Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/43/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117209671
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3117209671.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a

členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobkyne: K.. M. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E., J. XXXX/XX, právne zastúpenej: JUDr. Juraj Klimčo a spol. s.r.o., so sídlom
Trenčín, Smetanova 1655/7, proti žalovaným: 1./ M. C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - Z. č. XXX, 2./
Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. - Z. XXX, obaja právne zastúpení: A3 advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Trenčín, Partizánska 25, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 16C/19/2017-218 zo dňa 11. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výroku II. a III., p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným 1./ a 2./ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobkyne na prerušenie konania
zamietol. Zároveň zamietol aj žalobu a rozhodol, že žalovaný 1./ a 2./ majú spoločne a nerozdielne voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že kúpna zmluva uzatvorená

medzi žalovaným 1./ ako predávajúcim a žalovanou 2./ ako kupujúcou, ktorej predmetom bol prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. J., zapísaným na LV č. XXXX, a to stavba súp.č. 1920
na pozemku KNC parc.č. 1900/33 a pozemky KNC parc.č. 1885/15, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 22 m2, KNC parc.č. 1885/16, zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, KNC parc.č.
1885/17, zastavané plochy a nádvoria o výmere 20 m2, KNC parc.č. 1885/18, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 20 m2, KNC parc.č. 1900/5, orná pôda o výmere 706 m2, KNC parc.č. 1900/6,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 114 m2, KNC parc.č. 1900/33, zastavané plochy a nádvoria

o výmere 180 m2, je neplatná. Uvedenú žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalovaný 1./ previedol
uvedený rodinný dom aj s pozemkami na jeho matku (žalovanú 2./), na základe kúpnej zmluvy, ktorej
neplatnosť namieta, pretože nedala súhlas na tento prevod. Dodala, že na nadobudnutí a výstavbe sa
žalobkyňa a žalovaný 1./ podieľali spoločne a takisto úver splácali zo spoločných prostriedkov. Zároveň
uvedenúkúpnuzmluvurozporovalazdôvodu,žezrejmenemohlodôjsťkplatnémuprevoduvlastníckeho
práva, keďže bol poskytnutý úver, ktorý je naďalej zabezpečený záložným právom banky. Uzavrela, že
tento prevod zasiahol do jej právneho postavenia, ktoré je neisté, a preto má naliehavý právny záujem

na požadovanom určení. Žalovaný 1./ zhodne so žalovanou 2./ žiadali žalobu žalobkyne zamietnuť.
Žalovaný 1./ dôvodil hlavne skutočnosťou, že predmetný dom je v jeho výlučnom vlastníctve, nakoľko ho
nadobudol ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou. Rovnako ani vybavenie domu nepovažovalza súčasť bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko žalobkyňa ani jej rodina neprispela na
žiadnu časť domu, ani na splátky hypotekárnych úverov.

3. Súd prvej inštancie, uznesením č.k. 16C/19/2017-139 zo dňa 04.09.2018, nepripustil zastúpenie
žalobkyne splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Martinou Poláčkovou z dôvodu, že táto zástupkyňa
vystupuje v rôznych veciach vedených na Okresnom súde Trenčín opakovane, čo je dôvod na
nepripustenie zastúpenia podľa § 89 ods. 2 CSP. Dňa 12.10.2018 adresovala žalobkyňa súdu prvej
inštancienávrhnaprerušeniekonaniaaždokiaľnebuderozhodnutéopodanommimoriadnomopravnom

prostriedku - dovolaní generálneho prokurátora podanom proti vyššie uvedenému uzneseniu. Žalobkyňa
bola presvedčená, že neboli splnené podmienky na vylúčenie uvedenej zástupkyne, pretože pokiaľ
medzi konaniami existuje časová, osobná alebo vecná súvislosť, splnomocnený zástupca vystupujúci v
týchto konaniach nevystupuje opätovne. Žalobkyňa má za to, že týmto konaním súd zasiahol do jej práv
a dostal ju do stavu právnej núdze. Súd prvej inštancie považoval uvedený návrh za nedôvodný, pričom
o ňom rozhodol prvým výrokom tohto rozsudku v súlade s § 162 ods. 3 CSP. Dodal, že bez ohľadu

na to, ako by skončilo rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora (ak toto vôbec bolo podané, čo
žalobkyňa nepreukázala), je možné v konaní pokračovať, a pokiaľ žalobkyňa trvá na tvrdenej procesnej
vade konania, je možné vydať meritórne rozhodnutie a posúdením vytýkanej vady sa následne bude
zaoberať odvolací súd.

