Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/175/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117227495
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4117227495.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcov: 1/ T. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX,
XXX XX M. F., zastúpenej občianskym združením Centrum Správnej Pomoci Prievidza, IČO: 51 876 141,
so sídlom 1. mája 8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom, a 2/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX
M. F., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO:
00 151 653, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava
23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, a 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821
08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený advokátskou kanceláriou STANĚK, VETRÁK & PARTNERI,

s.r.o., so sídlom Dunajská 15, 811 08 Bratislava, IČO: 36 795 038, o neplatnosť úverovej zmluvy a iné, o
odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 19C/93/2017-412 zo dňa 20.02.2019 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaným 1/, 2/ priznáva voči žalobcom 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovaným 1/, 2/ priznal voči žalobcom 1/, 2/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Toto rozhodnutie
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, §

151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 132 ods. 1, 2, 3, § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) a § 1 ods. 1, 2 písm. a), d)
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“). V odôvodnení uviedol, že žalobcovia sa v 1. bode žaloby domáhali určenia
neplatnosti zmluvy o účelovom splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2005. Takáto žaloba
je však prípustná len vtedy, ak jej prípustnosť vyplýva z ustanovení osobitného predpisu. V záujme

poskytnutia ochrany žalobcom ako slabšej strane v tomto spore súd skúmal, či v danom prípade možno
prípustnosť žaloby založiť s poukazom na niektoré z ustanovení Občianskeho zákonníka, či v čase
podpisu zmluvy platného a účinného zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, avšak dospel k
záveru, že dôvod na takýto postup daný nebol. Zmluva o účelovom splátkovom úvere uzavretá medzi
žalobcami a žalovaným 1/ sa neprieči ustanoveniam uvedených právnych predpisov a nie je možné ju
považovať ani za zmluvu uzavretú v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia v podanej žalobe odkaz
na iný osobitný právny predpis zakladajúci prípustnosť určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP

neuviedli, preto súd považoval žalobu za procesne neprípustnú. Obdobne posúdil aj žalobu v časti o
určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Osobitný
právny predpis, ktorý by založil prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo
zmluvy o úvere zo dňa 30.08.2005, neexistuje.2. V bode 3. žaloby sa žalobcovia domáhali určenia, že použitá okamžitá splatnosť záväzkov je
neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Podľa nich

je žalobou požadované určenie možné a jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 298 CSP. Súd
konštatoval, že vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru v prípade nesplnenia podmienok jeho splácania
nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Možnosť si dohodnúť predčasnú splatnosť
záväzku v prípade nesplnenia splátok v dojednanom čase pripúšťa aj § 565 v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie žalobu zamietol tiež v 4. a 5. bode žalobného návrhu,

ktorým sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony záložného veriteľa smerujúce k realizácii
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, sú neplatné, a určenia, že právne úkony dražobníka
smerujúce k realizácii predmetu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, sú neplatné. V tomto prípade z
podanej žaloby nie je možné vyvodiť, určenia neplatnosti ktorých právnych úkonov sa žalobcovia
domáhajú, žalobný petit v navrhovanom znení je neurčitý a nevykonateľný, preto súd nemohol žalobe
vyhovieť ani v tejto časti. V 6. bode žalobného návrhu žalobcovia žiadali uložiť žalovanému 1/ povinnosť

vymazať žalobcov zo zoznamu dlžníkov a odstrániť ich negatívny rating, avšak nijako nezdôvodnili, na
základe akých ustanovení platných právnych predpisov a z akých konkrétnych dôvodov má súd uložiť
žalovanému 1/ túto povinnosť, a tak súd žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Napokon nebol
daný ani žiadny dôvod na vyhovenie ďalšej časti žaloby, t. j. aby im bola priznaná kompenzácia vo forme
finančného zadosťučinenia. Preto žalobu ako nedôvodnú aj v tejto časti zamietol. Zároveň poukázal i na

nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s ohľadom
na to, že žalovaní 1/,2/ mali v spore plný úspech, preto im podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči žalobcom
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1
písm. e), f), h) CSP. Žiadali, aby odvolací súd podrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci
a úradnej povinnosti. Podľa nich ide totiž o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nesmie obsahovať neprijateľné
zmluvné podmienky. Predmetná úverová zmluva obsahuje množstvo neprijateľných podmienok v
rozporesObčianskymzákonníkom,čovzmysle§53dObčianskehozákonníkaspôsobujejejneplatnosť.

