Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/667/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106224035
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7106224035.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Ota Jurča a JUDr. Gizely Majerčák, vo veci žalobcu L. Š., bytom G., N. X, proti žalovanej V. Š., N. G., N.
X, zastúpenej JUDr. Marcelom Jurkom, PhD., advokátom Košice, Dominikánske námestie 11, o určenie
vlastníctva k bytu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 16C/60/2006-301 z 11.4.2014 Okresného súdu
Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu prvého stupňa dňa 29.9.2006 domáhal určenia, že je
výlučným vlastníkom trojizbového bytu č. XX, D. N. X.. Č.. X S. G., zapísaného na LV č. XXXX, kat.úz.
D. Ť., na parc. č. 3679, pod súpisným číslom XXXX.

Súd prvého stupňa rozsudkom 16C/60/2006-102 zo 17.9.2008 žalobu žalobcu zamietol a konanie o
relatívnu neplatnosť právneho úkonu vylúčil na samostatné konanie.

Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaniach účastníkov uznesením 2Co/359/2008-139 z
29.4.2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola žaloba
zamietnutá, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia, uložil mu
povinnosť zaoberať sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a
skúmať, akým spôsobom bolo nadobudnuté vlastníctvo k spornému bytu.

Súd prvého stupňa ďalším rozsudkom 16C/60/2006-165 z 11.6.2010 zamietol žalobu o určenie, že
žalobca je výlučným vlastníkom 3 izbového bytu č. XX, D. N. X.. Č.. X S. G., zapísaného na LV č. XXXX,
kat.úz. D. Ť., na parc. č. 3679 a zaviazal žalobcu uhradiť žalovanej trovy konania.

Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalobcu uznesením 1Co/33/2011-190 z 9.8.2011 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Bol toho názoru, že prvostupňový súd
pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov
účastníkov vyplynuli a uložil mu povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť každý jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti v súlade s § 132 O.s.p.

Súd prvého stupňa rozsudkom 16C/60/2006-216 z 18.4.2012 (v poradí tretím) určil, že žalobca je
výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. XX s kuchyňou a príslušenstvom v G.L., D. N. X. Č.. X,
nachádzajúceho sa na 6.poschodí bytového domu, súp. číslo XXXX, na parc. č. 3679, vedeného naSpráve katastra Košice, na LV č. XXXX pre katastrálne územie D. Ť., ako bytový dom s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 348/10000-in k celku.

Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci tentoraz o odvolaní žalovanej uznesením 2Co/352/2012-271
z 26.9.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Hoci ustálenie
skutočnosti, akým právnym úkonom došlo k nadobudnutiu vlastníctva bytu bolo rozhodujúcim pre
náležité skutkové a právne posúdenie veci, súd prvého stupňa podľa jeho názoru túto otázku náležite
nevyriešil. Odvolací súd z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa žiadnym spôsobom nemohol

zistiť, akými úvahami sa tento riadil pri posudzovaní nadobudnutia vlastníctva predmetného bytu
žalobcom, pokiaľ kúpnu zmluvu z 10.4.1997, ako nadobúdací titul považoval za absolútne neplatný
právny úkon.

Súd prvého stupňa opätovným rozsudkom (v poradí štvrtým a teraz preskúmavaným) 16C/60/2006-301
z 11.4.2014 žalobu žalobcu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Zrekapituloval chronologicky doterajší priebeh konania a vychádzal z toho, že žalobca sa určenia svojho
výlučného vlastníctva k spornému bytu na N. X.. Č.. X S. G. domáhal s tvrdením, že peňažné prostriedky
na jeho kúpu mu poskytla jeho matka. Z výpovede žalobcu mu vyplynulo, že do bytu sa nasťahovali

so žalovanou počas trvania ich manželstva v roku 1988, pričom kúpna cena bytu pri jeho prevode bola
uhradená z peňazí, ktoré dostal od svojej matky H. Š.. Súd prvého stupňa ďalej podrobne reprodukoval
obsah výpovedí žalovanej ako aj svedkyne H. Š. a zo zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 10.4.1997,
ktorej vklad bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu Košice I. dňa 30.9.1997 pod č.
V-10400/47 ďalej zistil, že ju uzavrelo Mesto Košice ako predávajúci a účastníci ako kupujúci a jej

