Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307212962
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8307212962.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr.
Romana Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: Ing. N. Y., TKR Servis, B. č. XXXX/X,
R., IČO: 30628407, zastúpený JUDr. Bernardom Medárom, advokátom, Dubová č. 4, Humenné, proti
žalovanému: TOPIK SK, s.r.o., Mierová č. 33/11 bl. D, Humenné, IČO: 36464163, zastúpený JUDr.
Tatianou Andrejcovou, advokátkou, Laborecká č. 1896/58, Humenné, o zaplatenie 11.234,91 Eur s

prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 6Cb/29/2009 - 467 zo dňa
19.1.2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť
žalobcovi 11.234,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 11.8.2007 do 31.12.2008, s
12,50 % úrokom z omeškania od 1.1.2009 do 30.6.2009, s 11% úrokom z omeškania od 1.7.2009 do
30.6.2011, s 11,25 % úrokom z omeškania od 1.7.2011 do 31.12.2012, s 10,75 % úrokom z omeškania
od 1.1.2013 do 5.3.2013 s tým, že v prípade nezaplatenia istiny 11.234,- Eur do 30.6.2013 je p o v

i n n ý tento úrok z omeškania platiť do uvedeného dňa a po tomto dni úrok z omeškania vo výške
základnej úrokovej sadzby ECB uplatňovanej v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom
omeškanie trvá, zvýšený o 10 % až do zaplatenia, maximálne vo výške 14,25 % s tým, že v prevyšujúcej
časti požadovaného úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.900,75 Eur
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bernarda Medára, advokáta, Dubová č. 4, Humenné, č. účtu:

XXXXXXXX/XXXX, G. G., a.s., pobočka R., do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 11.234,- Eur spolu
s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 14,25 % ročne od 11.8.2007 do zaplatenia, všetko v
lehote 3 dní od jeho právoplatnosti. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi trovy konania vo výške 674,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.175,11 Eur
na účet jeho právneho zástupcu, takisto v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto
rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 338.463,- Sk so 14,75 %

úrokom z omeškania ročne zo sumy 102.816,- Sk od 6.4.2005 do zaplatenia a zo sumy 235.620,- Sk od
26.4.2005 do zaplatenia a tiež nahradiť mu trovy konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalovaný
vystavil dve faktúry č. 15-2005 zo 4.4.2005 a č. 21-2005 z 21.4.2005, ktorými vyfakturoval odmenu za
vypracovanie statického posúdenia kotvenia technológie a technickú pomoc pri prevádzaní výkopových
prác a podvŕtaviek pri stavbe optických uzlov 1N 201 a 1N 204. Celkovo na základe týchto vystavenýchfaktúržalobcauhradilžalovanému338.463,-Sk.Povykonanídaňovejkontrolyvroku2007žalobcazistil,
že žalovaný žiadne práce nevykonal a z jeho strany išlo o neoprávnenú fakturáciu. Z tohto dôvodu ho
listom z 26.7.2007 požiadal o vrátenie sumy 338.463,- Sk, avšak žalovaný túto sumu nevrátil a uviedol,

že práce riadne vykonal.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého žalovaný vystavil dňa
4.4.2005 faktúru, na základe ktorej mu žalobca uhradil sumu 102.816,- Sk za 96 hodín práce vo výške
900,- Sk za 1 hodinu. Predmetom fakturácie boli práce na vypracovaní statického posúdenia kotvenia
technológie a technickú pomoc pri prevádzaní výkopových prác a podvŕtaviek pri stavbe optického uzla

1N 201 na stavbe „Káblový distribučný systém Humenné, primárne a sekundárne rozvody 1. etapa“.
Dňa 21.4.2005 žalovaný vystavil obdobnú faktúru, na základe ktorej žalobca uhradil sumu 235.620,-
Sk za rovnaké práce, ale išlo o optický uzol 1N 204. Žalobca doložil listinné dôkazy o tom, že sumu
102.816,- Sk uhradil v hotovosti dňa 5.4.2005 a sumu 235.620,- Sk uhradil dňa 25.4.2005. Žalobca
vyzval žalovaného listom zo dňa 26.7.2007, aby mu sumu 338.436,- Sk vrátil, lebo bolo zistené, že práce
neboli vykonané a došlo k neoprávnenej fakturácii. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 3.8.2007 tak, že

