Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 6T/64/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010799

Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Šuťaková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112010799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Beátou Šuťakovou na hlavnom pojednávaní dňa 9. januára
2013 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

D. H., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., Ul. P. J. Q. č. XX,

j e v i n n ý, ž e

-dňa 2.3.2012 asi o 20.05 hod. v H., na Ul. E., pri vchode do podchodu železničnej stanice, pod vplyvom

alkoholu po predchádzajúcej vzájomnej dohode s odsúdenými D. A. a E. Q. prišli k tam prítomnému
poškodenému O.. J. M., ktorý bol pod vplyvom alkoholu a tomuto bez použitia násilia, z vrecka bundy,
ktorú mal na sebe oblečenú odcudzili sumu 230,- Eur a osobné doklady potom, čo odsúdení D. A. a E. Q.
poškodenéhoprehľadaliaobžalovanýD.H.dávalpozor,pričomobžalovanýD.H.sauvedenéhokonania
dopustil napriek tomu, že bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený
a to rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn 5T 23/11, ktorý nadobudol právoplatnosť 5.4.2011,

t e d a

-spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri
sebe a bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

-trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Trestného zákona spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:Podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a existencii priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do Ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného O.. J. M., nar. XX.XX.XXXX, v P., trvale bytom H.,

Ul. R.. B. č. X s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 7.6.2012 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov na obvineného D. H., nar. XX.XX.XXXX, D.
A., nar. X.X.XXXX a E. Q., nar. XX.X.XXXX obžalobu pre prečin krádež podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods.
3 písm. b) Trestného zákona (u obž. H.), spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe ako vo výroku rozhodnutia.

Vo veci bolo rozhodnuté trestným rozkazom zo dňa 27.6.2012, voči ktorému len obvinený D. H. dal
odpor, preto súd vytýčil termín hlavného pojednávania ohľadne obžalovaného D. H..

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný D. H. v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku urobil

vyhlásenie, že je vinný zo skutku ktorý sa mu kladú za vinu.

Na to súd s odkazom na znenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku postupoval v zmysle § 333 ods. 3
písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, kde obžalovaný uviedol, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, ako obvinený bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,

bola im daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a s obhajcom sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámení s trestnými sadzbami, ktoré
zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchané
skutky, ktoré sú kvalifikované ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b)Trestného
zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Zároveň súd poučil obžalovaného, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, je neodvolateľné a v tomto
rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c)
Trestného poriadku.

V zmysle § 257 ods. 6 Trestného .poriadku súd zistil stanovisko procesných strán, ktoré navrhli, aby súd
vyhlásenie obžalovaného prijal.

Následne súd uznesením rozhodol, že toto vyhlásenie prijíma a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v
rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutkov sa nevykoná a na hlavnom pojednávaní vykonal

dokazovanie súvisiace s rozhodnutím o treste a náhrade škody u obžalovaného D. H..

Z vykonaného dokazovania, aj v prípravnom konaní mal súd jednoznačne preukázané, že skutok sa
stal tak, ako je uvedený v obžalobe a dopustil sa ho obžalovaný spolu s ostatnými už odsúdenými a
nakoľko súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že sa skutok stal, ani o jeho právnej kvalifikácii, preto toto

vyhlásenie obžalovaného prijal.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním a oboznámením listinných dôkazov, a to
najmä odpisu z registra trestov, správ o povesti a charakteristiky na obžalovaného.

Zo správy o povesti mesta Prešov vyplýva, že v mieste jeho trvalého pobytu zaznamenali jeden
priestupok.

Z pripojeného registra trestov vyplýva, že obžalovaný D. H. bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, naposledy
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 18.3.2011, sp. zn. 5T 23/11. Týmto rozsudkom bol uznaný

vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného a bol mu uložený trest odňatia slobodyv trvaní 10 mesiacov so zaradením do ústavu pre jeho výkon so stredným stupňom stráženia. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 5.4.2011.

Práve týmto odsúdením naplnil obžalovaný H. v tejto trestnej veci kvalifikovanú skutkovú podstatu
prečinukrádežepodľa§212ods.3Trestnéhozákona,nakoľkosajednáoodsúdenievpredchádzajúcich
24 mesiacoch pred dopustením sa tohto skutku.

Konajúci súd zároveň, vzhľadom na rozhodnutie prezidenta SR zo dňa 2.1.2013 o amnestii skúmal, či

obžalovaný D. H. nie je účastný tejto amnestie. Po zistení, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch
pred spáchaním prerokúvanej veci ( §212 ods. 3 Trestného zákona) odsúdený za úmyselný trestný
čin na trest odňatia slobody, ktorého výkon nebol odložený, neboli splnené podmienky na použitie
rozhodnutia prezidenta SR v zmysle čl. V písm. d). Toto zistenie plynie z odpisu registra trestov, keď
na nepodmienečné tresty odňatia slobody, okrem vyššie uvedeného rozsudku sp. zn. 5T 23/11, bol
odsúdený rozhodnutím Okresného súdu Prešov zo dňa 9.9.2003, sp. zn. 2T 83/03 v trvaní 30 mesiacov

so zaradením do II. NVS a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2006, sp. zn. 1T
99/06 v trvaní 6 mesiacov v II. NVS. Všetky tieto tresty zároveň vykonal.

Za prečin krádež podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na šesť
mesiacov až tri roky.

Súd pri ukladaní druhu trestu a určovaní jeho výmery prihliadol na základné zásady ukladania trestov
a taktiež aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný k
skutkom sa priznal a tieto oľutoval, čo posúdil ako poľahčujúcu okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného
zákona. Na druhej strane obžalovanému priťažuje s poukazom na znenie § 37 písm. m) Trestného

zákona skutočnosť, že doposiaľ už bol odsúdený.

Vo všeobecnosti pri ukladaní trestu platí zásada, že páchateľovi je potrebné uložiť trest v rozsahu
proporcionálnom k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, samozrejme po zohľadnení spôsobu
spáchania činu a jeho následku, zavinenia, pohnútky, ako aj všetkých priťažujúcich a poľahčujúcich

okolností, s prihliadnutím na jeho osobné pomery a možnosti jeho prevýchovy a nápravy.

S prihliadnutím na tieto vyššie uvedené skutočnosti ako aj na skutočnosť, že od posledného odsúdenia
obžalovaného uplynula len krátka doba a teda je zjavné, že ani predchádzajúce právoplatné odsúdenia
akoajprípadnýsamotnývýkontrestuneviedlikdostatočnejnápraveobžalovaného,dospelsúdkzáveru,

že uloženie iného trestu, než nepodmienečného, by zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa
Trestného zákona, a preto mu ukladal nepodmienečný trest odňatia slobody podľa v trvaní 12 mesiacov,
ktorý súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie
individuálnej a generálnej prevencie.

Nakoľko bol obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poškodeného O.. J. M. s jeho nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, nakoľko

pre určenie povinnosti obžalovaného na náhradu škody v prípadnom rozsahu obžalovanému H., ako
aj už odsúdeným D. A.Z. a E. Q. by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by neúmerne
predĺžilo trestné konanie, nemajúc pritom vplyv na rozhodnutie o vine a treste obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský
súd v Prešove cestou Okresného súdu Prešov.