Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/60/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106224035
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7106224035.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: L. Š., H. N.

N. X, XXX XX G., proti odporkyni: V. Š., H. N. N. X, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Marcelom
Jurkom, PhD. , advokátom Ak so sídlom v Košiciach, Dominikánske námestie 11, v konaní o určenie
vlastníctva k bytu takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 29.9.2006, žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom
3-izbového bytu č. XX na N. X, S. G., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie D.

Ť., na parc. č. XXXX, pod súpisným číslom XXXX a žiadal aj náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v súvislosti s predajom rodinného domu, ktorého výlučnou vlastníčkou bola
jeho matka H. Š., bolo ako súčasť kúpnej ceny stanovené, že kupujúci zabezpečí, aby navrhovateľovi
z prostriedkov komunálnej bytovej výstavby bol pridelený komunálny 3-izbový byt. Navrhovateľ po
vzájomnej dohode so svojou matkou od roku 1980, kedy sa oženil s odporkyňou, obýval predmetný
rodinný dom a staral sa o jeho údržbu a potrebné rekonštrukčné práce, pričom tieto jeho aktivity

na zveľaďovaní rodinného majetku sa jeho matka zaviazala zohľadniť pri dedičskom konaní. Keďže
sa však rozhodla predčasne predať dom, oznámila navrhovateľovi, že jeho potencionálny podiel na
dedičstve bude riešiť tak, že mu zabezpečí pridelenie komunálneho bytu, čo sa aj stalo. V roku
1997 v čase odkupovania komunálnych bytov do osobného vlastníctva vzhľadom na ekonomickú
situáciu, v ktorej sa navrhovateľ nachádzal, došlo k úplnému vyrovnaniu vyššie uvedeného záväzku
matky navrhovateľa ohľadom vyporiadania jeho potencionálneho dedičského podielu a to tak, že v
priebehu rokov 1997 a 1998 matka navrhovateľa mu poskytla na jeho žiadosť finančné prostriedky

na odkúpenie 3-izbového bytu, ktorý dovtedy obýval ako nájomca so svojou rodinou. Podľa zák. č.
182/1993 Z. z. však Zmluva o prevode bytu do osobného vlastníctva bola zhotovená na oboch manželov
ako spoluvlastníkov. Medzičasom však na základe narušenia psychického zdravia odporkyne došlo
k výraznému zhoršeniu vzájomných vzťahov, ktoré vyústili do rozvodového konania a na základe lží
a podvodov zo strany odporkyne v novembri 2002 došlo aj k rozvodu manželstva. K vyporiadaniu
bezpodielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi konania nedošlo, kvôli odporu odporkyne a jej
vyjadrenia o jeho zbytočnosti. Navrhovateľ ďalej vo svojom návrhu uviedol, že predmetný byt chce

predať, pretože na základe lží, ohovárania a podvodu zo strany odporkyne sa jeho zdravotný stav
rapídne zhoršil, a prišiel o schopnosť ekonomicky aktívne žiť, pritom na byte viazne ťarcha, ktorú
navrhovateľ nie je schopný riešiť inak, ako jeho predajom. Odporkyňa sa v roku 2002 najprv v predvečer
pojednávania o rozvod manželstva pokúsila navrhovateľa zavraždiť, následne vykonštruovanýmiobvineniami a lžami dosiahla jeho uväznenie a naďalej ho permanentne psychicky a fyzicky týra.
Odporkyňa napriek veľkorysej ponuke zo strany navrhovateľa, aby byt predali a vyriešili predmetnú
ťarchu a zvyšok finančných prostriedkov rozdelili reagovala tak, že mu povedala, že byt sa predávať

nebude, pretože byt je jej, a navrhovateľ z neho odíde a zaplatí odporkyni 500.000,- Sk. Odporkyňa
bráni navrhovateľovi vo vyporiadaní záväzku voči štátu, napriek vzájomnej dohode odmieta úhrady za
služby spojené s užívaním bytu a tak spôsobuje ešte aj vznik dlhu voči spoločenstvu vlastníkov bytov.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa
12.9.2007 v ktorom uviedla, že predmetný byt nadobudla spolu s navrhovateľom do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov Zmluvou o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad do Katastra nehnuteľností
bol povolený bývalým Okresným úradom Košice IV dňa 30.9.1997, pod číslom V-10400/97. S
navrhovateľom uzatvorila manželstvo dňa 8.11.1980 pred bývalým Obvodným národným výborom
Košice - Staré mesto a rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo dňa 18.11.2002, č. k. 24C/607/2002-36
bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2003.
Medzinavrhovateľomaodporkyňoukdohodeovyporiadanízrušenéhobezpodielovéhospoluvlastníctva

manželov nedošlo v lehote ustanovenej § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka a v tejto lehote nedošlo
ani k podaniu návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu.
Odporkyňa ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa
ktorého, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov

od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia
vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu
svoju, svojej rodiny a v domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a
o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve, a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. Preto bola toho názoru, že predmetné nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve

navrhovateľa a odporkyne, a podiel každého z nich je o veľkosti 1 k celku. Ďalej odporkyňa uviedla,
že tvrdenia navrhovateľa o pričinení sa jeho matky pri pridelení komunálneho bytu je irelevantné pre
vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva k predmetnému bytu a teda aj pre určenie vlastníckeho
práva k bytu, že tvrdenie navrhovateľa o tom, že na úhradu kúpnej ceny bytu použil peniaze, ktoré
získal od svojej matky, je tvrdenie nepravdivé, vymyslené a nepodstatné pre určenie vlastníckeho práva

k bytu a že ďalšie tvrdenie navrhovateľa obsiahnuté v čl. 3 návrhu sú vymyslené a vo svojej podstate
sú obyčajným ohováraním. Odporkyňa zároveň poukázala na to, že na Okresnom súde Košice I sa
vedie konanie pod spisovou značkou 16C/173/2007 medzi odporkyňou a navrhovateľom o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnému bytu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
odporkyňa považovala návrh navrhovateľa za nedôvodný bez akéhokoľvek právneho základu a navrhla

aby ho súd zamietol a priznal jej náhradu trov konania.

