Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. júl 2012

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 5C/125/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3611206902
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2012:3611206902.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Partizánskom v konaní pred sudcom Mgr. Dušanom Ďurianom v právnej veci

navrhovateľa M. C., D.. XX.XX.XXXX, bytom v N., Č.. XX0, zastúpeného JUDr. Milanom Petríkom,
advokátom so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu č. 1069/4, proti odporkyni Š. A.P., F.. C., D..
XX.XX.XXXX, bytom v N., Č.. XXX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na určenie vlastníckeho práva v celosti k rodinnému domu súp. č. XXX
postavenému na pozemku parc. č. G. XXX/X S. G..Ú.. N. z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 30.12.2011 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania zo dňa 30.11.2011,
ktorým sa voči odporkyni domáhal určenia vlastníckeho práva k rodinnému domu súp. č. XXX

postavenému na pozemku parc. č. G. XXX/X v celosti zapísanému na U. Č.. XXX S. A. G..Ú.. N. a
náhradytrovkonania.Vnávrhuuviedol,žespolusnebohousestrouĽ.C.Á.,D..XX.XX.XXXX,naposledy
bytom v N., Č.. XXX, kúpnou zmluvou zo dňa 10.05.1971 nadobudol rodinný dom v súčasnosti súp. č.
XXX v G..Ú.. N.. So súhlasom sestry pôvodný dom v rokoch 1971 až 1973 prestaval na základe čoho
bolo vydané nové kolaudačné rozhodnutie. Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX A. G..Ú.. N. a
to rodinný dom súp. č. XXX na pozemku parc. č. XXX/X a pozemky parc. č. G. XXX/X (R. A. V. D.) o
výmere 430 m2, parc. č. G. XXX/X (R. A. V. D.) o výmere 20 m2 a parc. č. G. XXX (R.) o výmere 70 m2
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu S. M. A.. Po nebohej sestre Ľ. C. prebehlo dedičské konanie pod

sp. zn. „1D/303/2009“ (správne 1D/333/2009 - pozn. súdu), na základe ktorého nehnuteľnosti zdedila
odporkyňa. Pre vysvetlenie navrhovateľ uviedol, že v čase nadobudnutia uvedených nehnuteľností bol
ešte slobodný a nikdy nepremýšľal nad tým, že by chcel niekedy bývať v N. a už vôbec nie v tomto
dome. Od narodenia býval v D. v rodičovskom dome a jeho dve sestry boli vychované starou mamou v
N., pretože ich mama vážne ochorela ešte keď boli malé deti a nevládala by ich všetkých vychovávať.
Keď sa odporkyňa ako mladšia sestra vydala, bývala určitú dobu v spornom dome so svojím manželom.
Myslel si, že tam budú chcieť zostať bývať, že si dom prerobia, ale oni nemali záujem, pretože dom bol

a doteraz je vlhký, pretože obvodové múry sú z kameňa a prízemie je prakticky neobývateľné. Chceli
radšej nový dom, tak im ho otec postavil. Do toho prišiel ďalší problém. Keď sa za bývalého režimu
zistilo, že v dome nikto nebýva, chceli dom skonfiškovať. Preto jeho nebohí rodičia začali hľadať nejaké
riešenieabysaonehnuteľnosťneprišlo.NavrhlimuspolusosestrouĽ.C.Á.,abysidomkúpiliodnebohej
starej mamy. Pri kúpe sa dohodli na kúpnej cene 10.000,- Kčs, ktorá bola stanovená znalcom. Táto
suma nebola starej matke nikdy vyplatená, pretože kúpna zmluva bola uzavretá len formálne, lebo za
bývalého režimu to inak nešlo. Spolu s domom bola predmetom kúpnej zmluvy aj záhrada patriaca k

domu. Z pôvodného domu zostala len časť obvodových múrov a to vo výške 150 cm. Všetky priečky a
obapôvodnékomínybolizbúranéananovopostavené.Robilisanovéobklady,fasády,elektroinštalácia,vodoinštalácia; postupne sa vybudovalo ústredné kúrenie. Vzhľadom na to, že pôvodné prízemie bolo
neustále vlhké, pristavilo sa prvé podlažie, ktoré je obývateľné a ktoré nebolo súčasťou pôvodného
domu, prízemie slúži len ako skladové priestory. Na prízemí sa vymenili okná, zabudovali sa menšie

