Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219202362
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4219202362.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v konaní zast.: JUDr. Pavol
Pospecha, so sídlom Lichnerova 23, Senec, proti žalovanému: X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/
XX, B. S., o zaplatenie 694,39 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 213,25 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
213,25 Eur od 9.10.2016 do zaplatenia všetko v mesačných splátkach po 30 Eur mesačne, vždy do 25.
dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2019 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu 694,39 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške
0,4% ročne zo sumy 694,39 Eur od 9.10.2016 do zaplatenia, tak že tento úrok z omeškania a táto
zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1500 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková

suma tohto úroku z omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1500 Eur, len 5% ročný úrok z
omeškaniazosumy694,39Eurdozaplateniaanáhradunákladovspojenýchsmimosúdnymvymáhaním
vo výške 72,04 Eur ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa
18.2.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500102821, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru vo výške 1500 Eur. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkach po 47,17 Eur počas 42 mesiacov. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné
povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný

listom zo dňa 13.9.2016. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku
a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že potom ako zobral úver sa dostal do finančných problémov,
avšak chcel by žalovanú sumu zaplatiť v mesačných splátkach po 30 Eur, pretože má ešte iný úver s
mesačnými splátkami vo výške 350 Eur pretože ho prevzal po matke, aby nedošla o dom. On zarobí
cca 600 Eur, býva s matkou, ničím jej neprispieva a matka má dôchodok 400 Eur.

3. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to
zmluvouoúvere,obchodnýmipodmienkami,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,výzvounaúhraduspolusdoručenkou,výpisomzúverovéhoúčtu,ostatnýmilistinnýmidôkazmiustálilnasledovnýskutkový
a právny stav veci:

4. Dňa 18.2.2015 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 8500102821. Na základe tejto zmluvy
žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1500 Eur. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v
42 mesačných splátkach po 47,17 Eur v období od 1.4.2015 do 1.9.2018. Úroková sadzba bola v
zmluve dojednaná vo výške 17,68 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 25,10 %
pri priemernej RPMN vo výške 34,42 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bola 2131,14 Eur. Dátum

konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 1.9.2018. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaná zmluvné povinnosti vyplývajúce jej z úverovej zmluvy
riadne neplnila, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodných podmienok a
vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru za splatnú.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

9. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná
zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka) predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné

aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

10. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľskýchzmluvách(ÚradnývestníkEurópskychspoločenstievL095,21/4/1993,str.29-34-ďalej
len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna
podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak
celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú
zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne

dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovivpísomnejforme,musiabyťvždytietopodmienkyvypracovanézrozumiteľne.Keďexistuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

11. Zo štruktúry textu zmluvy úverovej zmluvy dospel súd tiež k nepochybnému záveru, že úverová
zmluva je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť vypracované a
koncipované žalobcom. Žalovaný ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto
zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Žalobca týmto

postupom z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú
slobodu žalovaného, keď mu vnútil sankcie, ktoré sú podľa názoru súdu v rozpore so zákonom.
Takéto dojednanie zmluvy nemá charakter individuálneho dojednania v zmysle § 53 ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie v bode 8 má znaky neprijateľnej

podmienky definovanej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je jednoznačne určená a
toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Preto v časti uplatneného
nároku žalobcu na zmluvnú pokutu 0,04% denne a úroku z omeškania vo výške 0,55% ročne z
jednotlivých súm súd žalobu ako nedôvodnú (a ani nezdôvodnenú), neprijateľnú zamietol.

12. Súd uvádza, že údaje uvedené v Žiadosti o poskytnutie úveru ( napr. RPMN za úver je uvedené vo
výške 25,73%) nie sú v súlade s uvedenou výškou RPMN v zmluve a bolo nesprávne určené (25,10%),
taktiež bol spotrebiteľ zavádzaný, keď splátka podľa Dohody o poskytnutí služby (mesačne) je 34,70
€ a výška celkovej platby na úhradu potom bola určená sumou 81,87 €. Určená bola celková výška
úveru vo výške 1500 €, celková výška, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť bola 2131,14 €. Žiadna dohoda o

poskytnutí služby, ktorá je uvedená v zmluve nebola predložená a podľa súdu bol spotrebiteľ zavádzaný
žalobcom. Aj v žalobe uviedol žalobca, že žalovaný mal splácať úver v 42 mesačných splátkach po
17,17 €, čo je suma 1981,14 € a nie suma 2131,14 €. Keďže výška RPMN bola nesprávne určená tak
súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
(§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.).

Súd preto považoval za dôvodnú žalobu v časti sumy 213,25 € (keď bol poskytnutý úver vo výške
1500 € mínus úhrady žalovaného vo výške 1286,75 €). Taktiež považoval žalobu za dôvodnú v časti
uplatneného úroku z omeškania, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením
§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995

Z.z. (5 %). Zamietol však aj žalobu v časti o zaplatenie 481,14 € a o zaplatenie náhrady nákladov
spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 Eur, keďže tento nárok žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal.

13. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného o

možnosť zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok. Uvedenú
výšku splátky súd považoval za primeranú osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom žalovaného,
výške dlžnej sumy a lehote splácania pri stanovenej mesačnej splátke, pričom uloženie povinnosti
zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti žalobcuna finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho
majetkovú sféru.

14. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mala úspech každá zo strán každá
v polovici. Preto súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, keď každá strana mala úspech len
čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.