Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115205182
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4115205182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Pavla Pileka a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Staviteľstvo UVARA s. r. o., sídlo
Černyševského 26, Bratislava, IČO: 46 423 419, zastúpený advokátskou kanceláriou: SP & R s. r.
o., sídlo Maróthyho 6, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 859 982, proti žalovanému:
STAMI, s.r.o., sídlo Vodná 23, Nitra, IČO: 36 521 001, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Macko, sídlo
Koceľova 2, Nitra, IČO: 42 117 674, o zaplatenie sumy 15.283,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/78/2015 - 246 z 13. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/78/2015 - 246 zo dňa 13. mája 2019 p o t

v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie (vo veci v poradí druhým) rozsudkom, označeným v záhlaví,
rozhodol, že: žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.283,84 eura s 9,25 % úrokmi z omeškania
ročne od 21.11.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (I. výrok), a že

žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne založil na ustanoveniach § 536 ods. 1, ods. 2, ods. 3,
§ 537 ods. 1, ods. 2, § 546 ods. 1, § 560 ods. 1, § 562 ods. 1 a 2, § 436 ods. 1, § 437 ods. 1, § 354, §
351, § 323 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj len ako „ObZ“).

3. Súd prvej inštancie (ďalej v tomto bode odôvodnenia vrátane jeho podbodov aj len ako „súd“) svoje

rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledovne:

3.1. Žalobca sa žalobou domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 15.283,84 eura s príslušenstvom. Žalobca uplatnený nárok odôvodnil tým, že na
základeobjednávkydodalžalovanémumateriálavykonaljehomontážnastavbeG.L.,X.W.,X..Žalobca
objednaný tovar riadne dodal v objednanom množstve a kvalite. Žalovaný uhradil zálohu vo výške 3.000
eur. Žalobca vystavil dňa 06.11.2014 faktúru vo výške 15.283,84 eura s lehotou splatnosti 20.11.2014.

Žalobca vykonal pre žalovaného dohodnuté práce a dodal dohodnutý tovar, žalovaný vystavenú faktúru
neuhradil.3.2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č. k. 23Cb/78/2015-86 zo 4. mája
2016, ktorý Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 26Cob/91/2016-113 z 26. októbra 2017
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3.3. Súd prvej inštancie dospel vo veci, po jej vrátení odvolacím súdom na ďalšie konanie, k týmto
skutkovým zisteniam a právnym záverom:

3.4. Sporové strany uzatvorili platne zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka. V konaní nebolo

sporné, že zmluva o dielo bola uzatvorená akceptáciou objednávky žalobcom zo dňa 10.09.2014.
Žalovaný akceptoval cenovú ponuku žalobcu zo dňa 10.09.2014 listom tak, že si objednal materiál v
hodnote 18.830,47 eura bez bližšieho uvedenia druhu a množstva prác ako aj množstva dodaného
materiálu. Keďže cena uvedená v objednávke žalovaného sa zhodovala s výškou ceny uvedenej
v cenovej ponuke žalobcu, bol súd prvej inštancie toho názoru, že žalovaný si objednal práce a
materiál, dielo, podľa cenovej ponuky žalobcu zo dňa 10.09.2014 bez akejkoľvek odchýlky. K zmene

rozsahu vykonávaného diela došlo na základe cenovej ponuky žalobcu zo dňa 04.11.2014 v priebehu
vykonávania diela. Žalovaný zmenenú cenovú ponuku akceptoval (21.802,01 eura). Teda uzatvorená
zmluva o dielo bola zmenená v časti rozsahu objednaných prác ako aj v časti ceny diela. Žalobca
objednanédieložalovanémuneodovzdal,napriektomusiuplatnilzaplateniecenyfaktúrouč.140100016
vo výške 18.283,84 eura, pričom odrátal zaplatenú zálohu 3.000 eur. Žalovaný faktúru neuhradil. Tieto

skutkové tvrdenia považoval súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za nesporné.

3.5. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca vykonal dielo v celom dohodnutom
rozsahu (objednávka 04.11.2014) a vykonané dielo žalovanému odovzdal. Rovnako však žalovaný v
konanínepreukázal,žežalobcuvyzývalnadokončeniediela,respektíveodstránenievádužvykonaného

diela.

3.6. Od zmluvy o dielo neodstúpila ani jedna zmluvná strana, avšak žalovaný si dal dokončiť dohodnuté
dielo treťou osobou, čím zmaril vykonanie diela žalobcom, splnenie jeho povinností sa stalo nemožným,
a preto s poukazom na § 354 Obchodného zákonníka nastali účinky uvedené v § 351 Obchodného

zákonníka ako pri odstúpení od zmluvy.

3.7. V zmysle § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka sú si zmluvné strany povinné vrátiť poskytnuté
plnenie. Keďže žalobca poskytol žalovanému vykonané dielo, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
časť ceny vykonaného diela. Žalobca si uplatnil doplatenie ceny za ním vykonané dielo vo výške

15.283,84 eura, z ktorej žalovaný pred súdom uznal časť vo výške 7.860,58 eura, napriek uznaniu
túto sumu žalobcovi neuhradil. Akceptáciou zmeny objednávky žalobcu zo dňa 04.11.2014 došlo medzi
stranami sporu k dohode o zmene predmetu diela ako aj k zmene ceny diela na sumu 21.802,01 eura.
Žalobca si uplatnil za časť vykonaného diela cenu vo výške 18.283,84 eura. Žalovaný v konaní žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázal v akom rozsahu a za akú cenu dokončil dielo prostredníctvom

tretích osôb (T. P., NIVELA GROUP a.s). Osoby, ktoré mali pre žalovaného dielo dokončiť, neviedli
dokumentáciu ohľadne vykonaných prác, množstva použitého materiálu, neviedli stavebný denník
potvrdený stavebným dozorom, materiál uvedený vo faktúre č. 10140030 vystavenej spoločnosťou
NIVELA GROUP a.s. nie je možné jednoznačne priradiť k prácam vykonávaným na byte p. V. v G. L..