žiadnu sumu neuhradí, lebo práce boli riadne vykonané. Faktúry boli v jeho účtovníctve zaevidované,
uhradil aj DPH a zaplatil daň z príjmu. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na základe zmluvy
vyhotovil pre spoločnosť TKR, s.r.o., Humenné, dielo, a to výstavbu Káblového distribučného systému
Humenné, primárne a sekundárne rozvody, 1. etapa - 1N 201, 2. etapa - 2N 202, 1N 204, 1N 205,
1N 206. Subdodávateľom výkopových prác bola spoločnosť INTERSTAV Ing. V., projekt vyhotovil Ing.

I. Y. a stavebný dozor vykonával Ing. Z.. C. M.. Žalobca opísal okolnosti, ktoré predchádzali tomu, že
žalovanému uhradil hore uvedené faktúry bez toho, aby žalovaný poskytol či už práce alebo iné plnenie.
Dôvodom preplatenia faktúr mala byť žiadosť manželky konateľa žalovaného Ing. G. o zaplatenie 10 %
z hodnoty diela za to, že žalobca dostal zákazku. Ing. G. bola predsedníčkou valného zhromaždenia
spoločnostiTKR,s.r.o.,Humenné.Žalobcatvrdil,žefakturovanépráceprivýstavbedielanebolipotrebné

a žalovaný ich ani neposkytol. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená len ústna
zmluva o tom, že vykoná určité stavebné práce, k čomu nedošlo. Konateľ žalovaného uviedol, že
konzultoval so žalobcom možnosť poskytnutia technickej pomoci pri realizácii diela Káblový distribučný
systém Humenné. Žalobca získal zákazku na výstavbu diela, hoci nemal potrebné odborné vzdelanie,
lebo je elektrotechnik. Naopak, konateľ žalovaného je stavbár, a preto poskytoval žalobcovi pri výstavbe

diela odbornú technickú pomoc. Podľa tvrdenia žalovaného bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, ale
nebol dohodnutý potrebný rozsah prác. Bola však dohodnutá odmena vo výške 900,- Sk za 1 hodinu
práce a splatnosť bola dohodnutá tak, že žalobca uhradí faktúry žalovaného, keď dostane peniaze od
investora. Žalovaný tvrdil, že vedel, o akú stavbu pôjde, že sa budú zabezpečovať určité pozemné
práce, výkopové práce, že sa budú robiť podvŕtavky ciest, chodníkov, križovatiek a podobne, a že

žalobca bude potrebovať odbornú technickú pomoc, aj keď bude mať subdodávateľov stavebných
prác. Žalovaný tvrdil, že poskytoval technickú pomoc 6 alebo 7 mesiacov. Počet hodín si zapisoval
do kalendára a faktúry vystavil na základe podkladov od žalobcu. Obidve boli uhradené a žalobca ich
nereklamoval. Konateľ žalovaného nevedel presne špecifikovať, o akú technickú pomoc pre žalobcu
išlo, ale vyjadril sa tak, že pokiaľ je vo faktúrach uvedené aj statické posúdenie stavby, tak to tam

nemuselo byť. Určite však poskytoval poradenstvo pri vytyčovaní určitých prác a minimalizovaní ich
dopadu na životné prostredie. Tiež poskytoval konzultácie aj ohľadom ukotvenia skriniek primárnych,
sekundárnych a terciárnych rozvodov. Súd ako svedka vypočul Ing. N. V., ktorý ako subdodávateľ
prostredníctvom svojej firmy INTERSTAV vykonával pre žalobcu výkopové práce pri výstavbe diela.
Svedok uviedol, že došlo k jednému vážnejšiemu problému pri podkopávke križovatky na ulici G. v