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 17.9.2008 č. k. 16C/60/2006-102 návrh navrhovateľa zamietol,
konanie o relatívnu neplatnosť právneho úkonu vylúčil na samostatné konanie, navrhovateľa zaviazal
zaplatiť odporkyni trovy konania vo výške 6.402,- Sk v prospech právneho zástupcu odporkyne a

rozhodol, že o trovách štátu bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Co/359/2008-139 zo dňa 29.4.2009 zrušil rozsudok v
napadnutej časti, vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý a vo výroku o trovách konania a v rozsahu
zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil,

aby po vrátení veci sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe a iba v prípade, že navrhovateľ preukázal naliehavý právny záujem bude potrebné
opätovne rozhodnúť o uplatnenom nároku, pričom ako predbežnú otázku bude potrebné okrem iného
vyriešiť aj to, či navrhovateľom tvrdená relatívna neplatnosť právneho úkonu je dôvodná alebo nie, či
v danom prípade nešlo o absolútne neplatný právny úkon. Vzhľadom na ďalšie tvrdenia navrhovateľa

týkajúcich sa nadobudnutia vlastníctva k bytu (zaplatenie kúpnej ceny z prostriedkov nepatriacich do
BSM) bude potrebné vyporiadať sa aj s tým, či zaplatením kúpnej ceny účastníci nadobudli byt do BSM
alebo nie. Odvolací súd zároveň uložil prvostupňovému súdu rozhodnutie riadne odôvodniť tak, aby bolo
preskúmateľné a súčasne sa vysporiadať aj so skutočnosťami, ktoré navrhovateľ uviedol v odvolaní.

Okresný súd Košice I po vrátení veci odvolacím súdom na základe vykonaného dokazovania rozhodol
rozsudkom č. k. 16C/60/2006-165 zo dňa 11.6.2010, ktorým návrh navrhovateľa zamietol a zaviazal
navrhovateľa uhradiť odporkyni trovy konania vo výške 455,28 eur v prospech právneho zástupcuodporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie
navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 1Co/33/2011-190 zo dňa 9.8.2011 zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí okrem iného uviedol, že
navrhovateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. t. j., že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd dospel k záveru, že
z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu odvolanie navrhovateľa je potrebné považovať za dôvodne

podané a že súd prvého stupňa po vyhodnotení dôkazov nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, pretože za situácie, že v konaní
bolo preukázané, že účastníci boli v zlej finančnej situácii, mali nedostatok finančných prostriedkov na
zabezpečenie chodu domácností, že v konaní nebolo preukázané, kedy došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov (dary navrhovateľovi jeho matkou), nemôže viesť k záveru, že byt účastníci nadobudli do

BSM, lebo základnou podmienkou pre takýto záver musí byť minimálne preukázaný, že byt bol kupovaný
aj z finančných prostriedkov patriacich do BSM, alebo manželia pred uzavretím kúpnej zmluvy uzavreli
dohodu, že i keď byt je kupovaný z výlučných finančných prostriedkov jedného z manželov, byt bude
patriť do BSM. K takýmto záverom súd prvého stupňa nedospel. Odvolací súd mal zato, že pri hodnotení
dokazovania, resp. pri hodnotení výpovede svedkov a účastníkov je potrebné prihliadať na dobu, ktorá

uplynula od doby darovania finančných prostriedkov po výpoveď na vek svedkyne, prípadne účastníkov
konania a na jej zdravotný stav. Súd prvého stupňa tieto skutočnosti pri hodnotení svedeckej výpovede
matky navrhovateľa nezohľadňoval. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd mal zato, že
súdprvéhostupňadospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,pretoževýsledokhodnoteniadôkazovnie
je v súlade s § 132 O. s. p. a preto zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd prvostupňovému súdu po vrátení veci uložil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť každý
jednotlive a všetky v ich vzájomnej súvislosti v súlade s ust. § 132 O. s. p. a opätovne rozhodnúť o
uplatnenom nároku a rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Okresný súd Košice rozsudkom č. k. 16C/60/2006-216 zo dňa 18.4.2012 určil, že navrhovateľ je

výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. XX s kuchyňou a príslušenstvom v Košiciach, na Berlínskej ulici
2, nachádzajúceho sa na 6. poschodí bytového domu súp. č. XXXX, na parc. č. XXXX, vedeného na
Správe katastra Košice na LV č. XXXX, pre katastrálne územie D. Ť. ako bytový dom s podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXX/XX XXX-L. k celku a náhradu trov konania
účastníkom nepriznal. Proti uvedenému rozsudku odporkyňa podala včas odvolanie v ktorom navrhla

zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 2Co/352/2012-271 zo dňa 26.9.2013 zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. podľa
ktorého, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako

sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré
skutočností považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V danom prípade predmetom konania je žaloba o
určenie vlastníckeho práva k bytu z dôvodu, že bol nadobudnutý počas trvania manželstva účastníkov,

avšak bol vyplatený navrhovateľom z jeho finančných prostriedkov nadobudnutý darom od matky. Hoci
ustálenie akým právnym úkonom došlo k nadobudnutiu vlastníctva bytu bolo rozhodujúcim na náležité
skutkové a právne posúdenie veci, podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa túto otázku náležite
nevyriešil. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia totiž konštatoval, že kúpna zmluva uzavretá
medzivlastníkombytu MestomKošiceaúčastníkmikonaniaakonájomníkmidňa10.4.1997jeabsolútne

neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu - § 143 OZ,
pričom mal za preukázané, že kúpna cena bola zaplatená v celom rozsahu z prostriedkov nepatriacich
do BSM, preto účastníci konania nenadobudli byt do bezpodielového spoluvlastníctva. V ďalšej časti
odôvodneniarozhodnutiaibakonštatoval,ženávrhztohtodôvodupovažovalzadôvodnýanavrhovateľa
určil za výlučného vlastníka predmetného bytu. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa však

