Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zlata Simková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmenené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/142/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311205352
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8311205352.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803,
právne zast. Tomáš Kušnír, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovaným 1/ Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX C., t. č. na neznámom mieste, 2/ A. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX A., t. č. na neznámom mieste, obe zast. opatrovníčkou Helenou D., pracovníčkou
Okresného súdu Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenia na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom,
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 273,52 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Humenné č. k. 21C/130/2011-140 zo dňa 06.08.2012 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta, AK vo Svidníku, trovy konania vo výške 106,62 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora
Šafranka, advokáta, AK vo Svidníku, trovy odvolacieho konania vo výške 25,09 Eur v lehote do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka k rukám jeho právneho zástupcu, a to vo výške 122,54 Eur v lehote

do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že uznesením zo dňa 11.01.2012 č.
k. 21C/130/2011-84 bolo konanie vo veci zastavené po späťvzatí žaloby, žalobcovi bol vrátený krátený
súdny poplatok, žalovaným v 1/ a 2/ rade náhrada trov konania nebola priznaná a žalobca bol zaviazaný
na zaplatenie trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v sume 81,53 Eur.

Odvolacísúduznesenímzodňa03.05.2012č.k.19Co/42/2012-118zrušiluznesenievovýrokuotrovách
konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého

stupňa.

Súd prvého stupňa opätovne rozhodol o trovách konania aplikujúc ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a majúc
za to, že žalobca zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, a to späťvzatím žaloby a žalovaným náhradu
trov konania nepriznal, lebo si tieto neuplatnili.Trovy konania boli priznané vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných, a to vo výške trov právneho
zastúpenia. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vedľajším účastníkom žalobca zobral žalobu
späť. Súd preto aplikujúc ust.§ 146 ods. 2 O. s. p. priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov

konania a na ich zaplatenie zaviazal žalobcu. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka v sume 122,54 Eur vypočítané zo základu 346,47 Eur, pozostávajúcej z istiny vo
výške 273,52 Eur a kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 113,18 Eur od
09.12.2006 do 24.11.2011. Trovy boli priznané za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, vyjadrenie
k žalobe, vyjadrenie k odvolaniu, t. j. 3 x 26,56 Eur + režijný paušál za rok 2011 vo výške 7,41 Eur x 2

a za rok 2012 vo výške 7,63 Eur + 20 % DPH čo je 20,42 Eur. Spolu teda bola priznaná suma 122,54
Eur v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že
napadnuté rozhodnutie vo výroku o trovách konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Vytýkal to, že rozhodnutie o trovách konania je zjavne neodôvodnené a má znaky arbitrárnosti.
Tiež uviedol, že v danom prípade nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie

alebo bránenie práva. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, v Bratislave, v Prešove
a rozhodnutia Okresných súdov v Nitre, Bratislava II., Bratislava IV. s tým, že cieľom Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka. Nevidí preto význam v právnom zastúpení

vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských
sporoch. Nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné
pre úspech vo veci, t. j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie
súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Zastáva názor, že
ak sa združenie rozhodlo využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho

zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov.

Podľa odvolateľa právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne,
keďže združenie sa samo prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľa aj v rámci
súdneho konania. Združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalovaného spolu
s občanmi Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, čo potvrdzuje, že

právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom spore je nehospodárne. Odporcovi bol v konaní
súdom ustanovený opatrovník, ktorý disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník a patria mu všetky
procesné prostriedky na zabezpečenie nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností žalovaného.

Vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k
nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť by mal

súd prihliadať a reflektovať použitím ust.§ 150 O. s. p. a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznať.

Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nie sú účelne vynaložené, čo bolo vyjadrené aj v
mnohých rozhodnutiach okresných aj krajských súdov. Poukázal na to, že rozhodnutie o náhrade za
úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia je nepreskúmateľné, lebo nie je zrejmé,

akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil so spisovým materiálom. Navyše vyjadrenie právneho
zástupcu v konaní je zhodné s vyjadreniami v iných konaniach.

V tejto súvislosti poukázal tiež na konkrétne rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II., Okresného súdu
Bratislava IV., Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220

O. s. p. zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy
konania v odvolacom konaní vo výške 19,12 Eur s DPH pozostávajúce z 1/2-ice úkonu právnej služby
vo výške 9,96 Eur s DPH a režijného paušálu vo výške 9,13 Eur s DPH.K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril vedľajší účastník tak, že navrhol napadnuté uznesenie ako
vecne správne potvrdiť a priznať mu náhradu odvolacích trov, a to za vyjadrenie k odvolaniu z hodnoty
346,47 Eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 26,56 Eur + 7,63 Eur paušál za polovičný úkon

podľa § 14 ods. 3 písm. b/ Advokátskej tarify, teda odmenu vo výške 13,28 Eur + paušál, čo je 20,91
Eur + DPH 20 % ( 4,18 Eur ), spolu 25,09 Eur.

