Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Sa/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200433
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200433.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci žalobkyne B. A. A., trvale bytom

X. G. XXX, XX-XXX X. G., L. republika, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ing. Zuzanou Kvakovou,
so sídlom J.M.Geromettu 146/1, Žilina, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29.
augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 16552-3/2018-BA zo dňa
9. mája 2018 na základe správnej žaloby, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo: 16552-3/BA zo dňa 9. mája 2018 a vec
v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalovaná napadnutým rozhodnutím číslo: 16552-3/2018-BA zo dňa 9. mája 2018 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník
č. 2451-10/2015-SK zo dňa 25. mája 2015 zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočka Svidník (ďalej na účely rozsudku „správneho orgánu prvého stupňa“), vo veci vzniku
a zániku povinného sociálneho poistenia zamestnanca.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Svidník ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo:
2451-10/2015-SK zo dňa 25. mája 2015 rozhodla tak, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi
zamestnávateľa Dominika Agáta Kolek DOMINEWS od 01.01.2014 do 31.05.2014 podľa slovenskej

legislatívy.

3. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správny orgán prvého stupňa citoval ustanovenia článku
11 ods. 3 písm. a), článku 13 ods. 1, článku 13 ods. 3 Nariadenia (SR) Európskeho parlamentu a Rady
č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „základné nariadenie“).
Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že poľská inštitúcia ZUS, Oddzial w Tarnow informovala

sociálnu poisťovňu v súlade s článkom 16 ods. 4. vykonávacieho nariadenia listom zo dňa 07.05.2015,
že žalobkyňa podlieha v oblasti sociálneho zabezpečenia od 01.01.2014 do 31.05.2014 právnym
predpisom Poľskej republiky.4. Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
odvolanie.

5. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal odvolanie aj ďalší účastník, zamestnávateľ
žalobcu Dominika Agáta Kolek DOMINEWS, IČO: 47632020, v ktorom namietal rovnaké skutočnosti
ako žalobkyňa.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

6. Žalovaná napadnutým rozhodnutím zo dňa 9. mája 2018 č.: 16552-3/2018-BA podľa § 218 ods.
2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) odvolania
žalobkyne a ďalšieho účastníka zamestnávateľa žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,

pobočka Svidník č.: 2451-10/2015-SK zo dňa 25. mája 2015 vo veci vzniku a zániku sociálneho
poistenca zamestnanca zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočky Svidník.

7. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočky Svidník v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a
v súlade so zákonom. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne,
ďalšieho účastníka, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgán
prvého stupňa, najmä citovala ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, § 193 ods.
3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 449/2008 Z.z., § 195 zákona o sociálnom poistení v

znení zákona č. 449/2008 Z.z., príslušné články 11 ods. 1, 11 ods. 3, 13 ods. 1, 13 ods. 3 základného
nariadenia, 14 ods. 5b, článku 16 ods. 1, 2, 3, článku 76 ods. 4 Nariadenia ES parlamentu a Rady
883/2004 z 29.4.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia v znení neskorších zmien a
doplnkov nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 987/2009 zo 16.9.2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia ES č. 883/2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej

len „vykonávacie nariadenie“).

8. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa výpisu zo živnostenského
registra zo živnostenského registra Okresného úradu Svidník bol zamestnávateľ - ďalší účastník
zapísaný v živnostenskom registri číslo: 9126, pod obchodným menom: Dominika Agata Kolek

DOMINEWS na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č.: OŽP-AA/2013/02027-000002 v
období od 1.1.2014 do 4.4.2017. Ďalší účastník sa od 1.1.2014 prihlásil do registra zamestnávateľov
vedeného sociálnou poisťovňou. Ďalší účastník prihlásil žalobkyňu do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, vedeného žalovanou od 1. 01.2014 do 31.05.2014.

9. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že Sociálnej poisťovni v súlade
s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia bolo zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia
ZUS, Oddzial w Tarnowíe oznámenie č. 570000/450/01/2014/UBS, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa
podlieha v období od 1. januára 2014 do 31. mája 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia
Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa listom č. 40325-2/2014-BA, zo dňa 7. júla 2014, v súlade

s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia oznámila ZUS, že nemôže prijať určenie uplatniteľných
právnych predpisov Slovenskej republiky, pretože podľa jej názoru niesol výkon závislej činnosti
žalobkyneprezamestnávateľaDominikaAgataKolekDOMINEWSnaúzemíSlovenskejrepublikyznaky
zanedbateľných činností, berúc do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa na základe uzatvorenej zmluvy s
daným zamestnávateľom vykonávala činnosť v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu 30,00 EUR. Dňa 7.

mája 2015 bolo doručené Sociálnej poisťovní zo strany ZUS oznámenie, z ktorého vyplýva, že súhlasí
so stanoviskom Sociálnej poisťovne zo dňa 7. júla 2014 a uznáva, že závislá činnosť žalobkyne pre
zamestnávateľa Dominika Agata Kolek DOMINEWS je zanedbateľného charakteru, a teda určuje, že
žalobkyňa bude v súlade s článkom 11 (3) (a) základného nariadenia podliehať od 1. januára 2014
do 31. mája 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to,

že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v
súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov definitívnym.
To znamená, že ZUS ako príslušná inštitúcia štátu bydliska žalobkyne v spolupráci so Sociálnou
poisťovňou,rešpektujúcpostupyurčenévčlánku16vykonávaciehonariadeniavzneníneskoršíchzmiena doplnkov určila, že žalobkyňa bude v období od 1. januára 2014 do 31. mája 2014 podliehať právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

10. Žalovaná konštatovala, že z koordinačných nariadení nevyplýva pre Sociálnu poisťovňu
povinnosť pred prijatím definitívneho určenia uplatniteľnej legislatívy opätovne preskúmať a preverovať
skutočnosti, ktoré boli podkladom pre ZUS na toto určenie. Sociálna poisťovňa tento krok už uskutočnila
v rámci striktne určeného postupu podľa článku 16 (3) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších
zmien a postupov listom č. 40325- 2/2014-BA, zo dňa 7. júla 2014, a práve výsledkom tohto

preskúmavania a preverovania bolo konečné určenie Poľskej legislatívy pre žalobkyňu.

11. Žalovaná zdôraznila, že tak ZUS, ako príslušná inštitúcia členského štátu bydliska žalobkyne, ako
aj Sociálna poisťovňa, ako dotknutá inštitúcia členského štátu, môžu v rámci jednotlivých fáz určovania
uplatniteľnej legislatívy postupovať a uskutočňovať jednotlivé úkony len v rozsahu a spôsobom, ktorý
im umožňujú koordinačné nariadenia.

12. Žalovaná námietky žalobkyne a ďalšieho účastníka uvedené v odvolaní nepovažovala za také, ktoré
by zakladali dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

13. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej
číslo 16552-3/2018-BA zo dňa 9. mája 2018 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň

požadoval náhradu trov konania.

14. Žalobkyňa namietala ukrátenie svojich práv nezákonným rozhodnutím žalovanej ako orgánu
verejnej správy. V žalobe v bode III. popísala priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
predmetnému žalobou napadnutému rozhodnutiu. V bode V. žalobkyňa namietala prekročenie

právomoci žalovanej s poukazom na článok 16 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, nakoľko podľa názoru
žalobkyne správne orgány nemali oprávnenie vydať rozhodnutie o vzniku a zániku sociálneho poistenia
podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa ďalej namietala nesprávny
procesný postup a absenciu určenia uplatniteľnej legislatívy, namietala zákonnosť procesného postupu
vydania rozhodnutia a to v rovine absencie vzájomného dialógu a zmierovacieho postupu podľa

rozhodnutiač.A1anezákonnéhoprerušeniakonaniaoodvolaniachrozhodnutímč.51946-2/2015-BAzo
dňa 09.10.2015. Konanie bolo prerušené až do dňa presného a úplného skutkového stavu. Žalobca má
zato,žežalovanámalaprinajmenšompovinnosťpreveriťadopytovaťsapoľskéhostyčnéhoorgánuZUS
v rámci vzájomnej výmeny informácií a súčinnosti na to, či využil žalobca opravné prostriedky v Poľsku,
a či v čase vydania rozhodnutia prebiehali súdne konania ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy v

Poľsku.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej vo vyjadrení k žalobe

15. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 16.01.2020, v

ktorom uviedla priebeh administratívneho konania, skutkový stav zistený správnym orgánom správneho
stupňa, skutkový stav zistený odvolacím orgánom, citovala príslušné zákonné ustanovenia totožné s
odôvodnením napadnutých rozhodnutí, zároveň navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