R.. Problém však vyriešil subdodávateľ - spoločnosť DORIT z Košíc. Podľa svedka, ostatné práce
boli vykonané bez zásadnejších problémov, lebo podľa jeho názoru nešlo o žiadne zložité dielo. Bol
vykopaný rigol, do ktorého bol osadený kábel a terén bol daný do pôvodného stavu. Svedok Ing. Z.. C. M.
vykonávalstavebnýdozornauvedenejstavbe.Kontroloval,čirealizovanéprácesúvsúladesprojektom.
Kontaktovali ho pracovníci vykonávajúci stavebné práce, ak mali nejaký technický problém, a on ho riešil

so žalobcom, alebo sa tieto problémy vyriešili počas kontrolných dní na stavbe. Špecifikom diela bola
skutočnosť, že sa robili zemné práce v určitej hĺbke a križovalo sa tam množstvo káblov. Podľa svedka
sa nejaký zásadnejší technický problém nevyskytol. Pri osadení skriniek sa vyskytli len bežné problémy,
ktoré vyriešil dodávateľ stavby. Jediným väčším problémom bola podkopávka križovatky na ulici G..
Svedok I. J. - konateľ spoločnosti TKR, s.r.o., Humenné, ktorá bola investorom stavby a zabezpečila

aj projekt, uviedol, že bol osobne niekoľkokrát prítomný pri stretnutí žalobcu a konateľa žalovaného.
Minimálne trikrát sa zúčastnil konzultácií, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi. Išlo najmä o ukotvenieskriniek, o problematické podvrtávky chodníkov a ciest a bol prítomný aj vtedy, keď žalobca diktoval
žalovanému, čo má uviesť do faktúr, ktoré následne preplatil. Ing. I. G. poprela, aby robila na žalobcu
akýkoľvek nátlak na vyplatenie finančných prostriedkov z dôvodu, že tento získal zákazku. Potvrdila

však, že vie o tom, že jej manžel - konateľ žalovaného poskytoval žalobcovi určitú odbornú pomoc.

Na základe zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu potom ešte prvostupňový súd doplnil dokazovanie
oboznámením sa s analýzou prác poskytnutých spoločnosťou TOPIK SK, s.r.o., žalobcovi v súvislosti
s realizáciou stavby - Výstavba káblového distribučného systému Humenné. K tejto analýze vypočul
konateľa žalovaného, svedka Ing. I. I., a mal za preukázané to, že podaná žaloba je dôvodná. Vyhovel

jej čo do základu a čo do výšky, mimo časti uplatneného úroku z omeškania. Vec právne hodnotil
podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 536
ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka. Súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o dielo. V zmysle definície uvedenej v §
536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod
kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci

alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Z tvrdení účastníkov vyplynulo, že predmetom zmluvy
nebola ani jedna z uvedených činností. Žalobca tvrdil, že medzi ním a žalovaným bola len dohoda o
poskytnutí stavebných prác, ktoré neboli presne špecifikované. Svoje tvrdenie o uzatvorení zmluvy o
vykonaní stavebných prác preukazoval tým, že žalovaný má vo výpise z obchodného registra práve
takúto činnosť uvedenú. Žalobca ani žalovaný nevedeli presne určiť, kedy k uzatvoreniu zmluvy malo

dôjsť. Žalovaný zase tvrdil, že medzi ním a žalobcom bola zhotovená ústna zmluva o dielo, spočívajúca v
poskytnutí technickej a poradenskej činnosti. Teda výsledok jeho činnosti nemal byť hmotne zachytený,
a teda nebolo preukázané, aby medzi účastníkmi konania bola takáto zmluva uzatvorená. Ani samotný
žalovaný netvrdil, aby jeho poradenská činnosť bola hmotne zachytená. Podľa neho poskytol žalobcovi
len konzultácie a poradenstvo pri stretnutiach vo vlastnej kancelárii a takto reagoval na požiadavky

žalobcu pri možných technických riešeniach vzniknutých problémov. Súd tieto tvrdenia účastníkov
vyhodnotil tak, že nebolo preukázané, aby medzi nimi bola uzatvorená zmluva o dielo, lebo žiadne
iné dôkazy, mimo samotných tvrdení účastníkov, ktoré si však odporujú, neboli navrhnuté. Za takéhoto
stavu nebolo možné vyvodiť záver o platne uzatvorenej zmluve o dielo. Nebolo však preukázané ani
to, aby medzi účastníkmi konania bola platne uzatvorená iná zmluva, pretože účastníci konania sa na

obsahových náležitostiach žiadnej inej zmluvy nezhodli.

Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa súd zaoberal, bolo to, či žalobca potreboval práve také práce,
aké žalovaný vyfakturoval. Žalobca od začiatku tvrdil, že žalovaný mu žiadnu poradenskú činnosť
neposkytol.Ztohtodôvodužalobcaaninenavrholvtomtosmerežiadnedôkazy.Naopak,navrholdôkazy
o tom, že žalovaný mu konzultácie ani poradenstvo neposkytol. Poukázal na skutočnosť, že projekt

vyhotovil Ing. Y., stavbu vytýčil Ing. I., práce boli realizované Ing. V. a stavebný dozor vykonal Ing.
Z.. M.. Až na Ing. Y. všetkých ostatných súd vypočul ako svedkov. Žalovaný totiž tvrdil, že žalobca
poradenstvo potreboval z toho dôvodu, že išlo o rozsiahle dielo v hodnote viac ako 15 miliónov
korún, pričom žalobca je elektrotechnik a nemal potrebné odborné skúsenosti. Ing. V., ktorý vykonával
stavebné práce, sa vyjadril tak, že išlo o jednoduchú líniovú stavbu a vyskytol sa len jeden závažnejší

problém, a to podkopávka križovatky na ulici G.. Tento problém bol vyriešený a práce boli vykonané
ďalšou subdodávateľskou firmou z Košíc. Podľa tohto svedka, žalobca nepotreboval žiadnu poradenskú
činnosť pri výkopových prácach, ktoré boli realizované podľa projektu a vytýčenia líniovej stavby.
Rovnako svedok Ing. Arch. M., vykonávajúci stavebný dozor, tvrdil, že poradenská činnosť pri realizácii
stavby nebola potrebná, lebo sa vyskytol len jeden zásadnejší problém na ulici G., ktorý bol vyriešený

subdodávateľskou firmou. Iné závažnejšie problémy sa nevyskytli a bežné technické riešenia navrhol
priamo na požiadavku stavebných robotníkov alebo počas kontrolných dní na stavbe. Svedok Ing. I.
považoval danú líniovú stavbu za dosť zložitú, lebo sa kopalo v meste, kde je množstvo inžinierskych
sietí, šácht a iných prekážok. Samotný svedok však uviedol, že je geodetom a jeho úlohou bolo len
vytýčiť stavbu na povrchu zeme a upozorniť na odchýlky s projektom. Nevedel sa vyjadriť k tomu,

kto technicky zabezpečoval realizáciu týchto odchýlok, a teda z jeho výpovede nemožno vyvodiť záver,
že žalobca potreboval práve od žalovaného pomoc pri vzniknutých technických problémoch. Realizátor
stavby a stavebný dozor uviedli, že takúto technickú pomoc žalobca nepotreboval.Ďalšou skutočnosťou, ktorou sa v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu súd prvého stupňa
zaoberal, bolo to, či žalovaný takéto práce, aké vyfakturoval, aj vykonal. Žalobca od začiatku tvrdil, že
žalovaný pre neho nevykonal žiadne práce, a teda v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