4.Vovecisamejsúdprvejinštancierozhodolspoukazomna§137CSPa§37,§40a,§41a,§145ods.1
Občianskeho zákonníka. Uviedol, že ešte predtým, než pristúpil k meritórnemu posúdeniu žaloby, musel
sa vysporiadať s jej procesnou prípustnosťou s poukazom na ust. § 137 CSP. Žalobkyňa sa v konaní
domáhala (deklarovania) neplatnosti (relatívnej) kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými 1./ a 2./
s poukazom na § 40a v spojení s § 145 ods. 1 OZ a súčasne namietala aj absolútnu neplatnosť kúpnej

zmluvy pre nedostatok vážnosti vôle. Na úvod právneho posúdenia súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobkyňa sa domáhala určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je.
Právny úkon (v danom prípade zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s
ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely
cit. ust. § 137 CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako

žalobu o určenie právnej skutočnosti. Ďalej dodal, že vychádzajúc zo znenia cit. ust. § 137 písm.
c) a d) CSP s prihliadnutím na obsah osobitnej časti dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, je
možné vyvodiť, že CSP zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou
žalôb o určenie právnej skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Takýmto právnym predpisom je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť

skončenia pracovného pomeru podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách
(žaloba o neplatnosť dražby podľa ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu
podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto výnimky podľa cit. ust. § 137 písm. d) CSP je spoločné, že priamo
osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva oprávnenej osobe domáhať
sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa

ktorého "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v
skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.", znenie ust. § 21 ods. 2
zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: "V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej
zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá

na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby." a znenie ust. § 711 ods. 5 OZ, podľa
ktorého: "Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia
výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa
zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu."). Podľa súdu prvej inštancie však za
takýto právny predpis, nemožno považovať cit. ust. § 40a OZ, ani § 37 OZ či § 41a OZ, keďže možnosť

určenia tejto právnej skutočnosti súdom z ich znenia nie je možné vyvodzovať. Mal za to, že tento
záver podporuje aj vyjadrenie textu právnych noriem, z ktorých vplýva možnosť podania žaloby o určenie
právnej skutočnosti ("neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže uplatniť na súde", "môže požiadať
súd, aby určil neplatnosť dražby", "neplatnosť výpovede môže uplatniť na súde"), na rozdiel od znenia
vyššie cit. ustanovení upravujúcich neplatnosť právnych úkonov, na ktoré poukazuje žalobkyňa. Okrem

toho dodal, že požadovaným výrokom určujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy by sa na právnom postavení
žalobkyne nič nezmenilo, nakoľko kataster nehnuteľností by len obnovil predchádzajúci právny stav
a za výlučného vlastníka nehnuteľností by opätovne vyznačil žalovaného 1./. Otázka, či by sporné
nehnuteľnosti patrili alebo nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1./, bystále tak zostala nevyriešenou a medzi žalobkyňou a žalovaným 1./ spornou, a pokiaľ by žalobkyňa
trvalanatom,žeuvedenénehnuteľnosti(domapozemky)patriadoichbezpodielovéhospoluvlastníctva,
musela by iniciovať ďalšie súdne konanie. Z uvedeného súd prvej inštancie jednoznačne vyvodil, že

toto konanie by spornosť práv medzi žalobkyňou a žalovaným 1./ vôbec v celom rozsahu nevyriešilo,
tento spor by len vyvolal ďalší spor, a práve preto konštatoval, že tento (prakticky nepotrebný) spor
je práve takým sporom, aký mal zákonodarca v úmysle vylúčiť novokoncipovaným ustanovením §
137 písm. c/ a d/ CSP (ako to i prezentoval v dôvodovej správe). Súd prvej inštancie mal za to, že
žaloba zvolená žalobkyňou nie je vhodným a účinným nástrojom, ktorým by dosiahla to, že sa odstráni