žiadnym spôsobom nemožno zistiť akými úvahami sa riadil pri posudzovaní nadobudnutia predmetného
bytu navrhovateľom, pokiaľ kúpnu zmluvu, ako nadobúdací titul považoval za neplatný právny úkon. Z §
132 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovenízákonom. V danom prípade z rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je však zrejmé akým spôsobom
navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k predmetnému bytu. Za týchto okolností je potrebné považovať
rozhodnutie súdu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre nedostatok a nezrozumiteľnosť dôvodov. Z

uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
zároveň zrušil napadnuté uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti odporkyne zaplatiť súdny
poplatok za návrh, nakoľko ide o výrok závislý od výroku, ktorým bolo rozhodované vo veci samej a
tento výrok bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, takže konanie vo veci samej nie je právoplatne
skončené. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa po vrátení veci opätovne rozhodnúť o uplatnenom

nároku a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné a v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o
trovách odvolacieho konania.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedkyne H. Š., obsahom
listinných dôkazov predloženými účastníkmi konania a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Z prvotnej výpovede navrhovateľa súd zistil, že do X-L. bytu č. XX, nachádzajúceho sa na N. X v G.
sa nasťahovali s odporkyňou v roku 1988 počas trvania manželstva a že uvedený byt bol súčasťou
kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela jeho matka s kupujúcim. Následne v roku 1997 došlo k odkúpeniu bytu do
osobnéhovlastníctvaúčastníkovkonania.Manželstvoúčastníkovkonaniazaniklorozvodommanželstva
v roku 2002 a po rozvode manželstva účastníkci konania nepodali na súd návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov a neuzavreli ani dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ďalej navrhovateľ vo svojej výpovedi tvrdil, že kúpnu cenu bytu v sume
15.692,- Sk zaplatil vo dvoch splátkach poštovou peňažnou poukážkou a to zo sumy cca 18.000,- Sk,
ktorú dostal v hotovosti od svojej matky H. Š. titulom vyporiadania jeho dedičstva, pričom tvrdil, že sumu
18.000,- Sk prevzal od svojej matky v byte na Z. M. X v G., že o prevzatí tejto sumy nepodpísal žiadny

doklad, a že hneď po prevzatí peňazí išiel zaplatiť prvú splátku kúpnej ceny bytu a následne zaplatil
ďalšie splátky. Navrhovateľ tvrdil, že si nepamätá kedy mu vyššie uvedenú sumu odovzdala jeho matka,
avšak pri odovzdaní peňazí bol prítomný jeho otec U. Š.. Navrhovateľ odporkyňu nežiadal o to, aby
prispela na kúpnu cenu bytu, pretože vedel, že odporkyňa nemá žiadne finančné prostriedky.

Navrhovateľ na pojednávaniach dňa 24.1.2014 a 21.3.2014 vo svojej výpovedi tvrdil, že v roku 2005
došlo k exkalovaniu vzťahov medzi účastníkmi konania a každodenné konflikty chcel vyriešiť predajom
bytu, pričom v prípade ak by sa byt predal bolo by potrebné vyriešiť tak bývanie navrhovateľa ako aj
bývanie odporkyne. Preto v roku 2005 sa obrátil na realitnú kanceláriu Finop s.r.o. v Košiciach, ktorú
žiadal o realizáciu predaja bytu na N. X v G. a kúpy dvoch bytov pre navrhovateľa a odporkyňu, keďže

bol toho názoru , že vlastníkmi bytu na N. X v G. sú obaja účastníci konania, čo je vyjadrené aj v
liste vlastníctva zápisom X/X. Navrhovateľ chcel prostredníctvom realitnej kancelárie dosiahnuť to, aby
sa odporkyňa do tejto dostavila, podpísala zmluvy o prevodoch, ktoré uviedol vo svojej výpovedi a
vlastne celú záležitosť okolo bytu týmto spôsobom vybavili. Navrhovateľ informoval odporkyňu o tom,
že sa obrátil na realitnú kanceláriu Finop s.r.o. ohľadom predaja bytu, žiadal ju aby sa spolu dostavili

do realitnej kancelárie za účelom dojednania spolupráce pri predaji bytu a kúpy ďalších dvoch bytov,
resp. samostatných bývaní. Odporkyňa s týmto návrhom navrhovateľa nesúhlasila, pretože tvrdila,
že byt sa predávať nebude, pretože byt patrí jej a že navrhovateľ musí z bytu odísť a zaplatiť jej
500.000,- Sk. Ďalej navrhovateľ tvrdil, že žiadosť o odkúpenie bytu adresovanú Mestu Košice napísal
a podpísal a že túto podpísala aj odporkyňa. Ďalej uviedol, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu

