Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/219/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610208244
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5610208244.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne Z. S., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. B. N.
M., Č. XXXX/X, právne zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Levočská 3, proti žalovanému COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, so sídlom v Lipt.
Mikuláši, ul. 1. mája 54, IČO: 00 168 963, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Dávidekovovou,
so sídlom v Lipt. Mikuláši, Ondrašovecká 632, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru v skúšobnej dobe, určenie, že pracovný pomer trvá a o na náhradu mzdy, o samosudkyňou
JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 780,09 eur, lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Anny Dávidekovej,
advokátky so sídlom v Lipt. Mikuláši, Ondrašovecká 632.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš čiastočným rozsudkom zo dňa 30.05.2012 č. k. 8C/219/2010-116

zamietol žalobu v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala neplatnosti skončenia pracovného pomeru v
skúšobnej dobe a určenia, že pracovný pomer trvá s tým, že o náhrade mzdy a náhrade trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline
č. k. 7Co/344/2012-155 zo dňa 21.11.2012, právoplatným 26.11.2012. Najvyšší súd SR uznesením
č. k. 4Cdo/280/2013-193 z 30.09.2013, právoplatným 03.01.2014 odmietol dovolanie žalobkyne proti
rozsudku Krajského súdu v Žiline z 21.11.2012 sp. zn. 7Co/344/2012.

Nakoľko žalobkyňa v prvotnej žalobe z 30.09.2010 uviedla, že sa domáha zaviazania žalovaného na
zaplatenie náhrady mzdy v sume jej priemerného mesačného zárobku odo dňa podania žaloby do dňa,
od ktorého jej začne prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy zo dňa 28.06.2010, tunajší okresný súd
ju uznesením č. k. 8C/219/2010-102 vyzval podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1,2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len Obč. súd. por.) na opravu a doplnenie žaloby z 30.09.2010 v časti uplatneného
nároku na náhradu mzdy písomne, v lehote 10 dní, vo dvoch písomných vyhotoveniach. Uznesenie
zo dňa 17.05.2012 nadobudlo právoplatnosť dňom 28.05.2012. Žiadosťou, doručenou tunajšiemu

okresnému súdu 11.06.2012, právny zástupca žalobkyne požiadal o predĺženie lehoty na opravu žaloby
o ďalších 15 dní z dôvodu náročnosti výpočtu nároku na náhradu mzdy. O tomto podaní kladne rozhodol
tunajší okresný súd uznesením č. k. 8C/219/2010-126 z 26.06.2012, právoplatným 09.07.2012 tak, že
lehotu na odstránenie vád uvedeného podania predĺžil do 05.07.2012. Podanie žalobkyne bolo následne
odmietnuté uznesením tunajšieho okresného súdu zo dňa 278.12.2012 č. k. 8C/219/2010-162. V
zákonnej lehote podala žalobkyňa, cestou svojho právneho zástupcu, proti tomuto uzneseniu odvolanie,

v ktorom zároveň odstránila vady žaloby uvedúc, že sa domáha zaplatenia náhrady mzdy 4.162,32 eur,
ktorá pozostáva zo 471,52 eur predstavujúcich náhradu mzdy za rok 2010 vrátane pomernej náhrady
mzdy za október 2010, náhradu mzdy 1.951,08 eur za rok 2011 a náhradu mzdy 1.739,72 eur zarok 2012, vrátane pomerného výpočtu za november 2012, a to za obdobie od doručenia žaloby do
právoplatného skončenia veci, teda do 21.11.2012. Súd preto uznesenie, ktorým v časti náhrady mzdy
odmietol žalobu, zrušil uznesením č. k. 8C/219/2010-212 z 29.09.2014, právoplatným 21.10.2014

