Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. júl 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200421
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.

a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcu: Henrich Sonnenschein
- ITSK, Fraňa Mojtu 22, Nitra, právne zastúpený: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, Piaristická
2, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100900098/2017 zo dňa 16. mája 2017, konajúc
o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/98/2017-107 zo dňa 25.
apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/98/2017- 07 zo dňa 25.

apríla 2018 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100900098/2017 zo dňa 16. mája 2017 z r u š
u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Kasačnému sťažovateľovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1.
1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100900098/2017 zo dňa 16. mája 2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č. 100200759/2017 zo dňa 1. februára
2017. Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi určený rozdiel dane v sume 139.270,- € na dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2012, správca dane nepriznal žalobcovi
nadmerný odpočet v sume 3.095,13 € a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť na DPH za mesiac júl
2012 v sume 136.174,84 €. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP,

2. Krajský súd z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správcu dane zistil,
že správca dane začal dňa 31. augusta 2015 u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2012 - december 2012. Dňa 16. decembra 2015 bola so žalobcom spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní, na ktorom boli správcovi dane predložené listinné doklady týkajúce sa kontrolovaného
zdaňovacieho obdobia. Súčasťou spisu je i dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie júl 2012, v ktorom žalobca uviedol odpočítanie dane celkom v sume 231.929,27 €,
uplatnil si nadmerný odpočet v sume 3.095,13 €.

3. Dňa 13. januára 2016 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní u daňového subjektu QUALTER
s.r.o. ohľadne preverenia sídla spoločnosti. Správca dane spísal so žalobcom dňa 28. apríla 2016
zápisnicu o ústnom pojednávaní, z ktorej vyplýva, že správca dane oboznámil žalobcu s predbežnýmivýsledkami daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012 - december 2012 a oznámil mu, že použil
výsledky dokazovania uvedené v protokole z daňovej kontroly zo dňa 11. marca 2014 spoločnosti H -
COLOR, spol. s.r.o., s ktorými žalobcu oboznámil.

4. Správca dane vyhotovil dňa 29. júla 2016 protokol z daňovej kontroly a výzvou zo dňa 29. júla 2016
vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu a zisteniam v ňom uvedeným. Žalobca vo vyjadrení zo
dňa 17. augusta 2016 citoval ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Poukázal na to, že všetky ustanovenia zákona

boli naplnené formálne aj skutkovo, čoho dôkazom je i to, že správca dane nespochybnil technologické
zariadenia a jeho funkčnosť, čo bolo potvrdené i kontrolami iných orgánov. Spoločnosť H - COLOR, spol.
s.r.o. linku obdržala a nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, linka je funkčná a uskutočňuje
sa na nej výrobný proces. Všetky doklady sú riadne evidované v jeho účtovníctve a DPH na výstupe bola
riadne odvedená. Nesúhlasil so znením protokolu a zamietnutím nároku na odpočítanie DPH v sume
139.270,- €. Žalobca uviedol, že nenesie zodpovednosť za zmeny vlastníckych vzťahov v spoločnosti

QUALTER s.r.o. a ani za nedostatočné a formálne vykonanie daňovej kontroly.

5. Dňa 12. októbra 2016 správca dane spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní k
pripomienkam k protokolu. Žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie k zápisnici
správca dane nevyhovel rozhodnutím zo dňa 9. decembra 2016.

6. Rozhodnutím č. 100200759/2017 zo dňa 1. februára 2017 správca dane určil žalobcovi rozdiel DPH
v sume 139.270,- € eur za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume
3.095,13 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 136.174,84 €. Žalovaný rozhodnutím
č. 100900098/2017 zo dňa 16. mája 2017 prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako vecne správne

potvrdil.

7. Žalobca sa žalobou zo dňa 10. júla 2017 domáhal zrušenia oboch rozhodnutí orgánov verejnej správy
z dôvodov, že 1/ rozhodnutie žalovaného vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci a 2/ došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za

následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci.

8. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol že medzi účastníkmi konania bol sporný výklad zákona o
DPH, a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie
júl 2012 pri ním tvrdených dodávkach tovaru - tónovacej linky na syntetické emaily (vrátane 14 ks 200

litrových nerezových nádrží), plniacej linky s objemovým dávkovačom vrátane podávacieho čerpadla,
ako oceľových skladových kontajnerov HDP 1000 objem 1000 l prevedenie s vypúšťacím ventilom,
deklarovaných na faktúrach od dodávateľa QUALTER s.r.o. , - faktúry č. 201207004 zo dňa 19. júla 2012
na sumu 198.840,- € (z toho DPH 33.140,- €), č. 201207006 zo dňa 23. júla 2012 na sumu 198.840,- €
(z toho DPH 33.140,- €), č. 201207008 zo dňa 25. júla 2012 na sumu 198.840,-€ (z toho DPH 33.140,-

€), č. 201207009 zo dňa 30. júla 2012 na sumu 239.100,- € (z toho DPH 39.850,- €). Žalobca v podanej
žalobe poukazoval na to, že splnil všetky zákonom stanovené podmienky na odpočítanie DPH pri dodaní
tovaruodspoločnostiQUALTERs.r.o.NamietalnesprávnuaplikáciuzákonaoDPHtvrdiac,ževpriebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu, ktorú bolo možné v
zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť.

9. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry od dodávateľa QUALTER s.r.o.,
preberacie protokoly z dňa 19. júla 2012, 25. júla 2012, 27. júla 2012 a 30. júla 2012. Krajský súd uviedol,
že predloženie uvedených dokladov je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania DPH, ale nie je
tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie. Naviac, predložené dôkazy (preberacie

protokoly) nie sú dôsledne vyplnené a nedá sa z nich zistiť, kto tovar prevzal a kto ho prepravil.

10. Krajský súd ďalej uviedol, že daňovej kontrole u žalobcu predchádzala daňová kontrola u priameho
odberateľa žalobcu - spoločnosti H - COLOR, spol. s.r.o., z ktorej správca dane vypracoval protokol z
daňovej kontroly zo dňa 11. marca 2014, ktorý použil ako dôkaz pri daňovej kontrole žalobcu. V rámci

daňovej kontroly u spoločnosti H - COLOR, spol. s.r.o. preveroval správca dane obchodný reťazec
OBIEDO s.r.o. › QUALTER s.r.o. › žalobca › H - COLOR, spol. s.r.o. a neuznal odberateľovi žalobcu
t.j. spoločnosti H - COLOR, spol. s.r.o. odpočítanie dane z faktúry č. 111204133 zo dňa 30. júla 2012,
vyhotovenej žalobcom za dodanie technologickej linky (digitálna váha TV 1000 pre váženie tovaruveľkosti palety do min 1000 kg, tónovacia linka na syntetické emaily LHC 14 - 2 dodávky (vrátane 14
ks 200 litrových nerezových nádrží), oceľový skladový kontajner HDP 1000 objem 1000 l prevedenie s
vypúšťacím ventilom, plniaca linka s objemovým dávkovačom vrátane podávacieho čerpadla SND/HM

600) z dôvodu, že nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti u dodávateľa a tiež v reťazci uvedených
dodávateľov.

11. Krajský súd mal za to, že daňová kontrola bola u odberateľa žalobcu vykonaná zákonným spôsobom,
a preto bol správca dane oprávnený využiť zistenia získané v procese dokazovania pri daňovej kontrole

u žalobcu. Správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly u odberateľa H - COLOR, spol. s.r.o.
preverovaniemiestnymizisťovaniamivsídlespoločnostiQUALTERs.r.o.avypočutímbývaléhokonateľa
spoločnosti S. T.. Svedok uviedol, že linku a nádrže vyrobili a zmontovali živnostníci z Oravy (ktorých
identifikovať nevedel), materiál a technické zabezpečenie dodala spoločnosť OBIEDO s.r.o.. Linku
neodovzdal objednávateľovi - žalobcovi, ale si ju prevzal a prepravu zabezpečil konateľ spoločnosti
H-COLOR, spol. s.r.o. A. D.. Potvrdil, že faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a uvedené v evidencii

DPH, dôkazy o svojich tvrdeniach však nepredložil, lebo podľa neho sa nachádzajú u novej konateľky
spoločnosti QUALTER s.r.o. S. H..

12. Na základe medzinárodnej výmeny informácií Česká daňová správa vypočula S. H., ktorá tvrdenia
L. T. poprela. Uviedla, že nevedela o tom, že by mala byť konateľkou spoločnosti QUALTER s.r.o. a

nevie, o čo tu ide, pretože pred niekoľkými rokmi stratila občiansky preukaz, nič nepodpisovala a žiadne
dokumenty neprevzala.