zo dňa 10.4.1997 podpísali obaja účastníci konania súčasne, keďže navrhovateľ mal záujem v čase
podpísania uvedenej zmluvy o to, aby účastníci konania vybavovali záležitosti spolu. Navrhovateľ tvrdil,
že o tej skutočnosti, že zmluva o prevode vlastníctva bytu v časti, v ktorej je odporkyňa uvedená ako
kupujúca je relatívne neplatná sa dozvedel v momente podpísania zmluvy, keďže z právneho hľadiska
odporkyňa sa nemohla stať spoluvlastníčkou bytu, pretože kúpna cena bytu bola zaplatená z výlučných

finančných prostriedkov navrhovateľa a zák. č. 182/1993 nedovolil inú formu podpísania zmluvy a že pri
podpísaní zmluvy o prevode vlastníctva bytu predávajúceho (Mesto Košice) nežiadal o to, aby v zmluve
bol uvedený ako jediný kupujúci, pretože pred podpísaním zmluvy mal právnu problematiku prevodu
bytu preštudovanú a zákon neumožňoval, aby zmluvu podpísal iba navrhovateľ. Navrhovateľ odporkyňu
neinformoval ani pred uzavretím ani pri uzavretí zmluvy o tom, že kúpna cena bytu bude zaplatená z

výlučných prostriedkov navrhovateľa, nakoľko zo strany odporkyne nebola žiadna iniciatíva na získanie
finančných prostriedkov na zaplatenie kúpnej ceny a bolo zrejmé, že o zaplatenie tejto ceny sa musí
postarať navrhovateľ a že pred uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva bytu účastníci konania nemali
žiadne úspory. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že účastníci konania neriešili pred podpísaním zmluvy o prevodevlastníctvabytutúotázku,žepokiaľnavrhovateľzaplatíkúpnucenubytuzosvojichvýlučnýchfinančných
prostriedkov nadobudne byt do svojho výlučného vlastníctva a že po podpísaní zmluvy navrhovateľ
povedal raz odporkyni, že kúpnu cena bytu uhradil z finančných prostriedkov darovaných od svojej

matky, a že navrhovateľ nehovoril odporkyni pred podpísaním zmluvy o tom, že výlučným vlastníkom
bytu sa stane navrhovateľ. Podľa tvrdenia navrhovateľa v roku 1997 a 1998 účastníci konania žili v
usporiadanom manželstve a rozumeli si. V tomto období príjmy rodiny vystačili iba na úhradu bežných
výdajov, pričom väčšie výdaje domácnosti financoval navrhovateľ zo svojho podnikania, pričom v roku
1996 kúpnu cenu za novú chladničku zaplatil navrhovateľ, avšak túto vec považoval za vec, ktorá

slúži celej rodine a ktorá je vo vlastníctve tak navrhovateľa ako aj odporkyne, teda v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov. Navrhovateľ vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že pokiaľ v návrhu na začatie
konania tvrdil, že k vyporiadaniu BSM medzi účastníkmi konania nedošlo kvôli odporu odporkyne a
jej vyjadreniu, že je to zbytočné, počas rozvodového konania zo strany súdu odznela otázka akým
spôsobombudevyporiadanébezpodielovéspoluvlastníctvoúčastníkovnačoodporkyňanapojednávaní
uviedla, že nie je čo vyporiadať, lebo to čo účastníci konania majú doma je rozpadnuté a na tom istom

pojednávaní o byte na N. X povedala, že je zadlžený a že je úplne zbytočné niečo vyporiadať.

Odporkyňavosvojejprvotnejvýpovediuviedla,žeúčastnícikonaniavroku1997,kedydošlokodkúpeniu
bytu žili v spoločnej domácnosti, hospodárili spolu, navrhovateľ podnikal ale spoločné úspory nemali,
že jej navrhovateľ v roku 1997 žiadne peniaze k rukám nedal a že šeky o zaplatení kúpnej ceny za

byt, ktoré navrhovateľ predložil súdu vypísal navrhovateľ vlastnou rukou. Aj navrhovateľ aj odporkyňa
mali zriadené v banke samostatné účty s tým, že navrhovateľ vyberal peniaze z účtu odporkyne,
pretože k nemu mal prístup, avšak odporkyňa k účtu navrhovateľa prístup nemala. Odporkyňa k
tvrdeniu navrhovateľa o tom, že jeho matka mu poskytla peniaze titulom vyplatenia jeho potenciálneho
dedičskéhopodieluuviedla,žetototvrdenieniejepravdivé,ažepodľajejvedomostímatkanavrhovateľa

H. Š. vždy tvrdila, že navrhovateľovi žiadne peniaze nedá, pretože nevie s peniazmi hospodáriť.

Odporkyňa vo svojej výpovedi dňa 24.1.2014 a 21.3.2014 uviedla, že účastníci konania pred uzavretím
zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa rozprávali o tom, že sú radi, že byt nadobudnú do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov za celkom výhodnú cenu okolo 15.000,- Sk a že navrhovateľ ani pred

podpísanímzmluvyanipojejpodpísaní nepovedalodporkyniotom,žekúpnacenabytu budezaplatená
z výlučných prostriedkov navrhovateľa, a že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola si
vedomá toho, že byt nadobúda odporkyňa a navrhovateľ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Odporkyňa potvrdila vo svojej výpovedi, že v čase odkúpenia bytu účastníci konania nemali spoločné
úspory a tvrdila, že s navrhovateľom sa dohodli pred kúpou bytu na tom, že postupne našetria na

zaplatenie kúpnej ceny bytu a túto zaplatia v splátkach. Odporkyňa ďalej tvrdila, že pred podpísaním
zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa s navrhovateľom nerozprávali o tom, že pokiaľ navrhovateľ zaplatí
kúpnu cenu bytu zo svojich výlučných finančných prostriedkov byt nenadobúdajú účastníci konania
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Odporkyňa
považovala za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa o tom, že ju informoval o rokovaní predaja bytu s

realitnou kanceláriou Finop s.r.o. a tvrdila, že navrhovateľ jej nikdy nenavrhol uzavretie dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a že po rozvode manželstva stále tvrdil, že byt je
jeho a že jej to dokáže. Preto následne podával rôzne trestné oznámenia na odporkyňu a že odporkyňa
po rozvode manželstva sa viackrát pokúsila dohodnúť s navrhovateľom o vyporiadaní BSM, avšak
navrhovateľ odmietol sa s odporkyňou rozprávať na túto tému a vyzýval ju, aby z bytu odišla.