3.8. Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že žalobca dostatočným spôsobom preukázal vykonanie
objednaných prác v rozsahu uvedenom vo faktúre č. 140100016, za ktoré si uplatnil dohodnutú cenu,
a teda dôvodnosť podanej žaloby. Okrem uplatnenej istiny priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania,
ktorých výšku určil podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa nasledujúceho po splatnosti
faktúry.

3.9. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na
účelné uplatňovanie práva proti žalovanému (v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie v dôsledku
inej zrejmej nesprávnosti uvedené, že proti žalobcovi), ktorý úspech nemal. O výške trov rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 CSP).4. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný ako odvolateľ. Žalovaný
namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a že na základe vykonaných dôkazov
dospelknesprávnymskutkovýmzisteniam.Tietodôvodyvymedzilvpodanomodvolanívecnevpodstate

nasledovne:

4.1. Súd prvej inštancie skúmal len náležitosti uplatnených vád diela. Žalovaný ale v konaní poukazoval
aj na to, že dielo nebolo vykonané v rozsahu, v akom ho žalobca vyfakturoval do kvantity použitého
materiálu. S týmito námietkami sa súd prvej inštancie nezaoberal. Žalobca nepreukázal, že dielo

bolo vykonané v rozsahu, v akom si ho uplatňuje zaplatiť. Údaje v stavebnom denníku, ktoré neboli
rozporované sporovými stranami, boli v rozpore s tým, čo žalobca uvádzal vo faktúre (čo sa týka
množstva použitého materiálu). Dôkazné bremeno pri uplatňovaní nároku na zaplatenie ceny diela leží
nažalobcovi.Pretoakžalovanýspochybnilrozsahvykonanýchprácčodomnožstvapoužitéhomateriálu
ako aj rozsahu vykonanej práce, samotné tvrdenie žalobcu, že dielo vykonal v rozsahu, v akom je to
uvedené vo faktúre, nemôže obstáť.

4.2. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy žalovaným predložené dôkazy o tom, že dielo musel dať
dokončiť inými subjektmi, keďže z nich podľa neho nebolo zrejmé, či sa týkali spornej veci. K tomuto však
boli vypočutí aj svedkovia, ktorí potvrdili, že museli dielo dokončiť a v akom stave sa dielo pri prevzatí
nimi nachádzalo. Nie je preto zrejmé, prečo sa súd uvedeným spôsobom vysporiadal s týmito dôkazmi.

4.3. Svedkovia, ktorých dal vypočuť žalobca, sa vyjadrovali len k samotnému priebehu realizácie diela,
nie k tomu, a v akom množstve bol materiál dodaný. Žalovaný svedeckými výpoveďami preukázal, že
dielo nebolo vykonané v uplatnenom rozsahu. Preto tiež žalovaný v konaní uznal sumu 7.860,58 eura
ako cenu celkovo zhotoveného diela žalobcom v prípade, ak by mu nárok na jej zaplatenie vznikol.

4.4. Žalobca teda neuniesol svoje dôkazné bremeno a súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil
žalovaným predložené listinné dôkazy a svedecké výpovede a na základe toho dospel k nesprávnemu
právnemu záveru.

4.5. Súd prvej inštancie v rozsudku na str. 10 uviedol, že žalobca vykonané dielo žalovanému odovzdal.
K tomu však zo strany žalobcu nedošlo. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou odovzdania
diela a dátumu jeho odovzdania. Keďže medzi sporovými stranami ako zmluvnými stranami nebolo
dohodnuté inak, vzniká žalobcovi nárok na zaplatenie ceny diela podľa § 548 ods. 1 ObZ až riadnym
odovzdanímdiela,kčomunedošlo.Vmomenteodovzdaniadielamoholžalovanýuplatniťsvojenámietky

so spôsobom vykonania diela, čo do kvality a kvantity, čomu sa žalobca vyhol tým, že dielo riadne
neodovzdal.

4.6. Žalovaný sa v odvolacom návrhu domáhal, aby odvolací súd de facto zmenil napadnutý rozsudok
tak, že žalobu zamieta, a že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov celého konania.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý v podstate uviedol nasledovné:

5.1. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, nenavrhuje žiadne nové dôkazy, ale
opiera sa iba o skutočnosti, ktoré už boli predmetom dokazovania v prvoinštančnom konaní. Napadnutý

rozsudok vychádza z rozsiahle vykonaného dokazovania a spočíva na správnom právnom posúdení
veci.

5.2. Medzi sporovými (a súčasne zmluvnými) stranami bolo dohodnuté, že žalovaný uhradí pred začatím
prác zálohovú faktúru vo výške 11.000,- eur. Túto žalovaný nerozporoval ani nevrátil. Napriek tomu, že

z nej uhradil len 3.000,- eur, žalobca nastúpil na výkon prác a až po riadnom ukončení jednej etapy
pozastavil ďalšie práce, keďže sa pre neseriózne správanie žalovaného a nulovú komunikáciu jeho
zodpovedných osôb obával, že by mu mohla škoda narastať. Následne žalobca žalovanému vystavil
a doručil faktúru č. 140100016, v ktorej fakturoval iba skutočne dodaný materiál a skutočne vykonanú
prácu, čo po odrátaní uhradených 3.000,- eur predstavovalo sumu vo výške 15.283,84 eura. Túto

žalovaný v rozpore s § 548 ods. 1 ObZ neuhradil.

5.3. Svedkovia P. a L. vyvrátili tvrdenia žalovaného a potvrdili vyjadrenia žalobcu, a preto boli správnym
podkladom pre vydanie rozhodnutia. P. ako koordinátor prác majiteľa bytu (pozn. odvolacieho súdu -ide o byt, v ktorom mali byť podľa zmluvy o dielo vykonávané práce) potvrdila tvrdenia žalobcu o tom,
že všetky práce z jeho strany boli vykonané a všetok objednaný materiál bol dodaný podľa požiadaviek
a projektu. Napriek tomu, že žalovanému všetky práce a materiál dodaný zo strany generálneho

dodávateľa Mikomix s.r.o. boli uhradené, žalovaný odmieta uhradiť žalobcovi uvedenú faktúru. Žalovaný
súdu nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by jeho svedok P. čokoľvek na byte vykonával a P. o žiadnom
zbrusovaní podlahy nevedela.

