Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. apríl 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/181/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212208652
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8212208652.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v sporovej veci žalobcov: 1. Y. T., W..
XX.X.XXXX, Q. XX, XXX XX V., 2. H. T., W.. XX.X.XXXX, S. XX, XXX XX F., právne zastúpených: JUDr.
Jaroslav Bódiš, advokát, Turistická 11, Košice, proti žalovaným: 1. E. V., W.. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX
XX V., 2. X. V., W.. X.X.XXXX, Q. XX, XXX XX V., právne zastúpeným: JUDr. Dušan Remeta, advokát,
Masarykova 2, Prešov, v konaní o usporiadanie práv k neoprávnenej stavbe jej odstránením t a k t o

r o z h o d o l :

Z r i a ď u j e v prospech vlastníkov žumpy (v čase vyhlásenia rozsudku žalovaných v 1. a 2. rade), ktorá
bola postavená na parcele Z.-V. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10 m2, kat. úz. Q.
vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX z 21.3.2018 vyhotoveným R. J. J. Z., H. C. XX, F., úradne
overeným 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX z parcely Z.-V. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2
zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. Q. v e c n é b r e m e n o stavby spočívajúce v práve stavbu
nerušene užívať, ktoré sú vlastníci parcely, na ktorej je stavba postavená (v čase vyhlásenia rozsudku
žalobcovia v 1. a 2. rade) povinní s t r p i e ť .

Vecné bremeno sa z r i a ď u j e za jednorazovú odplatu 20,- Eur, ktorú sú žalovaní v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne p o v i n n ízaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v sume 34,98 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1.a 2. rade sa žalobou doručenou súdu 3.10.2012 domáhali, aby súd uložil žalovaným v
1. a 2. rade povinnosť v lehote 30 dní odstrániť žumpu nachádzajúcu sa na pozemku parc. CKN č. XXX v
katastrálnom území Q., zapísanom na LV č. XXX a nadväzne na to aby deklaroval oprávnenie žalobcov
odstrániť uvedenú žumpu po márnom uplynutí lehoty určenej žalovaným v 1. a 2. rade na odstránenie

stavby, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi pozemku parcelné číslo Z. XXX v
katastrálnom území Q. zapísanom na LV č. XXX Správy katastra Bardejov. Žalovaní v 1. a 2. rade sú
vlastníkmi pozemku parcelné číslo CKN XXX v katastrálnom území Q. zapísanom na LV č. XXX Správy
katastra F., na ktorom stojí dom súpisné číslo XX. Žalovaní v 1. a 2. rade bez predchádzajúceho súhlasu

žalobcov v 1. a 2. rade umiestnili na ich pozemku číslo XXX žumpu, do ktorej umiestňujú splaškový
odpad. Právny zástupca žalobcov v 1. a 2. rade vyzval listom V.-XXX/XXXX žalovaných v 1. a 2. rade,
aby v lehote do 20.9.2012 odstránili z pozemku žalobcov v 1. a 2. Rade žumpu. Žalovaní v 1. a 2. radevšak na uvedenú výzvu nereagovali a naďalej užívajú žumpu umiestnenú na pozemku parcelné číslo
CKN XXX v katastrálnom území Hervartov zapísanom na LV č. XXX Správy katastra Bardejov, ktorý je
vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade napriek tomu, že mali a majú možnosť

umiestniť žumpu (čoho dôkazom je predložená fotodokumentácia a kópia katastrálnej mapy), do ktorej
zhromažďujú odpad, na pozemkoch, ktorých sú vlastníkmi v zmysle LV č. XXX, v rozpore s dobrými
mravmi a bez súhlasu žalobcov umiestnili žumpu na pozemku vo vlastníctve žalobcov v 1. a 2. rade
a túto nie sú ochotní odstrániť. Nakoľko snaha žalobcov v 1. a 2. rade o mimosúdne urovnanie sporu
nenašla ohlas u žalovaných v 1. a 2. rade, sú žalobcovia nútení chrániť svoje práva podaním tejto žaloby

na súde. Žalobu právne odôvodňovali § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V podaní z 18.10.2013 žiadali
vychádzať z aktuálneho stavu v katastri nehnuteľností a najmä zistenia vyplývajúceho zo znaleckého
posudku, podľa ktorého z celkovej výmery žumpy 11 m2 sa 10 m2 nachádza na parcele vlastnícky
patriacej žalobcom v 1. a 2. rade.

3. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k žalobe vyjadrili podaním z 13.12.2012, v ktorom žiadali žalobu zamietnuť

s odôvodnením, že žumpa nie je postavená na nehnuteľnosti, ktorá by mala vlastníckym právom patriť
žalobcom. Uvádzali, že v roku 1989 bola na predmetnom pozemku vyhĺbená jama na vápno, pričom
žumpa bola zriadená asi v roku 1991. Od toho času bola žumpa bez problémov využívaná a nik z
právnych predchodcov žalobcov si neuplatňoval vlastnícke právo na túto plochu. Poukazovali na to,
že Správa katastra Bardejov mala zistiť chybné zameranie parcely, ale pre nezáujem žalobcov v 1.a

2. rade nebolo možné vec riešiť opravou. Žiadali vypracovanie znaleckého posudku na identifikáciu
parcely Z. Č.. XXX zapísanej na LV č. XXX k.u. Q.. Na pojednávaní konanom 20.12.2012 uvádzali,
že žumpu na uvedenom pozemku im dovolil postaviť starosta obce C. T.Í., blízky príbuzní žalovaných.
Podaním doručeným súdu 27.11.2017 sa žalovaní domáhali právneho posúdenia prípadu podľa čl. 11
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého nemožno vlastníctvo zneužiť na ujmu iných,

