Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. december 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 10C/147/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107232182
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2107232182.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcu 1/ X.. X. O., nar.

X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., 2/ H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX,XXX XX D., obaja právne
zastúpení: AK MS, s.r.o., IČO: 47 237 767, so sídlom Galandova 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému:
alu-one SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 631 100 Chovateľská 6923/3, Trnava, právne zastúpenému: MST
PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o určenie
vlastníctva a o vykonanie zápisu vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania ,

ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 06.11.2007 sa žalobcovia domáhali určenia, že Vlastníkmi
nehnuteľnosti, budovy so súpisným číslom XXX, postavenej na pozemku, parcele č. XXXX/XX a
pozemku, parcely č. XXXX/XX o výmere 2.215 m2 zastavaných plôch . a nádvoria, obe nachádzajúce
sa v katastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísané na LV č. XXXX Správou katastra
Trnava, sú s X.. X. O., nar. X.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX a p. H. O., rod. J., nar. XX.X.XXXX,
rodné číslo: XXXXXX/XXX, obaja bytom J. XX, XXX XX D. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 l

a p. J. F., rod. J., nar. X.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 1/2. Ďalej sa žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, tak že súd by Správe
katastra Trnava nariadil vykonať zápis vlastníckeho práva v zmysle výroku č. 1..

2. Žalobu odôvodnili tým, že Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že boli oprávnenými vlastníkmi
nehnuteľnosti, budovy so súp. číslom XXX postavenej na pozemku, parc. Č. XXXXXXX a pozemku,
parcely Č. XXXX/XX o výmere 2.215 m2 zastavaných plôch a nádvoria, oba nachádzajúce sa v

katastrálnom území Trnava, obec Trnava, okres Trnava, zapísané na LV Č. XXXX Správou katastra
Trnava od roku 1993, keď im boli uvedené nehnuteľnosti vydané v rámci reštitučného konania až do
dňa 17.10.2007, keď došlo, podľa ich názoru, k protiprávnemu vykonaniu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností v prospech žalovaného. Žalovaný, spoločnosť alu-one SLOVAKIA, s.r.o. nadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 6.9.2007,
prílohou ktorého bola kúpna zmluva zo dňa 3.7.1995 v znení jej dodatkov Č. 1-3. Predmetná kúpna
zmluva je uzatvorená medzi spoločnosťou Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej

bankyvSR,IČO:30805066,sosídlom:Michalská18,81563Bratislava,zapísanávObchodnomregistri
Okresného súdu Bratislava L, oddiel: Po, vložka č 168/B (ďalej len "ČSOB, a.s.") ako predávajúcim a
žalovanýmakokupujúcim.Kzmluvepodľažalobcovniejepriloženéžiadnesplnomocnenieoprávnených
vlastníkov nehnuteľností, a to Ing. X. O., p. H. O. a p. J. F., ako spoluvlastníkov predmetnýchnehnuteľností, udelených spoločnosti ČSOB, a.s., ani mandátna či iná obdobná zmluva umožňujúca
spoločnosti ČSOB konať v mene vlastníkov prevádzaných nehnuteľností. Zákonný mandát ČSOB
na výkon záložného práva, svojho času upravený v § 299 Obchodného zákonníka Č. 513/1991 Zb.

bol zrušený novelou Obchodného zákonníka ku dňu 1.1.2003, pričom aj ustanovenie § 151m ods. 6
ObčianskehozákonníkaustanovujePovinnosťzáložnéhoveriteľakonaťvýlučnevmenezáložcu.Naviac
medzičasom došlo k úmrtiu jedného zo spoluvlastníkov, a to p. W. F., a teda v zmysle § 33b ods. 2
Občianskeho zákonníka touto skutočnosťou došlo tiež k zániku všetkých doterajších plnomocenstiev.
Taktiež priložené plnomocenstvá na konanie za ČSOB, a.s., neoprávňujú na prevod vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, ani na akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami, čím došlo k uzatvoreniu
právneho úkonu, ktorý je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihnutý absolútnou neplatnosťou. Podľa
platného právneho poriadku SR záložný veriteľ nadobúda k založenej nehnuteľnosti len vecné práva k
cudzej veci, nikdy nie vlastnícke právo. Túto skutočnosť nemôže zmeniť ani fakt, že ČSOB, a.s. sa v
predmetnej kúpnej zmluve sama označuje ako "vlastník" nehnuteľností, pretože nikdy vlastnícke právo
k dotknutým nehnuteľnostiam nezískala. Naviac žalobcovia listom zo dňa 10.9.2007 si u spoločnosti

