Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. január 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4609204708
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:4609204708.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivici Čelkovej v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa,
so sídlom 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava,
IČO: 30 807 484, vo veci pobočky Topoľčany, Nám. M. R. Štefánika 2269/18, proti povinnému Vladimír
Herda - STYL SLOVAKIA, miesto podnikania Mlynská 16/9,

958 03 Malé Uherce, IČO: 22 810 064, o vymoženie 3.368,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske, č. k. 2Er/261/2009-22 zo dňa
31. januára 2019 v spojení s opravným uznesením č.k. 2Er/261/2009-53 zo dňa
24. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zastavil exekúciu, výrokom II. zaviazal
oprávneného povinnosťou zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi, so sídlom
exekútorského úradu Nitra, Moyzesova 5, trovy exekúcie v sume 49,91 Eur,
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a výrokom III. oprávnenému a povinnému náhradu trov
exekučného konania nepriznal s poukazom na § 243b ods. 1, § 58 ods. 1, § 57 ods. 1 písm. h), §
9a ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 2, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 CSP, § 14 ods.

1, 2, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych
exekútorov. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 13.07.2009 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženia sumy 3.368,- Eur.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 17.08.2009 súdnemu exekútorovi Mgr.
Stanislavovi Polákovi. Dňa 16.04.2018 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie
exekúcie, ktorým navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1

písm. h) Exekučného poriadku. Z predložených výsledkov lustrácii majetku povinného vykonaných
súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní súd zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadneho
nehnuteľného majetku postihnuteľného exekúciou, nie je vlastníkom a ani držiteľom motorového vozidla.
Z predloženého výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá bankový účet. Povinný
je dlžníkom na sociálnom a zdravotnom poistní vo výške cca 175.550 Eur. Podľa centrálneho registra
exekúcii je proti povinnému vedených 105 exekúcii. Pre rozhodnutie súdu je dôležitý stav v čase vydania

rozhodnutia. Šetrenie majetkových pomerov vykonané súdnym exekútorom je pre súd dostatočným
dôkazom
o nemajetnosti povinného. Súd poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie začalo v roku 2009
a doposiaľ výkon exekúcie neviedol k uspokojeniu pohľadávky oprávneného. Vykonaným šetrením
majetkových pomerov povinného súdny exekútor nezistil majetok,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného a konštatoval tak nemajetnosť povinného.

Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) vyplýva,
že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, mápostavenie orgánu verejnej moci, je "predlženou rukou súdu". Preto je oznámenie o nemajetnosti
povinného pre súd dostatočným dôkazom a dôvodom na zastavenie exekúcie. Súd tak na základe
šetrení vykonaných súdnym exekútorom dospel

k záveru, že je tu dôvod odôvodňujúci zastavenie exekúcie, a exekúciu podľa ustanovenia
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Súd dodal, že zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iuducatae. V budúcnosti tak nebráni
oprávnenému opäť sa domáhať vymoženia svojej pohľadávky. Zároveň súd poukázal aj na skutočnosť,
že Exekučný poriadok nekladie súdnemu exekútorovi povinnosť počas nešpecifikovaného obdobia

vyčkávať na prípadné zlepšenie majetkových pomerov povinného. Naopak ukladá mu povinnosť
predložiť vec súdu bezodkladne potom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú tu dôvody na
zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku). Súd tak za výkon exekučnej činnosti priznal
súdnemu exekútorovi odmenu v sume 49,91 Eur, ktorá pozostáva z minimálnej odmeny v sume 33,19
Eur,
z hotových výdavkov v sume 8,40 Eur a z dane z pridanej hodnoty v sume 8,32 Eur (20% zo sumy 41,59

Eur). K náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila
z dôvodu nemajetnosti povinného. O trovách exekučného konania ostatných účastníkov konania súd
rozhodol tak, že im náhradu trov exekučného konania nepriznal. Súd tak rozhodol, pretože oprávnený
procesne nezavinil zastavenie exekúcie
apovinného,ktorýjenemajetnýniejemožnézaviazaťknáhradetrov.Ovýšketrovkonaniaoprávneného

a povinného súd už nerozhodoval, pretože im náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. Proti výroku I. uznesenia podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol,
že nie je dôvod na zastavenie exekučného konania. Oprávnený je toho názoru, že súd pri preskúmavaní
dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy relevantné skutočnosti,

ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť. Povinný figuruje v živnostenskom registri a do dnešného dňa nemá ukončené
podnikanie a teda môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Ako podnikateľský subjekt
má súbor hmotných, ako aj nehmotných zložiek podnikania (veci, práva a iné majetkové hodnoty). Z
napadnutého uznesenia nie je možné určiť, či sa súdny exekútor zaoberal súpisom hnuteľných vecí, či

zisťoval iné majetkové hodnoty povinného. V exekučnom konaní platí tzv. dispozičná zásada, na základe
ktorej má oprávnený možnosť disponovať s návrhom na vykonanie exekúcie. Súd pri preskúmavaní
dôvodnosti zastavenia exekúcie musí vziať do úvahy dĺžku trvania exekučného konania. Súdny exekútor
dal podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného po 9 rokoch vedenia exekučného
konania.Daldopozornosti§148ods.2zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskorších

predpisov, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov
odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V zmysle citovaného ustanovenia je možné predpokladať
zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie
exekučného titulu, a preto je v budúcnosti ešte predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného
uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie

súdu prvej inštancie v časti výroku uvedenom pod bodom I. zrušil.

3. K podanému odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor podaním zo dňa 26.03.2019. Uviedol,
že trvá na podanom návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko počet exekúcii povinného je celkovo 105
s výškou istiny bez príslušenstva a trov exekúcie vyše 420.000,- Eur. Prvé exekučné konanie, ktoré

sa vedie voči povinnému je vedené bez zmeny majetkových pomerov 12 rokov. U povinného nie je
predpoklad pri výške dlhov na zmenu majetkových pomerov.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379
a § 380 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“)

a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred
1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak.6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 13.07.2009, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi dňa 16.07.2009,
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 3.368,- Eur s príslušenstvom, a

to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, č.
XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 17.04.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
22.05.2009. Súd prvej inštancie dňa 17.08.2009 udelil menovanému súdnemu exekútorovi poverenie na
vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením predmetnú exekúciu
zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného.

9. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že
sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je
povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady
na vedenie takéhoto konania. Zastavenie exekúcie je procesný úkon exekučného súdu, smerujúci k
trvalému upusteniu od vykonávania konkrétnej exekúcie, vydaný po zistení zákonom predvídaných

hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností po vydaní exekučného titulu.

10. Preskúmavanie majetku povinného patrí do kompetencie súdneho exekútora, ktorý ak zistí
nemajetnosť povinného, túto skutočnosť oznámi oprávnenému, ktorý môže podať návrh na zastavenie
exekúcie. Z dôvodu nemajetnosti povinného môže súd exekúciu zastaviť aj priamo na podnet súdneho

exekútora, alebo ak nemajetnosť povinného zistí zo svojej úradnej činnosti.

11. Konanie o zastavenie exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným
a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú dôvody, pre
ktoré nemožno v exekúcii pokračovať. Exekučný súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie

dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, môže si vyžiadať listiny, spisy a podobne. Ak však
súdny exekútor tvrdí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie, je povinný svoje tvrdenia
dôkazne podložiť.

12.Odvolacísúdpoukazujenato,žeprezastavenieexekúciejepotrebnénielenpreukázanieaktuálneho

nedostatku majetku, ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad
nadobudnutia majetku v budúcnosti. V tomto prípade ide o dlhodobý stav, povinný nie je v produktívnom
veku. Súdny exekútor dostatočne preukázal nemajetnosť povinného a dôkazne podložil svoje tvrdenia.
Šetrenie majetku povinného a stavu exekučných konaní, ktoré sa vedú proti povinnému, vykonal súdny
exekútor, ako vyplýva z predloženého exekučného spisu sp. zn. EX 1781/2009-KU v priebehu r. 2018

a podnet na zastavenie exekúcie podal súdny exekútor dňa 16.4.2018. Oprávnený dal v odvolaní do
pozornosti § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 10 rokov odo dňa
nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ide o prekluzívnu dobu, k plynutiu ktorej sa prihliada z úradnej
povinnosti. Rozhodnutie oprávneného, ktoré je v danej exekučnej veci exekučným titulom nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.5.2009. Lehota na vykonanie tohto exekučného titulu uplynula
dňa 22.5.2019. Okrem dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 od. 1 písm. h) Exekučného poriadku
je daný na zastavenie exekúcie aj dôvod podľa § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

13. V danom prípade, po zvážení všetkých okolností, odvolací súd uvádza, že u povinného sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správne.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).