ďalej podľa § 3, § 119 ods. 2, § 121 ods. 1 a 135c Občianskeho zákonníka, § 43 ods. 1 a 55 ods. 2
písm. a) stavebného zákona č. 50/1976 Zb., s poukazom na judikatúru všeobecných súdov (rozsudok
NS ČR sp. zn. 22Cdo 740/1999 zo dňa 10.11.2000, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1342/2004 zo dňa
5.10.2004, obdobne aj rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1565/2007 zo dňa 17.6.2008 alebo R 42/2001
Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 880/2003 zo dňa 19.6.2003,

rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 268/2003 zo dňa 6.1.2004). V tejto súvislosti uvádzali, že vzhľadom na
historické užívacie a vlastnícke pomery, nie je ich žumpa umiestnená na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade
a týmto, resp. ich právnym predchodcom pozemok v časti, kde sa žumpa nachádza nikdy nepatril, lebo
slúžil ako obecná cesta na prechod ku ďalším pozemkom. Žumpa bola zriadená na obecnom pozemku
so súhlasom obce (starostu), pričom žalovaní v 1.a 2. rade ju pokojne nepretržite po dobu určenú OZ

(min. 20 rokov), nerušene a dobromyseľne užívali, preto majú za to, že splnili podmienky vydržania
vecného bremena spočívajúceho v práve stavby vo vzťahu ku predmetnej žumpe na ťarchu pozemku
žalobcov a v takom prípade disponujú právom, ktoré vylučuje nariadenie odstránenia stavby. Zároveň
však uviedli, že rešpektujú aj závery znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.5.2013 vypracovaného
znalcom z odboru geodézia a kartografia K.. R.. J., v ktorom tento zistil, že žumpa žalovaných sa

nachádza čiastočne na pozemku žalobcov (podľa aktuálneho stavu katastrálnej mapy v rozsahu 10
m2 a podľa stavu v mape EN v rozsahu 5 m2). Poukazovali na absolútny nesúlad vlastníckych hraníc
parciel žalobcov evidovaných v N. Č.. XXX kat. územia Q. neobvykle veľkého rozsahu, ktorý vznikol
nesprávnym vyšetrením alebo nesprávnym zameraním vlastníckych hraníc týchto parciel pri technicko-
hospodárskom mapovaní v rokoch 1988-1990 (THM), ktorý viedol ku posunu pôvodných hraníc, čím

aj vo vzťahu ku parcele Z. Č.. XXX vznikol priestor, ktorý vlastnícky ku nej nepatrí. Poukazovali na
to, že žumpa je ako príslušenstvo veci samostatná vec, ktorá z hospodárskeho hľadiska slúži hlavnej
veci, patrí vlastníkovi hlavnej veci a je vlastníkom určená na trvalé užívanie s hlavnou vecou, ako aj na
to, že je postavená len sčasti a na hranici pozemku žalobcov, od počiatku predstavuje príslušenstvo
ku rodinnému domu žalovaných, slúži len pre účely tohto rodinného domu (na odvod splaškov) a jej

umiestnenie na pozemkoch žalovaných nie je možné, keďže ich rodinný dom je situovaný v spodnej
časti kopcovitého terénu, blízko obecnej cesty a technicky v dôsledku potreby existencie spádu musí
byt' žumpa osadená pod rodinným domom. Sporná žumpa je pre žalovaných nenahraditeľná a bez
nej je možné len s výraznými obmedzeniami alebo zvýšenými nákladmi, užívať nehnuteľnosti, vrátane
rodinnéhodomu,vktorombývajú.Ichhospodárskastratavprípadenariadeniaodstráneniastratybybola

zásadná a citeľná. Poukazovali na to, že pozemok žalobcov parcela Z. Č.. XXX zapísaný v LV č. XXX kat.
územia Q. je evidovaný ako druh pozemku - ostatné plochy so spôsobom využitia (kód 37) - pozemky,
na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré
neposkytujú trvalý úžitok. Plocha v okolí žumpy je bez hospodárskeho úžitku. Ide o pozemok susediacis vyregulovaným korytom potoka tečúceho cez obec Q., ktorý je svahovitý, terénne upravovaný a
nachádzajú sa na ňom kopy kameňa. Žalobcovia predmetný pozemok Z. V. Č.. XXX nijakým spôsobom
nevyužívajú a s prihliadnutím na jeho tvar, charakter, umiestnenie a parametre nikdy ani využívať

nebudú, pozemok im neslúži na prospech inej ich nehnuteľnosti či pre iné oprávnené potreby. Na tomto
pozemku otec žalobcov v minulosti neoprávnene vyrúbal 4 stromy (za čo bol priestupkovo postihnutý)
a pár krát ho pokosil. Pozemok nikdy nebol žalobcami ani ich otcom ekonomicky či účelne využívaný.
Žalobcovia nie sú stavbou žumpy, ktorá je zakopaná v zemi a na povrchu sa nachádza len malý poklop,
nijako obmedzovaní v užívaní zvyšnej časti pozemku, ak by ho vôbec užívať potrebovali alebo chceli.