16. Žalovaná konštatovala, že ZUS ako príslušná inštitúcia, v zmysle článku 16 (2) vykonávacieho

nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, určila, že žalobkyňa podlieha od 1. januára 2014 do
31. mája 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa,
ako inštitúcia dotknutého členského štátu, nesúhlasila s určením slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej
a informovala ZUS o dôvodoch a skutočnostiach, pre ktoré takéto určenie nemôže prijať. Následne
bolo Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 24. júla 2014, zo strany ZUS, Oddzial w Tarnowie, doručené

oznámenie č. 570000/70/2015-UBS-90060105764, zo dňa 7. mája 2015, v ktorom ZUS uviedla, že
práca žalobkyne vykonávaná na území Slovenskej republiky vykazuje znaky marginálnej činnosti, a
preto určila, že žalobkyňa, podlieha od 1. januára 2014 do 31. mája 2014 právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutéhočlenského štátu. toto určenie ďalej nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho
nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, definitívnym.

17. Žalovaná zdôraznila, že prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím vychádza
z jednoznačne preukázanej skutočnosti, že vo vzťahu k žalobcovi došlo zo strany ZUS, ako príslušnej
inštitúcie, v zmysle článku 16 (2) vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov,
k individuálnemu určeniu poľskej uplatniteľnej legislatívy, ktoré sa v súlade s článkom 16 (3)
vykonávacieho nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov, stalo definitívnym, v dôsledku čoho

je nevyhnutné uvedenú situáciu vnímať ako uzatvorenú na úrovni koordinačných nariadení. Zároveň
predmetné informácie o definitívnom určení poľskej uplatniteľnej legislatívy pre žalobcu, boli v celom
rozsahu uvedené v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí.

18. Žalovaná poukázala na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku
sp. zn. 10Sžso/20/2015 zo dňa 27. apríla 2016.

19. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nie je viazaná ani priebehom a
výsledkami konaní o opravných prostriedkoch, príp. súdnych konaní vedených v Poľskej republike,
pretože na určovanie uplatniteľnej legislatívy sú v zmysle koordinačných nariadení príslušné výlučne
inštitúcie sociálneho zabezpečenia dotknutých členských štátov, čím je vylúčená právomoc akýchkoľvek

iných inštitúcií, vrátane súdov, zasahovať do uvedeného procesu. Prípadné administratívne, resp. súdne
konania prebiehajúce na vnútroštátnej úrovni nemajú žiadny vplyv na určenie uplatniteľných právnych
predpisov, ktoré sa v súlade s postupmi uvedenými v koordinačných nariadeniach stalo definitívnym,
pretože koordinačné nariadenia majú vyššiu právnu silu ako vnútroštátny právny predpis. Z uvedeného
dôvodu sa inštitúcie členských štátov príslušné na určovanie uplatniteľných právnych predpisov o

takýchto prípadných prebiehajúcich konaniach navzájom neinformujú.

20. K žalobcom namietanej bezdôvodnosti prerušenia odvolacieho konania žalovaná uviedla, že
Sociálna poisťovňa prerušila administratívne konanie aj z dôvodu predloženia prejudiciálnych otázok
Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorých zodpovedanie mohlo mať vplyv na vydanie napadnutého

rozhodnutia, resp. na postup Sociálnej poisťovne v iných skutkovo obdobných prípadoch. Sociálna
poisťovňa sa však nikdy nevyjadrila v tom zmysle, že odvolacie konanie prerušila z dôvodu, že
by bolo potrebné zisťovať závery prípadných administratívnych, resp. súdnych konaní v Poľskej
republike. Sociálna poisťovňa nie je priebehom a výsledkami takýchto konaní viazaná, pretože jedinou
podmienkou, aby sa určenie uplatniteľných právnych predpisov stalo definitívnym, a teda aj konečným v

zmysle koordinačných nariadení, je nevznesenie námietok zo strany dožiadanej inštitúcie do uplynutia
lehoty dvoch mesiacov odo dňa doručenia predmetného oznámenia. Zároveň prerušenie odvolacieho
konania nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

21. V súvislosti s námietkami žalobkyne týkajúcimi sa nedostatku právomoci Sociálnej poisťovne na

vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že Sociálna poisťovňa napadnutým rozhodnutím
žalobkyni neurčila uplatniteľnú legislatívu, ale rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia žalobkyne
podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Žalobkyňa bola totiž ako zamestnanec zamestnávateľa
prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne
(ďalej len „register poistencov“), tzn. v systéme slovenského sociálneho poistenia, v období od

01.01.2014 do 31.05.2014, pričom z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v uvedenom období
podliehala právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Z uvedeného dôvodu bola
Sociálna poisťovňa nútená odstrániť dôsledky nesprávnej registrácie žalobkyne v registri poistencov.