oproti pôvodným, lebo sa znížil strop prízemia. Dali sa vyhotoviť nové vnútorné a vonkajšie dvere,
vyhotovili sa nové podlahy, vybudovali sa dve kúpeľne a dve WC. Za bývalého režimu mu nedovolili
zbúrať celý dom a postaviť ho na novo. Za celú dobu užívania sporného domu kvôli opotrebovanosti
trikrát menil kotle na pevné palivo ústredného kúrenia. Vybudoval kompletne nové ústredné kúrenie,
neskôr kúpil plynový kotol. V čase kúpy domu neboli vybudované prípojky vody a plynu, ktoré dodatočne

vybudoval pri prestavbe. Všetko financoval sám, nebohá sestra Ľ. C. na prestavbu domu neprispela
ani korunou ani sa nestarala o zabezpečenie robotníkov na stavbe. Nakoľko odporkyňa zdedila sporný
rodinný dom, musí ju žalovať, pretože v ňom nikdy nebývala a ani nefinancovala jeho prestavbu. Keďže
je odporkyňa vedená v evidencii nehnuteľností ako spoluvlastníčka rodinného domu v jednej polovici,
má naliehavý záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva, pretože nechce jeho právo uznať.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľa nesúhlasila (č.l. 30-31 spisu, č.l. 37 spisu).

Súdprejednalvecnapojednávaniachdňa02.07.2012adňa18.07.2012,naktorériadneavčaspredvolal
účastníkov konania a právneho zástupcu navrhovateľa (č.l. 22 spisu, č.l. 40 spisu), ktorí sa pojednávaní
osobne zúčastnili (č.l. 37-40 spisu, č.l. 72-75 spisu).

Súd vykonal nasledujúce dokazovanie:

Z výpovede navrhovateľa ako účastníka konania (č.l. 38-39 spisu, č.l. 72 spisu) súd zistil, že na návrhu

trvá. Predmetom konania je rodinný dom súp. č. XXX S. N., predtým mal tento istý rodinný dom súp. č.
XXX. Tento rodinný dom spolu so sestrou Ľ. C. kúpil kúpnou zmluvou z roku 1971 od ich starej mamy O.
A., pretože dom bol neobývaný, na spadnutie, komunisti ho chcel zhabať a zlikvidovať. Hneď po kúpe
sa začalo aj so stavebnými prácami. Bolo vydané stavebné povolenie od O. N.. Stavebné povolenie
bolo vydané na prestavbu rodinného domu, nepovolili mu stavať nanovo; podmienka bola, že dom sa

postaví na starých základoch, ktoré boli z kameňa, túto podmienku musel akceptovať. Z pôvodného
rodinného domu v rámci búracích prác pred prestavbou zbúral strechu a asi polovicu výšky obvodových
múrov, proste z výšky stien domu zostala asi polovica, asi do výšky 170 cm. Zrušil a vymenil aj tri priečky,
jedna priečka zostala pôvodná. Následne sa v rámci stavebných prác zvýšila výška prvého podlažia na
220 cm, t.j. svetlosť od podlahy a postavilo sa aj druhé podlažie. Pôvodný dom nemal druhé podlažie,

postavila sa aj strecha, pričom časť zostala pôvodná, v súčasnosti to bude potrebné vymeniť. Stavebné
povolenie toto bolo vydané na neho aj na sestru Ľ. C.. Pred začatím stavebných prác sa s ňou o veci ako
s ďalšou spoluvlastníčkou nerozprával, neriešili ani otázku financovania, o všetkom však vedela a nikdy
nič nenamietala. Prestavbu domu financoval zo svojich vlastných finančných prostriedkov, ku koncu prác
mu finančne pomohol aj jeho otec S. C., bolo to pri kúpe radiátorov, presné sumy si už nepamätá, ani to,

koľko mu dal otec. Vtedy sa murárske práce robili na „fušky“, robili to tie osoby, ktoré sú v návrhu uvedení
ako svedkovia. Stavebný materiál na stavbu sa normálne kupoval, presné sumy si už nepamätá, nemá
ani odložené žiadne doklady. Doklady má už len z neskoršieho obdobia, keď sa robila plynofikácia a
plynová prípojka. Pokiaľ ide o pomoc odporkyne, táto niekedy pomáhala pri varení jedla pre murárov. Do
sporného domu urobil nové rozvody elektriny, vody, plynu, vykopala sa studňa, urobil kúrenie na plyn aj