Z tohto pohľadu teda na strane žalobcov nemožno uvažovať ani len o hypotetickej ekonomickej strate.
Žalobu tak vyhlásili za účelovú, šikanóznu, v rozpore s dobrými mravmi a smerujúcu celkom zjavne
ku zneužitiu vlastníctva žalobcov na úkor práv a oprávnených záujmov žalovaných a z týchto dôvodov
navrhli žalobu zamietnuť. Pokiaľ by konajúci súd dospel ku záveru, že je potrebné vzťahy sporových
strán vyporiadať, uvádzali, že žalobcami navrhované odstránenie stavby (§ 135c) ods. 1 OZ) žumpy
nie je účelné, prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva žalobcov ako vlastníkov pozemku, kde

je stavba zriadená (§ 135c ods. 2 OZ), nie je možné, jednak z hľadiska toho, že žalobcovia počas
súdneho konania neprezentovali svoj súhlas s týmto spôsobom riešenia a jednak z hľadiska judikatúrou
ustálených záverov, že ak je neoprávnená stavba postavená sčasti aj na inom pozemku než len na
pozemku vlastníka - žalobcu, nemôže ju súd prikázať do jeho výlučného vlastníctva. S ohľadom na to
navrhli, aby konajúci súd žalobu žalobcov zamietol, inak aby zriadil v ich prospech vecné bremeno,

ktorému zodpovedá právo stavby žumpy na ťarchu pozemku žalobcov parcela Z. V. Č.. XXX v rozsahu
podľa grafického zákresu vyplývajúceho zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 30.5.2013 alebo
aby do ich bezpodielového spoluvlastníctva prikázal časť pozemku žalobcov parcela Z. V. Č.. XXX, na
ktorom je umiestnená žumpa a prisúdil im náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Súd vo veci vykonal pojednávania 20.12.2012, 8.2.2018, 24.4.2018 ako aj ohliadku na mieste samom
26.5.2017. V rámci konania vykonal dokazovanie oboznámením sa s výpismi z listov vlastníctva č.
XXX E. Č.. XXX vedených pre k. ú. Q., informatívnou kópiou katastrálnej mapy dotknutého územia (č.l.
8), odpoveďou Správy katastra F. č. XXX/XXXX/Ti zo 4.7.2012, znaleckým posudkom č. 05/2013 znalca
R. J. zo dňa 30.5.2013 na č.l. 44-55, vyjadrením znalca zo 16.10.2013 na č.l. 66, výsledkami obhliadky

vykonanej súdom 26.5.2017 podľa zápisnice na č.l. 100, stavebným povolením Okresného národného
výboru v Bardejove č. Ú. XXXX/XXXX zo dňa 13.12.1989, kolaudačným rozhodnutím Obvodného úradu
životného prostredia v Bardejove č. I.-XXXX/XX zo dňa 18.1.1993, geometrickým plánom vyhotoviteľa
R. J., J. Z., H. C. XX, F. č. X/XXXX úradne overeným 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX so zameraním
stavby na parc. č. Z. XXX/X, odborným stanoviskom č. XX/XXXX vyhotoveným X. I., U. XX, T.I. ako

aj výsluchmi žalovanej v 2. rade a svedka Jána Prítoku navrhnutého stranou žalobcov, z ktorých bol
zistený nižšie uvedený skutkový stav.

5.Žalovanív1.a2.radezriadilizačiatkom90-tychrokov(najneskôrvroku1993kedydošlokukolaudácii
stavby) žumpu ako príslušenstvo svojho domu súp. č. XX postaveného na parcele Z. Č.. XXX, vedeného

na N. Č.. XXX, kat. z. Q. pod B1 v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných na ploche nachádzajúcej
sa oproti označenému pozemku (priestor za asfaltovou cestou) a to v podstatnej miere na pozemku
parcele Z. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2, zapísanej na N. Č.. XXX, k. ú. Q. pod B3 v podiele
1-ice na mene žalobcu v 2. rade a pod B4 v podiele 1-ice na mene žalobcu v 1. rade.

6. Uvedené potvrdzujú závery znaleckého posudku R. J. č. X/XXXX z odboru Geodézie a kartografie z
30.5.2013, v zmysle ktorých pri porovnaní užívacieho stavu so stavom v súčasnosti platnej katastrálnej
mapy žumpa žalovaných v 1. a 2. rade zasahuje do parcely Z. Č.. XXX plochou o výmere 10 m2
označenou bodmi A, B, C, E, F, A na obrázku č. X obsiahnutého v záveroch označeného znaleckého
posudku. Zo záverov znaleckého posudku zároveň vyplýva, že priebeh vlastníckej hranice medzi parc.

Z. Č.. XXX E. XXX/X bol pri technicko-hospodárskom meraní obce v rokoch 1988-1990 nesprávnym
vyšetrením narušený, čo malo za následok posun hranice z polohy označenej na uvádzanom obrázku
bodmi G-H v pozemkovej mape platnej pred THM do polohy označenej bodmi G´-H´ v terajšej
katastrálnej mape. Závery znaleckého posudku v priebehu konania uznali obe strany sporu a pred
vyhlásením skončenia dokazovania ich napriek skorším výhradám nerozporovali.

7.Zozáverovobhliadkynamiestesamomvykonanej26.5.2017súduvyplynulo,žezosamotnejžumpyje
v prírode vidieť príklop šachty žumpy, ktorej vstup sa nachádza v severozápadnom rohu žumpy, ďalej že
vblízkostižumpyjeasfaltovanáobecnácesta,pričomsamotnážumpaodužuvedenéhovstupuprebiehav šírke 3 metrov k tejto ceste a rovnobežne s touto cestou v dĺžke 3,5 m smerom k ovocnému stromu
hruška. Žumpa sa nachádza v priestore medzi už spomínanou obecnou cestou a miestnym potokom.
Znalec uviedol, že v čase šetrenia na mieste samom bola šachta slúžiaca ako vstup do žumpy otvorená,

na základe čoho zistil veľkosť a jej umiestnenie vo vzťahu k obecnej ceste a potoku, pričom vychádzal aj
zo zhodného tvrdenia strán sporu. Vizuálnym pohľadom na plochu, kde je umiestnená žumpa súd zistil,
že táto plocha je iba udržiavaná kosbou bez ďalšieho hospodárskeho úžitku.

8. Žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu vypovedala, že vlastníctvo k domu a svojmu pozemku získala

s manželom v roku 1989, pričom dom rekonštruovali po stavebnom povolení v roku 1990. Odpadové
vody riešili formou zriadenia žumpy, ktorú nebolo možné umiestniť iným spôsobom z priestorových
dôvodov a kvôli spádu odpadových vôd. Tvrdila že vtedajšiemu starostovi, ktorým bol príbuzný žalobcov
v 1. a 2. rade - C. T., oznámili zriadenie žumpy na tomto pozemku, pričom po celý čas považovala
pozemoknaktoromstálažumpazaobecný.Tvrdila,žespornáplochabolaužívanáakosmetisko,niktoju
nekosil a súčasní žalobcovia, ktorí sú vlastníkmi tohto pozemku, sa o tento pozemok nestarali a nijakým

spôsobom ho neužívali. Po vzniku tohto sporu v roku 2012 vlastníci dva krát tento pozemok pokosili,
avšak do uvedeného roku žalobcovia voči žumpe nič nenamietali, rovnako ako ani obec. Uviedla, že
vlastníctvo k pozemku v čase zriadenia žumpy vôbec nezisťovala, pretože bola vo vedomí, že je to
vlastníctvoobce.Ažnáslednemalazistiť,žepozemokbolvovlastníctveprávnychpredchodcovžalobcov
z dôvodu zabezpečenia prístupu k náhonu na niekdajší mlyn. Vyhlásila, že spor je prejavom nenávisti

a poukazovala na to, že o túto plochu sa starala 20 rokov, zasadila tam stromy, ktoré mal v roku 2014
vyrúbať R. T..

9. Z výpovede svedka R. T., ktorý je právnym predchodcom jedného zo žalobcov vyplynulo, že
predmetný pozemok tvoril majetkovú podstatu, ktorú získal dedením, pôvodne ho rodina získala v roku

1912. Uviedol, že v čase keď žalovaní prerábali dom si nevšímal, že na tomto pozemku skladovali
stavebný materiál, pretože bol názoru, že po zrealizovaní stavby tento materiál odstránia. Namiesto toho
si však zriadili na predmetnom pozemku žumpu. Žalovaná v 2. rade vždy popierala, že ide o pozemky,
ktoré sú v jeho vlastníctve, resp. vo vlastníctve jeho právnych nástupcov. Tvrdil, že v 50-tych rokoch 20.
storočia mal predmetný pozemok charakter mlynského náhonu a že pozemok udržiaval kosbou ešte v

60-tych rokoch 20. storočia. Postavenie žumpy z časového hľadiska situoval do obdobia po roku 1989, v
tom čase si to však nevšímal, pretože mu pozemok nechýbal. Skutočnosť, že ide o pozemok ich rodiny
mal zistiť až neskôr. Uviedol tiež, že existenciu žumpy si všimol vtedy, keď bol žalovaným v 1. a 2. rade
poslaný list, teda v roku 2012. Na vypratanie záujmového územia vyzýval žalovaných v 1. a 2. rade
ústne až v roku 2012. Pokiaľ ide o starostlivosť o pozemok tvrdil, že sa o pozemok starajú a že žalobca

v 2. rade pozemok kosí z dôvodu, že chová zajace.

10. Zo stavebného povolenia vydaného Okresným národným výborom v Bardejove č. Ú. XXXX/XXXX
zo dňa 13.12.1989 bolo zistené, že žalovaným v 1. a 2. rade bola povolená stavba prístavby a
rekonštrukcie rodinného domu na pozemku parc. X. Č.. XX/X, kat. úz. Q., pričom stavba mala byť

uskutočnená podľa schválenej projektovej dokumentácie. Ako podmienky stavebného úradu bola v
bode 7. stavebného povolenia určená aj podmienka, aby stavba bola odkanalizovaná do vlastnej
nepriepustnej betónovej žumpy. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25.1.1990. Z kolaudačného
rozhodnutia vydaného Obvodným úradom životného prostredia v Bardejove č. I.-XXXX/XX zo dňa
18.1.1993 vyplýva, že ním bolo žalovaným v 1. a 2. rade povolené užívanie stavby rodinného domu

postaveného z 8 obytných miestností o celkovej výmere 179 m2 na parcele č. XX/X v kat. úz. Q.. V
rozhodnutísakonštatuje,žestavbaobsahujeajžumpu.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosť8.2.1993.

11. Ďalej bol v konaní žalovanými v 1. a 2. rade predložený geometrický plán vyhotoviteľa R. J. J. Z.,
H. C. XX, F. č. X/XXXX overený 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX so zameraním stavby na parc. č. Z.

XXX/X, v súvislosti s ktorým súd zistil, že vychádza zo záverov znaleckého posudku R. J. č. X/XXXX
z 30.5.2013 a obsahuje zameranie stavby na parcele č. Z. Č.. XXX/X, pričom zároveň ním dochádza k
rozdeleniu parc. Z. Č.. XXX na parcely č. XXX/X ostatné plochy o výmere 1073 m2 a č. XXX/X zastavené
plochy o výmere 10 m2.