22. Žalovaná poukázala takisto na rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21Scud/14/2014 zo dňa 26.

júla 2017, ďalej na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v rozsudku sp. zn.
1Sžso/41/2015 zo dňa 22. augusta 2017, sp. zn. 1Sžso/41/2015, zo dňa 22. augusta 2017.

23. Napadnutým rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa len
deklarovala skutočnosť, že žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové

poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky.

24. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej nevyjadrila.IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26.Podľa§5ods.2SSPkonaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

27. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

28. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi
predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

29.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako

účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

32. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

33. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a

poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

35. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

36.Podľa§202ods.2vetyprvejSSP,správnužalobufyzickejosobysprávnysúdposudzujeneformálne.

37. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

38. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202
ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d) SSP),
čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

39. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednávanie veci samej pojednávanie

ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje
správny súd bez pojednávania.40. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov
konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku dňa 19.03.2020 v súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP.

41. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostal žiaden z účastníkov konania správny súd podľa § 137
ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu
a zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 19.03.2020.

42. Krajský súd v Prešove ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle § 199 a
nasledujúcich SSP v spojení s § 177 SSP, pričom dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené
zákonné podmienky pre zamietnutie žaloby. Vychádzal pritom z právneho názoru vysloveného v
rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 4. decembra
2018.

43. Predmetom prieskumného konania na správnom súde bolo rozhodnutie žalovanej č. č.
16552-3/2018-BA zo dňa 9. mája 2018, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne a ďalšieho účastníka
a potvrdila prvostupňové rozhodnutie žalovanej, pobočky Svidník, vo veci vzniku a zániku sociálneho
poistenia žalobkyne. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, správny
súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu.

44.Správnysúdpredovšetkýmupriamujepozornosťnato,žesprávnysúdvprocesesúdnehoprieskumu
zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu podľa tretej časti prvej a tretej hlavy
Správneho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách v sociálnych veciach (§§ 199

a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán bol príslušný na konanie a následne, či si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správneho orgánu
boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume

zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v konaní o sociálnej žalobe, ktorú podala fyzická
osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu
a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych
právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.

45. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

46. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok.

47. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom
štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a
spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa
osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých

štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS
17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR
1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra

ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej
istoty v právom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a
spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákazsvojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m.m. PL. ÚS
1/04).

48. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

49. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

50. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnychorgánovmodifikovanýústavnekonformnýmvýkladom,ktorývzávislostiodústavouchránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie,

ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány
štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle
čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v
medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe Slovenskej republiky

do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi
Európskeho spoločenstva, Európskej únie (čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

51. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske

spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 ( čl. 7 ods.2 Ústavy
Slovenskej republiky).

52. Slovenská republika vstupom do Európskej únie na základe Zmluvy o pristúpení podpísanej v
Aténach dňa 16. apríla 2003 jej zmluvnými stranami, ktorá podľa čl. 2 ods. 2 zmluvy vstúpila do
platnosti dňa 1. mája 2004, ako nový členský štát Európskej únie touto Zmluvou o pristúpení preniesla
svoje právomoci na Európsku úniu v určenej miere a svojim vstupom do Európskeho spoločenstva
sa súčasne zaviazala k uplatňovaniu právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej

únie. Právne záväznými aktami na úseku sociálneho zabezpečenia pre členské štáty Európskej únie
(teda aj pre Slovenskú republiku) sú Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z
29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (základné nariadenie) a Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia

(vykonávacie nariadenie). Európsky parlament a Rada prijal Nariadenie č. 883/2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä
na jej články 42 a 308, konajúc postupom v článku 251 zmluvy, sledujúc ciele, uvedené v preambule
zmluvy.