ČSOB,a.s.,uplatnilivzmysleust.§408Obchodnéhozákonníkanámietkupremlčaniavýkonuzáložného
práva z úverovej zmluvy, ktorá patrí medzi absolútne obchody, pričom táto skutočnosť bola písomne
oznámená tiež príslušnej správe katastra listom zo dňa 11.9.2007. Napriek týmto skutočnostiam došlo,
pravdepodobne v dôsledku zavádzajúceho informovania o skutkovom stave a mylnej interpretácii výroku
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí č. 6 Obo 251/2006 zo dňa 24.8.2006, ktorý bolo potvrdené zastavenie

konania. Na základe tohto tvrdenia došlo k uvedenia do omylu zodpovednej pracovníčky správy katastra
zo strany odporcu, k závažnému pochybeniu a povoleniu vkladu podľa vyššie uvedenej kúpnej zmluvy z
roku 1995, a to napriek ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v prípade, ak sa do troch
rokovoduzavretiazmluvynepodalnávrhnarozhodnutiepríslušnémuorgánu,platínevyvrátiteľnáprávna
domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili. Zdôrazňujeme, že pri vydávaní uvedeného rozhodnutia

V -5142/2007 zo dňa 19.10.2007 príslušná správa katastra nevychádzala z právneho stavu platného v
čase rozhodnutia, ale dopustila sa neprípustnej retroaktivity, keď vec posudzovala podľa právneho stavu
platného v roku 1995. Naviac v zmysle § 30 ods. l písm. i) zákona Č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
nie je možné v rovnakej veci konať dva krát z dôvodu prekážky už rozhodnutej veci. V danom prípade
bola totožná vec vedená pod č. konania V 891/95 už rozhodnutá Katastrálnym úradom v Tmave dňa

27.8.2007 rozhodnutím Vo 7/2007, v ktorej ide o totožné subjekty, totožný predmet práv ako aj totožné
skutkové okolnosti. K podaniu návrhu na vklad vlastníckeho práva žalovaným došlo napriek viacerým
skutočnostiam vylučujúcim prevod vlastníctva, a to:
- chýbajúci akýkoľvek - zákonný či zmluvný mandát - na výkon záložného práva a chýbajúce
plnomocenstvo alebo akákoľvek obdobná dohoda na konanie v mene oprávnených vlastníkov

nehnuteľností, a teda nerešpektovanie § 30 ods. 4 písm. g) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri
nehnuteľností a tiež ust. § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť
právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1995 v znení jej dodatkov č. 1- 3 podľa § 39 Občianskeho
zákonníka; (argument 1)
- nerešpektovanie § 30 ods. 1 písm. i) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní o zákonnej prekážke

rozhodnutej veci; (argument 2)
- neprípustná retroaktivita pri vynášaní rozhodnutia o vkladovom konaní začatom na návrh zo dňa
6.9.2007, (argument 3)
- nerešpektovanie § 47 ods. 3 Občianskeho zákonníka o povinnosti registrovať zmluvu do troch rokov
od jej uzatvorenia pri uplatnení nevyvrátiteľnej právnej domnienky (argument 4)

- nerešpektovanie § 123 Občianskeho zákonníka upravujúceho výkon vlastníckeho práva a rovnako
nerešpektovanie čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, (argument 5)
- nerešpektovanie § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností ako aj nerešpektovanie
ďalších zákonných ustanovení, (argument 6)
- nerešpektovanie ust. § 390 Obchodného zákonníka upravujúcej námietku premlčania výkonu práv

upravených Obchodným zákonníkom, kam spadá výkon záložného práva ako absolútny obchodný
vzťah, (argument 7)
- obchádzanie ust. § 408 ods. 1 a § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúcich premlčanie práv.
(argument 8)
Žalovaný podľa žalobcu má náležitú vedomosť o všetkých vyššie uvádzaných skutočnostiach,

napriek tomu podal návrh na vklad vlastníckeho práva vo svoj prospech, čím sa podľa dopustil
konania proti dobrým mravom. Na základe vyššie uvedeného závažného pochybenia orgánu verejnej
správy, došlo k nezákonnému vykonaniu vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností v
prospech nedobromyseľného subjektu - žalovaného. Na jeho základe neoprávnený, nový registrovanývlastník, spoločnosť alu-one SLOVAKIA, s.r.o., začala okamžite obmedzovať výkon vlastníckeho práva
skutočných vlastníkov dotknutých nehnuteľností tým, že povymieňali zámky na nehnuteľnosti a priviedol
znalca za účelom stanovenia predajnej ceny týchto nehnuteľností. Vykonaním vkladu vlastníckeho