12. Z odborného stanoviska č. XX/XXXX vyhotoveného znalkyňou K.. X. I., U.I. XX, T. vyplýva záver
o všeobecnej hodnote jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na parc. Z. Č.. Č.. XXX/X,
kat. úz Q. o výmere 10 m2 v sume 4,- Eur. Z posudkovej časti odborného vyjadrenia bolo zistené, že
ohodnocovaný pozemok na novovytvorenej parcele číslo XXX/X sa nachádza v obci Q., v jej intraviláne vobytnejčastiobce.Pozemokjevtesnejblízkostikorytapotokatečúcehocezobec.Nazáklademiestnych
zisťovaní pozemok na pôvodnej parcele číslo XXX nie je využívaný, je neupravený, zarastený porastom
a nízkym krovím. Pozemok je v tesnej blízkosti komunikácie, nie je vhodný na poľnohospodárske účely

ani na iné pestovanie zeleniny alebo iného úžitkového rastlinstva ako záhrada. Okrem uvedeného
pozemok je prevažne svahovitý a svojím tvarom, konfiguráciou terénu a polohou nie je vhodný ani
na zástavbu akejkoľvek nadzemnej stavby. Na dostupných internetových portáloch nie je zverejnený
dostatok ponúk na predaj pozemkov v obci Hervartov. Pri stanovení vecného bremena okrem iných
vstupných veličín (náklady, možný hrubý príjem z prenájmu predmetného pozemku) znalkyňa stanovila

odhadovanú stratu z prenajímania pozemku na parcele číslo XXX/X vo výške 80 % - nie je vôbec
reálny prenájom pozemku bez získania úžitku z predmetného pozemku - v tomto prípade znalkyňa
stanovila predpokladanú stratu možnosti prenájmu pozemku bez závady - teda s úvahou, že žumpa
na pozemku neexistuje, obmedzenie z titulu závady uvažovala vo výške 20 % - predmetná žumpa
umiestnená pod povrchom terénu neobmedzuje vlastníkov v užívaní pozemku na tejto parcele číslo
XXX/X vo väčšom rozsahu ako 20 %. Zároveň bola znalkyňou stanovená všeobecná hodnota pozemku

polohovou diferenciáciou v sume 6,14 Eur za 1 m2, čo bolo jednou zo vstupných veličín pri výpočte
všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena.

13.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka, veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné. Nehnuteľnosťami sú
pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.

15. Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

16. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

18.Podľa§134Občianskehozákonníka,oprávnenýdržiteľsastávavlastníkomveci,akjumánepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

19. Podľa § 135c ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na

náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

20. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

21. Podľa § 151o ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

22.Podľa§70ods.1a2zákonač.162/1995okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckychainýchpráv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnejjednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,
akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".

23. Súd vec posúdil na základe v konaní zisteného skutkového stavu podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení, pričom zistil dôvodnosť žaloby o odstránenie stavby, ktorá bola neoprávnene zriadená
žalovanými v 1. a 2. rade na pozemku parcela Z. Č.. XXX kat. úz Q. vlastnícky patriacej v zmysle
zápisu na N. Č.. XXX vedeného Okresným úradom Bardejov pre označené katastrálne územie na

mená žalobcov v 1. a 2. rade a niet dôvodov pre zamietnutie žaloby, pretože vzťahy medzi stranami
sporu možno usporiadať v intenciách daných § 135c Občianskeho zákonníka. Z výsledkov vykonaného
dokazovania však dospel k záveru, že spôsob usporiadania právnych vzťahov medzi žalobcami a
žalovanými je potrebné riešiť iným, ako žalobcami v 1. a 2. rade navrhovaným spôsobom a to zriadením
vecného bremena v prospech žalovaných v 1. a 2. rade, ktorého obsahu by zodpovedala povinnosť
žalobcov v 1. a 2. rade strpieť toto vecné bremeno stavby spočívajúce v práve stavbu nerušene

užívať. V tejto súvislosti súd konštatuje, že konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním,
kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi osobami označenými za
subjekty na niektorej zo strán sporu a kde teda nie je viazaný žalobným návrhom, t.j. žalobcami
navrhovaným spôsobom vyporiadania. Súd je povinný vyporiadať vzťahy medzi stranami sporu aj iným,
ako žalobcami žiadaným spôsobom avšak vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. (obdobne

napríklad rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co/528/2012 alebo rozsudok Okresného súdu
Prešov sp. zn. 14C/276/2013).

24. V § 135c Občianskeho zákonníka sú upravené tri spôsoby vyrovnania vzťahov medzi stavebníkom
a vlastníkom pozemku. Poradie spôsobov vyrovnania právnych vzťahov medzi neoprávneným

stavebníkom a vlastníkom pozemku určuje zákon. Vlastník sa môže ochrany domáhať tak, že bude
žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady žalovaného neoprávneného stavebníka.
Záver o použití tejto občianskoprávnej sankcie by sa mal opierať o zistenie zavinených hrubých porušení
práv vlastníka pozemku stavebníkom a o také isté zanedbanie povinností neoprávneného stavebníka s
prihliadnutím na to, že stavba je nielen neoprávnená, ale aj nepovolená. Predpokladom na takýto záver

je to, že odstránenie stavby je účelné; účelnosť treba v týchto súvislostiach posudzovať so zreteľom
na záujmy vlastníka pozemku a možnosť využiť pozemok pre neho ekonomicky výhodnejšie. Ďalším
spôsobom usporiadania vzťahov je prikázanie stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, ak odstránenie
stavby by nebolo účelné ani so zreteľom na hodnotu a možnosť iného využitia pozemku, na ktorom bola
zriadená neoprávnená stavba. Niektorí autori zastávajú názor, že ak s tým vlastník nesúhlasí, súd mu

nemôže prikázať stavbu za náhradu; v takomto prípade súd posúdi aplikáciu odseku 3 alebo žalobu
musí zamietnuť pre jej neopodstatnenosť. Tretím spôsobom vyporiadania tohto vzťahu je usporiadanie
pomerov inak, najmä zriadením vecného bremena stavby. Pri tomto spôsobe usporiadania sa vychádza
z toho, že vlastnícke vzťahy zostávajú zachované. Stavebník je naďalej vlastníkom neoprávnenej stavby
a nemení sa ani vlastnícky vzťah k pozemkom. Súd teda v žiadnom prípade nemôže svojím rozhodnutím

opierajúcim sa o § 135c ods. 3 zmeniť vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. V takom prípade na
základe geometrického plánu zriadi stavebníkovi vecné bremeno, ktoré je účelovo zamerané a súčasne
aj obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckych práv neoprávneného stavebníka k stavbe. Tento
nevyhnutný výkon vlastníckych práv je podobný nevyhnutnému výkonu týchto práv podľa ustanoveniu §
127 ods. 3, takže pri zriaďovaní tohto vecného bremena sa možno aj opierať o označené ustanovenie.