5.4. Ďalší svedok žalovaného L. na pojednávaní po predložení súpisu prác, ktoré boli prílohou faktúry

a boli žalobcom fakturované, uviedol, že anhydrit vyliaty nebol, ale k jednotlivým položkám sa vyjadriť
nevedel, pretože videl iba penobetón na povrchu a nie jednotlivé vrstvy pod ním. Žalobca pritom nikdy
netvrdil, že anhydrid žalovanému dodal a tento nebol ani predmetom uvedenej faktúry a nebol ani
uvedený v položkách súpisu prác. Predmetom uvedenej faktúry bolo dodanie penobetónu, separačných
fólii a styroduru a zároveň použitie prídavného čerpadla, ktoré aj skutočne žalovanému dodané boli.
Svedok L. súčasne potvrdil, že na rovinatosť povrchu penobetónu neexistuje žiadna norma, a tak je

diskutabilné, či vôbec boli, či ich bolo potrebné odstraňovať, v akom rozsahu, či odstraňované vôbec
boli, keďže v konaní o tom nebol predložený žiadny relevantný dôkaz.

5.5. P. potvrdila, že na predmetnom byte bola práca zo strany žalobcu riadne vykonaná a byt sa dal do
užívania majiteľovi. Dielo, ktoré pre žalovaného žalobca vykonal, bolo riadne odovzdané podľa § 555

ods. 1 ObZ.

5.6. Žalovaný po 2,5 mesiaci od odovzdania diela doručil žalobcovi list, v ktorom mu oznámil, že okrem
zaplatených3.000,-eurzaplatíužiba6.432,70eura,čojevrozpores§562ObZ,apretomuniejemožné
nároky priznať. Žalovaný podľa § 550 ObZ nikdy nevyzval žalobcu, aby ním tvrdené vady odstránil a ani

neodstúpil od zmluvy. Naopak, žalovaný ešte predtým ako vrátil žalobcovi predmetnú faktúru, objednal
u spoločnosti NIVELA GROUP a.s. (u L.) dodanie anhydridového poteru.

5.7. Napriek tomu, že žalovaný na pojednávaní dňa 13.06.2018 uznal nárok žalobcu vo výške 7.860,58
eura, ani tento žalobcovi doposiaľ neuhradil, čo nasvedčuje jeho špekulatívnemu konaniu. Predloženými

dôkazmi boli vyvrátené tvrdenia žalovaného a preukázali tvrdenia žalobcu.

5.8. Žalobca vo vyjadrení navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a uložil žalovanému
povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 100 %.

6. Súd prvej inštancie doručil vyjadrenie žalobcu žalovanému, no ten svoje procesné právo vyjadriť sa
k nemu odvolacou replikou nevyužil.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) po zistení, že sú splnené procesné podmienky vecného

prejednania odvolania (§ 386 a contrario CSP), preskúmal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 a contrario CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, v medziach daných
rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP, § 380 ods. 2 a contrario CSP)
a po vykonaní odvolacieho prieskumu dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, a preto
ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.12. Keďže odvolací súd v odvolacom konaní dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal, keď na taký postup
neboli splnené podmienky podľa § 384 CSP, bol pri rozhodovaní viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). Odvolací súd preto na tomto mieste bližšie neopakuje skutkové

zistenia súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku, keď tieto sú už podrobne uvedené v rámci bodu 3.
odôvodnenia tohto rozhodnutia, ale na ne z dôvodu hospodárnosti odkazuje.

13. Odvolací súd svoje rozhodnutie ďalej založil primárne na nasledovných ustanoveniach právnych
predpisov:

13.1. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj
niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

13.2. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

13.3. Podľa § 575 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),
ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

13.4. Podľa § 354 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), pri

zániku záväzku pre nemožnosť plnenia alebo jeho časti nastávajú obdobne účinky uvedené v § 351.

13.5. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej
porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa

§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

13.6. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla
plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v

zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od
zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

13.7. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

14. Odvolací súd po vykonaní odvolacieho prieskumu napadnutého rozsudku dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny
záverasvojerozhodnutieajsprávne,vrozsahudostatočnomprejehopreskúmanie,odôvodnil.Odvolací

súd sa z týchto dôvodov v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
sa podľa § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Odvolací súd v prvom rade zdôrazňuje relevantné skutkové závery, ku ktorým správne dospel v
napadnutom rozsudku aj súd prvej inštancie, a ktorými sú v prejednávanej veci tieto (uvedené v rámci
bodov 39. a 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku):

15.1. Žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili ústne zmluvu o dielo, ku ktorej
uzavretiu došlo akceptáciou cenovej ponuky žalobcu z 10.09.2014 listom žalovaného, ktorý si objednal
u žalobcu dielo (dodanie materiálu a práce). K zmene zmluvy došlo v priebehu vykonávania diela,
a to na základe cenovej ponuky žalobcu zo 04.11.2014, ktorú žalovaný akceptoval. Tým došlo kzmene zmluvy v časti rozsahu prác a ceny diela na sumu 21.802,01 eura. Žalobca objednané dielo
žalovanému neodovzdal, napriek tomu sa od neho dožadoval zaplatenia sumy 15.283,84 eura (keď od
ceny za vykonané dielo vo výške 18.283,84 eura odpočítal zálohu vo výške 3.000,- eur), ktorú žalovaný

neuhradil. Dokazovaním nebolo preukázané, že žalobca vykonal dielo v celom rozsahu (podľa zmeny
na základe cenovej ponuky zo 04.11.2014), a že by vykonané dielo žalovanému odovzdal. Žalovaný si
dal následne dokončiť dielo treťou osobou, čím zmaril vykonanie diela žalobcom.

