skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené, lebo ich žalovaný bez svojej viny nemohol predložiť do

rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to vzhľadom už k vyššie uvedenému postupu okresného súdu,
ktorý žalovanému vytvoril dostatočný časový priestor k realizácii jeho nielen procesných práv, ale aj k
uplatňovaniu hmotno-právnej obrany k žalovanej pohľadávke. Až v písomne podanom odvolaní zo dňa
02.08.2012 žalovaný označil dôkaz, a to výsluch svedka W. Q. st. v súvislosti s preukazovaním platieb
žalovaným na žalovanú pohľadávku práve prostredníctvom tohto označeného svedka. Hoci žalovaný v

písomnepodanomodporezodňa08.03.2012poukázalnato,žeplatbyvykonávalprostredníctvomotca-
p. Q. W. st., do momentu vyhlásenia uznesenia okresným súdom o skončení dokazovania však žalovaný
neoznačil dôkaz výsluchu svedka - p. W. Q. st.. Z obsahu predvolania na termín súdneho pojednávania
pred okresným súdom dňa 30.5.2012, ktoré bolo doručené žalovanému v zmysle doručenky na č.l. 22
rub spisu dňa 17.5.2012, vyplývalo, že žalovaný bol okresným súdom poučený podľa § 120 ods. 4

O.s.p.. Pokiaľ v zmysle tohto poučenia okresným súdom žalovaný nenavrhol výsluch svedka - p. W. Q.
st., a tento dôkaz označil až v písomne podanom odvolaní zo dňa 02.08.2012, tak krajský súd konštatuje,
že na takto označený dôkaz nebolo možné prihliadať, keďže nebol preukázaný žiaden z taxatívnych
dôvodov vyplývajúcich z ust. § 205a ods. 1 O.s.p., pre ktorý by bolo možné na takto dodatočne,
až v odvolacom konaní označený dôkaz návrhu výpovede svedka prihliadať. Predsa žalovaný v

konaní pred okresným súdom, a to v písomne podanom odpore uviedol tvrdenie o platbách žalobcovi
prostredníctvom p. W. Q. st., avšak na toto tvrdenie neoznačil dôkaz výpovede svedka v zmysle ust. §
120 ods. 1 veta prvá O.s.p., a to do momentu vyhlásenia uznesenia pred okresným súdom, ktorým sa
končí dokazovanie. Žalovaný pri nesplnení si dôkaznej povinnosti v odvolacom dôvode realizovaných
platieb prostredníctvom p. W. Q. st. tento zostal len v rovine tvrdenia, avšak nie preukázania tejto

skutočnosti. Označenie dôkazu až v podanom odvolaní žalovaného zo dňa 02.08.2012, a to návrh na
výpoveď svedka p. W. Q. st. tak nemohlo byť akceptované ako relevantný návrh dôkazu a naň krajský
súd neprihliadal. Za uzavretého skutkového stavu zisteného okresným súdom (§ 213 ods. 1 O.s.p.), z
ktorého krajský súd vychádzal pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalovaného, tak mal preukázanú
oprávnenosť žalobcovho nároku, a pokiaľ tomuto okresný súd napadnutým rozsudkom vyhovel, tak jeho

rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené.

Žalovaný sa bránil tvrdením, že faktúra č. 11044, ktorou bola vyúčtovaná kúpna cena dodaného tovaru,
mala byť žalobcovi vrátená. Toto tvrdenie žalovaný nepreukázal. Ak sa žalovaný bránil, že vo vzťahu k
faktúre č. 11044 bol uvedený aj materiál, ktorý nebol dodaný, tak s touto obranou krajský súd nesúhlasí,
pretože v zmysle obsahových údajov faktúry č. 11044 vyplynulo, že súčasne slúžila ako dodací

list, v ktorej bol presne uvedený druh tovaru, jeho cena s podpisom žalovaného za údajom prevzal. K
tejto obrane žalovaného, že podľa faktúry č. 11044 nemal byť tovar dodaný v celom rozsahu, žalovaný
nepreukázal uplatnenie zodpovednostného nároku práve k tvrdenej obrane nie riadneho dodania tovaru.
K obrane žalovaného, ktorá sa vzťahovala k faktúre č. 11038, ktorou bola účtovaná kúpna cena
dodaného tovaru v tom, že bola daná záloha 3.600 Eur a následne doplatených 2.000 Eur, a to práve

prostredníctvom p. W. Q. st., krajský súd uvádza, že v rovine tohto tvrdenia neuniesol žalovaný dôkaznú
povinnosť, keďže označenie dôkazu v rovine výsluchu svedka p. W. Q. st. uplatnil žalovaný až v písomne
podanom odvolaní zo dňa 02.08.2012, hoci žalovaný bol okresným súdom poučený podľa § 120 ods.
4 O.s.p. (predvolanie na termín 30.5.2012). Podľa vykonaného dokazovania pred okresným súdom
nepochybne vyplynulo dodanie tovaru žalovanému, ktorého kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrami č.11038, č. 11044. Okresný súd za dôkaznej povinnosti sporových strán zistil skutkový stav, tento správne
posúdil a aj po právnej stránke za aplikácie ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka
vyhodnotil žalobcov nárok, ako nárok na kúpnu cenu dodaného tovaru, ktorú je žalovaný povinný

zaplatiť spolu aj s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania, pretože žalovaný nepreukázal, že by jeho
záväzok zaplatiť kúpnu cenu zanikol splnením, resp. zaplatením alebo iným spôsobom. To, že žalobcov
nárok, ktorému okresný súd vyhovel napadnutým rozsudkom, je nesporný, potvrdzuje aj po rozhodnutí
okresným súdom uzavretá Dohoda o splatení dlhu medzi žalobcom a žalovaným, a to dňa 23.11.2012
(okresný súd rozhodol napadnutým rozsudkom dňa 30.5.2012), v ktorej dohode bol prijatý splátkový

kalendár práve na úhradu faktúry č. 11038, č 11044, z ktorých kúpna cena dodaného tovaru tvorila
predmet súdneho sporu.

Vsúvislostisaplikáciouust.§219ods.2O.s.p.,krajskýsúdvpodrobnostiachpoukazujenaodôvodnenie
napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. V súlade s uznesením
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005
pri použití ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa nevyžaduje, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

opakoval skutkové a právne závery vyjadrené v napadnutom rozsudku okresného súdu, pretože tak
prvostupňové, ako aj odvolacie rozhodnutia, z hľadiska predmetu konania, tvoria jeden celok (II. ÚS
78/05, III. 264/08, IV. 372/08), a tým pri potvrdení rozhodnutia súdu prvého stupňa sa Krajský súd v Žiline
ako súd odvolací v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods.

1, § 151 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý však neuskutočnil návrh na
priznanie trov odvolacieho konania ako jednej z kumulatívnych podmienok vyplývajúcich z ust. § 151
ods. 1 O.s.p. (1/ podanie návrh na priznanie trov odvolacieho konania, 2/ vyčíslenie trov), preto žalobcovi
ich náhrada nebola priznaná. V konečnom dôsledku nebol preukázaný vznik trov odvolacieho konania
na strane žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.