Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/139/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619010166
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2619010166.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci proti obžalovaným Z. K. a V. K., pre
prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Senica proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 25.9.2019 č.k. 2T/26/2019-213, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 25.6.2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Senica z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku obžalovaní Z. K. a V. K.
oslobodení spod obžaloby Okresnej prokuratúry Senica zo dňa 3.4.2019 vedenej pod sp. zn. Pv
503/17/2205 - 35, zo skutku právne posúdeného ako prečin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom

podľa § 156 ods. l, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. l písm. e) Trestného
zákona, ktorého sa mali dopustiť tak, že
dňa 29.4.2017 v čase o 12,30 hod v B. na pozemku pri rodinnom dome s popisným číslom XXX najprv
obvinený Z. K. z dôvodu nezhôd ohľadom prejazdu cez pozemok poškodeného zdvihol zo zeme voľne
ležiacu strešnú latu, ktorou fyzicky napadol poškodeného MUDr. Q. T. tak, že ho jedenkrát udrel do
oblasti pravého ramena a následne obvinený V. K. zobral strešnú latu z rúk obvineného Z. K. a touto

strešnou latou udrel poškodeného jedenkrát do pravého boku a týmto konaním spôsobili poškodenému
MUDr. Q. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom A., K. XXXX/X, zranenia zlomeninu IX. a X. rebra vpravo bez
posunu úlomkov a pomliaždenie pravého predlaktia a ramena s dobou liečenia približne 28 dní podľa
znaleckého posudku znalca Prof. MUDr. Jozefa Lohnerta, CSc.,
keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Protitomutorozsudkupodalihneďpojehovyhláseníodvolanieprokurátor.Odôvodnilhotým,že:(citácia)

„Mám zato, že obaja obžalovaní mali byť uznaní za vinných v zmysle obžaloby, a to z nasledujúcich
dôvodov. Súd sa mal zaoberať predovšetkým hodnovernosťou poškodeného MUDr. Q. T. a otázkou
vzniku poranení poškodeného, kedy možno predpokladať, že tieto si nespôsobil sám napr. pádom,
tak ako to konštatoval aj znalec vo svojom doplnení znaleckého posudku. Je dôležité zdôrazniť,
že na chatu ihneď po incidente dorazila manželka poškodeného, ktorá potvrdila existenciu poranení
na tele poškodeného, pričom sama uviedla, že po ceste k chate stretla Z. K. a V. K.. Uvedeným

sa vôbec súd pri vyhodnotení dôkazov nezaoberal, pričom len vyhodnotil nelogickosť výpovede
poškodeného. Poukazujem predovšetkým na vypracovaný znalecký posudok, kedy znalec konštatoval,
že zranenia na tele poškodeného vznikli opakovanými (minimálne dvoma) údermi do oblasti pravej
strany hrudníka a pravej hornej končatiny. Znalec zároveň vylúčil, že by zranenia vznikli pádom, pričom
zodpovedajú koncentrovanému pôsobeniu tvrdého predmetu napr. palice. Súd vzhľadom na závery
znalca konštatoval, že prihliadnuc k obhliadke tela iba od pása hore vykonanej pri prvotnom ošetrení

poškodeného dňa 29.04.2017 na chirurgickom oddelení NsP Myjava, možno mať pochybnosti o tom,
či nemal poškodený aj ďalšie poranenia na tele. Uvedené vyhodnotenie prehliadky iba hornej časti telapoškodeného, možno mať za nesprávne, pretože keď by mal mať poškodený poranené aj iné časti tela,
tak za stavu, kedy by sa snažil obžalovaných krivo obviniť z fyzického napadnutia jeho osoby, by určite
poukázal aj na iné poranenia nachádzajúce sa na spodnej časti tela. Podotýkam, že v dobe prehliadky

tela poškodeného ešte nebol vypracovaný predmetný znalecký posudok z odboru zdravotníctva, v
ktorom sa znalec zaoberal tým, že na spodnej časti tela nemal poškodený zranenia a preto si nemohol
spôsobiť poranenia pádom na zem. Poškodený s takýmto záverom znalca nemohol počítať, pričom
by úmyselne pri ošetrení neodhalil spodnú časť tela, poprípade by zamlčal zranenia na dolnej časti
tela. Nemožno mať ani za logické, že by si snáď mal poškodený spôsobiť predmetné poranenia sám,

keďže sa nejedná v prípade poškodeného o slaboduchú osobu majúca sebadeštruktívne sklony, ktorá
je naviac lekárom a určite by si bol vedomý následnej bolestivosti a zdravotných ťažkostí pri fraktúre
rebier. Je zrejmé, že poškodený vypovedá pravdu, keďže na mieste činu bol a vznikli mu poranenia,
ktoré bolí popísané v znaleckom posudku, svoju prítomnosť na mieste činu v čase spáchania skutku
potvrdili taktiež poškodení a následne manželka poškodeného potvrdila existenciu poranení po príchode
na chatu. Je tu zrejmý reťazec dôkazov, z ktorého možno dovodiť, že ku skutku došlo tak, ako bolo