16. Čo sa týka právneho posúdenia relevantných skutkových zistení, súd prvej inštancie vec posudzoval

podľa § 354 Obchodného zákonníka, upravujúceho inštitút dodatočnej nemožnosti plnenia. Súd prvej
inštancie pre právne posúdenie rozhodujúce skutkové zistenie, ktorým bolo, že žalobca nevykonal dielo
v celom rozsahu a čo bolo dôvodom, pre ktorý si dal žalovaný následne dokončiť dielo treťou osobou,
posúdil tak, že tým, že si žalovaný dal žalobcom nedokončené dielo dokončiť treťou osobou, zmaril jeho
vykonanie žalobcom, a tým došlo k dodatočnej nemožnosti plnenia. Dodatočnou nemožnosťou plnenia
záväzok žalobcu vykonať dielo pre žalovaného zanikol a nastali účinky ustanovené v § 351 Obchodného

zákonníka, na ktorý odkazuje § 354 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z tohto, súd prvej inštancie
následnedospelkzáveru,žežalobcamápodľa§351ods.2Obchodnéhozákonníkanároknadoplatenie
časti diela, ktorú žalobca vykonal a pri jeho vyčíslení dospel k záveru o tom, že žalobca si tento uplatnil
žalobou v celej výške.

17. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť v predchádzajúcich dvoch odsekoch tie zo skutkových
zistení súdu prvej inštancie, ktoré boli relevantné v danej veci pre ich následné právne posúdenie,
a rovnako tak považoval za nutné zopakovať nosné právne dôvody napadnutého rozsudku, teda tie,
na ktorých tento spočíval. Odvolací súd tak urobil z dôvodu, že z odvolania žalovaného vyplýva, že
väčšina ním uplatnených odvolacích dôvodov nie je ani relevantná pre toto odvolacie konanie, keďže

žalovaný ako odvolateľ v odvolaní napr. namieta proti takému právnemu posúdeniu a právnym záverom,
ku ktorým súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku ani nedospel, čo odvolací súd bližšie odôvodňuje
v nasledovných bodoch.

18. Žalovaný v odvolaní uvádza, že na str. 10 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje

zistenie, že žalobca vykonané dielo žalovanému odovzdal, ktorého správnosť namieta. Táto odvolacia
námietka je však príkrom rozpore s odôvodnením napadnutého rozsudku, uvedeným na str. 10. Súd
prvej inštancie na str. 10 dokonca opakovane v rámci uvedenia skutkových zistení, ku ktorým dospel,
uvádza, najskôr v rámci bodu 39. odôvodnenia, že žalobca objednané dielo žalovanému neodovzdal,
a potom v rámci bodu 40. odôvodnenia, že vykonaným dokazovaním nebolo jednak preukázané to, že

žalobca vykonal dielo v celom rozsahu a jednak, že by vykonané dielo žalovanému odovzdal. Teda,
súd prvej inštancie dospel, čo sa týka odovzdania diela, práve k takým záverom, ktoré sú v súlade s
tvrdeniami žalovaného o tom, že žalobca nevykonal dielo v celom rozsahu, a že preto si ho žalovaný
aj dal dokončiť tretími osobami (čo bolo aj podľa odvolacieho súdu v konaní vykonaným dokazovaním
jednoznačne preukázané). Tento odvolací dôvod žalovaného je preto absolútne nedôvodný. Koniec

koncov, práve tá skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nevykonal dojednané
dielo v celom rozsahu, a že toto neodovzdal žalovanému, čo viedlo žalovaného k tomu, že dielo
dal následne dokončiť tretím osobám, bolo základom správneho právneho záveru o tom, že týmto
konaním žalovaného došlo k zániku záväzku žalobcu vykonať dielo pre žalovaného dodatočnou
nemožnosťou plnenia podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aplikovateľného aj v prejednávanej

obchodnoprávnej veci, a to s poukazom na § 1 ods. 2 veta druhá v nadväznosti na § 1 ods. 1 a § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka. K právnemu posúdeniu veci sa však odvolací súd ešte bližšie vyjadrí v
inej ďalšej časti tohto odôvodnenia (bod 20. až 32. odôvodnenia).

19. Z týchto dôvodov je však v plnom rozsahu nedôvodná aj odvolacia námietka žalovaného o tom,

že vec mala byť nesprávne právne posúdená, keďže napriek tomu, že nebola naplnená právna
skutočnosť ustanovená v § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka (podľa ktorého, ak zo zmluvy alebo
zo zákona nevyplýva iné, vzniká zhotoviteľovi nárok na zaplatenie ceny vykonaním diela), súd prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca dôvodne uplatňuje žalobou nárok na zaplatenie žalovanej
sumy 15.283,84 eura. Ako odvolací súd už opakovane uviedol, súd prvej inštancie nárok žalobcu

na zaplatenie žalovanej sumy nevyvodil z toho, že by dielo riadne vykonal a odovzdal žalovanému,
a že by tým boli splnené podmienky vzniku nároku žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie ceny za
vykonané dielo podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
(najmä z bodov 40. a 41.) jednoznačne vyplýva, že dôvodnosť uplatnenia nároku žalobcu na zaplatenieceny za vykonanú časť diela vyvodil súd prvej inštancie z ustanovenia § 354 v spojení s § 351
ods. 2 Obchodného zákonníka. Právne posúdenie súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu
podľa týchto ustanovení prichádzalo pritom do úvahy preto, že bolo zistené, že žalobca ako zhotoviteľ

nevykonal pre žalovaného ako objednávateľa dielo v plnom rozsahu, ale vykonal hol len sčasti, dielo
nedokončil (teda nebolo riadne vykonané) a ani neodovzdal žalovanému, ktorý si potom, čo žalobca
prerušil vykonávanie diela, objednal dokončenie u tretích osôb. Tým žalovaný objektívne znemožnil
splnenie záväzku žalobcu (vykonať pre žalovaného dohodnuté dielo), čím tento záväzok žalobcu
podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka zanikol, a čo podľa § 354 v spojení s § 351 ods. 2