predmetom bol prevod vlastníctva 3-izbového bytu č.XX, D. N. X.. Č.. X S. G.. Z pripojeného spisu
Okresného súdu Košice I. sp.zn. 24C/607/2002 mu vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené
rozsudkom z 18.11.2002 a tento nadobudol právoplatnosť 28.1.2003. Právne vec posúdil podľa § 80
písm.c/ O.s.p. ako aj podľa § 37 ods.1, 2, § 38, § 39, § 40 ods.1, § 126 ods.1, § 140, § 143, § 145
ods.1, § 479, § 589, § 701 ods.1, § 741b ods.2 a § 775 Obč.zák. a mal za preukázané, že účastníci

konania uzavreli manželstvo dňa 8.11.1980 a počas jeho trvania im vzniklo právo spoločného nájmu
bytu č. XX, D. N.D. X.. Č.. X S. G. a tento byt nadobudli do vlastníctva zmluvou z 10.4.1997. Na
základe výpovedí účastníkov a svedkyne H. Š. dospel k záveru, že kúpnu cenu za byt zaplatil žalobca
výlučne z prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté - darované svedkyňou H. Š.. Z ustálenej judikatúry mu
vyplynul právny názor, že v prípade, ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne zaplatená z výlučných

finančných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja manželia, ktorí obidvaja
jasne prejavili vôľu nadobudnúť nehnuteľnosť do BSM manželov, práve táto vôľa je rozhodujúca z
hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí alebo nepatrí do ich BSM. Za nepochybné považoval, že v
priebehu konania žalobca netvrdil, že jeho prejavená vôľa v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva
bytubolataká,žebytchcelnadobudnúťdosvojhovýlučnéhovlastníctva.Právenaopak,zjehovýpovede

vyplynulo, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu obaja účastníci konania podpísali súčasne, keďže sám
mal záujem o to, aby účastníci konania vybavovali túto záležitosť spoločne, keď v roku 1997 žili v
usporiadanom manželstve, rozumeli si, v tomto období ich príjmy postačovali iba na úhrady bežných
výdavkov a väčší výdaj domácnosti žalobca financoval zo svojho podnikania. Bol preto toho názoru,
že žalobca v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu prejavil vôľu tento nadobudnúť do BSM

manželov. Dôsledným skúmaním zmluvy o prevode vlastníctva bytu nezistil žiadne také dôvody, ktoré
by preukazovali absolútnu neplatnosť zmluvy, keďže táto bola uzavretá vážne, určite, zrozumiteľne a
jej predmetom nebolo plnenie nemožné a nebol preto zistený žiaden dôvod neplatnosti tejto zmluvy.
Nakoľko v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu obaja účastníci jasne prejavili vôľu byt
nadobudnúť do BSM manželov, pokladal žalobu za nedôvodnú a zamietol ju. O trovách konania rozhodol

podľa § 151 ods.3 prvej vety O.s.p.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému
súdu na opätovné konanie. Bol toho názoru, že súd pri opätovnom prejednaní veci opomenul vyjadriť
sa ku pripomienkam odvolacieho súdu obsiahnutým v uznesení z 26.9.2013. Prvostupňový súd podľa

neho nepochopil význam pojmu „relavítne neplatný právny úkon“ a aj odôvodnenie rozsudku možno
považovať opätovne za zmätočné. Súd podľa jeho názoru jednoducho ignoroval listinné dôkazy, vyhlásil
ich za nepreukázané a nesprávne vyhodnotil výpoveď svedkyne H. Š.. Pokiaľ žalovaná tvrdí, že sa
podieľala na odkúpení bytu do osobného vlastníctva, mala by preukázať, kedy a akým spôsobomsa tak stalo. Za veľmi zaujímavý označil fakt, že sudkyňa konajúca vo veci za záhadných okolností
mala pridelený na vybavenie aj podnet žalovanej na zrušenie a vyporiadanie údajného podielového
spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Nesúhlasil so spôsobom, akým sa súd vysporiadal s dokladmi