53. Základné nariadenie v druhej hlave ustanovuje určenie príslušnosti právnych predpisov
uplatniteľných na fyzické osoby vykonávajúce zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v
členských štátoch. V článku 11 ods. 1 uvedeného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje
všeobecné pravidlo zakotvené v preambule tohto nariadenia, že osoby, na ktoré sa toto nariadenie
vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu; tieto právne predpisy sa určia v

súlade s touto hlavou. V čl. 11 ods. 3 písm. a/ uvedeného nariadenia európsky zákonodarca stanoví, že s
výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo
činná osoba v členskom štáte podlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Pokiaľ fyzická osoba
vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných
členských štátoch sa určí príslušnosť právneho predpisu členského štátu EÚ podľa právnej úpravy

ustanovenej v čl. 13 ods. 3 základného nariadenia, v zmysle ktorého osoba, ktorá zvyčajne vykonáva
činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských
štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec,alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom
určeným v súlade s odsekom 1 čl. 13.

54. Postup uplatňovania článku 13 základného nariadenia Európsky parlament a Rada ustanovuje v čl.
16 vykonávacieho nariadenia (č. 987/2009).

55. Podľa čl. 16 ods. 1 až 6 vykonávacieho nariadenia osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch alebo
vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom

členského štátu bydliska. Určená inštitúcia členského štátu bydliska bezodkladne určí uplatniteľné
právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so zreteľom na článok 13 základného nariadenia
a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa považuje za predbežné. Inštitúcia informuje
o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov určené inštitúcie každého členského štátu, v
ktorom sa činnosť vykonáva. Predbežné určenie uplatniteľných právnych predpisov, ako sa stanovuje
v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa, keď boli inštitúcie určené príslušnými

orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade s odsekom 2, ak už uplatniteľné
právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo najmenej jedna dotknutá
inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu bydliska do konca tejto
dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k tejto veci odlišné stanovisko.
Ak existuje neistota vo veci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné,

aby inštitúcie alebo úrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých
inštitúcií určených príslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov
navzájom rokovali, určia sa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a
so zreteľom na článok 13 základného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho
nariadenia. Ak inštitúcie alebo príslušné dotknuté úrady nemajú vo veci rovnaké stanoviská, snažia sa

dosiahnuť dohodu v súlade s uvedenými podmienkami a uplatní sa článok 6 vykonávacieho nariadenia.
Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené
za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi dotknutej osobe. Ak dotknutá osoba neposkytne informácie
podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej príslušným úradom
členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj prostredníctvom inej

dotknutej inštitúcie.

56. V čl. 2 až v čl. 5 vykonávacieho nariadenia európsky zákonodarca ustanovuje rozsah pôsobnosti,
pravidlá výmen medzi inštitúciami a rozsah pôsobnosti a pravidlá výmen medzi dotknutými osobami a
inštitúciami, formát a spôsob výmeny údajov a právnu relevantnosť dokumentov a podporných dokladov

vystavených v inom členskom štáte nasledovne:

57. Čl. 2 ods. 1 až 4, na účely vykonávacieho nariadenia sa výmeny medzi úradmi a inštitúciami
členských štátov a osobami, na ktoré sa vzťahuje základné nariadenie, zakladajú na zásadách
verejnej služby, účinnosti, aktívnej pomoci, rýchleho poskytovania a dostupnosti vrátane elektronickej

dostupnosti, a to predovšetkým pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím. Inštitúcie si
bezodkladneposkytujúalebovymieňajúvšetkyúdajepotrebnénastanovenieaurčenieprávapovinností
osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie. Prenos takýchto údajov medzi členskými štátmi
prebieha buď priamo medzi inštitúciami, alebo nepriamo prostredníctvom styčných orgánov. V prípade,
že osoba omylom predložila informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii na území iného členského

štátu, ako je ten, v ktorom sa nachádza inštitúcia určená v súlade s vykonávacím nariadením, táto
inštitúcia bezodkladne postúpi predmetné informácie, dokumenty alebo žiadosti inštitúcii určenej v
súlade s vykonávacím nariadením spolu s údajom o pôvodnom dátume ich predloženia. Tento dátum
je pre príslušnú inštitúciu záväzný. Inštitúcie členského štátu však nemôžu niesť zodpovednosť ani sa
ich nečinnosť nemôže považovať za prijatie rozhodnutia, ak im inštitúcie iného členského štátu zaslali

informácie, dokumenty alebo žiadosti oneskorene. Ak sa údaje postúpia nepriamo prostredníctvom
styčného orgánu členského štátu určenia, lehoty na odpoveď na žiadosti začínajú plynúť od dátumu,
keď styčný orgán prijal žiadosť, ako keby ju prijala inštitúcia v tomto členskom štáte.