Osobitným predpisom, na základe ktorého je možné domáhať sa neplatnosti zmluvy, je podľa nich zákon
č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, platný od 25.02.2016, a to konkrétne ustanovenie § 15 ods. 4
tohto zákona. To navrhovali aj na pojednávaní dňa 20.02.2019.

4. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Podľa neho rozsudok vychádza zo správnych skutkových zistení a správneho právneho posúdenia veci.
Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie.

6. Žalobcovia v následnej reakcii zotrvali na podanom odvolaní a popreli všetky tvrdenia žalovaného 2/.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez
nariadeniaodvolaciehopojednávaniasverejnýmvyhlásenímrozhodnutia(§385ods.1acontrario,§378

ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené. Preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa

stotožnil s výrokmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhali určenia, že zmluva
o účelovom splátkovom úvere reg. č. 0511688863 zo dňa 30.08.2005 uzavretá medzi žalobcami a
žalovaným 1/ je absolútne neplatná, že úver reg. č. XXXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov,

že žalovaným 1/ použitá okamžitá splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s
neplnením záväzkov - je neprijateľná zmluvná podmienka, že právne úkony žalovaného 1/ smerujúce k
realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam sú neplatné. Žalobcovia sa ďalej domáhali určenia,
že právne úkony žalovaného 2/ smerujúce k realizácii predmetu dobrovoľnej dražby nehnuteľnostízapísaných na LV č. XXX, k. ú. M. F., a to rodinný dom súp. č. XX/XX postavený na pozemku s parc.
č. XX/X a parcela č. XX/X záhrady o výmere 873 m2, parcela č. XX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 104 m2, parcela č. 19/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, parcela č. XX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2, parcela č.XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 72
m2 v podiele 1/1 sú neplatné, a tiež uloženia povinnosti žalovanému 1/ vymazať žalobcov zo zoznamu
dlžníkov, odstrániť negatívny rating žalobcov a priznania finančného zadosťučinenia vo výške 1 500 eur.
Po vykonanom dokazovaní vo veci samej súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 19C/93/2017-412
zo dňa 20.02.2019, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku podali žalobcovia odvolanie,

preto je predmetom tohto odvolacieho konania preskúmanie správnosti tohto rozsudku.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval podľa ustanovenia
§ 137 CSP, v zmysle ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V prípade žalôb o určenie právnej
skutočnosti sa v minulosti pripúšťali žaloby vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení
právnej skutočnosti naliehavý právny záujem. V súčasnosti je daná jej prípustnosť len v prípade, ak
vyplýva z osobitného predpisu. Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny

právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti, napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje
vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie
právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že táto možnosť vyplýva z právneho predpisu. Určenie
existencie právnej skutočnosti vo svojej podstate odporuje zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav,
pretože pri určení právnej skutočnosti rozsudok prezentuje to, čo bolo v minulosti. Zákonodarca zaviedol

podmienku prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti z dôvodu, že jeho záujmom bolo vylúčiť
všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov, alebo
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.

10. Súd prvej inštancie v konaní správne riešil ako prvú otázku, či je žaloba vo všetkých požadovaných

výrokoch správnym prostriedkom ochrany práv žalobcov a či je z procesného hľadiska vo všetkých
výrokoch prípustná. Za jednu z podmienok konania možno označiť aj prípustnosť podanej žaloby
(žalobného návrhu) v zmysle citovaného ustanovenia § 137 CSP, kde je uvedený demonštratívny
výpočet druhov žalôb. Význam tohto ustanovenia zákona pritom nie je len popisný, ale predovšetkým
normatívny - vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. O akú žalobu v tej - ktorej veci

ide, je možné určiť podľa žalobného petitu v nadväznosti na právne zdôvodnenie uplatneného práva.
Zákon stanovuje najprv základné členenie žalôb, prípustných v súdnom (civilnom) sporovom konaní a
následne pre niektoré z týchto druhov žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení, či tu právo
je alebo nie je, musí byť daný naliehavý právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká
možnosť daná iným právnym predpisom).