Vecné bremeno sa zriaďuje za náhradu, ktorú spravidla vyčísľuje znalec. Pri úvahe, či treba aplikovať
analyzovaný spôsob vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, sa
použitie tohto spôsobu principiálne viaže len na zistenie, že odstránenie stavby nie je účelné, a na to,
že vlastník pozemku nesúhlasí s prikázaním stavby za náhradu do jeho vlastníctva (nadväzne na to
pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 458/2005, rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1241/2010, rozsudok

NS ČR sp. zn. 2Cdon 240/97 a iné).

25. Ďalej sa žiada uviesť, že pre posúdenie otázky, či stavebník má k stavbe na cudzom pozemku
občianskoprávny dôvod (titul) a pre obsah jeho práva mať na cudzom pozemku stavbu nie je obsah
stavebného povolenia rozhodujúci. To ostatne vyplýva z judikatúry, podľa ktorej pre posúdenie stavby

ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či na stavbu bolo vydané stavebné povolenie (rozsudok NS ČR
sp. zn. 22Cdo/1090/2000). Z toho dôvodu súd v závere konania pred vynesením konečného rozsudku
nevykonal navrhovaný dôkaz strany žalobcov spočívajúci v zabezpečení úplnej spisovej dokumentácie k
stavebnému povoleniu a kolaudácii stavby, pretože vzhľadom na jeho celkové závery vo veci považovalvykonanie takéhoto dôkazu za nehospodárne a zbytočne navyšujúce trovy konania na oboch stranách
sporu (hlavne z dôvodu ďalšieho odročenia pojednávania).

26. Súd ďalej uvádza, že stavba žumpy, odstránenia ktorej sa žalobcovia domáhali je v zmysle § 121
ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom stavby a na základe toho samostatnou vecou, pričom tá
musí vlastnícky vždy patriť vlastníkovi hlavnej veci, pretože je trvalo určená na užívanie spolu s vecou
hlavnou. Príslušenstvo má bezprostredný hospodársky význam pre hlavnú vec a slúži na jej užívanie,
avšak ako také môže byť i samostatným predmetom právnych vzťahov. Môže byť teda aj predmetom

prípadne zriadeného vecného bremena. Preto v danom prípade neprichádzalo do úvahy prikázanie
stavby žumpy do vlastníctva žalobcov v 1. a 2. rade ako vlastníkov pozemku za náhradu. Rovnako tento
postup nebol možný z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade počas súdneho konania neprezentovali svoj
súhlas s týmto spôsobom riešenia a jednak z dôvodu, že neoprávnená stavba bola postavená sčasti
aj na inom pozemku než len na pozemku žalobcov v 1. a 2. rade, a teda súd by ju nemohol prikázať
do ich výlučného vlastníctva.

27. Ako už bolo konštatované, v danom prípade bolo v konaní preukázané, že žumpa žalovaných bola
postavená z podstatnej časti (10 m2 z jej celkovej výmery 11 m2) na nehnuteľnosti vedenej na mená
žalobcov ako parcela Z. Č.. XXX ostatné plochy o výmere 1073 m2, na N. Č.. XXX pre kat. úz Q. a
to bez súhlasu vlastníkov pozemku. V konaní súd vychádzal z platných a záväzných údajov katastra,

ktoré v priebehu konania napokon rešpektovali obe strany sporu. Žiaden súhlas žalobcov v 1. a 2. rade,
či ich právnych predchodcov s postavením žumpy na tomto pozemku nebol v konaní preukázaný. Ani
žalovanými tvrdený súhlas starostu obce so stavbou nebol v konaní preukázaný, pričom z hľadiska
zásahu do vlastníctva majiteľov parcely Z. Č.. XXX by takýto súhlas ani nebol právne významný. Bez
ohľadu na to, či v rámci stavebného konania išlo o povolenú stavbu je dôvodný záver o neoprávnenosti

tejto stavby z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva vlastníkov pozemku, na ktorom stavba stojí a
právneho posúdenia veci podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Súčasne bolo súdom zistené, že
uvedená parcela podľa zistení súdu priamo na mieste samom nie je významne hospodársky využívaná.
Ide o parcelu, ktorá z hľadiska svojho tvaru, polohy a umiestnenia nie je spôsobilá na relevantné
hospodárske využitie, výstavbu či iné užívanie, keďže sa jedná sa o pobrežný pozemok miestneho

potoka, ktorý v minulosti slúžil pre uľahčenie prístupu k mlynskému náhonu, resp. tento mlynský náhon
ňou mal byť tvorený. Žalobcami v 1. a 2. rade bol pozemok využívaný iba ojedinele, napríklad za účelom
získania krmiva pre hospodárske zvieratá (čomu existencia žumpy pod zemským povrchom nebráni).
Pozemoksatiežnejavíbyťvhodnýprepestovaniezeleniny,akotovsvojomstanoviskusúduzo6.3.2018
uvádza žalobca v 1. rade. Uvedené potvrdzuje aj posudková časť predloženého odborného stanoviska