spornosť práv, keďže tak či onak by muselo na toto konanie nadväzovať ďalšie súdne konanie o určenie
práva. Toto konanie by tak postavenie žalobkyne vôbec nezlepšilo, neistota v právnych vzťahoch by
pretrvala aj naďalej a týmto konaním by žalobkyňa i tak nedosiahla to, o čo jej v praktickej rovine ide
(teda nedosiahne to, aby bola považovaná za bezpodielovú spoluvlastníčku nehnuteľností). Uzavrel,
že tento spor z vyššie uvedených dôvodov v praktickej rovine nemá na postavenie žalobkyne žiadny
pozitívny dopad, a preto žalobu ňou podanú, s poukazom na znenie § 137 CSP, považoval za procesne

neprípustnú. Vzhľadom k tomu žalobu žalobkyne bez ďalšieho skúmania vo veci samej zamietol,
nezaoberajúc sa ani vecnými argumentmi žalobkyne, pretože vyššie uvedený dôvod sám o sebe bez
ďalšieho vedie k zamietnutiu žaloby. Nepovažoval tiež za potrebné ani vykonávať akékoľvek ďalšie
dokazovanie, pretože už len z dôvodu procesnej neprípustnosti žaloby je nutné žalobu zamietnuť a
vykonanie akýchkoľvek ďalších dôkazov by na potrebe zamietnutia žaloby nič nezmenilo.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
Skonštatoval, že žalovaní 1./ a 2./ boli v konaní v celom rozsahu úspešní, keďže žalobu zamietol v
celom rozsahu, a preto im priznal voči plne neúspešnej žalobkyni nárok na nároku trov konania v celom
rozsahu 100%.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, v časti výrokov II. a III., podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobkyňa, v zmysle § 365 ods. 1 písm. b), g) a § 365 ods. 2 CSP. Namietala, že v prípade
nepripustenia zastúpenia žalobkyne, JUDr. Poláčkovou, nebol splnený zákonné atribúty tak ako ich
predpokladá § 89 ods. 2 CSP. Dala do pozornosti, že JUDr. Poláčková vykonávala svoju činnosť pre

žalobkyňu bezodplatne a zároveň medzi konaniami, v ktorých uvedená vystupovala ako zástupkyňa (sp.
zn. 34P/243/2016 a sp. zn. 31P/94/2017) nebola minimálne časová ani osobná súvislosť. Čo sa týka
konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/9/2018 poukázala žalobkyňa na skutočnosť,
že v tomto konaní JUDr. Poláčková zastupuje svojho syna a spoločenstvo vlastníkov bytov, a to z
dôvodu, že predmetný spor sa týka obdobia, v ktorom predsedom uvedeného spoločenstva bola práve

JUDr. Poláčková. Uzavrela, že v platnom právnom poriadku právo občana zastupovať iného účastníka
konania je neobmedzené, okrem zákonom stanovených podmienok. Mala za to, že tam, kde zákon
nepredpisuje zastúpenie účastníka môže zastupovať hocikto. Vzhľadom na uvedené závery žalobkyňa
namietala, že jej už dňa 04.09.2018 bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ďalej namietala, že
súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti o odročenie pojednávania a konal v neprítomnosti žalobkyne

a jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 11.12.2018. Dala do pozornosti, že potom čo súd prvej
inštancie vytýčil pojednávanie v tejto veci na deň 11.12.2018, právny zástupca žalobkyne opakovane
žiadal o odročenie pojednávania, z dôvodu, že mu nebola zachovaná 5-dňová lehota prípravy na
pojednávanie. Vzhľadom k uvedenému považuje žalobkyňa procesný postup súdu prvej inštancie
za nezákonný, pričom jej postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Podľa žalobkyne súd prvej inštancie bez vážneho dôvodu viacnásobne ignoroval ústavne podloženú
a riadne odôvodnenú požiadavku právneho zástupcu žalobkyne o odročenie termínu pojednávania,
čím porušil základné právo žalobkyne na súdnu ochranu. Argumenty súdu prvej inštancie, že vo veci
nariadil viacero pojednávaní, ktoré boli na žiadosť žalobkyne odročené považovala za zavádzajúce a
nepravdivé. Zdôraznila, že konanie sa vedie od 03.05.2017, pričom súd prvé pojednávanie vytýčil až