Žalovaný tvrdil, že so žalobcom sa stretával vo svojej kancelárii, poskytol mu poradenskú pomoc.
Počet hodín zapisoval do kalendára, ktorý však už nemá k dispozícii. Žalovaný uviedol, že časť prác
uvedených vo faktúre, konkrétne statické posúdenie kotvenia technológie, nebolo potrebné, lebo išlo
o pozemnú stavbu. Išlo o líniovú stavbu v zemi, kde sa statické posúdenie nevyžaduje. Žalovaný na
preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov I. J., Ing. G. a I. K.. Svedok I. J. ako jediný

potvrdil, že bol prítomný pri osobných stretnutiach žalobcu a konateľa žalovaného, kedy žalovaný mal
poskytnúť poradenskú činnosť žalobcovi. Ing. G. nebola osobne prítomná pri jednaniach účastníkov
konania. Skutočnosť o poskytnutí konzultácií zo strany žalovaného sa mala dozvedieť len od konateľa
žalovaného, ktorý je jej manželom, teda sprostredkovane. Súd zamietol návrh na výsluch svedkyne
I. K., ktorá v určitom období mala pracovať u žalovaného, ale nikdy nebola prítomná pri osobných
jednaniach. Mala len dosvedčiť, že žalobca chodil do kancelárie žalovaného. Tento dôkaz by však nijako

nemohol ozrejmiť, čo bolo obsahom rozhovoru medzi žalobcom a žalovaným. Súd tiež zamietol návrh na
vykonanie dôkazu zabezpečením stavebného denníka spoločnosti TKR, s.r.o., Humenné, a výsluchom
Ing.V..Vtomtostavebnomdenníkubybollensúhrnprác,ktorébolivykonanéprivýstavbediela-Káblový
a distribučný systém, 1. a 2. etapa Humenné. Nijako by však neozrejmili skutočnosť, či žalovaný poskytol
žalobcovi konzultácie, pretože by neboli zachytené v tomto stavebnom denníku, aj keby k nim došlo. Na

základe doplneného dokazovania súd prvého stupňa ustálil skutkový stav tak, že nebolo preukázané,
aby medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o dielo alebo akákoľvek iná platná zmluva.
Nebolo preukázané, aby žalobca potreboval konzultácie a poradenskú činnosť zo strany žalovaného.
Nebolo preukázané ani to, aby žalovaný takúto činnosť v prospech žalobcu vykonal. Na základe takto
zisteného skutkového stavu súd podanej žalobe vyhovel s tým, že u žalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu vo výške 11.234,91 Eur, keď prijal plnenie na základe dvoch vystavených faktúr. Sumu
102.816,- Sk prijal od žalobcu v hotovosti dňa 5.4.2005 a sumu 235.620,- Sk prevodom na účet dňa
25.4.2005. Súd mal za to, že prijatím týchto plnení došlo u žalovaného k bezdôvodnému obohateniu
plnením bez právneho dôvodu. Keďže sa nepodarilo preukázať, aby medzi účastníkmi konania bola
platne uzatvorená zmluva a nepodarilo sa preukázať, aby boli poskytnuté práce či iné výkony zo strany

žalovaného, prijaté plnenie je plnením bez právneho dôvodu, a teda ako bezdôvodné obohatenie ho
žalovaný musí žalobcovi vydať.

Pokiaľ išlo o námietku premlčania uplatneného nároku, súd poukázal na ustanovenie § 387 ods. 1, 2,
§ 391 ods. 1 a § 397 Obchodného zákonníka s tým, že v danom prípade platí 4 - ročná premlčacia
lehota, ktorá vzhľadom na prijaté plnenia a podanú žalobu 18.12.2007 neuplynula. Teda nárok nie je

premlčaný a súd nemohol prihliadnuť na uplatnenú námietku premlčania. Čas plnenia nebol v zmluve
dohodnutý, keďže súd skutkovo vec ustálil tak, že platná zmluva medzi účastníkmi konania uzatvorená
nebola. Žalovaný má svoj záväzok splniť po tom, čo ho žalobca o plnenie požiadal. Žalobca zaslal
žalovanému list z 26.7.2011, v ktorom žalovaného vyzval, aby mu plnenie vrátil najneskôr do 10.8.2007.
Teda dňom 11.8.2007 sa žalovaný dostal do omeškania, a preto od tohto dňa súd priznal žalobcovi