práva v prospech odporcu bolo zvlášť hrubým spôsobom zasiahnuté do základného ústavného
práva žalobcov - vlastníckeho práva chráneného v čl. 20 Ústavy SR. Aktívnou činnosťou nového
registrovaného nedobromyseľného vlastníka, o ktorej majú navrhovatelia vedomosť, sa ďalej výrazne
znižuje vymožiteľnosť práva žalobcov. Vo veci predmetných nehnuteľností je vedené konanie na
Najvyššom súde Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora

na podnet žalobcov, avšak meritom tohto sporu je určenie neplatnosti realizácie záložného práva a
určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy z roku 1995, na základe ktorej bol vykonaný vklad v
novom vkladovom konaní na základe návrhu zo dňa 6.9.2007. Ani v prípade kladného rozhodnutia
dovolacieho súdu v prospech žalobcov tým však nedôjde k vyriešeniu spornej otázky vlastníctva medzi
sporovými stranami. Naliehavý právny záujem žalobcov spočíva v neoprávnenom hrubom zásahu
do ich vlastníckeho práva, nakoľko došlo k skutočnému zásahu do ich vlastníctva tým, že im na .

základeabsolútneneplatnéhoprávnehoúkonudošlokodňatiuichvlastníckehopráva,pričomžalobcovia
nemajú iný zákonný spôsob ochrany pred takýmto zásahom, ani neexistuje iný spôsob navrátenia
do pôvodného stavu. Až autoritatívnym rozhodnutím súdu vo veci určenia vlastníckeho práva bude
možné odstrániť neurčitosť právneho postavenia žalobcov a vykonať v katastri nehnuteľností spätný
zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov ako oprávnených vlastníkov. Bez tohto určenia by ostalo

právne postavenie žalobcov neisté a nevyriešené a nemohol by sa vykonať ani riadny zápis v zákonom
stanovenej evidencii katastra nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem žalobcov spočíva predovšetkým v
zabránení dôsledkov nezákonného prevodu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vykonanom na
základe konania nevlastníka nehnuteľností, ku ktorému došlo bez ohľadu na skutočnosť, že bez súhlasu
vlastníkov nemôže v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky dôjsť k platnému uzavretiu kúpnej

zmluvy na nehnuteľnosti, najmä ak subjekt predávajúceho ako záložného veriteľa nemá žiaden mandát
na výkon premlčaného záložného práva.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili: výpis z listu vlastníctva č. 4979 (č.l.7), návrh na vkald č.l. 7-8, notársku
zápisnicu č.l. 10-15, notársku zápisnicu č.l. 16-20, odpis notárskej zápisnice č.l. 20-23, odpis notárskej

zápisnice č.l. 24, výpis z listu vlastníctva č. 4979 (č.l.25), oznámenie o premlčaní právneho nároku č.l.
26 a č.l.28.

3. Súd uznesením č.k. 10C/147/2007-210 zo dňa 07.01.2009 konanie prerušil do právoplatného
skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 24Cb/183/1995. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 03.02.2009, pričom súd poznamenáva, že strany sa proti rozhodnutiu
neodvolali. Konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 24Cb/183/1995 skončilo
nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č.k. 24Cb/183/1995-1086 zo dňa 10.03.2016 (ďalej len rozsudok
Krajského súdu v Bratislave) v spojení s Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
5Obo/17/2016 28.09.2017 dňa 29.11.2017. Súd uznesením 10C/147/2007-312 zo dňa 16.08.2018

rozhodol o pokračovaní v konaní.

4. Uznesením č.k. 10C/147/2007-314 zo dňa 03.10.2018 vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe a
súčasne nariadil vo veci pojednávanie. Súčasne vyzval žalobcov na vyjadrenie, či zotrvávajú na podanej
žalobe.

5. Žalobcovia sa vyjadrili podaním doručeným súdu tak, že na žalobe zotrvávajú, pričom súčasne
predložili do súdneho spisu podané dovolanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn.
24Cb/183/1995.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že vzhľadom na právoplatné vyriešenie predbežnej otázky majúcej
rozhodujúci význam pre toto konanie, a to že kúpna zmluva zo dňa 03.07.1995 je platný právny úkon
uskutočnený v súlade so zákonom a dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný
za to, že žaloba je nedôvodná a navrhol ju zamietnuť.