popísané v obžalobe. V opačnom prípade by sa jednalo o veľkú zhodu náhod, kedy naviac nebolo
vysvetlené ako inak by mali vzniknúť poškodenému poranenia. Ohľadne výpovede poškodeného na
hlavnompojednávaníorukáchpritelepriútokuobžalovaných,možnokonštatovať,žeskutoksastalešte
v apríli roku 2017, pričom hlavné pojednávanie sa konalo dňa 25.09.2019, teda s časovým odstupom
skoro až dva a pol roka a nemožno tak po poškodenom chcieť, aby si pamätal jednotlivé detaily útoku

až do takej miery, či mal pri útoku ruky zvesené pri tele. K tomuto rozporu vo výpovedi poškodeného a
závere znaleckého posudku intervenujúci prokurátor na hlavnom pojednávaní navrhol, aby poškodený
názorne uviedol v akej polohe mal ruky v čase útoku resp. aby ukázal kam boli údery smerované. Tento
postup obhajca obžalovaných namietol, ktorej námietke súd vyhovel, pričom konštatoval, že poškodený
nie je povinný nič ukazovať (viď. 19. stranu zápisnice z hlavného pojednávania). Zastávam názoru, že

za stavu kedy poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal skoro až s dva a pol ročným odstupom
od spáchania skutku, mal byť tento dôkazový návrh prokurátora pripustený, aby tak poškodený názorne
ukázal v akej polohe mal mať pri útoku ruky. Podotýkam, že v prípravnom konaní sa poškodený k polohe
rúk pri útoku pri prvom výsluchu dňa 14.08.2017 nevyjadroval a pri druhom výsluchu dňa 21.12.2018
uviedol, že ho V. K. udrel latou do pravého boku. Ak ho teda mal obž. V. K. udrieť do pravého boku,

je zrejmé, že ruku musel mať predpaženú, či v inej polohe od tela, v opačnom prípade by ho obž.
udrel latou do pravej ruky. Je tak zrejmé, že nevznikol rozpor iba medzi závermi znaleckého posudku
a výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní, ale aj rozpor medzi výpoveďou poškodeného z
prípravného konania a výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní. Z uvedených dôvodov tak
bolo nevyhnutné, aby bol dôkazový návrh prokurátora súdom pripustený a dôkaz vykonaný, aby bol

odstránený rozpor v dôkazoch zabezpečených v trestnom konaní, resp. vo výpovediach poškodeného a
výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní a záveroch znalca. Medzi obžalovanými a poškodeným
sú dlhšie trvajúce nezhody ohľadne prejazdu cez pozemok poškodeného a je medzi nimi vzájomná
neznášanlivosť, čo možno mať za motivujúce a vedúce k fyzickému napadnutiu poškodeného, kedy išiel
poškodený obžalovaných napomenúť, aby zatvárali bránku. Po vyhodnotení celej dôkazovej situácie pri

vzájomnom prepojení jednotlivých dôkazov, možno konštatovať, že dôkazy vytvárajú reťazec priamych
a nepriamych dôkazov, po ktorého posúdení možno konštatovať, že prečin ublíženia na zdraví podľa§
156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na§ 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák. bol spáchaný a spáchali
ho v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. obžalovaní. S poukazom na uvedené mám za to, že súd
nemal obžalovaných oslobodiť spod obžaloby pre spáchanie prečinu ublíženia na zdraví spáchaného

spolupáchateľstvom podľa § 20, § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
e) Tr. zák. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trnave zrušil rozsudok Okresného súdu
v Senici sp. zn. 2T/26/2019 zo dňa 25.09.2019 a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie
a rozhodnutie.“
Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval prokurátor aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil na

rozhodnutie o podanom odvolaní. Obžalovaní navrhli odvolanie prokuratúry ako nedôvodné zamietnuť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, žea) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových

zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo

f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal prokurátor proti oslobodzujúcemu výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil,
že odvolanie nie je dôvodné.
So závermi okresného súdu ohľadom pretrvávajúcich pochybností k tomu, či bol skutok spáchaný, sa
krajský súd stotožňuje. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nebolo dokázané,

že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého
rozsudku,vkontextepredchádzajúcichrozhodnutívovecisamej,jasneazrozumiteľneaveľmipodrobne
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými

právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných.
Krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť
nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.
Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278

Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil správne skutkové aj
právne závery.
Okresný súd správne vyhodnotil, že v prípravnom konaní boli zadovážené a na hlavnom pojednávaní
boli vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si od počiatku navzájom odporovali, správne vyhodnotil aj
výpovede obžalovaných, na mieste sú aj pochybnosti ohľadne samotného priebehu údajného skutku,

na ktoré okresný súd poukázal.
Krajský súd sa stotožňuje s úvahou okresného súdu, že na preukázanie viny obžalovaných musí súhrn
priamych aj nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania
obžalovaných, pričom zároveň je vylúčená možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine nemôže

byť založený na takých dôkazoch, ktoré vzbudzujú pochybnosti o spáchaní skutku, ktorý je predmetom
trestného stíhania, pričom v danom prípade existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú
a súd musí svoje rozhodnutie oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka - poškodeného súd prihliadal na vnútornú štruktúru jeho výpovede a
dospel k záveru, že táto si v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal odporovala a výpoveď svedka

- poškodeného nie je v súlade s ostatnými dôkazmi zadováženými v trestnom konaní. Súd prihliadal
na vzťah svedka - poškodeného a obžalovaných, pričom má za preukázané, že tento nie je dobrý a že
susedské problémy u týchto osôb trvajú už dlhšiu dobu. Z vykonaného dokazovania vyplýva záver, že
v predmetnej veci je jediným priamym dôkazom výpoveď svedka - poškodeného a v súlade s vyššieuvedeným súd tento dôkaz nepovažuje za dostatočný na vyslovenie záveru o vine obžalovaných. Vo
výpovedi svedka - poškodeného podľa názoru súdu absentujú nepochybné vyjadrenia a logický priebeh
spáchania predmetného skutku, pričom jeho výpoveď je navyše v rozpore s vypracovaným znaleckým

posudkom a v súhrne vyznela výpoveď svedka - poškodeného nejednoznačne a nepresvedčivo.
Je pravdou, že ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný či dokonca vyvrátený.
V prejednávanej veci došlo k situácii, kedy výpoveď svedka - poškodeného nie je natoľko jasná,

zrozumiteľná a presvedčivá, pričom je navyše spochybnená ďalšími vykonanými dôkazmi, aby by súd
mohol rozhodnúť o vine obžalovaných.
K odvolacej námietke prokuratúry napádajúcej postup okresného súdu, keď tento odmietol návrh
prokurátora na vykonanie dôkazu spočívajúceho v tom, že mal poškodený ukázať v akej polohe mal
ruky pri útoku, krajský súd uvádza, že s takýmto postupom okresného súdu sa stotožnil v tej miere,
že prokurátorom navrhovaný dôkaz by bol nadbytočný. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa

25.9.2019 je totiž zistiteľné, že poškodený MUDr. T. na otázky ohľadom priebehu skutku odpovedal a
to tak, že „bolo to asi 5 m od auta, zobral tú latu, čo bola na zemi alebo pri slivke a udrel ma ňou
do pravého ramena“ (str. 13), zasiahol stred ramennej kosti, následne druhý obžalovaný zobral latu a
udrel ho do pravej časti hrudníka (str. 14). Na otázku samosudcu, či stihol na útok obž. V. K. nejakým
spôsobom reagovať poškodený doslova uviedol, že nie, nestihol, stál, ruky mal spustené pri tele, zostal

stáť, nespadol na zem, ruky nezdvihol, nebránil sa proti útoku, bol to iba moment, nestihol nič urobiť(str.
17).
K ďalšej námietke prokurátora, že súd sa mal zaoberať otázkou vzniku zranení poškodeného, treba
uviesť, že v prípade takého množstva pochybností, ktoré vznikli ohľadom priebehu skutku vychádzajúc z
verzie poškodeného oproti verzii obžalovaných, a ktoré nebolo možné odstrániť, nie je prioritnou úlohou

súdu vyriešiť otázku, akým iným spôsobom mohol prísť poškodený ku svojim zranenia. Ako už bolo
vyššie uvedené, okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou naplnenia skutkovej podstaty trestného
činu a to vyhodnotením všetkých dôkazov a dospel k správnemu záveru, že vina obžalovaných nebola
bez dôvodných pochybností preukázaná.
Okresný súd potom postupoval správne, keď obžalovaných spod podanej obžaloby oslobodil, pretože

nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní. Súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí vyčerpávajúcim spôsobom toto odôvodnil, krajský súd sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje
a bez potreby jeho opakovania naň odkazuje. Úvahy, ktoré sudcu okresného súdu viedli k uvedenému
záveru sudca vyložil zrozumiteľným spôsobom a tieto sú logické a správne. Krajský súd poukazuje na
to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a

preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery
súdu prvého stupňa.
Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
prokuratúry v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.