Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200796
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219200796.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,právnezastúpeného
advokátom: JUDr. Katarína Hegedüšová, so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42
185 190, proti žalovanej: B. C.Á., C.. XX.XX.XXXX, S. L. XXX/X, XXX XX U., o zaplatenie istiny 126,-
Eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty v sume 33,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 126,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 126,- Eur od 16.04.2016 do zaplatenia, a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom 15.04.2015 v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že
ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33 EUR.“ je neprijateľná.

IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanej 58,5 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenom Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 16.04.2019 sa žalobca
domáhal voči žalovanej zaplatenia mu istiny v sume 126,- Eur, odplaty v sume 98,- Eur, zmluvnej pokuty
v sume 33,- Eur, poplatkov za upomienky v sume 240,- Eur, zmluvného úroku vo výške 64 % ročne
zo sumy 350,- Eur od 15.04.2015 do 16.06.2015, zo sumy 294,- Eur od 17.06.2015 do 26.06.2015, zo
sumy 238,- Eur od 27.06.2015 do 24.08.2015, zo sumy 182,- Eur od 25.08.2015 do 31.08.2015 a zo
sumy 126,- Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

224,- Eur od 16.04.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení
(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), uzatvoril dňa 15.04.2015 so žalovanou cit. „Zmluvu o
spotrebiteľskomúvereč.806302042“(ďalejlen„úverovázmluva“),nazákladektorejžalobca,akoveriteľ,
poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 350,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť

odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov v sume 98,- Eur a úrok spojený so spotrebiteľským
úverom vo výške 64 % ročne z poskytnutého úveru. Okrem toho v zmysle Všeobecných podmienok
poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, sa žalobca a
žalovaná dohodli, že ak žalovaná ako spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v zmluvne dohodnutejlehote, t.j. najneskôr do 15.04-2016, tak žalovaná bude povinná žalobcovi zaplatiť aj zmluvnú pokutu v
sume 33,- Eur a taktiež sa dohodli, že žalovaná uhradí žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu
30,- Eur.

3. Keďže žalovaná do podania žaloby uhradila z jej poskytnutého úveru iba čiastku 224,- Eur, t.j.
žalovaná si neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok, čím
porušiladojednaniaúverovejzmluvy,žalobcasasvojhonárokudomáhapodanoužalobou,pričomokrem
zaplatenia istiny o dojednanej odplaty a zmluvných úrokov sa domáha aj zaplatenia mu dojednanej

zmluvnej pokuty a za zaslanie celkovo 8-ich upomienok žalovanej sa domáha aj zaplatenia 240,- Eur.

4. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ z 15.04.2015; „Všeobecné podmienky
poskytnutia spotrebiteľského úveru“ platné od 13.03.2015 a výpis z obchodného registra žalobcu.

5. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanej do vlastných rúk 20.09.2019,

ktorá vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 02.10.2019, označenom ako cit. „Odpor proti
platobnému rozkazu“ (platobný rozkaz je opravným prostriedkom proti platobnému rozkazu, ktorý však
v tomto konaní nebol vydaný, preto podľa § 124 ods. 1 CSP bolo potrebné posudzovať vyjadrenie
žalovanej podľa jeho obsahu, pozn.) uviedla, že predmetný spor je nutné posudzovať ako spor
spotrebiteľský s tým, že úverová zmluva od ktorej si žalobca odvodzuje svoj nárok je cit. „... plná

neprijatel'ných zmluvných podmienok...“ a taktiež nespĺňa zákonné náležitosti a keďže žalovaná nemala
možnosť do jej obsahu zasiahnuť, žalobca nekalými obchodnými praktikami cielene a úmyselne do
jej obsahu presadil neprijateľné zmluvné podmienky a tieto nanútil žalovanej s ktorou teda neboli
individuálne dojednané. Podľa žalovanej žalobca cit. „...zatajuje pred žalovaným aj výšku reálnych
vzájomných plnení istiny !!!“ keďže žalobca jednako nepreukázal, akú sumu z úveru reálne poukázal