7. Na pojednávaní dňa 06.12.2018 žalobcovia uviedli, že čo sa týka žaloby žalobca zotrváva na
podanej žaloby v celom rozsahu v zmysle písomného podania zo dňa 05.11.2007. Úvodom žiadal
zaprotokolovať písomný návrh, predmetom ktorého je návrh na pristúpenie tretieho žalobu a to J.
F., nar. XX.XX.XXXX s tým, že majú za to, že tu ide o nerozlučné spoločenstvo, kde by táto malabyť zúčastnená na konaní, a preto podali tento návrh, ktorý predložili súčasne v 2 vyhotoveniach,
jednej do súdneho spisu a jeden predložili krátkou cestou protistrane. V súdnom spise súčasné
vydané uznesenie, ktorým bol žalovaný vyzvaný ešte v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku na vyjadrenie k návrhu, a preto majú za to, že keďže nesplnil svoju povinnosť bolo
vydané podmienky na rozhodnutie veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom následne bolo súdne
konanie 10 rokov prerušené. Po pokračovaní v konaní na základe skutočnosti, že konanie na KS
BA 24 Cb 183/95 bolo ukončené a návrhu žalovaného na pokračovaní v konaní súd znovu procesne
vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe, mali žalobcovia za to, že vyjadrenie zo dňa 05.11.2018

neobsahuje žiadnu skutkovú ani právnu argumentáciu s poukazom na § 151 ods. 1 CSP je procesná
obrana žalovaného neúčinná, rovnako tak poukazujem na § 153 CSP o včasnom uplatnení útoku a
obrany, tvz. sudcovská koncentrácia. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ani min. spôsobom nevyjadril
k žiadnemu z dôvodov žaloby v zmysle bodu 2 žaloby . Jedinou skutočnosťou, ktorú uviedol je,
že bolo právoplatne skončené konanie u určenie platnosti alebo neplatnosti KZ k čomu doložil
rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobcovia tiež uviedli, že na

základe výzvy súdu oznámili, že v súčasnosti sa vedie dovolacie konania 1 Obdo V /5/2018, ku
ktorému sme predložili aj dovolanie žalobcu. Poukázali na to preto, nakoľko v konaní n a KS BA V. už
bolo dovolacie konanie v minulosti, kde bolo právoplatné rozhodnutie zrušené. Vzhľadom na návrhy
na prípadné dokazovanie navrhujeme, aby súd okrem toho, že sa oboznámi s rozhodnutiami, ktoré
súviseli o platnosť a neplatnosť zmluvy pripojil celý spis z tohto konania, kde sú aj iné dôkazy. Čo sa

týka žalobného návrhu Kúpna zmluva žalovaného nebola zavkladovaná do kat. nehnuteľnosti, nakoľko
mala vady, ktoré boli neodstrániteľné a vzhľadom na to nespôsobili zánik vlastníckeho práva žalobcov.
Napriek tomu žalovaný podával opätovné návrhy na vklad čo je podľa žalovaného v rozpore so
zákonom a čo špecifikovali v bode 2 žaloby. Žalobcovia nemohli pri správnom úkonom žalovaného o
svoje vlastnícke právo ak tento nebol v súlade s predpismi SR. Poukázali na § 126 OZ ods. 1, ktorý

zakotvuje právo vlastníka na ochranu majetku. Žalobcovia spochybňujú úkon žalovaného v zmysle §
132a predmetná žaloba plní preventívnu žalobu, nakoľko prebieha ďalšie vkladové konanie ,
ktoré je prerušené toho času do rozhodnutia tejto veci a žalobcovia majú za to, že tým dochádza k
porušeniu alebo narušeniu vlastníckeho práva žalobcov. Vyhovením predmetného žalobného návrhu
bude ustálené a nebudú prebiehať žiadne konania, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

Konanie, ktoré prebehlo na KS BA o neplatnosť KZ je iným predmetom konania ako toto o určenie
vlastníckeho práva a nie jej jedinou právnou otázkou, s ktorou sa má súd vysporiadať. Žalobcovia tiež
uviedli, že otázka, či úkon je platný alebo neplatný je diametrálny tým, či je aj schopný zavkladovania,
čo je gro a predmet tohto konania. Čo sa týka súdneho konania o neplatnosť kúpnej zmluvy dopyt
po predmetnom spise žiadal OS TT z dôvodu, aby sa oboznámil s predmetom konania. Predmetom

konania na KS BA nebol žiadny z dôvodov, ktoré žalobca uvádza v bode 2 žaloby. Žalobcovia
opakovane poukázali na § 152 CSP, že žalovaný ničím podstatné skutkové a právne tvrdenia
žalobcu nepoprel, nakoľko sa k nim nevyjadril vôbec.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že má za to, že žaloba je nedôvodná, pretože kúpna zmluva zo

dňa03.07.1995bolaKrajskýmsúdomvBratislave aNajvyššímsúdomSlovenskejrepublikyprávoplatne
posúdená ako platný právny úkon. Ak je kúpna zmluva platný právny úkon, žalobcovia nemôžu
byť vlastníkmi nehnuteľnosti. Čo sa týka prednesu žalobcov k splneniu predpokladov na vydanie
rozsudku pre zmeškanie, žalovaný uvádza, že v zmysle § 153 b) ods. 2 OSP museli byť tam
uvedené podmienky splnené kumulatívne, v danom prípade nebola splnená ani jedna z troch