pevné palivo, práce na tom bolo veľa. Návrh na súd dal preto, že napriek týmto prácam chce odporkyňa
polovicu domu. V rámci prác robili aj novú podlahu, dlažbu, zostala zachovaná jedna stredová priečka
po dĺžke celej budovy, bola aj zvyšovaná spolu s ostatnými stenami, tri priečky sa postavili nanovo po
zbúraní starých na iných miestach. Robili sa nové omietky, maľovanie, vybudovalo sa nové schodište,
ktoré predtým nebolo. Prvé podlažie vlhlo, v podstate teraz sa využíva ako kotolňa, garáž, sklad, býva

sa na novom prvom podlaží. Robil sa aj nový komín, dva pôvodné sa zbúrali, postavili sa nanovo, keď
v 90.-tych rokoch robil plyn, postavil aj tretí komín.

Po nahliadnutí do projektovej dokumentácie prestavby sporného domu (č.l. 45 spisu) navrhovateľ
uviedol, že prestavba sa vykonávala podľa tejto projektovej dokumentácie, ktorá bola aj z prevažnej
časti dodržaná. Pokiaľ ide o pôvodný stav a dispozičné riešenie pôvodného domu tento je zobrazený

na projektovej dokumentácii ako „pôvodný stav“, po prerobení prvé podlažie zodpovedá nákresu vprojektovej dokumentácii označenému ako „nový stav - suterén“, čiže zostala zachovaná stredová
priečka, tiež priečka medzi pôvodnou kuchyňou a chodbou a priečka medzi pôvodnou chodbou a
komorou. Priečky, ktoré tvorili v pôvodnom stave chodbu boli posunuté, aby sa miestnosť zväčšila, tiež v

pôvodnej spálni bola vybudovaná brána do garáže a nad to bolo postavené nové podlažie, v projektovej
dokumentácii zobrazené ako “nový stav - prízemie“. Z prvého podlažia bolo pristavené najmä schodište;
do súčasnosti boli robené nejaké ďalšie zmeny v hornom poschodí, čiže už to teraz vyzerá trochu inak
ako je to v projektovej dokumentácii.

Z výpovede odporkyne ako účastníka konania (č.l. 39 spisu) súd zistil, že s návrhom nesúhlasí.

Navrhovateľ je jej brat. Polovicu sporného domu zdedila zákonnou cestou. Vo všeobecnosti chce uviesť,
že túto polovicu domu si zaslúži za opatrovanie rodičov a starých rodičov do ich smrti. Myslí, že
navrhovateľ je len chamtivý. K veci chce uviesť, že pôvodný dom kúpil navrhovateľ spolu so sestrou Ľ. C.
od ich starej mamy O. A. v roku 1971. Tento dom nebol v tom čase v takom stave ako tvrdí navrhovateľ,
ona tam ešte asi v roku 1970 bývala, bol to pomerne zdravý dom, mal hrubé múry. Počas prestavby
tam chodila, pretože na stavbe varila. V rámci prestavby sa zhodil krov, zostali obvodové múry a jedna

stredová hlavná priečka, dve priečky sa zbúrali a postavili nanovo, steny sa nezvyšovali, len sa postavilo
ďalšie poschodie a krov sa použil pôvodný. Na stavbu chodil pomáhať aj jej manžel O. A., robil betónové
podlahy, dlažbu, robil aj projektovú dokumentáciu na prestavbu, doma by ju aj našla, predloží ju súdu
do budúceho pojednávania. Bola ochotná sa s navrhovateľom dohodnúť, on sa však s ňou nerozpráva,
hnevá sa na ňu kvôli tomu závetu, čo nechala sestra Ľ. C.. Sestra Ľ. C. pomáhala aj pri prestavbe

sporného domu, hovorila jej, že platila aj výstavbu plota za 7.000,- Sk. V podstate nič od navrhovateľa
nechce, ani žiadnu polovicu domu, ani jeho peniaze, ale navrhovateľ sa nechce dohodnúť. Dohodu si
predstavuje cestou zámennej zmluvy, je ochotná navrhovateľovi prepísať polovicu domu za to, že on jej
prepíše ornú pôdu v G..Ú.. N. spolu s domom po mame, pretože takto to chceli rodičia, aby majetok po
otcovi išiel navrhovateľovi a majetok po mame išiel nim so sestrou.