Z výpovede svedkyne H. Š. (matky navrhovateľa) súd zistil, že mala vedomosti o tom, že navrhovateľ a
odporkyňa majú finančné problémy, že poskytla navrhovateľovi sumu 40.000,- Sk v hotovosti, ktorú mala
uloženú na vkladnej knižke v Slovenskej sporiteľni a že vyššie uvedenú sumu mala úmysel jednoznačne
poskytnúť iba navrhovateľovi, a že navrhovateľovi poskytla aj sumu 20.000,- Sk, ktorú taktiež mala

uloženúnavkladnejknižke,avšaksinepamätala,čitútosumuposkytlanavrhovateľovipredalebopotom,
ako mu poskytla sumu 40.000,- Sk, lebo si túto skutočnosť nepamätala, a taktiež si nepamätala, kedy
poskytla navrhovateľovi sumu 40.000,- Sk, a či mu poskytla aj sumu 14.500,- Sk, ktorá je uvedená v
čestnom prehlásení. Súd na základe tvrdenia svedkyne Terézie Šoltésovej o tom, že navrhovateľovi
poskytla raz sumu 40.000,- Sk a raz sumu 20.000,- Sk v hotovosti, ktoré vybrala zo svojej vkladnej knižky

zriadenej v pobočke Slovenskej sporiteľne na ulici Boženy Němcovej v Košiciach vyžiadal správu od
Slovenskej sporiteľne, a. s. o tom, či bol uskutočnený výber sumy 40.000,- Sk a 20.000,- Sk v rokoch
1998 a 1998 z vkladnej knižky svedkyne. Zo správy Slovenskej sporiteľne, a. s. zo dňa 18.8.2008 súd
zistil, že uvedený peňažný ústav preveril vkladnú knižku na meno svedkyne H. Š., pričom v databázebanky od 1.1.1998 sa požadované údaje nenachádzali a poukázal na ust. § 42 ods. 2 zák. č. 483/2001
o bankách v platnom znení, podľa ktorého je banka povinná uchovávať doklady o uskutočnených
obchodoch najmenej 5 rokov od uskutočnenia obchodu.

Z čestného vyhlásenia zo dňa 18.9.2006 vyplýva, že svedkyňa H. Š. v roku 1988 pri predaji svojho
rodinného domu stanovila ako súčasť jeho predajnej ceny odovzdanie X-L. komunálneho bytu pre
svojho syna L. Š., teda navrhovateľa, ktorý v tom čase aj so svojou rodinou so súhlasom svedkyne
obýval predmetný rodinný dom a že navrhovateľovi bol kupujúcim domu poskytnutý nový 3-izbový byt

z komunálnej výstavby. Vzhľadom k podielu navrhovateľa na zveľaďovaní rodinného domu a svedkyne
šlo v skutočnosti o prvú fázu vyporiadania jeho dedičského podielu na tomto rodinnom majetku. K
definitívnemu uzavretiu vyporiadania jeho dedičského podielu došlo však až následne v rokoch 1997 a
1998, kedy mu svedkyňa postupne poskytla finančné prostriedky v celkovej výške cca 14.500,- Sk na
odkúpenie ním a jeho rodinou obývaného komunálneho bytu č. XX na 6. poschodí na ulici N.D. X, G.
- Z. Ť. do osobného vlastníctva.

Z oznámenia o zápise uchádzača o byt do miestneho zoznamu zo dňa 6.11.1986
č. byt/2113/1986 vyplýva, že Obvodný národný výbor Košice I, bytový odbor zapísal navrhovateľa dňa
21.10.1986 ako uchádzača o byt do miestneho zoznamu pod poradovým číslom S/145.

Z rozhodnutia o schválení dohody o výmene bytov Obvodného národného výboru v Košiciach, bytový
odbor č. byt/2217/88/Jj zo dňa 26.9.1988 vyplýva, že Obvodný národný výbor Košice I na základe
žiadosti T. W. a L. Š., teda navrhovateľa schválil dohodu o výmene bytov tak, že František Demeter sa
nasťahuje do X-L. bytu na Z. XX v G. a navrhovateľ sa nasťahuje do X-L. bytu č. XX nachádzajúceho
sa na N. X v G..

Zo zápisnice o prevzatí bytu zo dňa 26.9.1988 súd zistil, že navrhovateľovi bol odovzdaný X-L. N. č.
XX na N. X v G..

Z notárskej R. D. XXX/XX, D. XXX/XX zo dňa 9.9.1988 súd zistil, že U. Š. a jeho manželka H. Š. ako

predávajúci a T. W. a jeho manželka L. W. ako kupujúci, uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť v kat. území G. - Z. zapísaná na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX, zastavaná plocha o
výmere 190 m2 v skutočnosti rodinný dom č. súp. XXXX na Z. X. XX a parc. č. XXXX - záhrada o výmere
200 m2. Podľa článku V. zmluvy účastníci sa dohodli, že predmetnú nehnuteľnosť uvoľnia kupujúcim do
užívania až vtedy, ak L. Š. a jeho manželke V., F.. O., ktorý je synom predávajúcich, a ktorý toho času

býva v rodinnom dome, ktorý je predmetom prevodu, bude pridelený byt zo Štátnej bytovej výstavby,
ktorého užívateľmi sú toho času kupujúci.