preukazujúcimi uhradenie kúpnej ceny za byt. Obšírne ďalej komentoval podľa neho nesprávny postup
sudkyne konajúcej vo veci.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdiť. Celé odvolanie žalobcu označila za nedôvodné, plné lží, invektív a urážok na jej adresu, pričom

ako celok toto podanie nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k predmetu konania. Argumentácia žalobcu
podľa jej názoru postráda akúkoľvek logiku, právnu argumentáciu a pôsobí ako zúfalá snaha obviňovať
každého a všetko, pretože bol v konaní neúspešný.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak

a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,
d) to vyžaduje verejný záujem.

Podľa ods. 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O.s.p., keďže v
posudzovanej veci nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p.), za dodržania podmienok

stanovených v § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
pojednávania bolo riadne oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a to v rozsahu
vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. lebo z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. XX, D.
N. X.. Č.. X S. G..

Žaloba žalobcu je teda tzv. určovacou žalobou podľa § 80 písm.c/ O.s.p. (návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je

na tom naliehavý právny záujem), pri ktorej je potrebné v prvom rade skúmať naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, t.j. procesnú prípustnosť žaloby, pretože z cit. ust. vyplýva, že existencia a
preukázanienaliehavéhoprávnehozáujmujezákladnoupodmienkoupreto,abyjejbolomožnévyhovieť
(jeprocesnoupodmienkoujejúspešnosti).Účelomurčovacejžalobyjezásadneposkytnutiepreventívnej
ochrany, a takáto žaloba je namieste vtedy, ak by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo

žalobcu alebo právny vzťah, ktorého je účastníkom, alebo by sa jeho právne postavenie bez takéhoto
určenia stalo neistým. Uvedený účel určovacej žaloby tak korešponduje práve s podmienkou, aby na
určení právneho vzťahu alebo práva bol naliehavý právny záujem. Ak nemožno v konkrétnom prípade
očakávať, že ho určovacia žaloba bude plniť, nebude splnená ani táto podmienka. V takom prípade
súd bez toho, aby sa zaoberal vecou samou (príp. otázkou vecnej legitimácie), žalobcu zamietne,

lebo nedostatok preukázania naliehavého právneho záujmu je spravidla prvoradým dôvodom, pre ktorý
určovacia žaloba neobstojí. V žalobe o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je musí žalobca
vždy tvrdiť a preukazovať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že má na požadovanom určení naliehavý
právny záujem.

Keďže žalobca tvrdí, že je výlučným vlastníkom sporného bytu a že ako výlučný vlastník bytu by mal
len on byť zapísaný v katastri nehnuteľností, možno súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že na
požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem.

Podstata odvolacích námietok žalobcu spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil,
predovšetkým pri vyhodnocovaní okolností sprevádzajúcich nadobudnutie vlastníctva k bytu.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd
prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia

dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení
vykonaných dôkazov.

Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t.j. vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/
O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak použil správny

právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd prvého stupňa nezistil, aby zmluva o prevode vlastníctva bytu z 10.4.1997 bola absolútne, či
relatívne neplatným právnym úkonom a s týmto názorom možno súhlasiť. Touto zmluvou účastníci (ako
kupujúci) nadobudli vlastnícke právo k bytu č. XX, D. N. X.. Č.. X S. G., pričom tento byt užívali predtým

užodroku1988akospoločnínájomcovia(manželia).Manželstvoúčastníkovbolorozvedenéažvkonaní
pred Okresným súdom Košice I. pod sp.zn. 24C/607/2002 a to rozsudkom z 18.11.2002.