Z výpovede svedka O. A.Z.É. (č.l. 72-73 spisu) súd zistil, že navrhovateľ ho požiadal, aby mu pri
prestavbe sporného domu spravil kúrenie a vodovod v dome, čo aj spravil. Vzhľadom na odstup času
si už presný rozsah prác nepamätá. Na miesto prác prišiel prvý krát až v čase, keď už práce prebiehali.
V pôvodnom dome vlastne nikdy predtým nebol, aspoň si to nepamätá. Projektovú dokumentáciu na
prestavbu rodinného domu nikdy nevidel, aspoň sa na to nepamätá. Keď prišiel na stavbu boli tam

len holé múry, bolo postavené aj prvé podlažie, robili to kúrenie a stavali sa aj schody vo vnútri a
na vonkajšom schodisku zábradlie. K presnej dispozícii jednotlivých miestností sa už vzhľadom na
odstup času nevie vyjadriť, prešiel veľa stavieb, nespomína si presne ani po nahliadnutí do projektovej
dokumentácie na prestavbu sporného domu.

Z výpovede svedka F. R. (č.l. 73 spisu) súd zistil, že stavbu vozil navrhovateľovi tvárnice, na stavebných

prácach sa priamo nepodieľal. Keď prvýkrát prišiel na miesto prác, tieto už boli začaté, strecha ešte bola
na dome; nepamätá si, či bolo už vtedy postavené prvé poschodie, pamätá si, že bol otvorený nejaký
múr. Bol aj vnútri, vie že tam bol nejaký problém s vlhkosťou, o tom sa rozprávali. Po dokončení prác tam
už nebol, doviezol len tie tvárnice. Pokiaľ ide o dispozičné riešenie domu v čase, keď tam bol, na to si už
nevie presne spomenúť. Pamätá si len na nejaký spadnutý múr alebo priečku. Stavba sa už rozrábala.

Z výpisu z U. Č.. XXX A. G..Ú.. N. (č.l. 29 spisu) súd zistil, že sporný rodinný dom súp. č. XXX postavený
na pozemku parc. č. G. XXX/X je v podielovom spoluvlastníctve D. V. P. Z. S. Z. A. X. G. R. D. P. S. X/
X G. Y.; titulom nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľa je RI/330/1971 a odporkyne osvedčenie
o dedičstve sp. zn. 1D/333/2009.

Z kúpnej zmluvy zo dňa 10.05.1971 (č.l. 33 spisu) a zo spisu bývalého Štátneho notárstva Topoľčany

sp. zn. RI/330/1971 (č.l. 51-60 spisu) súd zistil, že predávajúca O. A., F.. C., D.. XX.XX.XXXX, bytom
v N., Č.. XXX, na jednej strane a kupujúci navrhovateľ a Ľ. C., D.. XX.XX.XXXX, obaja bytom v D., Č..
XXX, na strane druhej uzavreli uvedenú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva
okrem iných nehnuteľností aj k rodinnému domu súp. č. XXX za kúpnu cenu spolu v sume 10.000,- Kčs;
zmluva bola bývalým Štátnym notárstvom v Topoľčanoch registrovaná dňa 10.05.1971.Zo žiadosti zo dňa 01.10.1973 (č.l. 61 spisu) v spojení s rozhodnutím bývalého O. D. S. S. N. zo dňa
02.10.1973 (č.l. 63 spisu) a zápisnicou zo dňa 02.10.1974 (č.l. 64-65 spisu) súd zistil, že na základe
žiadosti navrhovateľa a Ľ. C. o povolenie užívania rodinného domu po ukončenej prestavbe a nadstavbe

bolo vydané rozhodnutie o povolení užívať budovu a to rodinný dom (prestavbu) súp. č. XXX vystavanú
na základe stavebného povolenia bývalého O. N. č. 162/1971 zo dňa 14.06.1971; miestnym šetrením
sa zistilo, že prestavba bola vykonaná presne podľa schváleného projektu a vyhovuje podmienkam v
stavebnom povolení; stavba bola vyhlásená za schopnú užívania od 01.10.1973.