Riadne a včas predvolaná žalobkyňa ani jej právny zástupca sa na pojednávaní dňa 08.10.2014 na
tunajšom okresnom súde nezúčastnili. Právny zástupca žalobkyne podaním doručeným tunajšiemu
okresnému súdu 22.09.2014 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní určenom na 08.10.2014
kolíziou pojednávaním na Okresnom súde Košice II, o ktorom nadobudol vedomosť skôr. Zároveň
ospravedlnil neprítomnosť žalobkyne, ktorá trvá na jeho osobnej účasti a navrhol odročenie

pojednávania. Písomným podaním zo dňa 25.09.2014, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobkyne
doručené 03.10.2014, tomuto súd oznámil, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje
náležitosti podľa § 119 ods. 2 písm. b/ Obč. súd. por. a súd nezistil vážny dôvod pre odročenie
pojednávania, ktorým kolízia termínov pojednávaní nie je. Poukázal tiež na to, že rozhodnutie o
nedôvodnosti žaloby v časti neplatnosti skončenia pracovného pomeru je právoplatné, dovolanie bolo
odmietnuté a z hľadiska hospodárnosti konania nie je dôvod na jeho ďalšie predlžovanie.

Právny zástupkyňa žalovaného na pojednávaní 08.10.2014 navrhla zamietnutie nedôvodnej žaloby,
keďže predpokladom úspešného priznania nároku na náhradu mzdy je pozitívne rozhodnutie o
neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ku ktorému nedošlo. Naopak, žaloba o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru z 03.08.2010 a o určenie, že pracovný pomer žalobkyne trvá, bola
právoplatne zamietnutá. Uplatnila si právo na náhradu trov konania.

Podľa § 118 ods. 1, 2 časť prvej vety Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje najmä náhrada mzdy.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd

rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Pri posudzovaní žaloby súd musí zdôrazniť, že náhrada mzdy je inštitút, ktorý nepredstavuje mzdu
za vykonanú prácu, ale náhradu za čas, kedy zamestnanec v riadnom a platnom pracovnom pomere
nemohol v pracovnom čase prácu vykonávať. Žalobkyňa sa domáhala priznania náhrady mzdy na
obdobie od 04.10.2010 do právoplatnosti rozsudku, ktorým súd zamietol žalobu o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru a o určenie, že jej pracovný pomer so žalovaným trvá naďalej, teda
do 26.11.2012. Základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku na náhradu mzdy v súvislosti
s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia
pracovného pomeru. Keďže pracovný pomer žalobkyne so žalovaným skončil platne v skúšobnej dobe
dňa 03.08.2010, nemohol jej vzniknúť nárok na náhradu mzdy za obdobie od 04.10.2010 do 26.11.2012.

Aj keď až do 26.11.2012 bolo právne postavenie žalobkyne, ohľadom platnosti skončenia pracovného
pomeru neisté, za dobu súdneho konania jej náhrada mzdy nemôže prislúchať. Rozhodnutím súdu o
určení platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru je súd rozhodujúci o náhrade mzdy
podľa§79viazanýabezkladnéhorozhodnutiaoneplatnostiskončeniapracovnéhopomerusanemožno
s úspechom domáhať nároku na náhradu mzdy.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 Obč. súd. por. V
konaní bol úspešný žalovaný, vzniklo mu právo na náhradu trov, pozostávajúcich z trov právneho
zastúpenia. Konanie bolo začaté 04.10.2010, čiastočný rozsudok, ktorým si súd vymedzil rozhodnutie
o náhrade trov konania na rozhodnutie konečné, sa stal právoplatný 26.11.2012. Žalovaný prvýkrát
navrhol prisúdenie náhrady trov konania podaním doručeným súdu 05.02.2013, teda pred vyhlásením

konečného rozhodnutia. Trovy právneho zastúpenia vzhľadom na to, že predmetom konania boli dva
samostatné nároky, a to neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhrada mzdy, vyčíslil samostatne
sumou 327,78 eur za neplatnosť skončenia pracovného pomeru a sumou 134,40 eur za náhradu mzdy,
pri ktorej v tom čase nebola cena predmetu sporu určená, celkovo sumou 462,18 eur. Vzhľadom na
dobu začatia konania a postupné novelizácie právneho predpisu, upravujúceho výšku trov právneho

