Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2011

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/298/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2210213780
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2011:2210213780.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdDunajskáStredavkonanípredsamosudkyňouJUDr.EvouBíróovouvprávnejvecižalobcu:

Orange Slovensko, a. s., Bratislava, Prievozská 6/A, IČO 35 697 270, proti žalovanému: D. A.Ó., U..
XX.XX.XXXX, F. R. U. Ž., F.. Č.. U. Ž., F. XXX, o zaplatenie 563,35 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovi231,41eurs10%úrokomzomeškaniaročneod06.02.2009
do zaplatenia v splátkach po 30 eur mesačne, vždy do 25 dňa mesiaca, pod stratou výhody splátok,
počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. A3916635 zo dňa
11.09.2008 pod bodom 2.5 v časti: „V prípade porušenia niektorej z povinnosti Účastníka, najmä ale
nielen nezaplatenia splatnej ceny za Služby, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo

výške 10.000,- Sk (331,94 eur). Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude Účastník povinný zaplatiť
Podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti“ je ako
neprijateľná n e p l a t n á.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 03.09.2010 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bol žalovaný zaviazaný k
povinnosti zaplatiť mu 563,35 eur s príslušenstvom titulom pohľadávky pozostávajúcej z neuhradených
služieb 231,41 eur a zmluvnej pokuty 331,94 eur. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
dňa 11.09.2008 zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Všeobecné podmienky, v zmysle ktorých

dokumentov vypožičal žalovanému SIM kartu na využívanie telekomunikačných služieb poskytovaných
žalobcom. Pri uzavretí dodatku k zmluve žalobca predal žalovanému mobilný telefón za 16,27 eur.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil ceny poskytnutých služieb za obdobie od septembra do novembra
2008, čím porušil zmluvné podmienky a žalobcovi tak vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Na výzvu
žalobcu žalovaný nijako nereagoval.

Žalovanému bola žaloba doručená dňa 18.10.2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie v neprítomnosti žalobcu výsluchom žalovaného a oboznámením sa s
predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:Zmluvou o pripojení zo dňa 11.09.2008 uzavretou pod č. A3916635 s poukazom na § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné
podmienky spoločnosti a Cenník, žalobca poskytol žalovanému 1 SIM kartu a v zmysle Dodatku k

zmluve z toho istého dňa mu odpredal mobilný telefón so zľavou v cene 490 Sk (16,27 eur). V bode 2.3.
dodatku sa účastník (žalovaný) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v
zmluvnom vzťahu so žalobcom v zmysle zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných
mu prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať,
zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo

byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V bode 2.5 dodatku sa
žalovaný zaviazal v prípade porušenia niektorej z povinností uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške
10.000,- Sk (331,94 eur).

Pokusom o pokonávku zo dňa 22.01.2009 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu pohľadávky za
poskytnuté elektronické komunikačné služby v celkovej sume 232,74 eur za obdobie od septembra do
novembra 2008. Zároveň žalovaného vyzval k zaplateniu zmluvnej pokuty vo výške 331,94 eur, všetko

najneskôr do 05.02.2009.

Faktúrami vystavenými dňa 11.09.2008, 23.09.2008, 21.10.2008 a 21.11.2008 vyúčtoval žalobca
žalovanému postupne čiastky k úhrade vo výške spolu 231,41 eur za aktiváciu, mesačné poplatky,
poskytované služby a odpojenie.

Žalovaný pohľadávku žalobcu uznal, s poukazom na svoju finančnú situáciu, nakoľko má zdravotné

problémy, nepracuje,, je bez príjmu a finančne ho podporujú príbuzní, ktorí zaňho platia aj výživné na
maloleté dieťa, žiadal o možnosť zaplatiť dlh v mesačných splátkach.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť

potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/95 Z. z. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkov
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským a v súčasnosti na
daný právny vzťah vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) o spotrebiteľských
zmluvách.Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 písm. k/ za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 153 ods. 3 O. s. p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,

aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom
je neprijateľná. Podľa ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia.

Vdanejvecisižalobcauplatnilnároknazaplateniecenyslužieb231,41eurazmluvnúpokutu331,94eur.

K nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb súd uvádza, že túto povinnosť žalovaného
upravuje Čl. 6 v bode 2 písm. b/ „Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických

komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko,
a. s.“ (VP), zmysle ktorého je Účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby. V tejto časti
žaloby žalovaný nárok žalobcu nesporoval, neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala
pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny telekomunikačných služieb za uvádzané obdobie. Žalobca
služby jednoznačne dodal, žalovaný ich prijal, pričom za ne nezaplatil. Súd preto v časti zaplatenia

ceny za dodané služby žalobe vyhovel, pretože žalovaný ako dlžník má povinnosť z platného záväzku
zaplatiť cenu služby (v zmysle ustanovenia § 494 OZ). Súd priznal zároveň žalobcovi aj nárok na úrok
z omeškania (uplatnený v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom,
keďže žalovaný sa s platením služieb preukázateľne dostal do omeškania.

Žalobe v časti nároku žalobcu o zaplatenie zmluvnej pokuty však nebolo možné vyhovieť. Pokiaľ by

súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný
v súkromnom práve, a navyše by došlo aj k porušeniu zákona. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných
povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných
zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu

nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení
podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok
zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci viazanosti, pričom žalobca si voči nemu uplatní
zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky po

dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Z pohľadu náhrady škody je takáto
zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok žalobcu na náhradu škody
prevyšujúcu zmluvnú pokutu nie je dotknutý (čl. 2.5 Dodatku k zmluve).

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ

chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie článku 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava
na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej
zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry
Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom

na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho
znalosti. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky
nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási,
že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Opatreniaprotinečestnýmklauzulámmusiabyťefektívneaodradzujúce(čl.7ods.1Smernice:„Členské
štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané
a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“). Riešením by nebolo ani
konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, bolo by obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty

tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Žalobcu by podľa súdu
navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná
(§ 545a OZ), predsa by len zostala a naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu
spotrebiteľov. Aj takýto význam má oprávnenie súdu postupovať podľa § 153 ods. 3, 4 O. s. p. a
rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve bez návrhu účastníka.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednania o zmluvnej pokute sú neplatné. Z
neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo v ani jednom prípade žalobcovi právo na plnenie a žalovanému
povinnosť plniť, preto súd žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže

vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Podľa ods. 2 ak súd odsúdil na opakujúce sa
plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p., po procesnej stránke boli v konaní účastníci
úspešní približne v rovnakom rozsahu, preto si trovy konania každý znáša sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995

Z. z. (Exekučný poriadok)