Obchodného zákonníka založilo povinnosť žalovaného poskytnúť žalobcovi náhradu plnenia, ktoré mu
žalobca čiastočným vykonaním diela poskytol. Súd prvej inštancie teda po právnej stránke dospel k
rovnakému záveru, aký uvádza žalovaný aj v odvolaní, keď rovnako ako žalovaný dospel k záveru, že
právnym dôvodom dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému nie je to, že by žalobca
dielo riadne ukončil a odovzdal žalovanému, čím by mu vznikol nárok na zaplatenie jeho ceny. To, že
žalobca nemá nárok na zaplatenie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie sumy 15.283,84 eura

na právnom základe § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka však nič nemení na tom, že žalobca mal
nárok na zaplatenie uvedenej sumy na inom právnom základe, ktorým je § 354 v spojení s § 351 ods.
2 Obchodného zákonníka, keď právne posúdenie (teda subsumovanie zisteného skutkového stavu) je
výlučne vecou súdu a pri tomto nie je argumentáciou sporových strán akokoľvek viazaný. Čo sa týka
tohto právneho posúdenia, na ktorom súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, proti tomuto žalovaný

v odvolaní neuvádza jediný odvolací dôvod (vychádzajúc pravdepodobne z nesprávnej interpretácie
napadnutého rozsudku, čoho následky však musí znášať žalovaný, ktorý bol v konaní kvalifikovane
právne zastúpený advokátom).

20. V nasledovnej časti, vzhľadom na súvis s uvedenými odvolacími dôvodmi, sa odvolací súd ešte

komplexnejšie vyjadrí k právnemu posúdeniu prejednávanej veci (predtým, ako pristúpi k vysporiadaniu
sa s ostatnými odvolacími námietkami, ktoré smerovali už len voči nesprávnemu vyhodnoteniu
vykonaných dôkazov, dôležitých pre posúdenie výšky samotného nároku žalobcu, ktorý je daný):

21. Nemožnosť plnenia je jedným zo spôsobov zániku nesplneného záväzku. Všeobecná právna úprava

nemožnosti plnenia je obsiahnutá v § 575 až § 577 Občianskeho zákonníka. Obchodný zákonník
neobsahuje komplexnú úpravu následkov dodatočnej nemožnosti plnenia, avšak obsahuje čiastočnú
úpravu tohto inštitútu, a to v § 352 až § 354 Obchodného zákonníka. Tieto ustanovenia Obchodného
zákonníka vo vzťahu k všeobecnej občianskoprávnej úprave formulujú odchýlky a doplnenia a majú
ako špeciálne ustanovenia (lex specialis) prednosť pri aplikácii na obchodné záväzkové vzťahy, ktorým

je aj vzťah medzi žalobcom a žalovaným, z ktorého vznikol spor. V súlade s § 1 ods. 2 Obchodného
zákonníka sa v rozsahu, v akom inštitút nemožnosti plnenia neupravuje Obchodný zákonník, použijú
normy Občianskeho zákonníka.

22. K dodatočnej nemožnosti plnenia dochádza vtedy, ak v čase uzavretia zmluvy bolo plnenie

možné, ale následne v dôsledku určitých objektívnych skutočností sa dohodnuté plnenie (ktorým bolo v
prejednávanej veci dielo, ktorého vlastnosti boli najskôr určené v cenovej ponuke z 10.09.2014, neskôr
zmenené tak, ako to vyplýva z cenovej ponuky zo 04.11.2014) stalo nemožným. Právnym dôsledkom
dodatočnej nemožnosti plnenia je zánik záväzku priamo zo zákona (ex lege) - bez ohľadu na vôľu
alebo vedomosť účastníkov záväzkového vzťahu. Nemožnosť plnenia môže byť faktická alebo právna.

Faktická nemožnosť je vymedzená objektívne - teda musí vyplývať z objektívnych dôvodov, musí
byť univerzálna a musí znemožňovať plnenie absolútne a pre každého v postavení dlžníka. Častým
príkladom kedy nastáva faktická nemožnosť plnenia je zánik individuálne určenej veci ako predmetu
plnenia.

23. Doktrína súkromného práva v súvislosti s inštitútom nemožnosti plnenia explicitne uvádza, že
v praxi dochádza pomerne často k nemožnosti plnenia, spočívajúceho v prácach a výkonoch, z
dôvodov na strane veriteľa (napr. ak objednávateľ zhotoví dielo sám alebo zabezpečí jeho zhotovenie
prostredníctvom tretej osoby, čím zhotoviteľovi plnenie znemožní) (cit. z Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. 2.

vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k § 575).

24. Práve o taký prípad išlo aj v prejednávanej veci, kedy bolo aj vykonaným dokazovaním jednoznačne
preukázané, že žalobca vykonal dojednané dielo len sčasti a následne na jeho zhotovení nepokračoval,čo viedlo žalovaného k tomu, že dielo si dal dokončiť u tretích osôb. Žalovaný uvedené skutočnosti
napokon aj sám uvádzal, a to tak v prvoinštančnom konaní, ako aj v podanom odvolaní.

25. V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na českú obchodnoprávnu súdnu prax
k inštitútu zániku záväzku nemožnosťou plnenia. Táto súdna prax vychádza z totožnej právnej
úpravy (obsiahnutej v totožnom právnom predpise - Obchodnom zákonníku), v dôsledku ktorej
možno komparatívne aj na túto poukázať, a z ktorého dôvodu bola zahrnutá ako relevantná aj do v
predchádzajúcom bode uvedeného komentára k Občianskemu zákonníku.

26. Najvyšší súd Českej republiky (ďalej len „NS ČR“) v rozsudku sp. zn. 23 Cdo 4092/2007 z 29. októbra
2009 dospel k právnemu záveru, že pokiaľ objednávateľ nechá dokončiť dielo treťou osobou, zaniká tým
záväzok zhotoviteľa vykonať dielo pre dodatočnú nemožnosť plnenia. Rovnaké právne následky má aj
dokončenie časti alebo celého dojednaného diela samotným objednávateľom, ako to NS SR konštatoval
v rozsudku sp. zn. 23 Cdo 2991/2008 z 27. októbra 2010.