dňa 04.09.2018. Ďalej namietala aj skutočnosť, že súd prvej inštancie nenariadil vo veci predbežné
prejednanie sporu, tak ako to súdu prikazuje § 168 CSP. Navyše termín pojednávania na dňa 11.12.2018
bol vytýčený ako pojednávanie s rozhodnutím, z čoho je zrejmé, že súd prvej inštancie nemal v tejto
veci ani zámer nariadiť predbežné prejednanie sporu, hoci na to neexistovali zákonné dôvody. Za
nemenej dôležitú skutočnosť považovala žalobkyňa aj to, že už pri žiadosti o odročenie prvého súdneho

pojednávania bolo súdu oznámené, že žalobkyni sa podarilo zabezpečiť rad dôkazov, ktoré treba
preskúmať vzhľadom na skutkový stav a následne predložiť súdu a stanoviť ďalší procesný postup v tejto
veci. V dôsledku neakceptovania žiadosti o odročenie pojednávania súd prvej inštancie tak neúplne zistil
skutkový stav, nakoľko sú tu iné dôkazy, ktoré žalobkyňa chcela predložiť, ale v dôsledku nesprávnehopostupu v konaní súdu jej táto možnosť bola zmarená. V súvislosti s poukazom súdu prvej inštancie na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/19/2014 žalobkyňa uviedla, že žiaden právny predpis
explicitne neukladá všeobecnému súdu povinnosť byť viazaný akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR vydaným v inej veci (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 371/2018). Ďalej žalobkyňa
konštatovala, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím postavil do kolízie dve oproti stojace ústavné
práva vyplývajúce z čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa má za to, že súd prvej inštancie
mal zvoliť taký postup, aby obidve práva boli v rovnováhe. Súd prvej inštancie aj akceptovaním žiadosti
o odročenie pojednávania mohol zabezpečiť právo žalovaných na prerokovanie veci bez prieťahov tak,

že by v krátkom čase po odročení pojednávania vytýčil ďalší termín pojednávania. Pokiaľ sa žalobkyňa
rozhodla využiť svoje právo na právne zastúpenie advokátom ešte pred pojednávaním, takýto postup z
jejstranynemožnovyhodnotiťaniakošikanóznyvočižalovaným,keďženičnebránilo,napriekodročeniu
pojednávania zabezpečiť bezprieťahové konanie. Ďalej dala do pozornosti, že ako žalobkyňa mohla, ak
by jej súd prvej inštancie dal túto možnosť, zmeniť žalobu tak, aby bola procesne prípustná s poukazom
na § 137 CSP. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že pri voľbe splnomocneného zástupcu si musí byť

strana sporu vedomá obmedzení vyplývajúcich zo znenia § 89 ods. 2 CSP, považovala žalobkyňa za
bezpredmetné a nezohrávajúce žiadnu rolu pri rozhodnutí o neodročení pojednávania dňa 11.12.2018.
Poukázala tiež na skutočnosť, že súd prvej inštancie akceptoval žiadosť JUDr. Poláčkovej o odročenie
pojednávania dňa 04.09.2018 a následne na to rozhodol o vylúčení uvedenej ako splnomocnenej
zástupkynežalobkyne.Napokonskonštatovala,žeprvépojednávanienariadenénadeň04.09.2018bolo

odročené z dôvodu zdravotnej indispozície splnomocnenej zástupkyne žalobkyne, druhé pojednávanie
nariadené na deň 23.10.2018 bolo odročené z dôvodu zdravotnej indispozície žalobkyne, pričom obe
žiadosti súd akceptoval nakoľko boli odôvodnené v súlade s CSP. Podľa názoru žalobkyne nemôže byť
sankcionovanánasvojichprocesnýchprávach(neodročeniepojednávaniadňa11.12.2018)lenpreto,že
už predtým žiadala o odročenie pojednávania, keď takéto odročenie bolo plne v súlade s CSP. Uzavrela,