13. Ďalšou výmenou informácií bolo zistené, že Česká daňová správa vypočula i konateľa spoločnosti
OBIEDO s.r.o. S. C., ktorý poprel akúkoľvek činnosť spoločnosti OBIEDO s.r.o. a dodanie tovaru

spoločnosti QUALTER s.r.o.. Uviedol, že žiadne dokumenty neprevzal, nikdy žiadne faktúry nevystavil,
spoločnosť QUALTER s.r.o. nepozná. Z výpovede svedka vyplynulo, že ide o bezdomovca, ktorý síce
formálne „kúpil“ spoločnosť OBIEDO s.r.o., ale v jej mene koná osoba neznáma, ktorá len vystavuje
faktúry bez toho, aby preukázala pravdivosť údajov na nich uvedených.

14. Pri daňovej kontrole v spoločnosti H - COLOR, spol. s.r.o. bol vypočutý i žalobca, ktorý potvrdil, že
osobne pri odovzdaní linky nebol, k jej odovzdaniu došlo priamo medzi výrobcom QUALTER s.r.o. a jeho
odberateľom H - COLOR, spol. s.r.o..

15. Krajský súd uviedol, že žalobca nesprávne chápe princíp neutrality dane, pretože vykonanou

daňovou kontrolou nebolo preukázané, že dodávateľovi žalobcu vznikla daňová povinnosť pri dodaní
tovaru žalobcovi a preto nebol žalobca oprávnený uplatniť si odpočítanie DPH na základe ním
predložených faktúr.

16. S námietkou žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k porušeniu procesnej zásady „res iudicata“

tým, že správca dane nepriznal nadmerný odpočet odberateľovi žalobcu a neskôr nepriznal nadmerný
odpočet žalobcovi sa krajský súd nestotožnil, pretože išlo o rôzne daňové subjekty.

17. K žalobcom namietanému porušeniu ust. § 24 ods. 2, 3 a § 25 ods. 4, a § 45 ods. 1 daňového
poriadku krajský súd uviedol, že správca dane je oprávnený použiť ako dôkaz i protokol z daňovej

kontroly iného daňového subjektu, čo urobil i v tomto prípade, pričom nedošlo k porušeniu daňového
tajomstva. Mal za to, že skutočnosť, že správca dane využil pri svojom rozhodovaní poznatky, ktoré
získal pri výkone daňovej kontroly v spoločnosti H - COLOR, spol. s.r.o. nie je postupom v rozpore
so zákonom a bez ďalšieho ním nedochádza k porušeniu procesných práv kontrolovaného daňového
subjektu. Predpokladom použitia týchto listín v predmetnej právnej veci, najmä obsah výsluchov svedkov

je, že sa dostali do dispozície správcu dane v prebiehajúcej daňovej kontrole zákonným spôsobom, tieto
dôkazy boli v pôvodnej daňovej kontrole vykonané zákonne a žalobca ako kontrolovaný subjekt bol s
nimiriadneoboznámenýamalmožnosťsaknimvyjadriť.Podľanázorukrajskéhosúduneboloporušené
ani právo žalobcu klásť svedkom otázky, pretože žalobca počas administratívneho konania neuviedol,
že listinné dôkazy, ktoré obsahujú výsluchy svedkov považuje za nepostačujúce a žiada týchto svedkov

vypočuť, pretože im chce klásť otázky.

18. K námietkam žalobcu, že nebolo preukázané, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že obchod
riadne neprebehol, a že ani pri maximálnej snahe, starostlivosti a obozretnosti v danom čase nemoholzmeny v spoločnostiach svojich obchodných partnerov predvídať, prípadne im zabrániť, krajský súd
uviedol, že žalobca neprijal dostatočné opatrenia a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa jeho
deklarovaného dodávateľa - spoločnosti QUALTER s.r.o. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára

obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si uplatňuje odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní
tovaru, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať, že tovar bol skutočne
reálne dodaný, že sa stal jeho vlastníctvom a že deklarovaný dodávateľ skutočne nadobudol právo s
týmto tovarom nakladať. V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na
daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o

reálnom dodaní tovaru od ním deklarovaného dodávateľa a dôvodnosť uplatneného odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z faktúr vystavených týmto jeho dodávateľom i preukázal, čo žalobca neurobil. Krajský
súd konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že zo strany žalobcu došlo len k fiktívnemu
vystaveniu faktúry o dodaní tovaru odberateľovi H-COLOR, spol. s.r.o., ale nie k reálnemu nadobudnutiu
tovaru a s tým súvisiacim nadobudnutím vlastníckeho práva k nemu.

19. Krajský súd sa ďalej zaoberal judikatúrou Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva výklad zásady
neutrality DPH /rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta
Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03),
Bond House Systems (C-484/03)/. Poukázal i na rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach Teleos plc.
a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10), rozsudok SD EÚ v spojených veciach

Mahagében kft. a Pétér Dávid (C-80/11 a C- 142/11).