58. Článok 3 ods. 1 až 4, členské štáty zabezpečia, aby dotknutým osobám boli sprístupnené potrebné

informácie s cieľom informovať ich o zmenách, ktoré sa zaviedli základným nariadením a vykonávacím
nariadením, aby mohli uplatňovať svoje práva. Taktiež zabezpečia užívateľsky prístupné služby. Od
osôb, na ktoré sa uplatňuje základné nariadenie, sa vyžaduje, aby dotknutým inštitúciám postúpili
informácie, dokumenty alebo podporné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie ich situácie alebosituácie ich rodín, na určenie alebo zachovanie práv a povinností a na určenie uplatniteľných právnych
predpisov a ich povinností, ktoré z nich vyplývajú. Členské štáty pri zhromažďovaní, odstupovaní
alebo spracovaní osobných údajov podľa svojich právnych predpisov na účely vykonávania základného

nariadenia zabezpečujú, aby dotknuté osoby mohli v plnej miere vykonávať svoje práva týkajúce sa
ochrany osobných údajov v súlade s predpismi Spoločenstva o ochrane fyzických osôb vo vzťahu k
spracovaniu osobných údajov a voľnému pohybu takýchto údajov. V rozsahu potrebnom na uplatňovanie
základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia zodpovedné inštitúcie postúpia dotknutým osobám
informácie a vydajú im dokumenty, a to bezodkladne a v každom prípade v rámci lehôt stanovených

právnymi predpismi dotknutého členského štátu. Zodpovedná inštitúcia oznámi svoje rozhodnutie
žiadateľovi s bydliskom alebo miestom pobytu v inom členskom štáte priamo alebo prostredníctvom
styčného orgánu členského štátu bydliska alebo pobytu. V prípade zamietnutia dávok táto inštitúcia tiež
uvedie dôvody zamietnutia, opravné prostriedky a lehoty na odvolanie. Kópia tohto rozhodnutia sa zašle
ďalším zainteresovaným inštitúciám.

59. Článok 4 ods. 1 až 3, správna komisia určí štruktúru, obsah, formu a podrobné mechanizmy
výmenydokumentovaštruktúrovanýchelektronickýchdokumentov.Zasielanieúdajovmedziinštitúciami
alebo styčnými orgánmi sa uskutočňuje elektronickými prostriedkami buď priamo, alebo nepriamo
prostredníctvom prístupových bodov patriacich do spoločného bezpečnostného rámca, ktorý je
schopný zaručiť dôvernosť a ochranu vymieňaných údajov. Pri komunikácii s dotknutými osobami

zodpovedné inštitúcie používajú mechanizmy, ktoré sú vhodné v danom prípade, a podľa možnosti
maximálne uprednostňujú používanie elektronických prostriedkov. Správna komisia vypracuje praktické
pravidlá zasielania informácií, dokumentov alebo rozhodnutí dotknutej osobe pomocou elektronických
prostriedkov.

60. Článok 5 ods. 1 až 4 dokumenty vydané inštitúciou členského štátu, ktoré osvedčujú situáciu osoby
na účely uplatnenia základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, ako aj podporné doklady, na
základe ktorých boli dokumenty vydané, uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský
štát, v ktorom boli vydané, nezrušil ani nevyhlásil za neplatné. V prípade pochybností o platnosti
dokumentu alebo pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v ňom uvedené,

inštitúcia členského štátu, ktorej sa dokument predložil, požiada inštitúciu, ktorá dokument vydala, o
poskytnutie potrebných objasnení a v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia
prehodnotí dôvody na vydanie dokumentu a prípadne ho zruší. V prípade pochybností týkajúcich sa
informácií poskytnutých dotknutou osobou, platnosti dokumentu alebo podporných dokladov, alebo
pravdivosti skutočností, z ktorých vychádzajú tvrdenia, ktoré sú v nich uvedené, inštitúcia miesta pobytu

alebo bydliska vykoná v zmysle odseku 2 na žiadosť príslušnej inštitúcie v rámci svojich možností
potrebné overenie týchto informácií alebo tohto dokumentu. Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k dohode,
môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii, a to najskôr jeden mesiac od dátumu, keď
inštitúcia, ktorá dostala dokument, predložila svoju žiadosť. Správna komisia sa pokúsi o zosúladenie
stanovísk do šiestich mesiacov od dátumu, keď jej bola záležitosť predložená.