Na podklade vykonaného dokazovania - výsluchom účastníkov a svedkyne H. Š., súd prvého stupňa
vzal za preukázané, že kúpnu cenu bytu na N. X.. S. G. zaplatil žalobca výlučne z prostriedkov, ktoré

mu boli poskytnuté - darované jeho matkou - H. Š.. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry však súd prvého
stupňa mal za to, že obaja účastníci, ako manželia, v čase prevodu vlastníctva bytu prejavili vôľu byt
nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj BSM). Takýto záver aj podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedá výsledkom dokazovania a je aj v súlade so zaužívanou súdnou praxou.

Nie je sporné, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu 10.4.1997 účastníci boli manželmi
a že byt predtým užívali ako spoloční nájomcovia (užívatelia). Pri nadobúdaní vecí manželmi platí
zásada, že ak aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov jedného z nich,
avšak kupujúci (podľa zmluvy) boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu
nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec predmetom ich BSM.

Keďtedavdanejveciúčastníciakomanželiapísomnouakatastromnehnuteľnostíregistrovanoukúpnou
zmluvou z 10.4.1997, ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť
do BSM, potom bez ohľadu na to, že cena bytu bola zaplatená z finančných prostriedkov poskytnutých
matkou žalobcu, nemožno urobiť iný záver, než že označené nehnuteľnosti (byt s príslušenstvom) sa
stali predmetom BSM účastníkov. Svoju vôľu nadobudnúť vec do BSM začal žalobca spochybňovať až

s veľkým časovým odstupom, evidentne pod vplyvom zhoršených vzájomných vzťahov účastníkov a
po rozvode ich manželstva. V rozpore s týmito neskoršími tvrdeniami vôľu nadobudnúť byt do BSM so
žalovanou osvedčil samotný žalobca, keď na pojednávaní 24.1.2014 (zápisnica o pojednávaní na č.l.
278-284) uviedol, že v tom období (v roku 1997) mal záujem na tom, aby účastníci záležitosti vybavovali
spoločne, a preto zmluvu o prevode bytu išli podpísať obaja súčasne a neskôr zjavne akceptujúc režim

BSM k bytu, situáciu chcel riešiť jeho predajom a kúpou dvoch bytov pre účastníkov. Túto skutočnosť
potvrdila aj žalovaná, ktorá uviedla, že ešte pred uzavretím zmluvy sa bavili so žalobcom o tom, že sú
radi, že byt nadobudnú do BSM za celkom výhodnú cenu a tomuto sa úprimne tešili.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa žalobca nestal (a ani nie je) výlučným vlastníkom bytu na N. X.. Č..

X S. G.. Dôvodné nie sú ani jeho námietky, spochybňujúce postup samosudkyne v konaní pred súdom
prvého stupňa, ktoré už odvolací súd aj v predchádzajúcich rozhodnutiach vyhodnotil ako okolnosti
týkajúce sa postupu súdu v konaní (§ 14 ods.3 O.s.p.) a na tieto prihliadať nemožno. Žalobcovi v každom
smere bolo zaručené právo na spravodlivý proces a aj preskúmavané rozhodnutie možno pokladať za
dostatočne odôvodnené a presvedčivé.

Žiada sa predovšetkým zdôrazniť, že do práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd), nepatrí právo účastníka, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho právnymi
názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ÚstavySR a čl. 6 ods. 1 cit. Dohovoru, nepatrí ani právo účastníka vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
súdom ním navrhnutých dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom predpisov
tak, ako to prekladá účastník. Ani rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s

očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať požiadavky zákonného rozhodnutia
podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré musí dať účastníkovi odpoveď na podstatné (zásadné) otázky v
danej veci. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie nemusí dať odpoveď na všetky účastníkom nastolené
otázky, ale len na tie, ktoré majú podstatný význam pre vec, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny význam rozhodnutia. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti

napadnutého rozhodnutia, lebo súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku postačujúco a jasne vysvetlil,
ktoréskutočnostivprejednávanejvecipovažovalzarozhodujúce,kakým záveromnaichzákladedospel
a prečo nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcu. Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom
prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek
žalobcu. Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť a ani
taká aplikácia príslušných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, s prihliadnutím na jeho postup podľa §
151 ods.3 O.s.p. (§ 224 ods.3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom

od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.