20. Krajský súd dospel k záveru, že správca dane vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom
nezistil žalobcom namietané porušenie daňového poriadku. Žalobcu preukázateľne dňa 28. apríla
2016 podrobne oboznámil s priebehom daňovej kontroly, výsledkami vykonaného dokazovania, jeho

hodnotením a svojimi zisteniami. Zároveň žalobcu vyzval, aby sa vyjadril k predmetným zisteniam,
čo žalobca i využil. Žalovaný podľa názoru súdu riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a
zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci, žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej
miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu.

21. V súvislosti s rozhodnutím Nejvyššího správního soudu ČR sp. zn. 5Afs/60/2017 zo dňa 30. januára
2018, na ktorý poukázala právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 25. apríla 2018, krajský
súd uviedol, že sa nedá použiť v prejednávanej veci, pretože žalovaný, ani správca dane neodôvodnili
nepriznanie nároku na odpočet DPH tým, že sa zúčastnil daňového podvodu.

22. K vyjadreniu žalobcu na pojednávaní, že obvykle realizuje svoju činnosť pri podnikaní tak, ako to
bolo v prejednávanej veci, teda že dodáva rôzny tovar odberateľom bez toho, aby tovar videl, krajský
súd uviedol, že je vecou žalobcu, akým spôsob realizuje svoju podnikateľskú činnosť, pričom odpočet
DPH mu nebol uznaný nie preto, že by tovar smeroval od jeho dodávateľa priamo odberateľovi (čo

je pri dodávke tovaru nie celkom bežného a v tak vysokej hodnote neobvyklé), ale preto, že nebolo
nepreukázané, že jeho dodávateľovi vznikla daňová povinnosť z faktúr, pri ktorých si žalobca uplatnil
DPHzazdaňovacieobdobiejúl2012.Pokiaľtedapopísanýspôsobdodaniatovarujebežnouobchodnou
praktikou žalobcu, musí si byť vedomý toho, že sa môže pri preukazovaní dodania tovaru dostať pri
takomto spôsobe do dôkaznej núdze tak, ako to bolo v prejednávanej veci.

2.
23. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca („kasačný sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú
sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP, ktorou sa domáhal, aby kasačný súd zrušil

rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby rozsudok zmenil tak, že
zruší rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane a vec vráti na ďalšie konanie a súčasne prizná
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%.

24. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie krajským súdom žalobnej námietky vo vzťahu k

svedeckým výpovediam z iného daňového konania pri daňovej kontrole daňového subjektu H- COLOR,
spol. s.r.o. Mal za to, že z § 24 ods. 4 daňového poriadku vyplýva, že protokol o daňovej kontrole a
svedecké výpovede sú prípustným dôkazom, avšak ide o podstatne rozdielny spôsob ich vykonania,
nakoľko protokol o daňovej kontrole je listinným dôkazom, ktorého obsahom sa preukazujú určitéskutočnosti, pričom podmienky výsluchu svedka v daňovom konaní sú obsiahnuté v ustanovení § 25
daňového poriadku a tieto neboli v tomto konaní splnené. Žalobca bol toho názoru, že pokiaľ je obsahom
protokolu o daňovej kontrole iného daňového subjektu výpoveď svedka, ktorá má priamy vplyv na

rozhodovanie a samotné rozhodnutie správcu dane pri daňovej kontrole žalobcu, nemôže byť takáto
svedecká výpoveď z iného daňového konania, pred ktorou nebol svedok poučený podľa § 25 odsek 2
daňového poriadku vo vzťahu k žalobcovi a jeho daňovej kontrole a pri ktorej nemal žalobca ani len
teoretickú možnosť byť prítomný, nakoľko ho správca dane v zmysle § 25 odsek 4 daňového poriadku
o jeho výsluchu neupovedomil, použitá pri daňovej kontrole žalobcu. Žalobca považoval svedecké

výpovede svedkov získané v rámci daňovej kontroly daňového subjektu H - COLOR, spol. s.r.o. za
nezákonne získaný dôkaz pri daňovej kontrole žalobcu.

25. Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd pri posudzovaní správnosti postupu daňových orgánov
nezohľadnil skutočnosť, že správca dane síce žalobcu vyzval na vyjadrenie sa k zisteniam správcu dane
a protokolu o daňovej kontrole, ale nevyzval ho v zmysle § 46 odsek 5 daňového poriadku, aby riadne

preukázal pravdivosť údajov. Žalobca mal za to, že tak nemal povinnosť v zmysle § 24 odsek 1 písmeno
b) daňového poriadku preukazovať skutočnosti, na ktorých preukázanie nebol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňovej kontroly.

