Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. jún 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213010361
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213010361.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr.
Miroslava Osifa a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. júna 2014, v trestnej
veci proti obžalovaným D. U. G. R. R., pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák. spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák., o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 3.12.2013 sp.zn. 3 T 18/2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných D.Š. U. G. R. R..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 3 T 18/2013 z 3.12.2013 boli obžalovaní D. U. G. R. R.
uznaní vinnými zo zločinu lúpeže spáchaným formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 188 ods.1 Tr.zák.,
ktorého sa mali dopustiť tak, že

po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 17.8.2012 okolo 17.00 hod. v X., na ul. R. Č..X, za použitia
násilia voči poškodenému H. Š., nar. X.X.XXXX sa zmocnili jeho peňaženky, retiazky zo žltého kovu a
poškodili mu slnečné okuliare zn. F. tak, že obžalovaný D. U. ho zozadu chytil rukami v oblasti krku,
stiaholnazem,kdehoobajaobžalovaníkopalidoceléhotela,pričompoškodenýsajednourukoubránila
druhou si pridržiaval peňaženku, ktorú mal v zadnom vrecku nohavíc a keď sa mu N. E. pokúsil pomôcť,
obžalovaný R. R. ho chytil za krk, stiahol ho na zem a škrtil a keď sa obžalovaný D. U. zmocnil retiazky,

ktorú mal poškodený na ruke a jeho peňaženky, v ktorej mal občiansky preukaz, preukaz poistenca
zdravotnej poisťovne D., bankomatovú kartu T. k účtu vedenému v Y. Y., G..Y.., čipovú kartu Y. s kreditom
162,00 eur a hotovosť 200,00 eur, obaja z miesta činu ušli, čím poškodenému H. Š.N. spôsobili škodu
vo výške najmenej 517,00 eur a povrchové poranenia na tele bez práceneschopnosti.

Za to súd obžalovanému D. U. podľa § 188 ods.1, § 38 ods.2, ods.4 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody

v trvaní 60 (šesťdesiat) mesiacov.

Podľa§48ods.2písm.b/Tr.zák.obžalovanéhoprevýkontrestuzaradildoústavunavýkontrestuodňatia
slobody so stredným stupňom stráženia.

Obžalovanému R. R. súd podľa § 188 ods.1, § 38 ods.2, ods.4 Tr.zák. uložil trest odňatia slobody v

trvaní 56 (päťdesiatšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm.b/ Tr.zák. obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. súd obom obžalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť

poškodenému H. Š., nar. X.X.XXXX škodu vo výške 500,- Eur.Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaniami obžalovaných. Obžalovaní podané odvolania písomne neodôvodnili, avšak z ich vyjadrenia
na hlavnom pojednávaní vyplývalo, že rozsudok okresného súdu napadli vo výroku o uznanej vine a

uloženom treste.

Verejné zasadnutie sa po splnení zákonných podmienok konalo v neprítomnosti obžalovaných.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol ich odvolania zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaniu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolania obžalovaných boli podané oprávnenými osobami a včas v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods.1 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolania
obžalovaných nie sú dôvodné.

Pokiaľ sa týka dôkaznej situácie v súvislosti s podanými odvolaniami obžalovaných, je potrebné zo
strany krajského súdu uviesť, že títo spáchanie žalovaného trestného činu v prípravnom konaní, ako
aj na hlavnom pojednávaní popreli. V priebehu trestného stíhania čiastočne priznali vznik konfliktu a
fyzické napadnutie poškodeného H. Š., avšak podľa ich názoru ich konanie napĺňalo len zákonné znaky

trestného činu výtržníctva.

Z trestnej činnosti obžalovaných usvedčovala výpoveď poškodeného H. Š., ktorý podrobným spôsobom
opísal svoje fyzické napadnutie v inkriminovanom čase. S obžalovanými sa stretol pri hre na automatoch
a títo ho následne fyzicky napadli na ulici R. Č.. X T. X. s tým, že mu odcudzili peňaženku, ako i retiazku,

ktorú mal na ruke. Spôsobená škoda bola zo strany poškodeného vyčíslená vo výške 500,- €.

Svedok N. E. svojou výpoveďou bez pochybností potvrdil výpoveď poškodeného H. Š. s tým, že v
rozhodnom čase bol priamym účastníkom konfliktu medzi obžalovanými a poškodenými. Poškodenému
sa snažil pomôcť, avšak obžalovaný R. R. ho chytil za krk a stiahol na zem, kde ho škrtil, pričom D. U.

poškodenému odcudzil peňaženku a retiazku.