27. Odvolací súd ďalej dopĺňa podstatnú skutočnosť, a to, že súčasná právna úprava inštitútu zániku
záväzku nemožnosťou plnenia nezohľadňuje skutočnosť, či ju zavinil niektorý z účastníkov, prípadne
tretia osoba, alebo či išlo o tzv. vyššiu moc. V prejednávanej veci je preto bez akéhokoľvek právneho
významu dôvod, pre ktorý žalovaný ako objednávateľ diela dal toto dokončiť tretím osobám.

28. Konaním žalovaného, ktorý si dal žalobcom nedokončené dielo dokončiť u tretích osôb, teda nastala
podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemožnosť plnenia záväzku žalobcu dojednané dielo
zhotoviť a tým aj zánik tohto záväzku žalobcu. Povinnosť dlžníka, v prejednávanej veci žalobcu ako
zhotoviteľa, tým, že žalovaný ako objednávateľ nechal dokončiť dielo tretími osobami, zanikla bez

ďalšieho, v dôsledku čoho už nemôže byť pohľadávka žalovaného z pôvodného záväzkového vzťahu
uspokojená.

29. Pri obojstranne zaväzujúcich (synalagmatických) právnych vzťahoch majú korelujúce záväzky
vzájomný charakter plnenia a protiplnenia. Ak nemožnosťou plnenia zanikne niektorý zo vzájomných

záväzkov, nie je udržateľná ani existencia záväzku na jemu zodpovedajúce protiplnenie. Vzájomný
záväzok druhej strany na protiplnenie z tohto dôvodu zaniká spolu so zánikom povinnosti dlžníka plniť
pre dodatočnú nemožnosť.

30. V prejednávanej veci uvedené znamená, že zánikom záväzku žalobcu ako zhotoviteľa vykonať

dojednané dielo zanikol aj záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť žalobcovi cenu za dielo, na
ktorej zaplatenie by mal inak nárok za splnenia podmienok ustanovených v § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

31. Avšak Obchodný zákonník právne následky zániku záväzku pre nemožnosť plnenia, k čomu došlo

aj v prejednávanej veci, upravuje v § 354 tak, že pri zániku záväzku pre nemožnosť plnenia nastávajú
obdobne účinky uvedené v § 351 Obchodného zákonníka, teda účinky obdobné tým, ktoré nastávajú
pri odstúpení od zmluvy.

32. Ustanovenie § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje vyporiadanie plnenia, ktoré bolo

poskytnuté na základe zmluvy pred jej odstúpením, resp. podľa § 354 Obchodného zákonníka pred
tým, ako nastal zánik záväzku pre nemožnosť plnenia. Podľa uvedeného ustanovenia § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka je každá zmluvná strana povinná vrátiť to plnenie, ktoré pred zánikom záväzku
pre nemožnosť plnenia, prijala. Pokiaľ plnenie, ktoré bolo poskytnuté, bolo spotrebované alebo ho nie
je možné vrátiť z iných dôvodov, je potrebné postupovať analogicky podľa § 458 ods. 1 Obchodného

zákonníka (Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2016, komentár k § 351), podľa ktorého ak nie je dobre možné vydať čo bolo nadobudnuté, najmä preto,
že plnenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

33. Z uvedených dôvodov (bod 21. až 32. odôvodnenia) je preto zrejmé, že súd prvej inštancie vec

správne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca má voči žalovanému podľa § 354 v spojení s
§ 351 ods. 2 Obchodného zákonníka nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške zodpovedajúcej
čiastočne vykonanému dielu, keďže toto vzhľadom na svoju povahu nie je možné vrátiť žalobcovi.34. Čo sa týka výšky tejto peňažnej náhrady, tak vo vzťahu k rozsahu žalobcom uplatnenému nároku
žalovaný v odvolaní namietal, že dielo nebolo vykonané v rozsahu, v akom ho žalobca vyfakturoval, čo
do kvality i kvantity. V súvislosti s rozsahom, v akom dal žalovaný dielo dokončiť tretím osobám, namietal

aj nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí svedkov navrhnutých žalovaným a predložené listinné
dôkazy o rozsahu, v akom dielo dokončovali tieto tretie subjekty.

35. Skôr, ako sa odvolací súd vysporiada s jednotlivými odvolacími námietkami v rámci tejto skupiny
odvolacích dôvodov, poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok je založený na zásade voľného

hodnotenia dôkazov, ktorá spočíva v tom, že dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, každý jednotlivo
a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191
CSP). Táto zásada teda znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdu pritom však vždy musí zodpovedať zásadám formálnej
logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, nesmie byť v rozpore s prírodnými zákonmi,

musí byť preskúmateľná.

36. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v prejednávanej veci
hodnotiaca úvaha dôkazov súdom prvej inštancie spĺňala v predchádzajúcom bode uvedené kritéria.
Skutkové zistenia súdu prvej inštancie mali oporu v rozsiahlom vykonanom dokazovaní.

37. Žalovaný predovšetkým v odvolaní uvádza v zásade len všeobecné, bližšie nekonkretizované
tvrdenia o tom, že v priebehu konania spochybnil rozsah vykonaných prác čo do množstva použitého
materiálu ako aj do rozsahu vykonanej práce. Konkrétnejšie v odvolaní poukázal na to, že žalobca
sa nevysporiadal s rozdielmi medzi údajmi o množstve použitého materiálu uvedenými vo faktúre a

v stavebnom denníku, pričom sám žalovaný uviedol, že nie je sporné, že práve údaje zachytené v
stavebnom denníku odzrkadľujú reálne vykonané práce a reálne množstvo použitého materiálu. Uviedol,
že svedkovia, ktorí boli vypočutí na návrh žalobcu, sa vyjadrovali len k samotnému priebehu realizácie
diela, nie k tomu, v akom množstve bol materiál dodaný. Naproti tomu uviedol, že svedkovia, ktorí boli
vypočutí na jeho návrh, preukázali, že dielo nebolo vykonané v uplatnenom rozsahu. Žalobca podľa

žalovaného neuniesol svoje dôkazné bremeno.