Vyslovil, že je absurdné, ak žalobca, ako účastník konania zastúpený advokátom, upiera právo na
zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy SR. Vedľajší účastník,
ako občianske združenie založené prevažne z laikov v oblasti práva, má právo vystupovať proti

dodávateľomnazákladeprincípu„rovnostizbraní“.Jehovstupomsažalobcazrazuvsúdnychkonaniach
začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera, lebo samotní spotrebitelia
sa nedokážu náležite brániť. Skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu
trov konania, nie je sporné, poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
5Cdo/71/2010 a na Komentár k Občianskemu súdnemu vydaný v rokoch 2009-2011, ako aj najnovší
v roku 2012.

Poukázal tiež na to, že konanie bolo zastavené pre späťvzatie žaloby po jeho vstupe do konania.
Vyslovil, že prečo teda finančný gigant, akým je predchodca žalobcu, postúpil pohľadávku žalobcovi
zaoberajúcemu sa vymáhaním pohľadávok a tento sa dal zastúpiť silnou advokátskou kanceláriou
proti slabému spotrebiteľovi, ktorému vytýkal, že sa ho ujalo združenie, ktoré sa tiež dalo zastúpiť
advokátom. Svojou podstatou ide u dodávateľa o nekalé obchodné praktiky, sťažujúce už aj tak

ťažké sociálne postavenie najchudobnejších vrstiev obyvateľstva. Práve proti takýmto dodávateľom a
proti ich neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám je úloha združenia
nezastupiteľná, lebo súd nemôže napr. poučiť spotrebiteľa o premlčaní. Dodávatelia majú celoplošne
snahu ignorovať premlčaciu lehotu podľa OZ a prekladajú nekalým spôsobom spotrebiteľovi zmluvné
podmienky, podľa ktorých sa dožadujú premlčacích lehôt podľa Obchodného zákonníka a často aj

10-ročných premlčacích lehôt, resp. dodatočne podsúvajú spotrebiteľom na podpis uznania dlhu na
predtlačených formulároch. Poukázal tiež aj na ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky. Položil otázku,
prečo má spotrebiteľ ochraňovať sa sám a dodávateľ má postúpiť pohľadávku žalobcovi a ten sa má dať
zastupovať advokátom. Žalobca chce ťažiť z pasivity a rezignácie spotrebiteľa a práve táto nečinnosť by
žalobcovi vyhovovala. Mal za to, že zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom sa javí byť efektívne

a účelné čo žalobcovi vadí, lebo nie je zvyknutý, aby na ochranu spotrebiteľa niekto aktívne vystúpil.
Na napĺňaní vysokých cieľov politiky EU v oblasti ochrany spotrebiteľov je odkázaný na právne služby.
Je preto potrebné, aby súd im priznával náhradu trov konania tam, kde na to vzniknú podmienky.
Inak im bude zabránené pokračovať v ich činnosti. Dodávatelia, ak zistia jeho vstup do konania, berú
žaloby späť. Je treba sa zamyslieť nad tým, prečo potrebujú silné nebankové dodávateľské subjekty na

zastupovaniesilnéadvokátskekancelárie,alezačínasauvažovaťotom,načomázdruženienaochranu
spotrebiteľa advokátske zastúpenie. Dal do pozornosti v tejto súvislosti rozsudok Súdneho dvora EU
vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na
náhradu trov konania. Poukázal tiež na novelizované znenie ust. § 137 O. s. p.

K ďalším odvolacím námietkam žalobcu uviedol, že pri správnom pochopení inštitútu vedľajšieho

účastníctva a správnom pochopení právneho zastúpenia by nemalo byť sporné, v akom postavení
vystupuje vedľajší účastník na strane žalovaného a v akej pozícií vystupuje jeho právny zástupca. Čo sa
týkapodporyZdruženiapodľa§25zákonač.250/2007Z.z.ministerstvohospodárstvaschválilopodporu
vo výške 4.000 Eur, z ktorej poskytlo sumu 1.000 Eur, nepostačujúcu pokryť ani len poštové výdavky.
Prečo teda by mal štát dotovať prehrané súdne spory dodávateľov, resp. vymáhačských spoločností.

Ani použitie ust. § 150 O. s. p. za daných podmienok nie je namieste.

K námietke vo vzťahu k uskutočneniu úkonu právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia uviedol, že
tento bol uskutočnený, keďže sa stali vedľajším účastníkom v zastúpení advokátom a súd v tejto pozícií
s ním aj koná. Po oboznámení sa so žalobou a prílohami uplatnil si aj úkon písomného podania na súd
za vyjadrenie k žalobe.Ak sa jeho vyjadrenia zhodujú s vyjadreniami v iných konaniach, tak je to len preto, že sa nimi reaguje
na rovnaké žaloby žalobcu. Samotný žalobca si už v žalobe uplatňuje náhradu trov konania, ktorú aj
vyčísľuje, často aj v rozpore s Advokátskou tarifou. Nie je preto nič neobvyklé, ak sa uplatňuje náhrada

trov konania už vo vstupe do konania.