podmienok. Ohľadne argumentácie podanému dovolaniu žalovaný uvádza, že v predošlom prípade
išlo o zrušenie právoplatného rozhodnutia na základe mim. dovolania, nie na základe dovolania a v
tomto prípade má žalovaný za to, že dovolanie nie je prípustné. K návrhu žalobcov na pripojenie
celého súdneho spisu žalovaný uvádza, že takýto dôkaz je nevykonateľný, pretože dôkazom sú
listiny a nie celý spistaktiež by bol takýto dôkaz nehospodárny pretože všetky listiny a dôkazy,

ktoré sú v súdnom spise založené už boli predmetom dokazovania pred KS BA a taktiež dovolacie
prieskumu NS SR. Žalovaný má za to, že pre rozhodnutie sporu vo veci už nie je potrebné vykonať
žiadne dokazovanie, nakoľko došlo k práv. rozhodnutiu o predbežnej otázke. Žalovaný taktiež namieta
vykonateľnosť druhého výroku petitu civilný súd nemá právomoc nariadiť katastrálnemu orgánu,
aby vykonal akýkoľvek zápis do kat. nehnuteľnosti. Vzhľadom na históriu celého prípadu, ktorá

siaha do obdobia z pred 23 rokov, ako aj vzhľadom na to, že toto konanie sa začalo pred viac ako
11 rokmi žalovaný úctivo žiada súd, aby vo veci rozhodol a nevyhovel nehospodárnym návrhom
žalobcu. Žalovaný taktiež uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že by sa súdy v konaní o určenie
neplatnosti KZ nezaoberali dôvodmi, ktoré žalobca uvádza v tomto konaní. Prvá odrážka bodu 2žaloby bola predmetom skúmania týchto súdov a súdy sa k nej vyjadrili. Ostatné námietky sú
právneho charakteru nie sú to skutočnosti, ktoré treba popierať. Taktiež nemenia nič na tom, aj
keby boli dôvodné, čo nie sú, že kúpna zmluva, na základe ktorej žalovaný nadobudol vlastnícke

právo je platný právny úkon.

9. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom (viď ods. 3), ako aj výzvou na vypratanie
priestorov č.l. 40, mimoriadnym dovolaním č.l. 59-65, spisom Kat. úradu č. 168-198, not. Zápisnica,
oznámením č.l. 105, rozhodnutím o prerušení vkladového konania č.l. 106, rozhodnutím NS SR

1MObdo V 18/2007 č.l. 206-209, rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5 Obo 17/2016
č.l. 281-300, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 24 Cb 183/1995 č.l. 304-311, podaním žalobcu č.l
319 zo dňa 29.10.2018, pripojeným dovolaním č.l. 320-324, vyjadrením žalovaného zo dňa 05.11.2018
č.l. 345-346.

10. V konaní bolo pôvodne sporná platnosť kúpnej zmluvy, pričom podľa žalobcov aj ďalšie otázky (viď

odrážky v ods. 1 odôvodnenia), ktoré podľa žalovaného však sú vecou právneho posúdenia, pričom
v čase podania návrhu bol ako vlastník dotknutých nehnuteľností zapísaný žalovaný. Súd konštatuje,
že v konaní bolo nesporné, že v čase rozhodnutia boli ako vlastníci zapísaní žalobcovia. Žalovaní
namietali platnosť kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom 1 žalobcu, nakoľko právny predchodca
1 žalobcu bol štátny podnik, a teda podľa žalovaných nemohol nadobúdať nehnuteľnosti do vlastníctva,

ale vlastníkom mohol byť len štát a tento v takomto prípade nemohol byť dobromyseľným.

11. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované. (2)

12. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

14. Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

15. Podľa § 273 po písm. a) CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa
§ 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie,