Zo žiadosti o prevod vlastníctva bytu zo dňa 5.8.1996 adresovanej Magistrátu Mesta Košice, Trieda SNP
48/A, Košice súd zistil, že navrhovateľ požiadal Mesto Košice o prevod vlastníctva bytu, na ktorý má

s Bytovým podnikom Mesta Košice uzavretú nájomnú zmluvu. Z uvedenej žiadosti je zrejmé, že bola
doručená Mestu Košice dňa 7.8.1996 a na tejto listine sa nachádza vlastnoručný podpis navrhovateľa.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.4.1997, ktorej vklad bol povolený Katastrálnym odborom
Okresného úradu Košice I dňa 30.9.1997 pod číslom S.-XXXXX/XX súd zistil, že Mesto Košice ako

predávajúci a navrhovateľ a odporkyňa ako kupujúci uzavreli Zmluvu o prevode vlastníctva bytu dňa
10.4.1997 predmetom ktorej bol prevod vlastníctva X-L. bytu č. XX na X. poschodí bytového domu, súp.
č. XXXX, N. X v G. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
N. X, X, uvedených v článku III. vo veľkosti XXX/XXXXX-L., ktorú skutočnosť navrhovateľ aj odporkyňa
potvrdili na zmluve vlastnoručnými podpismi.

Z poštového podacieho lístka zo dňa 21.2.1997 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil dňa 21.2.1997 Mestu
Košice sumu 10.984,- Sk titulom 70%-nej úhrady ceny bytu.

Z poštového podacieho lístka zo dňa 27.4.1998 vyplýva, že navrhovateľ v uvedený deň zaplatil Mestu

Košice titulom prvého doplatku kúpnej ceny za byt sumu 1.569,- Sk.

Z poštového podacieho lístka zo dňa 24.9.1998 vyplýva, že navrhovateľ zaplatil Mestu Košice sumu
1.569,- Sk titulom druhého doplatku kúpnej ceny za byt.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduKošiceI,spisováznačka24C/607/2002,atozrozsudkuOkresného
súdu Košice I č. k. 24C/607/2002-36 zo dňa 18.11.2002 súd zistil, že manželstvo účastníkov konania

bolo rozvedené a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2003.

Z potvrdenia zo dňa 22.2.2005 vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 22.2.2005 oznámenie o fyzickom
napadnutí zo strany bývalej manželky o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 zákona
č. 372/90 Zb.

Z potvrdenia Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Košice I zo dňa 13.2.2006
vyplýva, že navrhovateľ podal trestné oznámenie na svoju bývalú manželku V. Š. a to dňa 13.2.2006.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 9.3.2006 vyplýva, že navrhovateľ urobil
oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní so svojou manželkou a to dňa 9.3.2006.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 11.3.2006 vyplýva, že navrhovateľ urobil
oznámenie o nebezpečnom vyhrážaní zo strany bývalej manželky v byte na ulici N. X v G. a to dňa
11.3.2006.

Z potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Košice - Sever zo dňa 10.6.2006 vyplýva, že navrhovateľ podal
ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a), d) zákona
č. 372/90 Zb. a to dňa 10.6.2006.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 18.6.2006 vyplýva, že navrhovateľ urobil

oznámenie o podozrení z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1, nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona zo strany bývalej manželky V. Š., a to dňa 18.6.2006.

Z potvrdenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach I zo dňa 30.7.2006 vyplýva, že navrhovateľ podal

oznámenieopodozreníztrestnéhočinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Trestnéhozákona
a týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona zo strany bývalej manželky Š.
V. v byte na ulici N. X v G. a to dňa 30.7.2006.

Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, v platnom znení návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Citované zákonné ustanovenie pripúšťa návrh smerujúci k určeniu, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je, len za podmienky, že na takomto určení je naliehavý právny záujem. Právny záujem ako

podmienka úspešnosti návrhu a o určenie musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže dosiahnuť odstránenie právnej neistoty (spornosti) a ochranu práva oprávnených
záujmov práve navrhovaným určením.
V danom prípade sa súd zaoberal otázkou, či má navrhovateľ na požadovanom určení naliehavý právny
záujem (keďže jeho návrh je z hľadiska procesnej povahy žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie je

v zmysle § 80 písm. c) O. s. p.), pričom dospel k záveru, že tomu tak je, pretože určovacia žaloba je
spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci návrhu môže
byť podkladom pre vykonanie zápisu vlastníckeho práva navrhovateľa k spornej nehnuteľnosti.

Súd v priebehu konania ďalej skúmal ako predbežnú otázku relatívnu neplatnosť zmluvy o prevode

vlastníctva bytu, ktorú v priebehu konania vzniesol navrhovateľ a ktorý tvrdil, že zmluva o prevode
vlastníctva bytu uzavretá s Mestom Košice je relatívne neplatná v bode kupujúci: Š. V., rod. O., pretože
akýkoľvek majetok získaný darovaním či dedením za žiadnych okolností v intenciách § 143 Občianskeho
zákonníka nemôže vstúpiť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda z dôvodu, že kúpnu cenu
bytu navrhovateľ zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov, ktoré získal darovaním od svojej

matky.

Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon zaplatný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol

právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný,
ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o
výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.

Podľa ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný.

Podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko
robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa ust. § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

Podľa ust. § 701 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže
vybavovať každý zo spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je

právny úkon neplatný.