žeúvahysúduprvejinštancieprezentovanévbode12napadnutéhorozhodnutiabyprichádzalidoúvahy
iba vtedy, ak by žalobkyňa žiadala opakovane o odročenie pojednávania, pričom na toto odročenie by
neexistoval zákonný dôvod. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie, v časti výrokov II. a III., zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

7. Žalovaní 1./ a 2./ sa podanému odvolaniu písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Uviedli, že súhlasia s meritom rozhodnutia čo do správnosti všetkých výrokov ako aj ich
vecného odôvodnenia. Dodali, že žalobkyňa nemá žiadnu aktívnu vecnoprávnu legitimáciu a taktiež
nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. Námietky

žalobkyne považovali za vykonštruované a stav konania za zavinený konaním žalobkyne. Navrhli, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalovaným náhradu trov odvolacieho konania.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a

jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

9. Žalobkyňa deklarovala vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom procesnom
postupe súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a zároveň namietala, že zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. b) a g) CSP).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné
prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť

rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).11. Na základe preskúmania správnosti odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neznemožnil žalobkyni, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva, teda má za to, že nedošlo k porušeniu práva žalobkyne

na spravodlivý proces. Prijaté právne závery uvádzané v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie
náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods. 2- 4 CSP) skutkový a právny základ

rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny
proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi,
ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku
a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

12. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalovanými 1./ a 2./. Dôvodila relatívnou neplatnosťou kúpnej zmluvy s poukazom na § 40a v spojení
s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka a súčasne namietala aj absolútnu neplatnosť uvedenej kúpnej
zmluvy, z dôvodu nedostatku vážnosti vôle strán pri jej uzatváraní.

14. Súd prvej inštancie sa správne, ešte predtým ako pristúpil k meritórnemu posúdeniu žaloby, zaoberal
procesnou prípustnosťou uvedenej žaloby v zmysle § 137 CSP. Správne dospel k záveru, ktorý v
podanom odvolaní nenapáda ani žalobkyňa, že podanú žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy je
potrebné posúdiť ako žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP.

15. Právnou skutočnosťou, v zmysle § 137 písm. d) CSP, je skutočnosť, s ktorou právna norma spája
vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu. Najčastejšími právnymi skutočnosťami závislými od vôle
sú zmluva, odstúpenie od zmluvy, skončenie pracovného pomeru výpoveďou a pod.. Zákonodarca
uviedol, že jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti,
resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa

účelu žaloby určovacej. Takáto žaloba je prípustná len v prípade, ak jej existenciu predpokladá osobitný
predpis.

16. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie má za to, že za osobitný právny predpis, tak ako ho
má na mysli § 137 písm. d) CSP, nie je možné považovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce

sa neplatnosti právnych úkonov (§ 37, § 40a či § 41a Občianskeho zákonníka). Navyše správne dodal,
že žalobkyňou požadovaným rozhodnutím - výrokom určujúcim neplatnosť kúpnej zmluvy, by sa na
právnom postavení žalobkyne nič nezmenilo, nakoľko za výlučného vlastníka predmetnej nehnuteľnosti
by bol opätovne považovaný žalovaný 1./.

17. Vzhľadom na uvedené dôvody, správne a dostačujúco odôvodnené už v rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie uvádza, že žalobu žalobkyne o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy považuje za procesne neprípustnú (§ 137 písm. d) CSP). Odvolaním
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, v časti výroku II., ktorým žalobu zamietol z dôvodu jej
procesne neprípustnosti, považuje za vecne správne.

18. Odvolaciu námietku žalobkyne týkajúcu sa nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie,
spočívajúcehovtom,žesúdnevyhovelžiadostiprávnehozástupcužalobkyneoodročeniepojednávania
nariadeného na deň 11.12.2018 a v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu vo veci rozhodol,
vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú.