26. Žalobca taktiež namietal, že napriek tomu, že krajský súd sa zaoberal úvahami o dokazovaní v

daňovom konaní, tieto správne neaplikoval na danú vec, pretože na základe vykonaného dokazovania
pri daňovej kontrole žalobcu nemožno považovať povinnosť správcu dane zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie za splnenú. Napriek nezákonnosti svedeckých výpovedí a absencii výzvy správcu dane
považoval krajský súd vykonanie dokazovanie za postačujúce, dôkazy produkované správcom dane za
vykonané a hodnotené v súlade s daňovým poriadkom.

27. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu, ktorý si nekriticky osvojil úvahy správcu dane,
resp. žalovaného obsiahnuté v bode 35. rozsudku, že vykonanou kontrolou v spoločnosti H - COLOR,
spol. s.r.o. nebolo preukázané dodanie tovaru žalobcom. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nebol
účastníkom daňovej kontroly daňového subjektu H - COLOR, spol. s.r.o. a nemal tak možnosť žiadnym

spôsobom, okrem svojho vyjadrenia pri miestnom zisťovaní ovplyvniť dokazovanie a produkovať dôkazy
pri tejto daňovej kontrole a taktiež nemal možnosť a právo zákonnej obrany v podobe opravných
prostriedkov. Žalobca DPH na výstupe z faktúry vystavenej odberateľovi H - COLOR, spol. s.r.o. za
dodanie technologickej linky riadne priznal v daňovom priznaní a odviedol. Vzhľadom k tomu, že žalobca
sa osobne nezúčastnil odovzdania technologickej linky, pretože dopravu linky si zabezpečila spoločnosť

H - COLOR, spol. s.r.o. priamo od dodávateľa žalobcu, nemal dôvod o tejto skutočnosti pochybovať,
keďže dodanie linky mu osobne potvrdil konateľ odberateľa H - COLOR, spol. s.r.o.. Žalobca dodal,
že existencia linky a jej prevádzka nebola správcom dane spochybnená, nakoľko miestne zisťovanie
správcu dane a taktiež kontrola Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry jej existenciu a prevádzku
potvrdili.

28. Žalobca nesúhlasil s názorom krajského súdu uvedeným v bode 41. rozsudku, podľa ktorého
dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému
daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i preukázal
(nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod

dodanej linky a jej komponentov, miesto jej nakládky, subjekt, ktorý bude vykonávať prepravu, keďže
žalobca nebol prítomný pri ich prevzatí, čo ani nepoprel. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v
súčasnom stave obchodovania je to celkom bežné pri trojstranných obchodoch a v oblasti internetového
obchodovania a nejde o žiadnu neobvyklú transakciu, tak ako to naznačil krajský súd.

29. K sťažnostnému dôvodu, týkajúcemu sa odklonu krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu a Súdneho dvora Európskej únie žalobca uviedol, že rozhodnutie krajského súdu nie
je možné považovať za konzistentné s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca poukázal
na viaceré rozhodnutia v súvislosti so zamietnutím práva zdaniteľnej osoby na odpočítanie DPH
(rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C- 80/2011 a C-142/2011 zo dňa 21. júna 2012, rozsudok

Súdneho dvora vo veci C-277/14 zo dňa 22. októbra 2015) i v súvislosti s rozložením dôkazného
bremena Žalobca uviedol, že súdna prax stanovila určité limity pre dôkaznú povinnosť daňového
subjektu, pričom názor, že na daňovom subjekte neleží dôkazné bremeno v absolútnom rozsahu je
podporený viacerými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Daňový subjekt nemôžeznášať dôkazné bremeno a preukazovať skutočnosti, ktoré svojou účasťou nezabezpečoval (napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. novembra 2012, sp.zn. 6Sžf/10/2012).

30.Žalobcaďalejuviedol,ževprípadepreukázaniaexistencietovaru,faktúramiaprílohamispodrobným
opisom druhu a ceny dodaného tovaru od určitého dodávateľa vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.
Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov
znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2
písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z

uvedených ustanovení nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa
jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno
daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03
(Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže
byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia

zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť
posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi
alebo následnými udalosťami (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2011,
sp. zn. 3 Sžf/1/2011).