Podľa § 741b ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluva má ďalej obsahovať:

a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto

ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu,

b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň vybavenosti a hlavné charakteristické
znaky, ak je súčasťou zájazdu,

c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu
doprava,

d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,

e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné
uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne
informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu
účastníkov zájazdu,

f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie týchto podmienok a
lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní iná osoba,

g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú.

Podľa ust. § 775 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľovi patrí odmena v dohodnutej výške;
odmenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná
podľa § 40a.Ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktoré
sú taxatívne vypočítané v ust. § 40a a § 775 Občianskeho zákonníka. Relatívna neplatnosť právneho
úkonu je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto právneho úkonu. Znamená to, že pokiaľ

oprávnené osoby, neuplatnia svoje právo dovolať sa neplatnosti právneho úkonu, bude sa naň pozerať
ako na platný, hoci bol postihnutý dôvodom relatívnej neplatnosti. Relatívna neplatnosť právneho úkonu
pôsobí až od okamihu, keď sa jej oprávnený účastník dovolá. Do tej doby sa právny úkon považuje za
platný so všetkými dôsledkami z tohto vyplývajúcimi.

Súd pri posúdení relatívnej neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode vlastníctva bytu poukazuje
na tú skutočnosť, že dôvod relatívnej neplatnosti právneho úkonu ktorý uviedol navrhovateľ v priebehu
konania nie je možné zaradiť ani pod jedno ustanovenie § 40a a § 775 Občianskeho zákonníka,
ktoré ustanovenia taxatívne uvádzajú prípady relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Preto súd dôvod
relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorý uviedol navrhovateľ považoval za právne bezvýznamné a
nebolo potrebné sa zaoberať ani s námietkou premlčania, ktorú vzniesol odporca v priebehu konania.

Podľa ust. § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

Podľa ust. § 38 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka v platnom znení, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania

manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Na základe vykonaného dokazovania bolo súdu v konaní preukázané, že účastníci konania uzavreli
manželstvo dňa 8.11.1980, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I, 24C/607/72-36
zo dňa 18.12.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.1.2003 a že počas trvania manželstva
účastníkom konania vzniklo spoločné právo nájmu k X-L. bytu č. XX, nachádzajúceho sa na N. X v
G.. Účastníci konania ako kupujúci a Mesto Košice ako predávajúci uzavreli dňa 10.4.1997 Zmluvu

o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol byt, ku ktorému vzniklo právo spoločného nájmu
účastníkov konania. Z predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu je zrejmé, že Okresný úrad Košice
IV, katastrálny odbor povolil vklad tejto zmluvy dňa 30.9.1997 pod č. S., kedy rozhodnutie o povolenie
vkladu nadobudlo právoplatnosť. Zo zhodného tvrdenia účastníkov konania súd zistil, že po rozvode
manželstva neuzavreli dohodu o vyporiadaní BSM ani nepodali návrh na súd o vyporiadanie BSM.

Keďže navrhovateľ v priebehu konania tvrdil, že výlučným vlastníkom bytu sa stal na základe tej
skutočnosti, že kúpnu cenu bytu zaplatil zo svojich výlučných finančných prostriedkov darovaných mu
matkou a preto byt nebol nadobudnutý do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a odporkyňa
s touto argumentáciou navrhovateľa nesúhlasila tvrdiac, že byt patrí do BSM súd považoval za

rozhodujúce ozrejmenie tej skutočnosti, z akých finančných prostriedkov bola zaplatená kúpna cena
bytu. Navrhovateľ aj odporkyňa v priebehu konania zhodne tvrdili, že v čase odkúpenia bytu nemali
spoločné úspory. Z výpovede svedkyne H. Š. (matky navrhovateľa) súd zistil, že mala vedomosti o tom,
že navrhovateľ a odporkyňa majú finančné problémy, a že svedkyňa poskytla výlučne navrhovateľovisumu 40.000,- Sk v hotovosti a že mu poskytla aj sumu 20.000,- Sk. Svedkyňa si však už nepamätala,
kedy vyššie uvedené sumy poskytla navrhovateľovi a či mu v skutočnosti poskytla aj sumu 14.500,- Sk,
ktorá je uvedená v čestnom vyhlásení, ktoré svedkyňa podpísala. Súd pri hodnotení výpovede svedkyne

H. Š. vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré si nepamätala zohľadnil dobu, ktorá uplynula od doby darovania
finančných prostriedkov navrhovateľovi po výpoveď, ako aj vek svedkyne (v čase výsluchu mala 80
rokov).

Výpoveďou navrhovateľa, odporkyne a svedkyne H. Š. a na základe predložených listinných dôkazov

(čestné prehlásenie svedkyne zo dňa 18.9.2006, poštovej peňažnej poukážky zo dňa 21.2.1997, zo dňa
27.4.1998 a 24.9.1998) súd vzal za preukázanú tú skutočnosť, že navrhovateľ kúpnu cenu za byt na
základe uzavretej Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 10.4.1997 zaplatil výlučne z prostriedkov,
ktoré mu boli poskytnuté - darované svedkyňou H. Š..

Z ustálenej judikatúry vyplýva právny názor, že v prípade, ak kúpna cena nehnuteľnosti bola úplne

zaplatená z výlučných finančných prostriedkov jedného z manželov, avšak kupujúcimi boli obidvaja
manželia, ktorí obidvaja jasne prejavili vôľu nadobudnutúť túto nehnuteľnosť do BSM, práve táto
vôľa je rozhodujúca z hľadiska určenia, či nehnuteľnosť patrí, alebo nepatrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva.

