Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012200443
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6012200443.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: U. W., narodený X. marca XXXX, bytom
v Q.A., F., toho času ÚVTOS Q. Q. - B., so sídlom v Q. Q., P., proti žalovanému: Ústav na výkon
trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, so sídlom v Banskej Bystrici, Sládkovičova 80, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS-10-132/21-2012b zo dňa 27.
marca 2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23

S/54/2012-12 zo dňa 13. júna 2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S/54/2012-12
zo dňa 13. júna 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č. k. 23 S/54/2012-12 zo dňa 13. júna 2012
podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zastavil konanie o žalobe proti rozhodnutiu

žalovaného č. ÚVTOS-10-132/21-2012b zo dňa 27. marca 2012, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
prvostupňového orgánu (pedagóg žalovaného) č. ÚVTOS-10-132/21-2012 zo dňa 20. marca 2012 o
uložení disciplinárneho trestu „umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase na dobu
dvoch dní“ žalobcovi ako odsúdenému za disciplinárne previnenie spočívajúce na tom skutkovom
základe, že žalobca v čase o 6,23 hod. spal na posteli zakrytý dekou, čím porušil § 31 ods. 3 Ústavného
poriadku a § 41 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 475/2005 Z. z.), ktorým sa odsúdenému nariaďuje striktné
dodržiavanie časového rozvrhu dňa (činnosť po budíčku).

Krajský súd odôvodnil zastavenie konania tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Disciplinárne
tresty ukladané podľa § 52 ods. 3 zákona č. 475/2005 Z. z. predstavujú takú formu rozhodnutí v
rámci disciplinárnej právomoci, ktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu

odňatiaslobody.Vustanoveniachzákonač.475/2005Z.z.sanenachádzaodkaznamožnosťprieskumu
disciplinárnych rozhodnutí súdom. Zákonodarca iba pri treste prepadnutia veci podľa § 52 ods. 3 písm. g/
a pri zhabaní veci podľa § 56 citovaného zákona zakotvil subsidiárne použitie všeobecného predpisu o
priestupkoch. V § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. upravil v niektorých prípadoch možnosť aplikovať
zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb.; v preskúmavanej veci však o takéto rozhodnutie nejde, a preto
posudzovanie konania a rozhodovania žalovaného správneho orgánu o uložení disciplinárneho trestu

pri výkone odňatia slobody nemôže byť predmetom súdneho prieskumu podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru boli uznesením krajského
súdu porušené jeho ústavné práva a slobody (najmä právo na súdnu a inú právnu ochranu). Poukázalna zásadu prednosti ústavne konformného výkladu právnych noriem; všetky orgány verejnej moci
sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou garantovaných
základných práv a slobôd.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdiť.
Odvolanie žalobcu považuje za účelové a právne irelevantné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá
veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia o disciplinárnom
previnení odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, za ktorý mu bola uloženia sankcia podľa § 52
ods. 3 písm. d/ zákona č. 475/2005 Z. z. umiestnenie do uzavretého oddielu v mimopracovnom čase
na dobu dvoch dní. Skutková podstata disciplinárneho deliktu odsúdeného spočívala v tom, že porušil
§ 31 ods. 3 Ústavného poriadku, § 41 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. a po budíčku dňa 1.marca 2012

o 6,23 hod. spal na posteli zakrytý dekou.

Disciplinárnym deliktom je konanie alebo opomenutie osoby narušujúce disciplínu, t.j. poriadok vo vnútri
určitého orgánu alebo inštitúcie verejnoprávneho charakteru. Dopustiť sa ho môže len osoba, ktorá
má právny vzťah k tejto organizačnej štruktúre. Disciplinárny delikt má vnútroorganizačný charakter v
tom smere, že ohrozuje alebo porušuje verejný záujem na účinnom fungovaní vykonávateľov verejnej

moci. Jeho dôsledky sa prejavujú interne. Osobitnou kategóriou správnych disciplinárnych deliktov sú
disciplinárne delikty osôb, ktoré sú v právnom vzťahu k inštitúcii verejnoprávneho charakteru (ústav na
výkon väzby, ústav na výkon trestu odňatia slobody, univerzita, a podobne) a sú povinné zo zákona
dodržiavať pravidlá, ktoré tvoria vnútorný poriadok fungovania takejto inštitúcie. S porušením tejto
zákonnej povinnosti sa spája nepriaznivý následok - disciplinárny trest, ktorý má represívny charakter.

Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku z 9. októbra 2003, č. sťažností 39665/98, 40086/98 (Ezeh
a Connors proti Spojenému kráľovstvu), ktorý sa týkal potrestania sťažovateľov riaditeľom väznice na
42 dní väzenia a práva na obhajobu (zvolenie si právneho zástupcu z radov advokátov), uviedol, že ak
sa osoba v momente rozhodnutia nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, neznamená to, že nemá
rovnaké práva ako osoba na slobode. Trestnou vecou sa rozumie aj vec, ktorá nie je vo vnútroštátnom

trestnomkódexezatrestnúoznačená,alejezaradenámedziprotiprávnekonaniapostihovanésankciami
z oblasti správneho, disciplinárneho alebo poriadkového práva; dôležitá je najmä závažnosť sankcie
(napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Öztürk proti Nemecku z 21. februára
1984, Lauko proti Slovenskej republike z 30.októbra 1997). Preto sa za trestné považujú aj konania,
ktoré sa označujú ako disciplinárne delikty a konanie o nich musí spĺňať štandardy čl. 5 a 6 Dohovoru.

Preskúmanie rozhodnutí v správnom súdnictve vyplýva z generálnej klauzuly zakotvenej v čl. 46
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z § 248 Občianskeho
súdneho poriadku, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa
základných práv a slobôd. Pre preskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov nie je rozhodujúce, či sa
na ich konanie a rozhodnutie vzťahuje alebo nevzťahuje Správny poriadok, rozhodujúcim je skutočnosť,

či rozhodnutím došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností fyzických osôb a právnických
osôb alebo či práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti boli týmto rozhodnutím dotknuté (§ 244
ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Preto aj pre preskúmateľnosť rozhodnutia o
správnom disciplinárnom delikte súdom nie je potrebné, aby sa na konanie o ňom vzťahovali všeobecné
predpisy o správnom konaní (bližšie k tomu napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 4Sžo/21/2011 z 31. októbra 2011). Zákon č. 475/2005 Z. z. (pre porovnanie napríklad ani zákon č.
221/2006Z.z.ovýkoneväzbyvzneníneskoršíchpredpisov)výslovnenevylučujemožnosťpreskúmania
rozhodnutia o disciplinárnom delikte odsúdeného súdom, preto bude potrebné aplikovať generálnu
klauzulu a zistiť, či sa rozhodnutie o disciplinárnom delikte mohlo dotknúť práv, právom chránených
záujmov alebo povinností žalobcu (pozri napríklad rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 2Sžo/39/2011 z 18. apríla 2012, sp. zn. 2Sžo/46/2011 z 22. augusta 2012).Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že rozhodnutie o disciplinárnom delikte odsúdeného
nemôžebyťbezďalšiehovylúčenézosúdnehoprieskumupreto,žesanaňnevzťahujeSprávnyporiadok
alebo preto že sa expressis verbis v osobitnom zákone (č. 475/2005 Z. z.) nenachádza odkaz na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o disciplinárnom previnení súdom v správnom súdnictve. V takom
prípade je potrebné aplikovať všeobecný predpis, ktorým je v tomto prípade Občiansky súdny poriadok
a Ústava Slovenskej republiky, a podľa neho skúmať, či disciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu
do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu. Keďže sa krajský súd týmito otázkami
nezaoberal, rozhodol predčasne, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.

Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 S/54/2012-12 zo dňa 13. júna 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto uznesení. V ďalšom konaní bude krajský súd skúmať, či
disciplinárnym rozhodnutím došlo k zásahu do práv, právom chránených záujmov a povinností žalobcu
a podľa toho bude následne postupovať v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi

predpismi. V ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.