v prospech žalovanej a súčasne žalobca nepreukázal akú sumu žalobcovi z poskytnutého úveru už
žalovaná zaplatila, takže možno mať za to, že zaplatila iba „pravdepodobne“ 224,- Eur, pričom žalovaná
v tejto súvislosti tiež uviedla cit. „... pri rešpektovaní existencii neprijateľných zmluvných podmienok
v zmluve veriteľa a vzájomne odsúhlasenom úvere 350,-EUR a pri plneniach žalovaného v prospech
žalobcu v čiastke spolu 224,00 EUR by mal žalovaný vrátiť (!) žalobcovi 350 mínus 224 sa rovná

126 EUR v prospech žalobcu a nie klamlivo žalobou žiadať ešte aj odplatu 98,- EUR a úroky podľa
bodu I. navrhovaného platobného rozkazu v prospech úžerníckeho žalobcu !!! Žalobca tak klame súd
návrhom o zaplatenie, ako by mal zákonný nárok !!!“ Žalovaná poprela nárok žalobcu čo do jeho dôvodu,
ako aj výšky s tým, že podľa nej žalobca svoj nárok nepreukázal relevantnými dôkazmi (nepredložil
celú úverovú zmluvu, nepredložil upomienky za zaslanie ktorých požaduje úhradu), pričom podľa nej,

je úverová zmluva zmätočná a klamlivá a žiada, aby ju okresný súd podrobil súdnej kontrole s tým,
že žalovaná cit. „ ... chce mať vyriešenú otázku, či poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov a teda akú sumu je, resp. bol žalovaný povinný za poskytnutý úver veriteľovi/žalobcovi
uhradiť !“ Žalovaná tiež bez ďalšieho odôvodnenia uviedla, že z opatrnosti vznáša proti uplatnenému
nároku námietku premlčania.

6. K vyjadreniu žalovanej zaujal svoje stanovisko (replika) žalobca v podaní doručenom okresnému
súdu 24.10.2019 v ktorom uviedol, že i naďalej v celom rozsahu trvá na svojich skorších písomných
podaniach s tým, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiada rozhodnúť v súlade s
podanou žalobou. Podľa žalobcu úverovú zmluvu, ktorú so žalovanou uzatvoril, nemožno považovať

za bezúročnú a bezpoplatkov, pretože obsahuje všetky zákonné náležitosti, obsahuje údaj o konečnom
termíne splatnosti úveru, ktorý bol dojednaný na 15.04.2016 a taktiež obsahuje počet a rozpis splátok
úveru na istinu a úroky, keďže žalovaná sa zaviazala jej poskytnutý úver splatiť splatením cit. „...1.splátky
vovýške672Eurdodňa15.04.2016.Akojevtextezmluvyospotrebiteľskomúverešpecifikované,výška
672 Eur pozostáva zo sumy istiny vo výške 350,- Eur a úroku vo výške 322 Eur, a taktiež je uvedené,

že žalovaný je povinný zaplatiť celkovú čiastku 672 Eur, ak nie je uvedené inak do dňa 15.04.2016.
Čím je zároveň zachovaná zákonom ustanovená povinnosť uvádzať obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.“

7. Žalovaná zaujala svoje stanovisko (duplika) k replike žalobcu podaním doručeným okresnému

súdu 18.03.2020 (identické podanie žalovanej bolo okresnému súdu postúpené aj z Krajského súdu v
Prešove, pozn.) v ktorom v podstatnej časti svojej argumentácie zotrvala na svojom skoršom vyjadrení
a tiež podotkla, že žalobca neskúmal jej finančné predpoklady na splácanie jej poskytnutého úveru a to,
že cit. „...arogantní vymáhači žalobcu otravovali žalovaného osobne, ale aj SMS správami do mobilnéhotelefónu, aj počas sviatkov, aj po 18 hod., čo je v rozpore nielen s dobrými mravmi, ale aj v rozpore so
zákonom č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa !!!“

8. V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalejlen„CSP“)„Súdnaprejednaniesporunariadipojednávanie.Pojednávanieniejepotrebnénariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.“

9. Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

10. Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 28.05.2020 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok
podľa § 297 písm. b) CSP.

11. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento
skutkový stav.

12. Sporové strany uzavreli 15.04.2015 „Zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ (ďalej len „úverová zmluva“),
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej v sume 350,- Eur s tým, že žalovaná ako dlžník sa

zaviazala finančné prostriedky vrátiť spolu s odplatou v sume 98,- Eur a s úrokom zo spotrebiteľského
úveru vo výške 64 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, s tým, že v prípade
riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne mal tento úrok predstavovať sumu 224,- Eur, takže
spolu s istinou, odplatou a úrokom mala žalovaná zaplatiť celkovo sumu 672,- Eur (350 + 98 + 224)
a to najneskôr do 15.04.2016. V úverovej zmluve bola stanovená priemerná RPMN vo výške 21,35

%; ďalej RPMN za daný úver vo výške 28 %, ktorá mala byť zhmotnená v odplate v sume 98,- Eur.
Zmluvné strany sa taktiež dojednali, že ak dlžník (žalovaná) neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote
podľa úverovej zmluvy, zaväzuje sa zaplatiť veriteľovi (žalobcovi) zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur.
Žalovaná (dlžník) sa tiež zaviazala uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku 30,- Eur do 5 dní
od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V úverovej zmluve žalovaná (dlžník) vyhlásila, že súhlasí so

Všeobecnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a potvrdila ich prevzatie.

13. Podľa § 290 CSP „Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObchZ“) v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení
účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

16. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.“

17. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.“

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“

19. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú
možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o

stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.“

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu
spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

21. Podľa § 298 ods. 1 CSP „Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.“

22. Podľa § 39 OZ v znení účinnom v rozhodnom čase „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“

24. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase

„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

26. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na

účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“27. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.“

28.Podľa§11ods.1zákonaospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvrozhodnomčase„Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.“

29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Odplatu pri poskytnutí peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza

z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.“

30. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia „Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných
prostriedkovspotrebiteľovinesmieprevýšiťdvojnásobokpriemernejročnejpercentuálnejmierynákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.“

31. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi žalobcom

a žalovanou nepochybne existuje občianskoprávny záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a
to titulom úverovej zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaná pri jej uzatváraní
vystupovala ako spotrebiteľ, keďže jej bol poskytnutý úver za iným účelom, ako za účelom výkonu
zamestnania, povolania alebo podnikania a veriteľ pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet jeho podnikania. Žalobca nepopieral postavenie

žalovanej v zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu
byť pochybnosti o použití ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej
zmluvy, vrátane podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý, ako aj právnych predpisov, ktoré upravujú
právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (zákon o spotrebiteľských úveroch).

32. Na základe preskúmavanej úverovej zmluvy, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v
súlade s cit. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úveražalovanásazaviazalavrátiťjejposkytnutépeňažnéprostriedkyazaplatiťcelkovénákladyspojené
so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle cit. ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských

úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa cit. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

33. Súd je povinný skúmať danosť zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy za účelom vyváženia
nerovnakého (nerovnocenného) postavenia jej zmluvných strán, keďže pre spotrebiteľské zmluvy je vo

všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla
z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré
sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy
upravujúcejprávnevzťahyspotrebiteľskéhocharakterujeprávevyrovnávaťtútonerovnováhuvprávnompostavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ
uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto okresný súd v záujme naplnenia

ochrany spotrebiteľa (žalovanej) preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho
súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov a to predovšetkým v tom
smere či dotknutá úverová zmluva okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
obsahuje aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v cit. § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, absenciu ktorých tento zákon v ustanovení § 11 ods. 1 spája s následkom

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

34. Vykonaním uvedeného prieskumu dotknutej úverovej zmluvy okresný súd vzhľadom na zistený
skutkovýstavacitovanézákonnéustanoveniadospelkzáveru,ženárokuplatnenýžalobcomjedôvodný
len čiastočne.