č. XX/XXXX znalkyne K.. X. I. určeného na stanovenie hodnoty vecného bremena. Odstránenie
žumpy, ktorá je nevyhnutne potrebná pre užívanie hlavnej stavby a to rodinného domu žalovaných v
1. a 2. rade je tak podľa názoru súdu neúčelné. Odstránenie žumpy by bolo najprísnejšou sankciou
vo vzťahu k stavebníkovi, uplatnenou po dlhom čase pokojného užívania stavby a bez toho, aby z
hľadiska doterajšieho využitia pozemku a prípadnej perspektívy jeho využívania bolo preukázané reálne

obmedzenie výkonu vlastníckych práv žalobcov v takej miere, aby mohla byť takáto sankcia dôvodná.
S ohľadom na nesúhlas žalobcov bol v konaní vylúčený aj postup spočívajúci v prikázaní pozemku pod
stavbou do vlastníctva žalovaných v 1. a 2. rade. Preto najvhodnejším spôsob usporiadania vzťahov
medzi stranami sporu je zriadenie vecného bremena pôsobiaceho in rem v prospech vlastníkov stavby
spočívajúce v práve stavbu nerušene užívať, ktoré sú vlastníci parcely, na ktorej je stavba postavená

povinní strpieť a to za primeranú náhradu ako to vyplýva z výroku tohto rozsudku. Súd preto vyhodnotiac
žalobu za dôvodnú pristúpil k zriadeniu vecného bremena na parcele Z.-V. Č.. XXX/X, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 10 m2, kat. úz. Q. vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX z 21.3.2018
vyhotoveným R. J. J. Z., H. C. XX, F., úradne overeným 18.4.2018 pod č. XX-XXX/XXXX z parcely Z.-
V. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2 zapísanej na N. Č.. XXX, kat. úz. Q., čím sa označený

geometrický plán stal súčasťou nedielnou časťou tohto rozsudku.

28. Vo vzťahu k určeniu výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena, súd vychádzal zo
záverov znaleckého dokazovania (odborného stanoviska č. XX/XXXX vyhotoveného znalkyňou K.. X.
I., U. XX, T.), z ktorého vyplýva výška všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty za zriadenie vecného

bremena na parc. Z. Č.. XXX/X, kat. úz. Q. o výmere 10 m2 v sume 4,- Eur. Túto náhradu súd zvýšil
na sumu 20,- Eur s prihliadnutím na všeobecnú hodnotu pozemku, ktorá bola jedným z východísk pre
určenie hodnoty odplaty za zriadenie vecného bremena a vyčíslená v sume 6,14 Eur za 1 m2 (teda
61,40 Eur za 10 m2, ktoré žumpa svojou rozlohou zaberá), a to prihliadajúc na postoj žalovaných v 1.a 2. rade, ktorí skoro po celú dobu prebiehajúceho konania popierali vlastníctvo žalobcov v 1. a 2. rade
pozemku, na ktorom bola žumpa postavená, hoci z dokazovania vyplynulo, že žumpu zriadili na cudzom
pozemku bez toho, aby konali (minimálne v čase zriadenia žumpy) s primeranou opatrnosťou vo vzťahu

k veciam im vlastnícky nepatriacim. Preto súd považoval za zodpovedajúce princípom spravodlivosti a
primeranosti, aby za zriadené vecné bremeno určil jednorazovú odplatu v sume zvýšenej na päťnásobok
ceny vyčíslenej predloženým odborným vyjadrením, ktorá v podstatnej miere odzrkadľovala len ňou
predpokladaný výnos z nájmu predmetného pozemku. Súdom určenú primeranú odplatu sú tak žalovaní
v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, v lehote do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

29. Pokiaľ žalovaní v 1. a 2. rade v priebehu konania argumentovali vydržaním vlastníckeho práva k
pozemku, na ktorom žumpu zriadili, súd v krátkosti uvádza, že zákonnými podmienkami vydržania ako
spôsobu pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníctva alebo iného práva vo všeobecnosti sú:
1. oprávnená držba; 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby; 3. spôsobilý predmet vydržania.

Práve následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny
poriadok pre takéto nadobudnutie vyžaduje. V danom prípade na strane žalovaných však absentuje
jedna zo zákonných podmienok vydržania a to oprávnenosť držby, ktorá vyžaduje dobrú vieru počas
celej vydržacej doby a rovnako tak aj pri vstupe do držby, čo v danom prípade preukázané nebolo.
Sama žalovaná v 2. rade pri svojom výsluchu uvádzala, že v čase zriadenia žumpy bola vo vedomí, že

žumpu zriaďuje na obecnom pozemku, teda pozemku jej nepatriacom, pričom na možnosť postavenia
žumpy sa mala dotazovať aj u osoby vtedajšieho starostu. V priebehu konania žalovaní v 1. a 2. rade
ani neprodukovali žiadne skutkové tvrdenia, nieto ešte dôkazy, ktorými by preukazovali, že vzhľadom
na všetky okolnosti boli dobromyseľní v tom, že im pozemok vlastnícky patrí. Je teda vylúčené, aby
žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli pozemok - parcelu Z. Č.. XXX, ostatné plochy o výmere 1073 m2

zapísanú na LV č. XXX, kat. úz. Q., prípadne jej časť zodpovedajúcej ploche pod žumpou do svojho
vlastníctva vydržaním.