19.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

20. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.21.Podľa§183ods.4vetaprváCSP,aksúdzistí,žestranouuvedenýdôvodnaodročeniepojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

22. Žiadosť o odročenie pojednávanie je podložená dôležitým dôvodom relevantným v zmysle § 183 ods.
1 CSP spravidla vtedy, ak strane bráni zúčastniť sa na pojednávaní taká okolnosť, ktorá je podstatná (z
hľadiska možnosti uskutočniť pojednávanie), nepredvídateľná (v tom zmysle, že strana nemohla vedieť,
že nastane) a ospravedlniteľná (strana urobila všetko pre to, aby sa súdom nariadené pojednávanie

mohlo uskutočniť v jej prítomnosti, z objektívnych dôvodov sa jej to ale nepodarilo).

23. Právna úprava odročenia pojednávania reflektuje na zásadu, že vec sa má rozhodnúť rýchlo a
hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje
výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania
len z dôležitých dôvodov. Dôležitosť dôvodu na odročenie termínu pojednávania posudzuje súd

podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v
čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Podľa § 180 CSP súd má možnosť
rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie, predvolanie
na pojednávanie má riadne a včas doručené, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, alebo súd
ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu, pre ktorý

sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam
prípadu. Hoci to zákon výslovne neustanovuje, existenciu takéhoto dôvodu, ktorý strane bráni byť
prítomný na pojednávaní, musí súdu vždy preukázať, a to hodnoverným spôsobom.

24. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu,

ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania
skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR z 22.08.2007 sp. zn. 5 Cdo 53 /2007 a z 19.05.2010 sp. zn. 5 Cdo/34/2010).
Strana má nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť,

má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v
realizácii jej práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

25. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý
čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa žalobca obrátil na súd so žiadosťou o

jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádza predovšetkým z čl. 2 ods. 1 CSP, podľa ktorého ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty a ďalej z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočných prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb (viď nález

Ústavného súdu SR z 03.05.2011, sp. zn. III. ÚS 69/2011).

26. V prejednávanej veci žalobkyňa doručila žalobu o neplatnosť kúpnej zmluvy súdu prvej inštancie
dňa 03.05.2017. Následne, podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.05.2017, žiadala o
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. O jej žiadosti súd prvej inštancie rozhodol, uznesením č.k.

16C/19/2017-22 zo dňa 20.06.2017, tak, že jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov priznal v
celom rozsahu. Po vykonaní ďalších viacerých procesných úkonov (doručovaní vyjadrení žalovaných
k žalobe, ďalšieho vyjadrenia žalobkyne k vyjadreniu žalovaných) súd prvej inštancie vytýčil termín
pojednávanie vo veci na deň 04.09.2018. Dňa 30.08.2018 splnomocnená zástupkyňa žalobkyne
požiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov. Súd prvej inštancie žiadosti o odročenie

pojednávania vyhovel a vytýčil ďalší termín pojednávania na deň 23.10.2018. Zároveň, uznesením č.k.
16C/19/2017-139 zo dňa 04.09.2018, rozhodol o nepripustení zastúpenia žalobkyne splnomocnenou
zástupkyňou JUDr. Poláčkovou. Uvedené uznesenie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk dňa
25.09.2018. Dňa 12.10.2018 doručila žalobkyňa súdu prvej inštancie návrh na prerušenie konania,
pokiaľ príslušný súd nerozhodne o mimoriadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu o

nepripustení zastúpenia žalobkyne splnomocnenou zástupkyňou, JUDr. Poláčkovou. Dňa 22.10.2018
požiadala žalobkyňa o odročenie pojednávania nariadeného na deň 23.10.2018, a to zo zdravotných
dôvodov. Súd prvej inštancie žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania opätovne vyhovel, avšak
zároveň ju poučil, že ďalšie návrhy na odročenie pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotnéhostavu na strane žalobkyne už akceptovať nebude. Ďalší termín pojednávania určil na deň 11.12.2018.
Uvedené skutočnosti žalobkyni oznámil elektronicky dňa 23.10.2018. Dňa 07.12.2018 doručil právny
zástupca žalobkyne súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň

11.12.2018, a to z dôvodu, že mu nebola zachovaná 5-dňová lehota na prípravu pojednávania (§ 178
ods. 2 CSP). Zároveň predložil aj plnú moc, ktorú mu žalobkyňa udelila dňa 07.12.2018. Súd prvej
inštancie tejto, v poradí už tretej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodov na strane žalobkyne,
nevyhovel a vo veci pojednával v nariadenom termíne, dňa 11.12.2018, na ktorom rozhodol odvolaním
napadnutým rozsudkom, a to v neprítomnosti žalobkyne a jej právneho zástupcu.