35. Podľa okresného súdu v úverovej zmluve v prvom rade absentuje zákonná náležitosť podľa cit. § 9
ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a to uvedenie celkovej doby trvania úverovej zmluvy,
ktorú náležitosť si nemožno zamieňať s údajom o dátume konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
a to už aj z dôvodu, že ak by zákonodarca mal v úmysle stotožniť tieto dva pojmy, neuvádzal by ich
v zákonnom znení osve, ako aj z dôvodu, že neuvedením tejto skutočnosti sa úverová zmluva stáva

pre spotrebiteľa málo transparentná a výpovedná, keďže spotrebiteľ tak, ako už bolo uvedené by mal
mať poskytnuté prehľadné informácie o úvere bez potreby použitia kalkulačky (t.j. napr. bez toho aby
bol nútený odpočítavať si od konečného dátumu splatnosti počiatočný dátum splatnosti a pod., pozn.),
pričom treba mať stále na zreteli, že žalobca poskytuje úverové služby neurčitému počtu klientov na
rôznej úrovni vyspelosti, pričom aj spotrebiteľ s priemernými schopnosťami by mal mať reálnu predstavu

o dobe, počas ktorej bude zaťažený bremenom splácania svojho finančného záväzku pochádzajúceho
z úverového vzťahu. Okrem toho od údaja o celkovej dobe trvania úverového vzťahu závisí aj možnosť
spotrebiteľa objektívne si overiť aj iné parametre úverového vzťahu, ako napr. maximálnu výšku úrokovej
sadzby poskytnutého úveru v tom ktorom rozhodnom období jeho poskytnutia, ktorý parameter závisí
od doby trvania úverového vzťahu.

36. V preskúmavanej úverovej zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch a to v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to je jej výpočet
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere s uvedením všetkých
predpokladov k výpočtu použitých, keďže označené ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch v

zneníúčinnomvčaseuzavretiadotknutejúverovejzmluvyexplicitneznelocit.„Zmluvaospotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“ V tejto súvislosti okresný

súd podotýka, že vzorec na výpočet RPMN bol v rozhodnom čase uzavretia úverovej zmluvy síce
uvedený v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, avšak označenie jednotlivých premenných
dosadzovaných do tohto vzorca je bez ďalšieho vysvetlenia pre spotrebiteľa značne nezrozumiteľné,
navyše ak k tej ktorej premennej nie je dosadená konkrétna číselná hodnota vyplývajúca priamo z
úverovej zmluvy, tak ako to vyžaduje dikcia ustanovenia cit. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských

úveroch. Úverová zmluva v danom prípade síce obsahuje údaj o RPMN, no už neobsahuje všetky údaje
na jej výpočet, v dôsledku čoho sa úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch
taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 25 Co/80/2018
z 18.12.2018). Vo vzťahu k skutočnosti, že predmetný výpočet by sa mal nachádzať v samostatnom
dokumente označenom ako „Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru“, okresný súd

uvádza, že v danom prípade sa jedná iba o predzmluvný formulár pre štandardné informácie o
spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľskom úvere, ktorý však veriteľa (dodávateľa)
nezbavuje povinnosti predmetnú náležitosti uviesť aj v samotnej úverovej zmluve, tak ako to vyžaduje
zákonná dikcia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože sa jedná o podstatné
náležitostí úverovej zmluvy. Okrem toho v tomto osobitnom dokumente nie je uvedený explicitný výpočet

RPMN pre daný konkrétny úverový vzťah so všetkými jeho premennými, ale je tam uvedený len
spotrebiteľovi nič nehovoriaci vzorec, čo samo osobe nepostačuje a podľa okresného súdu, taktiež
nezodpovedá zákonnej požiadavke § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. RPMN
vyjadruje reálnu cenu spotrebiteľského úveru a je kľúčovým ukazovateľom pre porovnanie výhodnostiúverov od rôznych úverových inštitúcií. Je to teda pre spotrebiteľa najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru,
pretože okrem úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako napr.
poplatok za vybavenie úveru, poistenie úveru, ak je podmienkou pre získanie výhodnejšieho úroku, a

iné, prepočítané na jeden kalendárny rok. Inými slovami RPMN vyjadruje celkové náklady, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za požičanú sumu, keďže zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s
úverom. Podľa okresného súdu uvedené nekorešponduje s princípom transparentnosti, ak priemernému
spotrebiteľovi nie sú poskytnuté prehľadné informácie o úvere.