38. K uvedenému odvolací súd v prvom rade uvádza, tak ako to vyplýva aj z napadnutého rozsudku,
žalobcov žalobou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 15.283,84 eura bol preukázaný viacerými
dôkazmi, ktoré jednotlivo i v súhrne aj podľa odvolacieho súdu preukazujú nárok žalobcu voči

žalovanému na zaplatenie náhrady za poskytnuté plnenie (spočívajúce v časti zhotovenom diele) v
uvedenej výške.

39. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepredložil len faktúru vystavenú na žalobou
uplatnenú sumu, ale aj súhrn ďalších listinných dôkazov - a to e-mailovú komunikáciu so P., ktorá bola

vypočutá aj ako svedkyňa, a ktorá v e-maili žalobcovi potvrdila, že práce a materiál, ktorý žalobca uviedol
v prílohe mailu, boli použité na zhotovenie žalovaným objednaného diela a ďalej aj výpis zo stavebného
denníka, v ktorom boli zaznamenávané vykonané práce. Svedok T. potvrdil, že množstvo materiálu a
vykonané práce uvedené v súpise vykonaných prác, ktorý tvoril prílohu faktúry bolo dodané a práce boli
vykonané. Žalobca rovnako predložil súdu prvej inštancie e-mailovú komunikáciu medzi ním a G. (ktorý

podľa vyjadrenia žalovaného spolupracuje so žalovaným a v danej veci konal so žalobcom), z ktorej
nevyplýva akákoľvek námietka G. k rozsahu, či kvalite prác vykonaných žalobcom, a to ani po vystavení
faktúry na žalobou uplatnenú sumu.

40. Odvolací súd, má so súdom prvej inštancie zhodne za to, že ani dôkazy vykonané na návrh

žalovaného nespochybnili závery vyplývajúce z dôkazov vykonaných na návrh žalobcu. Čo sa týka
svedka G., tento síce na pojednávaní vypovedal, že žalobca vykonal asi len 1/4 zo súpisu prác, no toto
tvrdenie nijako bližšie nekonkretizoval - neuviedol teda, ktoré konkrétne práce, či materiály uvedené na
súpise vykonané neboli vykonané, či dodané. Rovnako vypovedal aj o tom, že iba jedna cenová ponuka
bola originál, a že v ostatných došlo k navyšovaniu ceny, pričom toto tvrdenie sa po vykonaní ostatného

dokazovania preukázalo ako nepravdivé, čo znižuje vierohodnosť tohto dôkazu ako celku.

41.ZvýpovedesvedkyneP.,ktorejvýsluchbolvykonanýnazákladenávrhužalovaného,ajvnadväznosti
na už žalobcom predtým predložený listinný dôkaz (e-mailovú komunikáciu P. so žalobcom, v ktoromuvádza, že materiály a práce, uvedené v prílohe mailu, vykonal), taktiež nevyplynuli žiadne pochybnosti
o tom, že by žalobca nevykonal dielo v takom rozsahu a kvalite, v akej by si ho vyúčtoval. Naopak,
svedkyňaP.naviacvosvojejsvedeckejvýpovediuviedla,žetobolprávežalobca,ktorýajchcelvprácach

pokračovať, avšak s pánom G. sa jej nepodarilo spojiť a bol nezastihnuteľný. Jednotlivý materiál, ktorý
svedkyňa aj vo svojej výpovedi uviedla ako ten, ktorý dodal žalobca, zodpovedal tomu, ktorý bol uvedený
na faktúre, ktorú žalovaný neuhradil, a ktorú sumu žalobca žaloval.

42. Napokon ani ostatné svedecké výpovede svedkov, ktorí boli vypočutí na návrh žalovaného,

nespochybnili uvedené skutkové zistenia. Svedok L. napr. uviedol, že v byte, v ktorom mal žalobca
vykonať dielo, nebol vyliaty anhydrid, čím malo byť preukázané, že žalobcom uplatnený nárok na
zaplatenie vyfakturovanej istiny nezodpovedá rozsahu ním vykonanej časti diela. Takýto skutkový záver
však ani z tejto svedeckej výpovede nevyplýva. Ako totiž vyplýva z faktúry žalobcu, tento v nej žalobcovi
účtoval dodanie penobetónu, prídavného čerpadla k penobetónu, sepraračné fólie a styrodur. Teda, ani
táto svedecká výpoveď nebola dôkazom o tom, že by z toho, čo žalobca žalovanému fakturoval, niečo

nedodal. Takýto skutkový záver z tohto dôkazu vôbec nevyplýva.

43. Svedok P. síce uviedol vo výpovedi, že sa podieľal na dokončení diela, s tým, že práce vykonal za
cenu 100,- eur, pričom tovar mu dodal žalovaný - toto skutkové tvrdenie o konkrétnom druhu a množstve
tovaru však svedok neuviedol.

44. S týmito dôkazmi sa však súd prvej inštancie vysporiadal a správne vyhodnotil v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, keď uviedol, že osoby, ktoré dokončovali dielo (P., spoločnosť NIVELA
GROUP a.s.), neviedli dokumentáciu ohľadne vykonaných prác, množstva použitého materiálu a ani
neviedli stavebný denník. Tovar uvedený vo faktúre vystavenej spoločnosťou NIVELA GROUP a.s.

nebolo možné jednoznačne priradiť k prácam vykonávaným v mieste dodania diela (v byte V. v G.
L.). Tu odvolací súd ešte dopĺňa, že aj medzi samotnými listinnými dôkazmi predloženými žalovaným
(objednávka žalovaného z 03.12.2014 a dodávateľská faktúra vystavená spoločnosťou NIVELA GROUP
a.s.z08.12.2014)bolirozpory,keďžalovanývobjednávkez03.12.2014uviedol,žeobjednávaliatypoter
v sume 3.502,77 eura bez DPH, ktorá cena nezodpovedá faktúre z 08.12.2014, a ktorú nezrovnalosť

žalovaný ani neodôvodnil. Z týchto dôvodov tieto dôkazy správne súd prvej inštancie nepovažoval
za nedostatočné na to, aby spochybnili ostatnými vykonanými dôkazmi preukázaný rozsah žalobcom
vykonaného diela.