11. Žalobcovia v podanom odvolaní v podstate namietali len nesprávnosť právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie, keď namietali, že existuje osobitný predpis, ktorý im umožňuje žalovať o
určenie neplatnosti zmluvy o úvere, a tiež že závery súdu prvej inštancie uvedené v rozsudku o tom,
že neuviedli osobitný predpis, podľa ktorého by bola žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere

prípustná. Odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) tak posudzoval správnosť
záveru o nutnosti zamietnutia žaloby v časti určenia neplatnosti zmluvy o účelovom splátkovom úvere
reg. č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.08.2005, pričom sa stotožnil s právnym posúdením súdu prvej
inštancie o tom, že takáto žaloba je prípustná len vtedy, ak jej prípustnosť vyplýva z ustanovení
osobitného predpisu (§ 137 psím. d/ CSP). Súd prvej inštancie v záujme ochrany spotrebiteľa správne

posudzoval súlad uzatvorenej zmluvy s Občianskym zákonníkom a zákonom č. 634/2012 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, ktoré by mohli eventuálne založiť prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere.
Následne správne konštatoval, že ustanoveniam týchto zákonov uzatvorená zmluva neodporuje, preto
nebolo možné považovať uvedené zákony za osobitné právne predpisy zakladajúce prípustnosť žaloby
žalobcov o určenie neplatnosti zmluvy o účelovom splátkovom úvere reg. č. XXXXXXXXXX zo dňa

30.08.2005. Súd prvej inštancie správne konštatoval aj to, že v prípade zmluvy o účelovom splátkovom
úvere síce ide o spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom
(§ 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka), avšak zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení
§ 1 ods. 2 písm. a) a d) v znení v účinnom v čase uzatvorenia zmluvy uvádzal, že tento zákon sanevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných
nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, i na zmluvy
o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200 eur a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000

eur. Z uvedeného ustanovenia zákona teda vyplýva, že na preskúmavanú spotrebiteľskú zmluvu o úvere
nebolo možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, lebo zmluva o účelovom splátkovom úvere
nie je spotrebiteľským úverom a aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch je na túto zmluvu výslovne
vylúčená. Možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti zmluvy nemožno založiť ani na ustanovení
§ 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), pretože
tento zákon, ktorý nahradil pôvodný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od 11.06.2010,
sa rovnako vzťahuje len na spotrebiteľské úvery. Zmluva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným 1/
je síce spotrebiteľskou zmluvou, no nejde o spotrebiteľský úver, preto nie je možné aplikovať ani
ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré umožňuje domáhať sa určenia neplatnosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru (aj s

poukazom na § 25 ods. 1 tohto zákona). Ani zo žiadneho iného osobitného predpisu nevyplýva možnosť
žalobcov domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o účelovom splátkovom úvere reg. č. XXXXXXXXXX
zo dňa 30.08.2005, preto žaloba v rozsahu určenia neplatnosti tejto zmluvy nie je prípustná. Súd prvej
inštancie správne uzavrel, že žalobcovia nepreukázali, že z osobitného predpisu vyplýva právo na
podanie takejto žaloby a všetky ďalšie žalobné petity v podstate nadväzujú na prvý žalobný petit. Preto

odvolací súd konštatoval, že odvolanie žalobcov nie je opodstatnené.