Svedkom konfliktu bol taktiež priamy svedok Z.. T. Š., ktorý napadnutie poškodeného videl zo svojho
bytu na X.R.. Potom, ako bol poškodený fyzicky zo strany dvoch osôb napadnutý, svedok videl, ako
mu niečo jeden z nich vyťahoval spod tela. V poškodenom opoznal H. Š., ktorý je jeho sused s tým, že

tento počas konfliktu kričal o pomoc. Osoby, ktoré poškodeného napadli sa neskôr dali na útek rôznymi
stranami. Napadnutie mu neskôr priamo opísal sám poškodený.

Existenciu konfliktu a napadnutie poškodeného potvrdili svedkyne S. G. J. Š. - dcéry obžalovaného,
ktoré z X. R. počuli volať o pomoc svojho otca. Obidve videli, ako poškodený ležal na zemi. Dve osoby

ho kopali a vedľa stál svedok E.. Poškodený im následne a bezprostredne po napadnutí opísal priebeh
celého konfliktu.

O fyzickom napadnutí poškodeného svedčil aj listinný dôkaz vo forme záznamu o zhodnotení
zdravotného stavu Záchrannej služby Košice, podľa ktorého bol poškodený ošetrený dňa 17.8.2012 o

17.40 hod.

Odborné vyjadrenie znalca z odboru drahých kovov sa zaoberalo hodnotou zlatého retiazkového
náramku, pričom jeho cena bola ustálená na 155,02 €.

Na základe uvedených skutočností mal teda krajský súd v otázke viny v prejednávanom trestnom čine
jednoznačne preukázané, že obidvaja obžalovaní svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky zločinu
lúpeže podľa § 188 ods.1 Tr.zák., spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. Zo spáchania
trestného činu boli bez pochybností usvedčení výpoveďou poškodeného, ako i citovanými výpoveďamizainteresovanýchsvedkov.Napadnutiepoškodenéhodokumentovalajlistinnýdôkazsvedčiaciozranení
aošetrenípoškodenéhovinkriminovanomčase.Vzhľadomnato,žeobidvajaobžalovanípoužilinásiliev
úmysle zmocniť sa cudzej veci, nemohlo byť ich trestné konanie posúdené len ako trestný čin výtržníctva

podľa§364Tr.zák.Pokiaľsatýkapodrobnejšiehoodôvodneniazáverovovineobžalovanýchkrajskýsúd
odkazuje aj na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil.

Uložené tresty obžalovaným zohľadňujú základné zásady pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Tr.zák.

Obžalovaný D. U. bol v minulosti 15-krát súdne trestaný, a to pre úmyselnú trestnú činnosť prevažne
majetkovej povahy. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 2 T 25/2012
zo 7.5.2012, právoplatným 30.7.2012, pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §
348 ods.1 písm.d/ Tr.zák., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov
so skúšobnou dobou v trvaní jedného roka a dvoch mesiacov do 30.9.2013.

Obžalovaný R. R. bol v minulosti 4-krát súdne trestaný, naposledy pre trestný čin podvodu podľa § 221
ods.1 Tr.zák. Okresným súdom Košice I trestným rozkazom sp.zn. 3 T 26/2010 z 22.3.2010, za čo mu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený 2.6.2011.

Na základe týchto skutočností krajský súd dospel k záveru, že obidvaja obžalovaní vzhľadom na svoju
kriminálnu minulosť majú neustále sklony k páchaniu úmyselnej trestnej činnosti, prostredníctvom ktorej
si zadovažujú zdroj príjmov. Tresty odňatia slobody u obžalovaného D. U. vo výmere 60 mesiacov a
u obžalovaného R. R. vo výmere 56 mesiacov zodpovedajú zákonnej podmienke, že trest zabezpečí
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje tú skutočnosť, že zákonom stanovená trestná sadzba
pri trestnom čine podľa § 188 ods.1 Tr.zák. je v rozsahu troch rokov až osem rokov, a preto uložené
tresty obžalovaným pri prevažujúcom pomere priťažujúcich okolností (§ 38 ods.4 Tr.zák.) sa javia ako
primerané a zodpovedajúce zákonu.

Krajský súd ako zákonný taktiež vyhodnotil výrok napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého boli obidvaja
obžalovaní podľa § 48 ods.2 písm.b/ Tr.zák. pre výkon trestu zaradení do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, a to z dôvodu, že títo v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu boli vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaní spáchaním trestného činu spôsobili poškodenému škodu a tento si ju
v trestnom konaní riadne a včas uplatnil, krajský súd považoval taktiež výrok napadnutého rozsudku o
náhrade škody za zákonný a dôvodný.

Na základe týchto dôvodov Krajský súd v Košiciach odvolania obžalovaných zamietol v zmysle
ustanovenia § 319 Tr.por., pretože nie sú dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.