31. Žalobca poukázal i na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2009, sp.
zn. III.ÚS 401/09, v zmysle ktorého má daňový subjekt v daňovom konaní dve základné povinnosti:
povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že
daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie, čím si splní povinnosť tvrdenia, pričom spolu s
nímpredložísprávcovidanepísomnédoklady,ktoréjepodľaprávnychpredpisovpovinnýviesť,čímsplní

dôkaznú povinnosť. Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve
v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda
aj povinnosť dôkaznú.

32. V závere kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti

súdovkorešpondujezásadarozhodovaniasúdovvobdobnýchveciachrovnakýmspôsobom.Nazáklade
uvedenej judikatúry mal žalobca za to, že krajský súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil rozhodovaciu
prax Súdneho dvora Európskej únie, pričom sa odklonil aj od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky.

3.
33. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá mu bola riadne doručená, písomne nevyjadril.

4.
34. Najvyšší súd Slovenskej republiky Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“ alebo

„najvyšší súd“) konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP),
kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia
bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

35.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

36. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

37. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti

napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

38. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého
vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2012 -december 2012, ktorá začala dňa 31. augusta 2015 (Oznámenie o daňovej kontrole č. 20623477/2015
zo dňa 5. augusta 2015). Žalobca si v dodatočnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2012
si uplatnil nadmerný odpočet v sume 3.095,13 €. Odpočítanie dane tvorilo aj odpočítanie na základe

faktúr vystavených spoločnosťou QUALTER s.r.o. za dodanie tónovacej linky na syntetické emaily
(vrátane 14 ks 200 litrových nerezových nádrží), dodanie plniacej linky s objemovým dávkovačom
vrátane podávacieho čerpadla, ako i dodanie oceľových skladových kontajnerov HDP 1000 objem 1000
l prevedenie s vypúšťacím ventilom.

39. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 16. decembra 2015 predložil žalobca správcovi dane listinné
doklady týkajúce sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia.

40. Na základe miestneho zisťovania vykonaného dňa 13. januára 2016 správca dane zistil, že
spoločnosť QUALTER, s.r.o., Komárno nesídli na adrese sídla zapísaného v obchodnom registri.
Správca dane ďalej v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použil výsledky dokazovania, vyhodnotenie

a závery dokazovania uvedené v Protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti č.j. 9401401/5/921885/2014 zo dňa 11. marca 2014,
vykonanej u daňového subjektu H - COLOR, spol. s.r.o.

41. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2016 oboznámil správca dane žalobcu s

predbežnými výsledkami daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie júl 2012 - december 2012 a oznámil
mu, že na základe zistených skutočností sa nepotvrdilo dodanie tovaru jednotlivými dodávateľmi v
reťazci : OBIEDO, s.r.o. - QUALTER, s.r.o. - žalobca, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona o DPH.
Správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k oboznámeniu.

42. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane dňa 29. júla 2016 protokol z daňovej kontroly č..
103636828/2016, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený
žalobcovi dňa 09. augusta 2016. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 12. októbra 2016 správca dane
prerokoval so žalobcom pripomienky k protokolu a určil mu lehotu 15 dní na vyjadrenie sa k obsahu a
predmetu zápisnice o ústnom pojednávaní.

Žiadosti žalobcu zo dňa 25. októbra 2016 o predĺženie lehoty na písomné vyjadrenie k zápisnici správca
dane nevyhovel rozhodnutím zo dňa 09. decembra 2016.

43. Rozhodnutím č. 100200759/2017 zo dňa 01. februára 2017 správca dane určil žalobcovi rozdiel
DPH v sume 139.270,- € eur za zdaňovacie obdobie júl 2012, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume

3.095,13 € a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH za mesiac júl 2012 v sume 136.174,84 €.
Žalovaný rozhodnutím č. 100900098/2017 zo dňa 16. mája 2017 prvostupňové rozhodnutie správcu
dane ako vecne správne potvrdil.

44. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu je rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.

11S/98/2017-107 zo dňa 25. apríla 2018, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného i správcu dane, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.

5.
45. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v
tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

46. Podľa § 19 ods. l prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

47. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

49. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

50. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

51. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

52. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti

nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

54. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

55. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má

právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

56. Podľa § 44 ods. 1 veta prvá daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov.

57. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

58. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

59. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

6.60. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému
rozsudku Krajského súdu v Nitre po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného
administratívneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

61. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový
poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

62. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola slúži na získanie
a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom
konaní. Z tohto pohľadu je daňová kontrola jedným z najvýznamnejších nástrojov v podmienkach správy
daní. Daňová kontrola predstavuje verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu,

ktorý v konečnom dôsledku najčastejšie smeruje k dorubovaniu daní a sekundárne k ukladaniu sankcií.