Z projektovej dokumentácie na prestavbu rodinného domu č. XXX S. N. (č.l. 45 spisu) súd zistil, že

je v nej zobrazený pôvodný stav pred prestavbou a nový stav po prestavbe (suterén, prízemie); z
dokumentácie vyplýva, že pred prestavbou prvé nadzemné podlažie pozostávalo zo šiestich miestností
(stredová priečka a štyri ďalšie priečky), takýto stav zostal zachovaný aj po prestavbe (stredová priečka
a štyri ďalšie priečky - došlo len k miernemu posunutiu dvoch priečok za účelom zväčšenia plochy jednej
z miestností), zmena nastala najmä výstavbou nového podlažia.

Z rozhodnutia bývalého O. D. S. S. N. zo dňa 01.10.1973 (č.l. 71 spisu) súd zistil, že na základe žiadosti

navrhovateľa a Ľ. C.Á. im bolo priznané oslobodenie od domovej dane od 01.10.1973 do 31.12.1988 za
novostavbu - úplnú prestavbu rodinného domu súp. č. XXX S. N..

Z vyjadrenia Správy katastra Partizánske zo dňa 13.07.2012 (č.l. 66 spisu) v spojení s položkou zmien
(č.l. 67-68 spisu) súd zistil, že súpisné číslo rodinného domu XXX na pozemku parc. č. XXX bolo
zmenené na XXX pri hromadnom prečíslovaní budov v katastrálnom území N. S. F. XXXX.

Z pripojeného spis tunajšieho súdu sp. zn. 1D/333/2009 súd zistil, že konanie o dedičstve po poručiteľke
Ľ. C. skončilo vydaním osvedčenia o dedičstve č.k. 1D/333/2009-58 zo dňa 03.08.2011, podľa ktorého
okrem iného spoluvlastnícky podiel o veľkosti X/X G. Y. k spornému rodinnému domu nadobudla
odporkyňa ako závetná dedička; osvedčenie nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve
dňa 03.08.2011.

Z listu Ministerstva vnútra SR, Štátny archív v Nitre, zo dňa 09.07.2012 (č.l. 50 spisu) súd zistil, že
stavebné povolenie bývalého O. N. č. 162/1971 zo dňa 14.06.1971 sa u nich nenachádza, avšak
stavebné povolenia z rokov 1970-1992 boli z archívu vydávané na konkrétne obecné úrady; zo správy
P. N. zo dňa 18.07.2012 (č.l. 70 spisu) súd zistil, že uvedené stavebné povolenie sa u nich nenachádza.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 135a Občianskeho zákonníka, vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od
hlavnej veci.Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a
nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný.

Keďže išlo o určovací návrh, najskôr súd v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. skúmal danosť naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení vlastníckeho práva k spornému rodinnému

domu. Navrhovateľ podľa názoru súdu osvedčil naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva,
pretože bez takéhoto určenia je jeho právne postavenie neisté a nemôže byť predmetom zápisu do
katastra nehnuteľností. Okruh účastníkov na strane navrhovateľa ako aj odporkyne bol vzhľadom
na predmet konania stanovený správne. Navrhovateľ sa návrhom v prejednávanej veci domáhal
určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k presne špecifikovanému spoluvlastníckemu podielu k spornému

rodinnému domu, návrh uplatnil voči odporkyni, ktorá je v katastri nehnuteľností zapísaná ako výlučný
vlastník tohto spoluvlastníckeho podielu k spornému rodinnému domu.

Z dokazovania vyplýva, že kúpnou zmluvou zo dňa 10.05.1971 nadobudol navrhovateľ a právna
predchodkyňa odporkyne Ľ. C. vlastnícke právo okrem iného aj k spornému rodinnému domu súp. č.
XXX (v tom čase súp. č. XXX) na pozemku parc. č. G. XXX/X S. G..Ú.. N.. V období od júna 1971 do

októbra 1973 bola vykonaná prestavba rodinného domu podľa predloženej projektovej dokumentácie.
Po smrti pôvodnej spoluvlastníčky Ľ. C. jej spoluvlastnícky podiel nadobudla dedením odporkyňa.

Navrhovateľ sa v prejednávanej veci domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom sporného rodinného
domu v celosti. Svoje vlastnícke právo odvodzoval v podstate od skutočnosti, že v uvedenom období
rokov 1971 až 1973 na vlastné náklady vykonal jeho rozsiahlu rekonštrukciu, čím vznikla nová vec v

jeho výlučnom vlastníctve.