16. Podľa § 274 po písm. a) CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh

žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

17. Žalobcovia podali na súde v deň konania pojednávania návrh na to, aby do konania pristúpila
ako žalobkyňa 3 pani J. F., nar. XX.XX.XXXX. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní nepripustil
pristúpenie žalobkyne 3. Súd viedli k nepripusteniu pristúpenia dôvody hospodárnosti, a účelnosti,

nakoľko návrh bol podaný v čase pojednávania, a teda žalobcovia mali možnosť podať tento návrh
skôr. Súd má tiež za to, že za daného stavu, pripustením pristúpenia by vznikli ďalšie trovy, ktoré by
žalobkyňa 3 musela hradiť protistrane, pričom nijako by sa nezmenila situácia ani výsledok konania.
Súd súčasne aj z uvedeného dôvodu vyzýval na späťvzatie žaloby, hoc priamo vo výzve uvedenú
skutočnosťneuvádzalzdôvodurovnostistrán.Žalobcoviaargumentovalipripodanínávrhunarozšírenie

počtu žalobcov nerozlučnosťou spoločenstva. Súd má za to, že nešlo v tomto prípade o nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 CSP vo vzťahu k p. Černej a ani nútené spoločenstvo. Súd má za to, že
pre žalobcov má bez ďalšieho následok ten, že žaloba v časti o určenie spoluvlastníctva p. J. F. bola
zamietnutá, nakoľko žalobcovia nemali na takúto žalobu aktívnu legitimáciu, avšak nebolo by uvedenédôvodom na zamietnutie ich určovacieho výroku o ich spoluvlastníctve, nakoľko má súd za to, že pri
žalobcoch 1 a 2 ide, čo do ich spoluvlastníctva o nútené spoločenstvo, avšak pri p. J. F. nie, keďže ide o
samostatný spoluvlastnícky podiel. O nútené spoločenstvo šlo pri posudzovaní zmluvy priamo v konaní

na Krajskom súde v Bratislave, nie však v tomto konaní, kde každý zo spoluvlastníkov je oprávnený
sa domáhať svojho spoluvlastníckeho podielu. V tomto prípade žalobcovia 1 a 2 tvoria tak nerozlučné
ako aj nútené spoločenstvo, dané ich spoločným vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu, uvedené sa
však týka iba ich dvoch samých. Uvedené závery by nezmenila ani skutočnosť, ak by súd bol býval
posudzoval platnosť zmluvy ako predbežnú otázku, nakoľko v tom prípade nejde o nútené spoločenstvo,

ale samostatné.

18. Žalobcovia v konaní súčasne tvrdili, že boli splnené aj podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie. Súd konštatuje, že koná na základe platných procesných predpisov, ktoré mu neumožňujú
rozhodnúť v tomto konaní rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko tento je možné vydať len v konaní, kde
sa zaväzuje na plnenie.

19. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.

20. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

21. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

22. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje..

23. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov..

26. Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.

Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

27. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne..

28. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné
rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

29. Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh
na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili..

30. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú,
menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného

rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

32. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo

nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.33. Súd konštatuje, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 24Cb/183/1995-1086 zo dňa 10.03.2016
a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 5Obo/17/2016 28.09.2017 dňa 29.11.2017
právoplatne posúdili platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.1995, a to tak, že táto kúpna zmluva je

jednoznačne platným právnym úkonom. S uvedeným je spojené posúdenie aj výkonu záložného práva
ako takého, keď toto predchádzalo uzavretiu zmluvy. Súd tiež konštatuje, že v rozhodnutí Krajského
súdu v Bratislave bolo súčasne zhodnotené a posúdené, aj konanie strán sporu, ako také, kde Krajský
súd dospel k záveru, že v rozpore s dobrými mravmi nekonal žalovaný, ale žalobcovia, pričom uvedené
je v rozhodnutí zvýraznené a podrobne odôvodnené tým, že žalobcovia chcú dosiahnuť neplatnosť

zmluvy a súčasne nepovažujú za potrebné vrátiť peňažné prostriedky. Najvyšší súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia prijal ten záver, že súd ustálil vecne správny záver, pričom poukázal na podrobné
zdôvodnenie rozsudku prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené súd už túto otázku opakovane neskúmal,
nakoľko bola záväzne posúdená a vyriešená iným súdom. Súd konštatuje, že posúdením platnosti
zmluvy bola právoplatne vyriešená aj otázka argumentácie žalobcov, čo do argumentu 1 (viď ods. 2
odôvodnenia odrážky), ktorými žalobcovia argumentovali v rámci podanej žaloby, keďže Krajský súd

v Bratislave prijal vo svojich rozhodnutiach záver o platnosti zmluvy. Súd konštatuje, že argumentácia
žalobcov, čo do argumentov 2,3,4 (viď ods. 2 odôvodnenia odrážky) ide o námietky voči postupu vtedy
Správy katastra, dnes Okresného úradu, katastrálneho odboru, pričom žiadaným cieľom argumentácie
žalobcov má byť také rozhodnutie súdu, ktorým uloží povinnosť Správe katastra Trnava vykonať
zápis vlastníckeho práva. Žalobcami navrhované uloženie povinnosti (nariadiť vykonať zápis) nie je