30. Napokon sa súd musel vyjadriť aj k obom stranám sporu sa domáhajúcej aplikácie § 3 Občianskeho
zákonníka, hlavne v časti, podľa ktorej výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi znamená,
že sa výkon práva ocitá v rozpore s uznávaným názorom majority spoločnosti, ktorá vo vzájomných
vzťahoch určuje, aký má byť výkon práv, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými
a rešpektovanými zásadami mravného správania sa členov spoločnosti. Uvedené ustanovenie je
všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon

subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak to tak nie je, požadovanú ochranu
odoprieť. Za určitých výnimočných okolností je možné odoprieť s poukazom na dobré mravy i výkon
vlastníckeho práva. V aplikačnej praxi súdov sa tak stalo napríklad v situácii, keď po skončení nájmu
pozemku dôjde k stretu práv vlastníka pozemku s právom vlastníka stavby, ktorá nie je stavbou
neoprávnenou a ku ktorej nie je zabezpečený žiaden iný prístup iba cez pozemok vlastníka pozemku

(bližšie Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 1616 s.
23-24). Aplikácia ustanovenia § 3 Občianskeho zákonníka umožňuje zásah do výkonu už existujúceho
práva vyplývajúceho z občianskoprávnych vzťahov, nemôže ale viesť ku vzniku, zmene alebo zániku
práv a povinností , nemá totiž vlastnú normotvornú platnosť, keďže upravuje iba spôsob aplikácie a
interpretácie iných ustanovení (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 144/2010). Konanie

vykazujúce znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka (ktoré by mohlo odporovať dobrým mravom)
však nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých vyplýva vznik uplatneného nároku, ale
iba z takých konkrétnych okolností, za akých bol žalovaný nárok uplatnený. Tieto okolnosti by pritom
museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu
právnej istoty, akým by bolo odopretie právnej ochrany vlastníkovi pozemku voči zásahu spôsobenému

vlastníkom neoprávnenej stavby.

31. V okolnostiach daného prípadu podľa názoru súdu aplikácia tohto ustanovenia (§ 3 Občianskeho
zákonníka) neprichádza do úvahy. Žalobcovia v 1. a 2. rade nepreukázali, že by zásah do ich
vlastníckeho práva žalovanými v 1. a 2. rade postavením žumpy na ich pozemku bol sprevádzaný

takými výnimočnými okolnosťami, (takéto okolnosti v podstate ani netvrdili a ani nepreukazovali), ktoré
by vylučovali možnosť vyporiadania ich vzájomných vzťahov jedným zo spôsobov vyplývajúcim z § 135c
Občianskeho zákonníka. Použitie § 3 Občianskeho zákonníka v danom prípade nie je dôvodné len z
dôvodu, že súdom ustálený najvhodnejší spôsob vyporiadania ich vzťahov nezodpovedá ich pôvodnýmpredstavám. Obdobne žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, že by žumpa bola postavená na pozemku
žalobcovsichsúhlasom,prípadnenazákladeprávavyplývajúcehoznájomnéhoaleboinéhoobdobného
vzťahu. Išlo o stavbu neoprávnenú z hľadiska zásahu do hmotných práv k pozemku patriacich žalobcom,

resp. ich právnym predchodcom. Preto uplatnenie práva na odstránenie stavby žalobcami v 1. a 2. rade
na súde nebolo možné považovať za postup v rozpore s dobrými mravmi majúci charakter šikanózneho
postupu voči žalovaným v 1. a 2. rade. Žalovaní v 1. a 2. rade totiž nielen pred začatím konania, ale aj
v podstatnej časti konania pred súdom popierali vlastnícke právo žalobcov a vyporiadanie ich vzťahov
v intenciách § 135c Občianskeho zákonníka odmietali. Predložený prípad bolo možné spravodlivo

usporiadať postupom vyplývajúcim z hmotnoprávneho ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka,
ktorý žalovaní v 1. a 2. rade v závere konania napokon sami pripúšťali a tak iný spôsob rozhodnutia
ako ten, ktorý bol prijatý súdom by nebolo možné považovať za spravodlivý.

32. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci, pričom ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak že
úspešným žalobcom v 1. a 2. rade domáhajúcim sa odstránenia stavby (z hľadiska podstaty konania o

usporiadanie práv medzi stranami sporu) voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Vychádzal pritom zo záveru, že žalobcovia boli v konaní procesne úspešní, pretože
bolo preukázané, že stavba žalovaných bola postavená v podstatnej časti na ich pozemku aj keď súd
rozhodol vo veci napokon iným spôsobom (postupom podľa § 135c ods. 3 OZ), než ktorého sa žalobou
domáhali (§ 135c ods. 1 OZ). To však nič nemení na závere o dôvodnosti podanej žaloby a vzhľadom k

tomu že súd v danom prípade nevzhliadol žiadne relevantné okolnosti hodné osobitného zreteľa (§ 257
CSP) rozhodol tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Keďže pri dokazovaní vznikli výdavky štátu uznesením zo dňa 22.9.2017 č.k. 7C/181/2012-116 bola
znalcovi vyplatená suma 34,98 Eur z finančných prostriedkov štátu, keďže (išlo o trovy dôkazu nekryte
zloženým preddavkom), má štát v zmysle ust. § 259 C.s.p. v spojení s ust. § 258 ods. 1 C.s.p. právo
na náhradu ním vynaložených výdavkov. Toto právo na náhradu trov konania súd štátu priznal voči

žalovaným v 1. a 2. rade, ktorí čo do právneho základu priznaného nároku (hoci nie čo do spôsobu
vyrovnania vzťahov medzi stranami) boli neúspešní. Z dôvodu hospodárnosti konania boli tieto trovy
štátu vyčíslené konkrétnou sumou bez potreby ďalšieho vydania uznesenia o ich výške, tak ako tieto
priamo vyplývajú z právoplatného uznesenia Okresného súdu č.k. 7C/181/2012-116 z 22.9.2017.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva

voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.