Preto bolo potrebné v priebehu konania ozrejmiť tú otázku aká bola prejavená vôľa účastníkov konania
pri nadobudnutí bytu do vlastníctva, teda či v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu obaja
prejavili vôľu nadobudnúť byt do BSM alebo do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Je nepochybné,
že navrhovateľ počas konania iba tvrdil, že byt nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
keďže kúpna cena bola zaplatená z jeho výlučných finančných prostriedkov darovaných mu matkou

pričom ani netvrdil, že jeho prejavená vôľa v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu bola taká,
že byt chcel nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva.

Z výpovede navrhovateľa súdu bolo preukázané, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu obaja účastníci
konania podpísali súčasne, keďže navrhovateľ mal záujem v čase uzavretia zmluvy o to, aby účastníci

konania vybavovali túto záležitosť spoločne, naviac v roku 1997 žili v usporiadanom manželstve,
rozumeli si, v tomto období ich príjmy postačovali iba na úhradu bežných výdajov, a väčšie výdaje
domácnosti navrhovateľ financoval zo svojho podnikania, a v roku 1996 kúpnu cenu za novú chladničku
zaplatil navrhovateľ, pričom túto vec považaoval za vec, ktorá patrí do BSM. Z výpovede navrhovateľa
súd mal preukázanú aj tú skutočnosť, že neinformoval odporkyňu pred podpísaním zmluvy ani pri

podpísaní zmluvy o tom, že kúpna cena bude zaplatená z jeho výlučných prostriedkov a že po podpísaní
zmluvy jej povedal, že kúpnu cenu bytu zaplatil z finančných prostriedkov darovaných mu jeho matkou.
Navrhovateľ taktiež tvrdil, že v roku 2005 chcel prostredníctvom realitnej kancelárie dosiahnuť predaj
bytu a kúpu dvoch bytov pre neho a pre odporkyňu a tak vyriešiť ich bývanie, keďže bol toho názoru, že
vlastníkmi bytu sú obaja účastníci konania, ktorá skutočnosť vyplýva aj z listu vlastníctva.

Z výpovede odporkyne súd mal preukázanú tú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o prevode
vlastníctva bytu bola si vedomá toho, že účastníci konania byt nadobúdajú do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov a že pred podpísaním zmluvy sa s navrhovateľom nerozprávali o tom,
že pokiaľ navrhovateľ zaplatí kúpnu cenu bytu zo svojich výlučných finančných prostriedkov byt

nenadobúdajú účastníci konania do BSM ale do výlučného vlastníctva navrhovateľa. Z tvrdenia
odporkyne vyplývala aj tá skutočnosť, že navrhovateľ jej pred rozvodom nikdy netvrdil, že byt je jeho, túto
skutočnosť tvrdil iba po rozvode manželstva. Navrhovateľ tieto tvrdenia odporkyne v priebehu konania
nerozporoval.

Na základe vyššie uvedených skutočností a za situácie, že navrhovateľ v konaní iba tvrdil, že byt je v
jeho výlučnom vlastníctve z dôvodu zaplatenia kúpnej ceny z jeho výlučných finančných prostriedkov,
pričom v konaní netvrdil aká bola jeho prejavená vôľa pri uzavretí zmluvy o prevode vlastníctva bytu byt
nadobudnúť a do vlastníctva koho a zistenia súdu za akých okolností bola uzavretá účastníkmi konania
zmluva o prevode dotknutého bytu (navrhovateľ a odporkyňa pred uzavretím zmluvy sa nerozprávali o

tom či byt nadobudnú do BSM alebo nie, v čase uzavretia zmluvy manželstvo účastníkov konania bolo
usporiadané, rozumeli si, navrhovateľ mal záujem spoločné záležitosti obstarať spoločne s odporkyňou,
navrhovateľ až po rozvode manželstva tvrdil odporkyni, že byt je jeho), a navrhovateľ v roku 2005
chcel prostredníctvom realitnej kancelárie dosiahnuť predaj bytu, lebo sa domnieval, že byt patrí jemu aodporkyni, odôvodňuje záver súdu o tom, že navrhovateľ v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva
bytu prejavil vôľu byt nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Súdvpredmetnejvecidôslednýmskúmanímzmluvyoprevodevlastníctvabytuzodňa10.4.1997nezistil
žiadnetakédôvody,ktorébypreukazovaliabsolútnuneplatnosťtejtozmluvy,keďžebolauzavretávážne,
určite, zrozumiteľne, jej predmetom nebolo plnenie nemožné, bola uzavretá písomne (vo forme ktorú
vyžaduje zákon) a osobami spôsobilými na právne úkony a iný dôvod absolútnej neplatnosti tejto zmluvy
účastníci konania sami nenamietali.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd je toho názoru, že i keď v konaní bolo preukázané, že
kúpna cena bytu bola zaplatená z výlučných prostriedkov navrhovateľa (darovaných mu jeho matkou) z
hľadiska určenia či byt patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je rozhodujúca
vôľa,ktorúprejaviliúčastnícikonaniaprinadobudnutítohtobytu.Vkonaníbolonepochybnepreukázané,
že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva bytu obaja účastníci konania jasne prejavili vôľu byt

nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto súd dospel k záveru, že uvedený byt
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania (bývalých manželov).

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie vo veci a v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami súd
dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a preto ho zamietol.

Navrhovateľ v konaní navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne O. N., F.. Š. na preukázanie
tej skutočností, akým spôsobom navrhovateľ nadobudol finančné prostriedky na kúpu bytu, avšak súd
vykonanie tohto dôkazu vzhľadom už na vykonané dokazovanie považoval za nadbytočný.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3, prvá veta O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.