37. Okrem toho v súvislosti s v úverovej zmluve uvedenou RPMN, ktorá je uvedená hodnotou 28%,
okresný súd konštatuje, že táto je uvedená klamlivo a nesprávne, v dôsledku čoho sa úver podľa § 11
ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch taktiež považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
tomto prípade totižto aj napriek tomu, že ako už bolo uvedené RPMN ma odzrkadľovať všetky náklady
úveru, teda aj úrok, tomu tak nie je, pretože úrok bol v dotknutej úverovej zmluve dojednaný na 64 %
ročne, takže vzhľadom na to, že RPMN je len 28 %, je zrejmé, že úrok nebol zahrnutý do RPMN úveru.

38. V súvislosti s v preskúmavanej spotrebiteľskej zmluve uvedenou RPMN, okresnému súdu nedá tiež
nepodotknúť,ževzmyslecit.§9ods.2písm.z)zákonaospotrebiteľskýchúveroch,jesícevtejtozmluve
uvedený údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platný ku dňu podpisu tejto
zmluvy a to konkrétnou hodnotou 21,35 %, avšak z dotknutej zmluvy súčasne vyplýva, že RPMN pre

daný úver poskytnutý žalovanej bola stanovená až na hodnotu 28 %. Inými slovami, reálna RPMN resp.
reálne náklady, ktoré bola žalovaná povinná za jej poskytnutý úver zaplatiť boli vyššie ako priemerné
náklady (priemerná RPMN), za boli štandardne poskytované úvery v rozhodnom čase uzavretia
dotknutej úverovej zmluvy. Podľa okresného súdu je takýto postup žalobcu neprípustný, pretože údaj
o priemernej hodnote RPMN nie je v úverových zmluvách iba formálnym resp. samoúčelným údajom,

pretože má pre spotrebiteľa cennú výpovednú hodnotu v podobe informácie akú najvyššiu prípustnú
mieru nákladov za jemu poskytnutý úver v bankách môže očakávať (Ministerstvo financií SR zverejnilo
po prvýkrát priemernú hodnotu RPMN dňa 29.04.2008), ktorý údaj by nemal byť v jednotlivom prípade
bezdôvodne prekročený. Ak by tomu tak nebolo zákonodarca by v zmysel cit. § 9 ods. 2 písm. z) zákona
o spotrebiteľských úveroch nevyžadoval ako podstatnú náležitosť úverových zmlúv údaj o priemernej

hodnote RPMN. Okrem toho v uvedených súvislostiach je nutné ešte poznamenať, že v danom prípade
už len výška úrokovej sadzby, ktorá bola dojednaná na 64 %, čo je len jeden z nákladov úveru, ktoré
sú zahrnuté do RPMN, tak už len tento jeden náklad celkom nepochopiteľne prevyšuje priemernú výšku
nákladov(priemernáRPMN-21,35%)zaktorébolivrozhodnomčaseposkytovanéspotrebiteľskéúvery.

39. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel okresný
súd k jednoznačnému záveru, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené cit. § 9 ods. 2 písm.
f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, v dôsledku čoho v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona
o spotrebiteľských úveroch, je potrebné spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej na základe úverovej
zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto okresný súd v tejto časti (úrokov a poplatkov)

žalobu zamietol. Nad rámec okresný súd tiež podotýka, že žalobca predložením dôkazov nepreukázal,
žaby bol žalovanej zaslal upomienky, za ktoré sa od nej domáhal zaplatenia poplatkov.