61. Záväznosť spolupráce medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia členských štátov EÚ európsky
zákonodarca ustanovuje tiež v čl. 20 ods.1 a 2 vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého dotknuté
inštitúcie sprostredkujú príslušnej inštitúcii členského štátu, ktorého právne predpisy sú na osobu
uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia, nevyhnutné informácie potrebné na určenie dátumu,

ku ktorému sa tieto právne predpisy stávajú uplatniteľnými, ako aj príspevkov, ktoré táto osoba a jej
zamestnávateľ alebo zamestnávatelia sú povinní platiť podľa týchto právnych predpisov. Príslušná
inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy boli určené ako uplatniteľné na osobu podľa hlavy
II základného nariadenia, sprostredkuje informáciu o dátume, ku ktorému sa uplatňovanie právnych
predpisov stáva účinným, inštitúcii určenej príslušným úradom členského štátu, ktorého právne predpisy

sa na túto osobu naposledy vzťahovali.

62. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisového materiálu správny súd
zistil, že žalovaná tvrdila, že v zmysle zásad ustanovených v úvodnej časti nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady číslo 883/2004 (základného nariadenia) je potrebné zabezpečiť, aby osoby,

ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jedného
členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych
predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. Inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahujú
koordinačné nariadenia Európskej únie, majú povinnosť vzájomne sa informovať a spolupracovať, abysa zabezpečilo riadne vykonávanie koordinačných nariadení. O skutočnostiach zistených na základe
kontroly u žalobkyne bola v súlade s článkom 76 ods. 4 základného nariadenia informovaná centrála
poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS w Tarnowie listom a poľská inštitúcia tieto skutočnosti

akceptovala. Ďalej žalovaná uviedla, že postupom podľa článku 16 vykonávacieho nariadenia došlo
medzi žalovanou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia k definitívnemu určeniu uplatniteľných
právnych predpisov, ktoré aj žalovaná akceptovala.

63. Napriek uvedenému Sociálna poisťovňa konajúc a rozhodujúc podľa ustanovení zákona o sociálnom

poistení preskúmavaným rozhodnutím vydaným v oboch stupňoch administratívneho konania určila, že
žalobkyni nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti od 01.01.2014 do 31.05.2014 podľa slovenskej legislatívy.

64. Ďalej správny súd zistil, že veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(ďalej tiež „veľký senát“) posudzoval otázky nastolené senátom 9S v rozsahu vymedzenom v uznesení

sp. zn. 9Sžsk/22/2017 zo dňa 16. mája 2018, ktorým podľa § 22 ods. 1 písm. a) SSP postúpil vec vedenú
na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 9Sžsk/22/2017 na prejednanie a rozhodnutie
veľkému senátu.

65. Veľký senát uznesením sp. zn. 1Vs/1/2018 zo dňa 4. decembra 2018 rozhodol o otázkach

rozhodujúcich pre posúdenie veci nasledovne: „Odpoveď na 1. otázku: Dohoda medzi inštitúciami
dvoch alebo viacerých členských štátov Európskej únie podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia
č. 987/2009 z 16.09.2009 musí byť určitá, čo do obsahu ako aj subjektov, ktorých sa má určenie
uplatniteľných právnych predpisov týkať a súčasne musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr.
písomne, na elektronickom nosiči a pod.) a založená do spisu Sociálnej poisťovne. Odpoveď na 2.

otázku: Definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu Európskej únie od určitého
dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009 (ďalej len
„vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.
883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) alebo
vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia vylučuje právomoc Sociálnej

poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej
legislatíve.“ Rozhodnutie veľkého senátu je záväznou judikatúrou pre ďalšie rozhodovanie správneho
súdu vo veciach s obdobnou právnou problematikou.

66. Vychádzajúc z uvedeného a právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave vykonávacieho nariadenia

správny súd v danej veci poukazom na záver veľkého senátu v uvedenom uznesení, že dohoda medzi
inštitúciami dvoch alebo viacerých členských štátov EU podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia
musí byť určitá čo do obsahu, ako aj subjektov, ktorých sa má určenie uplatniteľných právnych predpisov
týkať a zároveň musí byť zachytená v akomkoľvek formáte (napr. písomne, na elektronickom nosiči
atď.) a založená do spisu inštitúcie sociálneho poistenia členského štátu, v tomto prípade žalovanej,

konštatuje, že v preskúmavaných veciach postupom určeným v článku 16 vykonávacieho nariadenia
v znení neskorších zmien a doplnkov sa dospelo k dohode, výsledkom ktorej bolo definitívne určené,
že žalobkyňa bude v období od 1.01.2014 do 31.05.2014 podliehať právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky.

67. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu žalovanej správny súd
zistil, že žalovaná tvrdila že Sociálnej poisťovni v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia
bolo zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS, Oddzial w Tarnowíe oznámenie č.
570000/450/01/2014/UBS, ktorým ZUS určila, že žalobkyňa podlieha v období od 1. januára 2014 do
31. mája 2014 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa

listom č. 40325-2/2014-BA, zo dňa 7. júla 2014, v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia
oznámila ZUS, že nemôže prijať určenie uplatniteľných právnych predpisov Slovenskej republiky,
pretože podľa jej názoru niesol výkon závislej činnosti žalobkyne pre zamestnávateľa Dominika Agata
Kolek DOMINEWS na území Slovenskej republiky znaky zanedbateľných činností, berúc do úvahy
skutočnosť,žežalobkyňanazákladeuzatvorenejzmluvysdanýmzamestnávateľomvykonávalačinnosť

v rozsahu 12 hodín mesačne za mzdu 30,00 EUR. Dňa 7. mája 2015 bolo doručené Sociálnej poisťovní
zo strany ZUS oznámenie, z ktorého vyplýva, že súhlasí so stanoviskom Sociálnej poisťovne zo
dňa 7. júla 2014 a uznáva, že závislá činnosť žalobkyne pre zamestnávateľa Dominika Agata Kolek
DOMINEWS je zanedbateľného charakteru, a teda určuje, že žalobkyňa bude v súlade s článkom 11(3) (a) základného nariadenia podliehať od 1. januára 2014 do 31. mája 2014 právnym predpisom
sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa ako inštitúcia
dotknutého členského štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho

nariadeniavzneníneskoršíchzmienadoplnkovdefinitívnym. ZUSakopríslušnáinštitúciaštátubydliska
žalobkynevspoluprácisoSociálnoupoisťovňou,rešpektujúcpostupyurčenévčlánku16vykonávacieho
nariadenia v znení neskorších zmien a doplnkov určila, že žalobkyňa bude v období od 1. januára 2014
do 31. mája 2014 podliehať právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

68. Pokiaľ na základe vzájomnej koordinácie Sociálna poisťovňa a inštitúcia sociálneho zabezpečenia
Poľskej republiky určili uplatniteľnú legislatívu Poľskej republiky dohodou, na sociálne poistenie
žalobkyne sa bude aplikovať príslušná právna úprava Poľskej republiky, určená dohodou, a preto
žalobkyňa bude podliehať pod právomoc Poľskej republiky ako štátu, ktorého legislatíva bola touto
dohodou určená. Uvedená skutočnosť potom vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie
sociálneho zabezpečenia druhého členského štátu EÚ konať o otázke uplatniteľnosti legislatívy na

sociálne poistenie žalobkyne, keďže uplatniteľnosť príslušnej legislatívy na jeho sociálne poistenie bola
vyriešená práve na základe dohody uzavretej medzi inštitúciami sociálneho zabezpečenia Slovenskej
a Poľskej republiky ako členských štátov Európskej únie. Z uvedených dôvodov správny súd dospel
k záveru, že pokiaľ došlo k určeniu uplatniteľnej legislatívy Poľskej republiky vo vzťahu k žalobcu od
určitého dátumu podľa čl. 16 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 987/2009, ktorým

sa vykonáva Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia alebo vzájomnou dohodou podľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia,
táto skutočnosť vylučuje právomoc Sociálnej poisťovne ako inštitúcie podľa čl. 1 písm. p/ základného
nariadenia na rozhodovanie o uplatniteľnej legislatíve.

69. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu poukazom na závery
uvedené vyššie správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej náležite nevychádza
z právnej úpravy ustanovenej vo vykonávacom nariadení EÚ v spojení s právnou úpravou ustanovenou
v základnom nariadení EÚ, majúce za následok jeho nezákonnosť, z ktorých dôvodov správny súd
napadnuté preskúmavané rozhodnutia žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/ SSP zrušil a vec jej

vrátil na ďalšie konanie.

70. Správny súd konštatuje, že ak dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej
naplnia zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 191 SSP, potom preverovanie
oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä

rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z
20.01.1999)] nehospodárne. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny
názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutí bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

71. V konaní úspešnej žalobkyni súd priznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP,
s tým, že o výške náhrady bude podľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemalspôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský

súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.