Vzhľadom na to, že akúkoľvek prestavbu nehnuteľnosti je nutné vo všeobecnosti hodnotiť ako prírastok
veci (§ 135a Občianskeho zákonníka v spojení s § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka) bez zmeny
vlastníctva k tejto veci, mohol navrhovateľ nadobudnúť výlučné vlastníctvo k spornému pozemku len v
prípade, ak uvedenou prestavbou sporného rodinného domu tento zanikol ako vec v právnom zmysle

a vznikla nová vec. Inak totiž platí, že ak nebolo medzi vlastníkom stavby a stavebníkom dohodnuté
niečo iné, je potrebné pri posudzovaní vlastníctva k takej nehnuteľnosti spravidla vychádzať z toho,
že čo prirástlo k pôvodnej neodstránenej stavbe patrí vlastníkovi pôvodnej stavby; súčasne platí,
že v dôsledku zhodnotenia pôvodnej stavby vykonanou prestavbou možno voči vlastníkovi pôvodnej
stavby uplatniť nárok na vydanie prestavbou získaného bezdôvodného obohatenia; je tiež zrejmé,

že na vykonanie prestavby sú potrebné práce investičnej povahy, tieto investície však samé osebe
neovplyvňujú vlastníctvo stavby; ak nebolo dohodnuté niečo iné potom to, čo v dôsledku stavebných
úprav prirástlo k pôvodnej stavbe pripadá do vlastníctva toho alebo tých osôb, ktorým patrila pôvodná
stavba; nie je rozhodné, kto bol stavebníkom, na čie meno znelo stavebné povolenie a kolaudačné
rozhodnutie a ani to z akých prostriedkov boli financované stavebné úpravy (porovnaj R 29/1989, t.j.

rozsudok NS ČSR sp. zn. 2Cz/40/1984 zo dňa 31.10.1984). Ďalej platí, že za demoláciu stavby, t.j.
kedy vec prestáva existovať v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej
prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (porovnaj R 29/1999, t.j.
rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo/188/1996 zo dňa 21.02.1997).

Z hľadiska prejednávanej veci z vykonaného dokazovania podľa názoru súdu vyplýva, že navrhovateľom

vykonanou prestavbou sporného rodinného domu v rokoch 1971 až 1973 nedošlo k zániku pôvodnej
stavby. Podľa predloženej projektovej dokumentácie prestavby (č.l. 45 spisu), ktorá bola podľa výpovedenavrhovateľa (č.l. 72 spisu) v skutočnosti aj dodržaná, nedošlo v rámci prestavby k demolácii pôvodnej
stavby, naopak pôvodné prvé nadzemné podlažie spolu s jeho dispozíciou zostalo prakticky zachované
(ničnatompodľanázorusúdunemenískutočnosť,žeprestavboudošlokzvýšeniustienprvéhopodlažia,

nepatrnému rozšíreniu dvoch priečok, zmene účelu jeho využitia z obytnej na v podstate skladové ani to,
že bolo pristavané ďalšie obytné podlažie). Aj z predloženého rozhodnutia o povolení užívania stavby z
roku 1973 vyplýva, že išlo o prestavbu sporného rodinného domu a stavebníkmi boli navrhovateľ a jeho
sestra Ľ. C.). Z hľadiska prejednávanej veci nemožno hovoriť ani o spracovaní veci (§ 135b ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka), pretože nešlo o cudziu vec, nakoľko sporný rodinný dom bol v podielovom

spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho sestry Ľ. C. (v tomto smere nie je právne významné, že v kúpnej
zmluve zo dňa 10.05.1971 je v článku VI zrejme nesprávne uvedené, že sporný rodinný dom nadobúdajú
do bezpodielového spoluvlastníctva, pretože títo nikdy neboli manželmi a bezpodielové spoluvlastníctvo
mohlo v čase uzavretia zmluvy tak ako v súčasnosti vzniknúť len medzi manželmi). Preto vykonanými
stavebnými úpravami nedošlo k zániku sporného rodinného domu a vzniku novej veci, sporný rodinný
dom zostal naďalej v podielovom spoluvlastníctve pôvodných vlastníkov. Na základe uvedeného súd

návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vo veci bola plne úspešná odporkyňa, ktorej vzniklo
voči navrhovateľovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Odporkyňa však žiadne trovy

konania nežiadala nahradiť (č.l. 74 spisu), preto jej súd náhradu trov konania voči navrhovateľovi
nepriznal.

Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods.
4 O.s.p. (č.l. 80 spisu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, a to písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).