12. K odvolacej námietke žalobcov s odkazom na zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, ktorý
podľa nich je osobitným predpisom umožňujúcim domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o úvere,
odvolací súd poznamenáva, že v zmysle § 28 ods. 2 prechodných ustanovení uvedeného zákona,

ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté pred 21. marcom 2016,
ak odseky 3 až 5 neustanovujú inak. Po preskúmaní výnimiek uvedených v odsekoch 3 až 5, ktoré
na predmetný spor nemožno aplikovať, odvolací súd považoval túto námietku žalobcov za nedôvodnú.
Čo sa týka námietky žalobcov, že súd prvej inštancie v rozsudku nesprávne uviedol, že žalobcovia
neoznačili osobitný predpis, podľa ktorého by bola žaloba o neplatnosť zmluvy o úvere prípustná,

odvolací súd poznamenáva, že z obsahu rozsudku (odseky 7., 9.) vyplýva, že súd prvej inštancie si
bol v predmetnom spore vedomý odkazu žalobcov na zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie
(potvrdzuje to aj obsah zápisnice zo dňa 20.02.2019). Hoci sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s týmto
tvrdením žalobcov bližšie nevysporiadal, konštatovanie súdu, na ktoré v odvolaní upozornili (odsek
30. rozsudku), je všeobecným konštatovaním súdu, že žalobcovia nepreukázali existenciu osobitného

právneho predpisu zakladajúceho prípustnosť ich určovacej žaloby v zmysle § 137 psím. d) CSP.
Nemožno si to vykladať ako záver súdu, že žalobcovia pred súdom neargumentovali žiadnym osobitným
predpisom pripúšťajúcim podanie žaloby o určenie neplatnosti zmluvy o úvere.

13. Žalobcovia v podanom odvolaní uvádzali, že súd mal z úradnej povinnosti preskúmať neprijateľné

podmienky spotrebiteľskej zmluvy. S ohľadom na to je nutné uviesť, že zákon stanovuje súdu z
úradnej povinnosti preskúmavať neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách,
avšak toto preskúmanie je vždy viazané na konkrétny nárok, ktorého sa žalobcovia domáhajú; môže
ísť o nárok na plnenie, náhradu škody alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V spojení
s takto uplatnenými nárokmi by súd preskúmaval ex offo neprijateľné podmienky nachádzajúce sa v

jednotlivých ustanoveniach spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti
zmluvy o úvere v dôsledku existencie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom ich žaloba v
tejto časti je s poukazom na § 137 písm. d) CSP neprípustná; v spore tak nefiguroval taký nárok
žalobcov, v súvislosti s ktorým by súd ex offo neprijateľné zmluvné podmienky zmluvy skúmal. Je
pravdou, že žalobcovia sa v spore domáhali aj určenia neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky

- vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ktorú súd prvej inštancie detailne preskúmal a prijal záver, že
takáto podmienka nespĺňa podmienky neprijateľnosti, a po vysporiadaní sa súdu s touto konkrétnou
podmienkou už v spore neexistoval taký ďalší nárok žalobcov, v súvislosti s ktorým by súd ex offo skúmal
všetky zmluvné podmienky. V dôsledku tejto skutočnosti by súd preskúmanie iných neprijateľných
zmluvných podmienok vykonal nad rámec predmetu sporu, ktorý určujú výlučne žalobcovia podanou

žalobu a formovaním žalobného petitu. Odvolací súd zhodnotil postup súdu prvej inštancie ako správny,
keďže preskúmal len prijateľnosť, resp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú žalobcovia priamo
namietali ako neprijateľnú, ale neskúmal prijateľnosť, resp. neprijateľnosť všetkých podmienok zmluvyo úvere, pretože by šlo o konanie súdu nad rámec predmetu sporu z dôvodu, že v základe neexistoval
opodstatnený nárok žalobcov, na ktorý by sa preskúmanie zmluvných podmienok viazalo.

14. Odvolací súd vzhľadom na uvedené nepovažoval odvolanie žalobcov za dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach
poukazuje na jeho odôvodnenie.

15. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/,2/, ktorým patrí v celom rozsahu náhrada trov

vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd im teda podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP priznal voči žalobcom 1/,2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).