40. Z dôvodu záveru, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, boli všetky žalovanou doposiaľ učinené
platby na jeho splatenie započítané iba v prospech splatenia jej poskytnutej istiny, ktorá jej bola

poskytnutá v sume 350,- Eur a žalovaná splatila už sumu 224,- Eur, preto okresný súd priznal žalobcovi
voči žalovanej nárok na rozdiel týchto súm a to nárok na zaplatenie sumy 126,- Eur (350 - 224 = 126),
ktorý záver napokon vo svojom vyjadrení pripustila ja samotná žalovaná, keď uviedla, že po zohľadnení
zákonných nedostatkov úverovej zmluvy a jej neprijateľných podmienok, by mala zaplatiť iba 126,- Eur .

41. Nad rámec okresný súd v súvislosti s argumentáciou žalovanej o popretí skutkových tvrdení
protistrany ohľadom jej poskytnutej a ňou zaplatenej sumy, s poukazom na znenie § 151 ods. 2 CSP,
podľa ktorého „Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“, podotýka, že
žalovaná okrem popierajúceho tvrdenia nepredložila dôkazy (napr. výpis z účtu, poštové poukážky a

pod.), žeby bola z jej úverom poskytnutej sumy zaplatila viac, resp. žeby jej bola poskytnutá nižšia
suma, preto toto popretie skutkových tvrdení iba na báze tvrdenia nie je účinné a okresný súd mal tieto
uvádzané sumy za preukázané.42. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty 33,- Eur, ktorú si uplatnil z dôvodu,
že žalovaná porušila zmluvné povinnosti, t.j. v zmluvne dohodnutej lehote neuhradila celkovú čiastku
úveru, v danom prípade si žalobca tento nárok odvodzuje z dojednania v úverovej zmluve, ktorá

je typovou zmluvou, čo znamená, že je uzatváraná vo viacerých prípadoch neurčitého počtu a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda ani dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
nemôže nijako ovplyvniť, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca
ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal, pretože zmluvná
pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách v obdobných prípadoch a dokonca

aj jej suma je v úverovej zmluve uvedená vo vopred predtlačenom texte, takže žalobca zrejme nemení
ani jej výšku.

43. Základným princípom všetkých spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné
podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takýchto zmluvných dojednaní. V prípade spotrebiteľských vzťahov, musí byť zmluvná pokuta dojednaná
tak, aby obstála v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností
na strane oboch účastníkov zmluvy.

44. Podľa okresného súdu už pri samotnom uzatváraní úverovej zmluvy bolo nastavené prísnejšie
sankcionovanie zmluvnou pokutou na strane spotrebiteľa (žalovanej), t.j. povinnosťou zaplatiť zmluvnú
pokutu je sankcionovaný len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, čo je dojednanie výrazne v
neprospech iba jedného účastníka zmluvy, čo už samo o sebe spôsobuje nerovnováhu v právach

a povinnostiach oboch účastníkov zmluvy. Okrem toho keďže suma zmluvnej pokuty je už vopred v
predtlačenom texte úverovej zmluvy, táto zmluvná pokuta nereflektuje závažnosť porušenia tej ktorej
zmluvnej povinnosti a to aj z hľadiska úverovanej sumy, takže to znamená neurčitosť dohody o zmluvnej
pokute. Je neakceptovateľné dojednanie zmluvnej pokuty bez zohľadnenia výšky pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Neprijateľnosť tohto dojednania má za následok jeho absolútnu neplatnosť, a preto

neprichádzala do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravené
moderačné právo súdu na zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Uvedené bolo podkladom
pre rozhodnutie okresného súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní žalobu, v časti o zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 33,- Eur, ako nedôvodnú zamietol, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

45. Okrem toho, okresný súd súvislosti s jemu zákonom priznaniu právomocou podľa cit. § 298 ods.
1 CSP vysloviť aj bez návrhu zmluvné dojednanie vytvárajúce značnú nerovnováhu medzi zmluvnými
stranami, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, skúmal zmluvné dojednanie uplatneného nároku na
zmluvnú pokutu, pričom toto dojednanie posúdil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.