63.Daňovýporiadokzakotvujezákladnézásadydaňovéhokonania.Podľa§3ods.1daňovéhoporiadku
sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a

iných osôb. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania
daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až
vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní
aj odvolací daňový orgán.

64. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť
záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je
síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov

rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní
iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci
svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je
teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú
zverejnené v Zbierke zákonov.

65. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie
o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Správca dane musí mať na zreteli, že preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči

daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Ako dôkaz možno použiť všetky
prostriedky pre správne vyrubenie alebo určenie dane, ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi.

66. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane,

kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V závislosti od objasňovanej skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné
tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci, sa zvyšuje miera
potrebnej presvedčivosti dôvodov uvádzaných správcom dane ohľadne vykonania alebo nevykonania
navrhovaného dôkazu, prípadne voľby druhu dôkazného prostriedku.

67. Aby bola zachovaná v daňovom konaní "rovnosť zbraní", resp. rovnováha medzi povinnosťou
správcu dane čo najúplnejšie zistiť skutkový stav potrebný na preverenie a určenie dane a zároveň
taktiež zachované a rešpektované procesné práva kontrolovaného daňového subjektu vyplývajúce z čl.
46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a § 3 v spojení s § 45 daňového poriadku, je potrebné pri voľbe

druhu dôkazného prostriedku brať zreteľ na to, čo bude obsahom zistení pri jeho vykonaní, ako i na to,
či sa jeho, hoci zákonným vykonaním, neobchádza povinnosť správcu dane umožniť kontrolovanému
daňovému subjektu využiť jeho zákonné procesné práva.68. Kľúčovou otázkou vo veci bolo preskúmanie zákonnosti procesného postupu správcu dane
vzhľadom na námietku žalobcu, týkajúcu sa použitia protokolu z daňovej kontroly na zistenie
oprávnenostinárokunavrátenienadmernéhoodpočtualebojehočastiudaňovéhosubjektuH-COLOR,

spol. s.r.o., Nitra, odberateľa žalobcu, za zdaňovacie obdobie august 2012 a v ňom obsiahnutých
svedeckých výpovedí ako dôkazov v daňovej kontrole DPH u žalobcu.

69. Námietku žalobcu, že svedecké výpovede svedkov získané v rámci daňovej kontroly u daňového
subjektu H - COLOR, spol. s.r.o., ktoré podľa vyjadrenia žalovaného zohľadnil pri svojom rozhodnutí, sú

nezákonne získaným dôkazom pri daňovej kontrole žalobcu vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.

70. Kasačný súd sa nestotožnil so záverom krajského súdu i žalovaného, že postupom správcu dane,
keďvyužilprisvojomrozhodovanípoznatky,ktorézískalprivýkoneinejdaňovejkontrolyinéhodaňového
subjektu nie je postupom v rozpore so zákonom a nedochádza ním k porušeniu procesných práv
kontrolovaného daňového subjektu. Krajský súd mal za to, že predpokladom použitia listín obsahujúcich

najmä obsah výsluchov svedkov je, že sa dostali do dispozície správcu dane v prebiehajúcej daňovej
kontrole zákonným spôsobom, tieto dôkazy boli v pôvodnej daňovej kontrole vykonané zákonne a
súčasne bol žalobca ako kontrolovaný subjekt s nimi riadne oboznámený a mal možnosť sa k nim
vyjadriť.

71. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku sú protokoly
o daňovej kontrole a svedecké výpovede prípustným dôkazom, avšak tak ako tvrdí žalobca, ide o
podstatne rozdielny spôsob ich vykonania. Podmienky vypočutia svedkov v rámci daňovej kontroly
ustanovené v § 25 daňového poriadku neboli v tomto konaní splnené. Kasačný súd sa stotožnil s
názorom žalobcu, že pokiaľ je obsahom protokolu o daňovej kontrole iného daňového subjektu výpoveď

svedka, ktorá má priamy vplyv na rozhodovanie a samotné rozhodnutie správcu dane pri daňovej
kontrole žalobcu, nemôže byť takáto svedecká výpoveď z iného daňového konania, pred ktorou nebol
svedok poučený podľa § 25 odsek 2 daňového poriadku vo vzťahu k žalobcovi a jeho daňovej kontrole
a pri ktorej nemal žalobca možnosť byť prítomný, použitá pri daňovej kontrole žalobcu.