právo na úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, to znamená, zamietol nárok žalobcu
na priznanie úroku z omeškania zo sumy 102.816,- Sk od 6.4.2005 do 10.8.2007 a zo sumy 235.620,-
Sk od 26.4.2005 do 10.8.2007. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS, uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS,
platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka. V danom
prípade základná úroková sadzba NBS bola 4,25 %, potom úrok z omeškania je vo výške 14,25 % ročne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich žalobcovi vo výške 6.822,11
Eur, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 647,- Eur a z trov právneho

zastúpenia žalobcu vo výške 6.175,11 Eur. Ďalej v dôvodoch trovy právneho zastúpenia súd prvého
stupňa podrobne vypočítal.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to proti výroku v bode 1. a 3., t.j. ktorým bol
zaviazaný zaplatiť istinu s príslušenstvom a trovy konania. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniťa návrh zamietnuť. Odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a f/ O.s.p.. Podľa žalovaného bolo
jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo ústnou formou. Žalobca
za vykonané dielo dohodnutú cenu uhradil, o čom svedčí to, že žalovaný v zmysle zmluvy plnil, pretože

išlo o poradenskú činnosť poskytovanú priamo. Ak by žalovaný predmetné dielo nevykonal, t.j. riadne
poradenskú činnosť žalobcovi neposkytoval, žalovaný by nemal dôvod cenu za predmetné dielo zaplatiť.
V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka I. J. a Ing. I. I.. Prvostupňový súd i napriek týmto dôkazom
nesprávne vyhodnotil vec tak, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, preto
žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. S týmto právnym záverom žalovaný

nesúhlasil. Súčasne mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil aj otázku premlčania nároku
žalobcu. Nesprávnosť postupu prvostupňového súdu videl aj v zamietnutí návrhov na dokazovanie zo
strany žalovaného. Predmetné rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za prelomenie princípov
a zásad právnej istoty podnikateľských subjektov, ktoré fungujú na báze ústnych obchodných zmlúv,
umožňujúcich pružné a rýchle podnikanie v tej-ktorej oblasti. V zmysle prijatého výkladu by bolo možné
anulovať právne bezchybné ústne zmluvy a podávať špekulatívne žaloby, postavené na zneužití situácie

podnikateľského subjektu, ktorý po uplynutí dlhšieho časového obdobia objektívne nemôže detailne
preukázať všetky aspekty existujúceho zmluvného vzťahu. Mal za to, že v prípade takýchto žalôb má
byť zaťažený dôkaznou povinnosťou žalobca, ktorý môže byť úspešný iba v prípade, ak unesie dôkazné
bremeno. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal za to, že žaloba je nedôvodná a že prvostupňové
rozhodnutie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože bolo vydané na základe nesprávneho

právneho posúdenia.

Žalobca navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej
preskúmania, a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vyvodil aj náležitý právny záver. Žalovaný získal

bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, a preto je povinný ho žalobcovi vydať. Odvolací
súd považuje za potrebné vecne správne dôvody súdu prvého stupňa doplniť o ďalšie skutočnosti,
ktoré z obsahu spisu vyplývajú. Je nepochybné, že žalovaný vyfakturoval faktúrou č. 21-2005 sumu
235.620,- Sk, a to za práce na vypracovaní statického posúdenia kotvenia technológie a technickú
pomoc pri prevádzaní výkopových prác a podvŕtaviek pri stavbe optického uzla 1N 204 na stavbe

„Káblový distribučný systém Humenné, primárne a sekundárne rozvody 1. etapa“, a faktúrou č. 15-2005
sumu 102.816,- Sk za práce, a to na vypracovaní technického posúdenia kotvenia technológie a
technickú pomoc pri prevádzaní výkopových prác a podvŕtaviek pri stavbe optického uzla 1N 201 na
stavbe „Káblový distribučný systém Humenné, primárne a sekundárne rozvody 1. etapa“. Vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že žalobca tieto sumy zaplatil. Z tohto hľadiska teda uznal svoj záväzok

voči žalovanému. V zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý
záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky
nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná. Teda dôkazné
bremeno v danom prípade bolo na žalobcovi. So zreteľom na to, že právna domnienka existencie
záväzku v čase jeho uznania je vyvrátiteľná, dlžník môže dodatočne namietať, že záväzok v okamihu