možné uložiť orgánu štátnej správy, ktorý má zákonom vymedzenú kompetenciu a ani žiadaným
rozhodnutím súdu ho nie je možné obmedziť vo výkone jeho právomoci. Okresný úrad (katastrálny
odbor) vykonávajúci štátnu správu na úseku katastra sa pri svojej činnosti riadi zákonom č. 162/1995
Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
v znení neskorších predpisov. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie súdu do

tejto kompetencie zasahovať a tak súd nemôže žiadnym opatrením uložiť „nariadiť vykonať zápis“. Súd
súčasne konštatuje, že Správa katastra Trnava, resp. dnes už Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor,
nie je a ani nebol účastníkom konania, a preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo
žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom na takto podaný návrh a takúto žalobu nemožno
ani postúpiť. Súčasne má súd za to, že uvedené nie je možné ani nariadiť (aj keby takáto žaloba

bola prípustná a žalovaným by bol správne označený subjekt), nakoľko žalobcovia sú zapísaní na liste
vlastníctva ako vlastníci, a preto takémuto návrhu by súd nemohol vyhovieť, ani keby bol dôvodný,
lebo žaloba by bola nevykonateľná v tejto časti. I. tak ako uviedol v ods. 17 konštatuje, že žaloba na
určenie, že p. J. F. je spoluvlastníčkou bola zamietnutá, nakoľko žalobcovia nie sú aktívne legitimovaný
na podanie takejto žaloby. Súd nepripustil pristúpenie žalobkyne 3 do konania z dôvodov uvedených

v ods. 17, nakoľko žalobu by aj tak zamietol, a to z toho dôvodu, že žalobcovia podľa názoru, súdu
nateraz nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže sú zapísaní na liste vlastníctva
ako vlastníci (rozdielny stav oproti času podania žaloby), kedy žalobcom prislúcha ochrana vlastníctva
v súlade so zákonom. Súd je toho názoru, že za súčasného stavu je žaloba podaná predčasne,
keďže žalobcovia sú vlastníci, a až zmena tejto skutočnosti by mohla viesť k podaniu žaloby o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a preto nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Súd súčasne konštatuje, že záväzné vyriešenie otázky platnosti kúpnej zmluvy posúva vzájomný spor
strán do tej roviny, aby bolo v prípadnom správnom konaní o povolení/nepovolení návrhu na vklad
rozhodnuté o tom, čo chceli žalobcovia rozhodnúť v tomto konaní, a to právne posúdiť, či zmluva je
zavkladovateľná, alebo nie, nakoľko takéto právne posúdenie je úlohou v súčasnosti Okresného úradu,

katastrálneho odboru, ako imanentnej súčasti vkladového konania (a následne prípadných opravných
prostriedkov v proti rozhodnutiu o povolení/zamietnutí návrhu na vklad), a nie je to úlohou súdu
prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nemôže dať záväzný právny výklad k otázke vkladového
konania, nakoľko mu takéto oprávnenie zo zákona nevyplýva. Všetky uvedené oprávnenia sú na strane
orgánu, ktorý rozhoduje o povolení vkladu. Súd teda konštatuje, že v momente ako žalobcovia boli

opätovne zapísaní na liste vlastníctva stratili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže
vlastníkmi sú, a otázky, ktoré žiadajú riešiť sú predmetom vkladového konania, pričom v časti tieto boli
už posúdené Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 24Cb/183/1995-1086 zo dňa 10.03.2016
a Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 5Obo/17/2016 28.09.2017 dňa 29.11.2017.
Súd k argumentu námietke žalobcov o nerešpektovaní § 47 ods. 3 OZ (súd má za to, že žalobcovia

mienili uviesť § 47 ods. 2 OZ) uvádza, že uvedené ustanovenie je potrebné chápať a vykladať tak, že
zmluva je platná a účinná momentom podpisu, pričom povolenie vkladu má vecnoprávne účinky k vzniku
vlastníckeho práva a teda nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy ako takej, t.j. tento argument zo
stranyžalobcovjenesprávnyazmluvamôžebyťzavkladovanáajpouplynutítrochrokov.Súdpoukazujena rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 184/2005 zo dňa 28.02.2006, v ktorom bol
vyslovený nasledovný záver, s ktorým sa súd plne stotožňuje: „Rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti

zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu
podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré
nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Súd tiež
uvádza, že uvedený záver si môže prijať aj samotný orgán rozhodujúci o vklade. Súd následne rozoberie

poslednú námietku, a to námietku premlčania výkonu záložného práva.

34. Podľa § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase vykonania úkonu), záložné právo slúži
na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia
je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia zo založenej veci; záložné právo sa vzťahuje na
záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené..

35. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase vykonania úkonu), záložné právo
vzniká na základe písomnej zmluvy, schválenej dedičskej dohody alebo zo zákona.

36. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase vykonania úkonu), záložné právo

vzniká, ak ide o nehnuteľnosť, vkladom do katastra nehnuteľností.

37. Podľa § 151f ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného v čase vykonania úkonu), ak zabezpečená
pohľadávka nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu, a to
aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

38. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

39. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

40. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových

vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

41. Podľa § 390 Obchodného zákonníka, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto
právneho úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie.

42. Podľa § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí
premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku
premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred
uplynutím tejto lehoty.

43. Podľa § 879e ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2003; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 2003 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov, ak nie je ustanovené inak.

44. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

45. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

46. Podľa článku 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu
ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžiana zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní

46. Posledným argumentom, ktorým žalobcovia žiadali určiť svoje vlastnícke právo vo vzťahu k
žalovanému bola argument premlčania práva na výkon záložného práva, keď uplynulo 10 rokov,
t.j. absolútna premlčacia doba podľa obchodného zákonníka od možnosti realizovať záložné právo.
Žalobcovia výslovne v konaní žiadali, aby súd posúdil uvedenú skutočnosť v rámci rozhodnutia. Súd
konštatuje, že uvedený argument (ako námietka) býva zväčša uplatnený na strane žalovaného, avšak

v tomto konaní ho použili žalobcovia. Súd konštatuje, že môže nastať premlčanie výkonu záložného
práva, avšak súd je toho názoru, že to nie je tento prípad, nakoľko k výkonu prišlo v roku 1995, keď došlo
k podpisu kúpnej zmluvy, a záložný veriteľ dostal poskytnuté prostriedky, t.j. výkon záložného práva sa
realizoval. Je potrebné si uvedomiť, že výkonom záložného práva, ktorý sa reálne zrealizoval, treba
rozumieť predaj iným vhodným spôsobom, pričom tento nebol dokončený a stále prebieha z dôvodu
konaniažalobcov,ktorítítoopakovanenapadliplatnosťkúpnejzmluvy,resp.vkladovékonanie,čímchcel

zvrátiť daný stav a reálne zabránili aj zavkladovaniu zmluvy. Keďže však Krajský súd v Bratislave vo
svojom rozhodnutí dospel, že zmluva z 03.07.1995 je platná, tak zároveň konštatoval a právne posúdil,
že výkon záložného práva sa realizoval. Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné konštatovať, že
premlčanie záložného práva sa v tomto ako aj ostatných prípadoch spravuje predpismi občianskeho
práva, pričom však vzhľadom na realizáciu záložného práva v roku 1995, neprichádza do úvahy jeho

premlčanie. Ak žalobcovia mali na mysli pri vznesení námietky premlčania, že kúpna zmluva nebola
zavkladovaná, nakoľko prebiehali z ich strany aktívne kroky k zamedzeniu takéhoto následku tak súd
musí konštatovať, že aj v tomto prípade, dáva na konanie žalobcov odpoveď rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, ktorý vyhodnotil konanie žalobcov, ako konanie rozporné s dobrými mravmi, nepožívajúce
právnu ochranu. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore

so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky,
ktoré môže privodiť ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti. Za dobré mravy možno
považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je
často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd vyhodnotil námietku premlčania ako

nedôvodnú, keďže výkon záložného práva sa prakticky zrealizoval, pričom v časti kde tento nebol
dokončený súd dospel k záveru, že tomu tak, je len v dôsledku úmyselného konania žalobcov, ktoré
rovnako ako Krajský súd v Bratislave vyhodnotil ako konanie rozporné s dobrými mravmi, a preto by
na uvedenú námietku neprihliadol, keď žalobcovia vytvorili stav, kedy zabránili dokončeniu realizácie
záložného práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žalobu zamietol. Odhliadnuc od

uvedených skutočností súd má naďalej za to, že žaloba je podaná predčasne, a pre ustálenie stavu
je potrebné pokračovať v vkladovom konaní. Súd vzhľadom na uvedené nevykonával dôkazy, ktoré
považoval za nehospodárne a neúčelné (pripojenie celého spisu Krajského súdu v Bratislave), ktoré
nemohli nateraz zmeniť stav veci a vo veci rozhodol bez vykonania týchto dôkazov. Súčasne má súd
za to, že ak by strany boli chceli reálne dôkazy predložiť, mohli tak vykonať sami a dodatočné návrhy

na ich predloženie by predstavovali len oddialenie rozhodnutia vo veci samej.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že žalobcov 1 a 2 zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania , ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom

po právoplatnosti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopiss prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).