Vychádzal pritom z toho, že v úverovej zmluve bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad neuhradenia
celkovej čiastky úveru v dohodnutej lehote splatnosti a to v pevnej sume 33,- Eur, ktorá nereflektuje ani
na výšku omeškania, ani na jeho dĺžku. Veriteľovi podľa tohto dojednania patrí paušálna zmluvná pokuta,
hoci by dlh spotrebiteľa bol vo výške čo i len jediného centu a hoci by omeškanie trvalo čo i len jeden deň.
Zabezpečenie plnenia záväzkov spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách je možné aj prostredníctvom

inštitútu zmluvnej pokuty, avšak v takom prípade musí byť zmluvná pokuta dojednaná takým spôsobom,
aby v každom prípade, ktorý môže nastať, bola primeraná výške záväzku aj dĺžke trvania omeškania. V
posudzovanej veci môže nastať situácia, že zmluvná pokuta môže niekoľkonásobne prevýšiť výšku dlhu
spotrebiteľa. Pri posúdení prijateľnosti zmluvnej podmienky pritom nie je podstatné, či sa tak aj skutočne
stalo. Súd posudzuje nie to, či zmluvná podmienka vyvolala stav vzájomnej nerovnováhy zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, ale či ho objektívne bola schopná vyvolať. Pri tomto skúmaní dospel k
pozitívnemu záveru. Z uvedených dôvodov okresný súd považuje toto dojednanie za spôsobilé vyvolať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto ho
považuje za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré je podľa § 53 ods. 5 OZ, s odkazom na § 53 ods.
4 písm. k) OZ absolútne neplatné, preto ho v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 298 ods. 1

CSP aj bez návrhu výslovne uviedol vo výroku III. rozsudku, a to v takom znení, ako bolo dohodnuté
v spotrebiteľskej zmluve.46. Podľa prvej vety § 517 odsek 1 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Dlžník ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.“

47. Podľa § 517 odsek 2 OZ v znení účinnom ku dňu omeškania „Ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.“

48. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu omeškania „Výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

49. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému úroku z omeškania má okresný súd za to, že žalovaná sa

so splnením svojho záväzku dostala do omeškania 16.04.2016, t.j. prvým dňom nasledujúcim po dni,
kedy nastala splatnosť úveru, ktorého splatnosť bola dojednaná na 15.04.2016, preto okresný súd uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,- Eur
počnúc od 16.04.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti okresný súd vzhľadom na vyššie uvedené
žalobu zamietol.

50. Podľa § 232 ods. 3 CSP „Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

51. Okresný súd v danom prípade vzhliadol potrebu prihliadnuť na mimoriadnu situáciu v súvislosti s

pandémiou nebezpečnej nákazlivej choroby, kedy množstvo ľudí nemá pravidelný príjem alebo ho má v
zníženej miere za situácie, kedy musia zabezpečovať primárne základné životné potreby, preto okresný
súd považuje za odôvodnené v tejto situácii, využijúc jemu zákonom dané oprávnenie predĺžiť lehotu
na priznané plnenie, a z tohto dôvodu okresný súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi jemu prisúdenú
čiastku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

53.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.“

55. Podľa § 121 ods. 3 OZ „Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.“

56. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy 159,- Eur
(126-istina + 33-zmluvná pokuta; ďalšie nároky boli len príslušenstvom istiny, pozn.), pričom úspech
mal v časti o zaplatenie 126,- Eur, t.j. úspech mal v rozsahu 79,25 % a neúspech v rozsahu 20,75
%, pričom rozsahu neúspechu žalobcu korešponduje na druhej strane úspech žalovanej a naopak.

Vzhľadom na uvedené, tak okresný súd v konaní pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči
pomerne neúspešnejšej žalovanej aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58,5 % (79,25 % - 20,75
%). O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde

(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.