72. Kasačný súd poukazuje na právny názor vyslovený vo svojom skoršom rozsudku sp. zn. 5Sžf
15/2015 zo dňa 28. februára 2017: „Na daňové konanie sa tiež vzťahuje pravidlo, že finančné orgány
sú povinné postupovať ústavne konformným spôsobom, a preto, ak je v daňovom konaní v rámci
dokazovania vykonávaný výsluch svedkov a daňový subjekt nemá možnosť byť prítomný na tomto
výsluchu a klásť pri ňom svedkom otázky, sú potom takto získané svedecké výpovede dôkaznými

prostriedkami zabezpečenými správcom dane v rozpore so zákonom.“ Na základe uvedeného kasačný
súd uvádza, že v danej veci nebol žalobca kontrolovaným daňovým subjektom v daňovej kontrole u
spoločnosti H -COLOR, spol. s.r.o., preto nemohol v rámci dokazovania uplatniť právo stanovené v
25 ods. 4 daňového poriadku, t. j. byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Kasačný súd
podotýka, že v danej veci nejde o prípad realizácie viacerých daňových kontrol za niekoľko zdaňovacích

období a výpoveď svedka, realizovaná v zmysle § 25 daňového poriadku v rámci jednej daňovej kontroly
by bola použiteľná ako dôkaz vo viacerých daňových konaniach.

73. Záver krajského súdu a žalovaného, že nebolo porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky,
pretože žalobca počas konania neuviedol, že listinné dôkazy, ktoré obsahujú výsluchy svedkov považuje

za nepostačujúce a žiada týchto svedkov vypočuť, pretože im chce klásť otázky považuje kasačný súd
za nesprávny, pretože po tom čo bol žalobca dňa 28. apríla 2016 na ústnom pojednávaní oboznámený
s dokazovaním, t.j. s obsahom protokolu z daňovej kontroly u spoločnosti H - COLOR, spol. s.r.o., bol
vyzvanýsprávcomdaneibanavyjadreniesakzisteniam,nienapreukázaniepravdivostiúdajovvzmysle
§ 46 ods. 5 daňového poriadku. Na základe uvedeného vyhodnotil kasačný súd za dôvodnú námietku

žalobcu, že napriek nezákonnosti svedeckých výpovedí a absencii výzvy správcu dane považoval
krajský súd vykonanie dokazovanie za postačujúce a dôkazy produkované správcom dane za vykonané
a hodnotené v súlade s daňovým poriadkom.

74.Podľa§462ods.2SSP,akkasačnýsúddospejekzáveru,ženapadnutérozhodnutieorgánuverejnej

správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu
zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.75. Na účely dokazovania v daňovom konaní je potrebné vykonávať dôkazy, t.j. aj vypočutie svedkov
bezprostredným spôsobom. Nápravu v konaní je možné dosiahnuť len zmenou rozsudku krajského
súdu a zrušením rozhodnutia žalovaného podľa § 462 ods. 2 SSP. V ďalšom konaní žalovaný /správca

dane/ vykoná dokazovanie v súlade s § 25 ods. 4 daňového poriadku, opätovne vyhodnotí žalobcom
predložené i správcom dane vykonané dôkazy, doplní dokazovanie vypočutím svedkov, prípadne zváži
realizáciu iných dôkazných prostriedkov, následne dôkazy vyhodnotí v súlade s ich obsahom a vo
veciach opätovne rozhodne. Rozhodnutia pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky náležitosti v
zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku, t.j. uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,

vysporiada sa s návrhmi a námietkami žalobcu, uvedie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Úlohou orgánu verejnej správy bude
odstrániť vyššie uvedené pochybenia v konaní a rešpektovať vyslovený právny názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky.

76. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného považuje kasačný súd za tohto stavu

námietku žalobcu, týkajúcu sa porušenia zákona krajským súdom tým, že sa odklonil od ustálenej
rozhodovacejpraxekasačnéhosúdu§440ods.1písm.h)SSPvotázkedôkaznéhobremenavdaňovom
konaní za predčasnú, preto sa s ňou v odôvodnení rozsudku nezaoberal.

7.

77. O náhrade trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 SSP v spojení s § 167 ods.
1 veta prvá SSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal úplnú náhradu trov konania proti
žalovanému za celé konanie, konanie pred krajským aj kasačným súdom.

78. O výške náhrady trov konania rozhodne Krajský súd v Nitre podľa § 175 ods. 2 SSP a nasledujúce

v samostatnom uznesení.

79. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR jednohlasne (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s §
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.