zastúpenia, ktorým je vyhláška číslo 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ich prechodné a záverečné ustanovenia, je potrebné postupovať podľa § 20c/, v
zmysle ktorého za úkony právnych služieb vykonané pred 01.07.2013 patrí odmena podľa predpisov
účinných do 30.06.2013 (teda podľa ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení jej novely účinnejod 01.06.2010 vyhláškou č. 232/2010 Z.z.), pri právnych úkonoch vykonaných po 01.07.2013 podľa
vyhlášky platnej od 01.07.2013. Na rozdiel od žalovaného súd uvádza, že predmetom konania boli
nie dva, ale tri samostatné nároky predstavujúce z hľadiska trov konania tzv. spojené veci (nárok

na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nárok na určenie, že pracovný pomer trvá a
nárok na zaplatenie náhrady mzdy), pri určení tarifnej odmeny je potrebné postupovať podľa §
13 ods. 3 uvedeného právneho predpisu čo znamená, že základná sadzba tarifnej odmeny určená
z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny,
ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Základná sadzba tarifnej odmeny za určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a za určenie, že pracovný pomer trvá, je podľa
§ 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky 1/13-ina výpočtového základu, čo bolo v roku 2010 55,49 eur, odmena za
zastupovanie v konaní pri náhrade mzdy je s poukazom na § 10 ods. 1, ods. 2 za jeden úkon právnej
služby 151,05 eur. Vzhľadom na § 13 ods. 3 je potom sadzba tarifnej odmeny v sume 188,05 eur
(151,05eursadzbatarifnejodmenyurčenáztarifnejhodnotyvecisnajvyššouhodnotou,zvýšenáo2x1/3
základnej sadzby z odmeny v spojených veciach, teda 2x18,50 (55,49 :3) x 2 = 37; 151,05 + 37 = 188,05

eur). Takáto odmena by patrila za tieto úkony právnej služby (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/): za prípravu
a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom z 05.06.2011, za vyjadrenie z 03.01.2012 k
návrhu žalobkyne na prikázanie veci, za zastúpenie na pojednávaní 28.03.2012 (2 úkony právnej služby,
pretože trvalo v čase o 13,05 do 15,16 hod.), za pojednávanie z 30.05.2012, za vyjadrenie k odvolaniu z
27.08.2012 a za zastúpenie na pojednávaní 08.10.2014, celkovo za 7 úkonov právnej služby 1.316,35

eur. Za zastúpenie na pojednávaní 09.05.2011, odročenom bez prejednania veci, patrí odmena vo výške
1, čo je čiastka 47,01 eur. Celkovo by žalovanému z titulu náhrady trov konania prislúchala čiastka
1.363,36 eur. Za každý úkon právnej služby patrí tzv. režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), čo
je za dva úkony právnej služby z roku 2011 suma 14,82 eur (2x7,41), za 5 úkonov právnej služby z roku

2012 čiastka 38,15 eur a za jeden úkon právnej služby z roku 2014 8,04 eur, celkovo 61,01 eur. Spolu
sú trovy právneho zastúpenia, na zaplatenie ktorých by mal žalovaný nárok 1.377,36 eur. O náhrade
trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaný si však podaniami zo
dňa 04.02.2013 a 08.10.2014 uplatnil náhradu trov konania v celkovej výške 780,09 eur, súd je jeho
návrhom viazaný a náhradu trov konania v takejto výške priznal. S poukazom na § 149 ods. 1 Obč.

súd. por. zaviazal súd žalobkyňu na prisúdenie náhrady trov konania k rukám advokátky, zastupujúcej
žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( § 42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho
robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.