27. Odvolaciu námietku žalobkyne, že procesný postup súdu prvej inštancie bol nesprávny, keď
nevyhovel žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o odročenie pojednávania konaného dňa 11.12.2018,
z dôvodu nedodržania 5-dňovej prípravy na pojednávanie, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.
Odvolací súd má za to, že s prihliadnutím na vyššie uvedené časové súvislosti, žalobkyňa o pojednávaní
nariadenom na deň 11.12.2018 vedela s dostatočným časovým predstihom a bolo na nej, aby do

uskutočnenia pojednávania udelila splnomocnenie na zastupovanie právnemu zástupcovi (pokiaľ to
považovala za nevyhnutné), ktorý by mal dostatok času riadne sa na toto pojednávanie pripraviť.
Žalobkyňa nepreukázala existenciu objektívnych skutočností brániacich jej zvoliť si právneho zástupcu v
primeranej lehote po riadnom doručení predvolania na pojednávanie. Dôvod, že žalovaná trvá na účasti
na pojednávaní za prítomnosti právneho zástupcu, ktorého si zvolila až dňa 07.12.2018 (t.j. v piatok),

pričom termín pojednávania bol nariadený na deň 11.12.2018 (t.j. v utorok), čo súdu prvej inštancie
taktiež oznámila až dňa 07.12.2018 v rámci žiadosti o odročenie pojednávania (t.j. 2 pracovné dni
pred nariadeným termínom pojednávania), nie je možné považovať za dôležitý dôvod pre odročenie
pojednávania v zmysle § 183 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti zároveň nie je možné vylúčiť, že predmetná
žiadosť o odročenie pojednávania bola zo strany žalobkyne podaná za účelom, ktorý sa ňou nemá

sledovať.

28. Posúdenie toho, či stranou sporu uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania je dôležitým dôvodom,
je na rozhodnutí súdu, pričom každý prípad posudzuje osobitne, s prihliadnutím na všetky známe
okolnosti. Ak súd dospeje k záveru, že stranou sporu uvádzaný dôvod nie je dôležitý, upovedomí o tom

stranu, ktorá odročenie pojednávania navrhla.

29. Zmena právneho zastúpenia sporovej strany vyvolaná zánikom predchádzajúceho zastúpenia
môže byť dôvodom pre odročenie pojednávania len výnimočne, o takúto výnimočnosť situácie podľa
odvolacieho súdu v danej veci ale nešlo. Bolo vecou žalobkyne, aby si otázku svojho zastúpenia na

pojednávaní vyriešila v rámci obdobia prípravy na pojednávanie, ktoré bolo dostatočne dlhé (o nariadení
termínu pojednávania sa žalobkyňa dozvedela najskôr dňa 23.10.2018, a to e-mailom, v ktorom jej
súd prvej inštancie oznamoval, že vyhovel jej predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania
nariadeného na 23.10.2018; predvolanie na termín pojednávania dňa 11.12.2018 jej bolo písomne
doručené do vlastných rúk dňa 07.11.2018). Pokiaľ sa žalobkyňa rozhodla udeliť plnú moc svojmu

právnemu zástupcovi až dňa 07.12.2018 (t.j. v piatok), pričom termín pojednávania bol nariadený
na deň 11.12.2018 (t.j. v utorok) o čom žalobkyňa preukázateľne vedela minimálne jeden mesiac,
odvolací súd konštatuje, že k nedodržaniu 5-dňovej prípravy na pojednávanie (§ 178 ods. 2 CSP)
nedošlo zavinením súdu prvej inštancie. Naopak možno uzavrieť, že k nedodržaniu 5-dňovej lehoty
právneho zástupcu žalobkyne na prípravu na pojednávanie, došlo zavinením samotnej žalobkyne, ktorá

o termíne pojednávania preukázateľne vedela v dostatočnom časovom predstihu na to, aby si mohla
zvoliť právneho zástupcu v takej lehote, aby mal dostatočný čas na prípravu na pojednávanie konané
dňa 11.12.2018. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa
ktorej prípadná neschopnosť zorganizovať zastupovanie účastníka na požadovanej úrovni ide na ujmu
účastníka alebo advokáta, nie súdu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/78/2010 zo dňa

20.04.2010, 6Cdo/75/2012 zo dňa 08.08.2012).

30. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukázala na uznesenie č.k. 16C/19/2017-139 zo dňa 04.09.2018,
ktorým súd prvej inštancie nepripustil zastúpenie žalobkyne splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Poláčkovou, čím mala byť žalobkyni odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti odvolací súd

uvádza, že uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie (č.k. 16C/19/2017-139 zo dňa 04.09.2018) je
právoplatné (dňom 25.09.2018), preto nie je daný dôvod na jeho preskúmanie odvolacím súdom.31. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal splnené všetky zákonné podmienky, aby
mohol na pojednávaní konanom dňa 11.12.2018 riadne konať a rozhodnúť v neprítomnosti žalobkyne a
jej právneho zástupcu, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania v zmysle

§ 183 ods. 1 veta prvá CSP. Keďže sa žalobkyňa spolu so svojím právnym zástupcom nezúčastnili
pojednávania, napriek tomu, že boli upovedomení o jeho termíne a neoznačili ďalšie dôkazy, sami
sa diskvalifikovali z vykonávania ďalších dôkazov. Takýto postup nemožno kvalifikovať ako odňatie
možnosti žalobkyni konať pred súdom.

32. Odvolacia námietka žalobkyne, že mala právo predložiť dôkazy s eventuálnou zmenou žaloby a súd
prvej inštancie bol povinný poskytnúť jej na to priestor, je nedôvodná. Žalobkyňa mala dostatok času na
predkladanie dôkazov, prípadne na zmenu žaloby, nakoľko žalobu podala už dňa 03.05.2017. Súčasne
sa oboznámila s vyjadreniami žalovaných 1./ a 2./, pričom nové dôkazy, a to ani v odvolacom konaní
nepredložila.

33. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na nález ÚS SR zo dňa 20.06.2018, sp. zn. IV. ÚS 371/2018, keď
všeobecné súdy nie sú viazané akýmkoľvek rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, odvolací súd dodáva,
že uvedená právna veta formulovaná právnym zástupcom žalobkyne je vytrhnutá z kontextu a nemá
vplyv na predmetnú vec, keď skutkovo i právne je odlišná. V uvedenej veci Ústavný súd SR odmietol
sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú. V tejto veci súd prvej inštancie posudzoval rozhodcovskú zmluvu

a vo svojom odôvodnení poukázal na argumentáciu, ktorú uviedol právny zástupca žalobkyne.

34. Ďalšiu odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie po roku a
štyroch mesiacoch od podania žaloby, vyhodnotil odvolací súd taktiež ako nedôvodnú. Po preštudovaní
súdneho spisu je zrejmé, že v čase od podania žaloby až po vytýčenie prvého termínu pojednávania,

súd v konaní vykonával viaceré procesné úkony (doručovanie žaloby a vyjadrení k žalobe protistranám)
ako aj rozhodoval o žiadosti žalobkyne o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

35. Odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nenariadil vo veci predbežné prejednanie
sporu (§ 168 CSP), považuje odvolací súd taktiež za nedôvodnú. Odvolací súd uvádza, že predbežné

prejednanie sporu je fakultatívnou fázou sporu, ktorú súd môže a nemusí nariadiť podľa okolností
prejednávanej veci. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebol dôvod na postup
podľa § 168 ods. 1 CSP a preto nenariadil predbežné prejednanie sporu, pričom túto skutočnosť nie je
možné vyhodnotiť ako procesné pochybenie súdu prvej inštancie.

36. Vzhľadom ku všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je, v napadnutej časti výroku II. a III., vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods.
1,2 CSP, v uvedenej časti potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255

ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovaným 1./ a 2./, ktorí boli v odvolacom konaní
úspešní v celom rozsahu.
38. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných 1./ a 2./ rozhodne, v súlade s § 262 ods. 2
v nadväznosti na § 251 CSP, súd prvej inštancie.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).