45. Naviac, odvolací súd dopĺňa, že aj svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovaným v konečnom

dôsledku boli v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi, keď aj z týchto v zásade vyplynula skutočnosť,
že žalobca dielo nedokončil v takom rozsahu, v akom si ho objednal žalovaný, a že žalovaný dal dokončiť
dielo tretími osobami.

46. Za stavu, keď žalobca zabezpečil a navrhol vykonať dôkazy (a tieto súd prvej inštancie aj vykonal),

ktoré boli v súhrne dostatočné pre to, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku na
zaplatenie istiny sčasti vykonaného diela v žalobou uplatnenej výške, nepostačovalo na ich vyvrátenie
len opakovanie tvrdení žalovaného, že žalobca dielo nevykonal v rozsahu a v množstve, aké vyplynulo
z faktúry, ktorú žalobca žalovanému za čiastočne zhotovené dielo vystavil.

47. Čo sa týka v odvolaní uvedenej námietky o tom, že žalobca sa v konaní nevysporiadal s rozdielmi
medzi údajmi o množstve použitého materiálu uvedenými vo faktúre a v stavebnom denníku, a že tieto
nevzal do úvahy ani súd prvej inštancie, tak k uvedenému odvolací súd uvádza, že žalovaný vo vyjadrení
z 11.06.2018 konkrétne uviedol v tomto smere len to, že podľa stavebného denníka - záznamu zo
07.11.2014 bolo celkom vyliatych 60 m3 penobetónu, čo nezodpovedá údajom uvedeným na faktúre.

Podľa žalobcom predloženej faktúry, ktorou žalovanému fakturoval čiastočne vykonané dielo, dodal
žalovanému 67 m3. Na pojednávaní dňa 13.06.2018 žalobca opakovane k tomuto zaujal stanovisko a
uviedol, že rozdiel v objeme 7 m3 vznikol tým, že žalovaný zmenil požiadavku na kvalitu penobetónu
a časť dodaného penobetónu bolo potom potrebné odstrániť. Žalovaný na toto vysvetlenie žalobcu už
relevantným spôsobom nereagoval a aj odvolací súd, vzhľadom na to, že aj z ostatných vykonaných

dôkazov jednoznačne vyplynulo, že skutočne v priebehu vykonávania diela žalovaný zmenil požiadavku
na kvalitu penobetónu, nemal pochybnosti o vierohodnosti uvedeného vysvetlenia žalobcom a o tom,
že táto skutočnosť nemala za následok spochybnenie ostatných vo faktúre uvedených skutočností o
rozsahu časti vykonaného diela.48. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že uvedená argumentácia žalovaného sa javí ako účelová,
keďže uvedené tvrdenie o rozpore medzi faktúrou žalobcu a skutočným rozsahom diela vyvodil zo

žalovaným predloženého listinného dôkazu - stavebného denníka (č. l. 171), ktorý priložil k písomnému
vyjadreniu z 11.06.2018. Keď však totožný listinný dôkaz v rovnakom formáte predložil žalobca na
pojednávaní dňa 09.09.2015 (č. l. 34), žalovaný sa o tomto dôkaze vyjadril tak, že je nečitateľný (č. l.
42 - predposledný riadok).

49. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tvrdí (právna veta z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky - ďalej len „ÚS SR“ -
sp. zn. II. ÚS 38/2015 zo dňa 21.01.2015).

50. Teda, dôkazné bremeno vo vzťahu k uvedenému skutkovému tvrdeniu žalovaného, ktorý rozporoval

výšku žalobcom uplatneného nároku, bolo na žalovanom. Ani vykonaním dôkazov žalovaným
navrhnutých však toto dôkazné bremeno neuniesol, keď z týchto dôkazov (a to viac v spojení s ostatnými
už v konaní vykonanými dôkazmi) nevyplynul konkrétny rozsah, v ktorom dokončovali dielo tretie osoby
namiesto žalobcu.

51. Vzhľadom na absenciu odvolacích dôvodov smerujúcich voči I. výroku v časti, v ktorej bolo
rozhodnuté o príslušenstve istiny (úroku z omeškania) a voči II. výroku napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania, vo vzťahu k týmto
odvolací súd podľa § 387 ods. 2 CSP nedopĺňa žiadne ďalšie dôvody na zdôraznenie jeho správnosti.

52. Z uvedených dôvodov, keď odvolací súd dospel k záveru o správnosti odvolaním napadnutého
rozsudku (a to nielen vecnej - teda čo do výroku, ale i čo do odôvodnenia) v celom rozsahu, napadnutý
rozsudokpodľa§387ods.1CSPpotvrdil,pričomsasúčasneprimárnepodľa§387ods.2CSPobmedzil
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

53. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca oproti žalovanému
ako odvolateľovi (keď potvrdenie napadnutého rozhodnutia je po procesnej stránke považované za
neúspech odvolateľa v odvolacom konaní). Odvolací súd preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (t. j. 100 %), na účet právneho zástupcu

žalobcu (§ 263 ods. 1 CSP) do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania (§ 238 ods. 3 veta prvá, § 234 ods. 2, § 232 ods. 3 veta prvá CSP). O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP, § 6 ods. 1
písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

54. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktoCivilnýsporovýporiadok(CSP)pripúšťa
(§419-§423CSP).Dovolaniemôžepodaťstrana,vktorejneprospechbolorozhodnutievydanévlehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti CSP zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.