V ďalšom vyjadrení poukázal na viaceré rozhodnutia Krajských súdov v Prešove, Košiciach, Banskej
Bystrici, Nitre a Trenčíne.

Krajský súd v Prešove ( ďalej len "odvolací súd" ) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov ( ďalej len O. s.
p. ), vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 204 ods. 1 O. s. p. ) preskúmal napadnuté uznesenie ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O. s. p. zistil, že uznesenie je potrebné zmeniť.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinností ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Odvolací súd zistil, že predmetom konania vo veci bolo zaplatenie sumy 273,52 Eur s príslušenstvom
ako nesplatenej časti úveru poskytnutej právnym predchodcom žalobcu. Zo spisu vyplýva, že žalobca
svoju žalobu v celom rozsahu vzal späť po tom, čo vedľajší účastník podaním zo dňa doručenia
15.12.2011 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Predtým podaním zo dňa 24.11.2011
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník

na podporu žalovaných. Následne súd prvého stupňa konanie vo veci zastavil, žalobcovi vrátil krátený
súdny poplatok vo výške 9,87 Eur a žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 81,53 Eur.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/42/2012-118 zo dňa 03.05.2012 bolo zrušené
uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom a v rozsahu

zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V uvedenom zrušujúcom uznesení bol vyslovený názor, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, ktoré však neboli vypočítané z tarifnej hodnoty
zahrňujúcej ak kapitalizovaný úrok z omeškania. Bolo preto uložené súdu prvého stupňa náležite
ustáliť tarifnú hodnotu veci pre účely rozhodnutia o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,

nakoľko predmetom konania bola istina aj kapitalizované úroky.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi na trovách právneho
zastúpenia sumu celkom 122,54 Eur vypočítanú zo základu v sume 346,47 Eur pozostávajúceho z istiny
273,52 Eur a kapitalizovaných úrokov vo výške 113,18 Eur. Súdom prvého stupňa bola priznaná odmena
za prevzatie a prípravu právneho zastúpenia, za vyjadrenie k žalobe a vyjadrenie k odvolaniu, teda 3 x

26,56 Eur. K tomu bol priznaný aj režijný paušál za rok 2011 v sume 2 x 7,41 Eur a za rok 2012 v sume
1x 7,63 Eur + 20 % DPH, čo je 20,42 Eur. Zo spisu však bolo zistené, že súd prvého stupňa nesprávne
priznal na trovách právneho zastúpenia odmenu vo výške 26,56 Eur za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa
03.03.2012, t. j. k odvolaniu, ktoré podal žalobca proti výroku o trovách konania. Za tento úkon preto
prináleží v zmysle § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške 1/2-ice, teda odmena

vo výške 13,28 Eur. Správne teda prináleží vedľajšiemu účastníkovi na trovách právneho zastúpenia
náhradatrovkonaniapozostávajúcaztrovprávnehozastúpeniaza2úkonyprávnejslužby,atoprevzatie
a príprava právneho zastúpenia zo dňa 28.11.2011 a vyjadrenie k žalobe zo dňa 09.12.2011, t. j. 2 x
26,56 Eur a odmena za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 03.03.2012 a keďže išlo o vyjadrenie k odvolaniu
čo do výroku o trovách konania, kedy, ako je to uvedené vyššie, patrí odmena vo výške 1/2-ice, teda

polovica z 26,56 Eur, čo je 13,28 Eur. K odmene prináleží režijný paušál za rok 2011 v sume 2 x 7,41Eur a za rok 2012 v sume 1 x 7,63 Eur. Spolu je to 88,85 Eur + 20 % DPH čo je 17,77 Eur, teda spolu
na odmene patrí suma celkom 106,62 Eur.

Odvolací súd preto zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že uložil žalobcovi povinnosti nahradiť

vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta so sídlom
Advokátskej kancelárie vo Svidníku trovy konania vo výške 106,62 Eur, a to v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia. Postupoval tak v súlade s ust. § 220 O. s. p., podľa ktorého odvolací
súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219 ),
ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1, § 220 O. s. p. ).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol postupom podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení

s § 142 ods. 3 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní vedľajšiemu účastníkovi, ktorý mal neúspech
iba v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho
zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 22.09.2012, a to vo výške
13,28 Eur podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. + režijný paušál vo výške
7,63 Eur, čo je spolu 20,91 Eur + 20 % DPH, čo je 4,18 Eur, celkom teda 25,09 Eur. Takto priznané trovy

právneho zastúpenia ako trovy vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní súd uložil žalobcovi nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, advokáta vo Svidníku v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.