uznaniaužnetrvalaleboneexistoval.Totosažalobcovivpriebehudokazovaniapodarilo,lebovýsluchom
svedkov, ktorí sa na stavbe Káblový distribučný systém Humenné podieľali, a to svedkov Ing. N. V.,
Ing. Z.. C. M. a Ing. I., bolo jednoznačne preukázané, že takéto práce, aké sú uvedené v spomínaných
faktúrach, vykonané neboli. Z výpovede žalovaného vyplýva to, že napríklad statické posúdenie kotvenia
technológie nevykonal a ani nebolo potrebné ho vykonať. Ak žalobca plnil na základe uvedených faktúr,

plnil tak bez právneho dôvodu, a teda je namieste vydanie bezdôvodného obohatenia tak, ako to právne
vyhodnotil súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu
11.234,- Eur, avšak zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, pokiaľ ide o priznaný
úrok z omeškania, so zreteľom na správnu aplikáciu ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka

v čase, kedy tento zmluvný vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia vznikol. Podľa § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie,
než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska, uplatňovaná pred prvým kalendárnym
dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS, platná v

prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka. V súlade s týmto
ustanovením potom za jednotlivé polroky omeškania odvolací súd stanovil úrok z omeškania tak, ako
to z tohto ustanovenia a stanovenej úrokovej sadzby NBS vyplýva. Z tohto dôvodu, ak bol požadovaný
vyšší úrok z omeškania, aký žalobcovi patril za jednotlivé polroky omeškania, odvolací súd musel v
prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania žalobu zamietnuť.

Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa premlčania nároku žalobcu, túto otázku dostatočne jasne
zdôvodnil súd prvého stupňa vo svojom rozsudku. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku týkajúcu
sa nevykonania navrhovaných dôkazov, aj tu súd prvého stupňa v dôvodoch poukázal na to, prečo
jednotlivé navrhnuté dôkazy nevykonal. Odvolací súd sa s vyriešením týchto otázok súdom prvého
stupňa stotožňuje.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách

konania, keďže tento je vecne správny a v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhláškou č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

V odvolacom konaní bol žalobca úspešný, a preto mu patrí náhrada trov konania v zmysle § 224 ods. 1
v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a to pri tarifnej odmene 270,52 Eur. Počet úkonov v rámci odvolacieho
konania bol 6, a to písomné stanovisko z 23.3.2012 na odvolanie žalovaného, účasť na pojednávaní dňa

15.1.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 7.2.2013, písomné vyjadrenie z 12.2.2013, písomné vyjadrenie
z 28.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 5.3.2013, spolu 1.623,18 Eur. K tomu 1 x režijný paušál po 7,41
Eur, 5 x režijný paušál po 7,63 Eur, spolu 45,56 Eur. Náhrada za stratu času na ceste R. - C. a späť
vlakom dňa 15.1.2013 8 polhodín po 12,35 Eur = 98,80 Eur a náhrada za stratu času na ceste R. - C.
a späť autom dňa 5.3.2013 6 polhodín po 12,35 Eur = 74,10 Eur. Náhrada za stratu času teda spolu je

172,90 Eur. Ďalej cestovné R. - C. a späť vlakom dňa 15.1.2013 je 2 x po 2,25 Eur a 2 x po 3,75 Eur,
spolu 12,- Eur. Dňa 5.3.2013 R. - C. a späť, 80 km x 2 = 160 km, paušálna náhrada 0,183 x 160 km je
29,28 Eur a náhrada PHM osobným motorovým vozidlom Škoda Forman HE 459 AK pri spotrebe 5,86
l na 100 km a pri 160 km v roku 2013 = 5,86 x 1,6, čo je 9,376 l x 1,525 Eur/l, čo je 14,53 Eur, k tomu
3,- Eur parkovné, spolu 17,83 Eur. Celkove trovy sú vo výške 1.900,75 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.