Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201663
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319201663.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcov: 1. Z.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX, 2. H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., S. XX, obaja zastúpení
JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou, so sídlom Semerovo 414, IČO: 31 823 807, proti žalovanému:
Poľnohospodárske družstvo Veľké Ludince, so sídlom Veľké Ludince, IČO: 00 195 332, zastúpený Mgr.

Petrom Nyúlom, advokátom, so sídlom Levice, Kpt. Jaroša 4, IČO: 36 105 040, o určenie, že medzi
stranami nie je nájomný vzťah, o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Levice
zo dňa 25. novembra 2019 č. k. 14C/11/2019-194 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok
II.) p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (výrok I.), žalovanému proti žalobcom
v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, §
256 ods. 1, § 257, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

Poznamenal, že dňa 25. 11. 2019 sa uskutočnilo druhé pojednávanie, a to za prítomnosti žalobcu v 1.
rade, žalobkyne v 2. rade a za neúčasti žalovaného, pričom súd v zmysle § 180 CSP rozhodol, že bude
pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal výsluch žalobcu v 1.
rade, ktorý uviedol, že zmluva je podľa neho platná. Následne žalobkyňa v 2. rade uviedla, že na podanej
žalobe netrvá a berie ju v celom rozsahu späť, k čomu sa pridala aj právna zástupkyňa. Žalovaný,
prostredníctvom právneho zástupcu so späťvzatím žaloby súhlasil. Uvedené strany sporu prehlásili na

pojednávaní a na znak súhlasu podpísali, čím naplnili písomnú formu podania. Súd prvej inštancie s
poukazom na skutočnosť, že žaloba bola vzatá späť žalobcami bez toho, aby žalovaný v zmysle žaloby
plnil, vyhodnotil, že žalobcovia zavinili zastavenie konania, preto žalovanému patrí náhrada trov konania
proti žalobcom v 1. a 2. rade, a to v rozsahu 100%. V tomto ohľade doplnil, že zavinenie sa posudzuje
z procesného hľadiska, nie podľa merita veci, aj keď s poukazom na predbežné právne posúdenie bolo
potrebnévytknúťžalobcom,ženeunieslidôkaznébremenoohľadompreukázanianaliehavéhoprávneho

záujmu a taktiež bolo potrebné poukázať na vyjadrenie žalobcu v 1. rade, ktorý zastal názor, že zmluva je
podľa neho platná, čo je v rozpore s podanou žalobou. S poukazom na uvedené, ako aj obsah písomnej
žaloby a taktiež jej petit, a tiež rozhodnutie Okresného úradu Levice, pozemkový a lesný odbor č. OU-
LV-PLO-2019/002144-006 zo dňa 27. 03. 2019 sa súdu prvej inštancie nejavilo za dôvodné, aby bol
na daný spor aplikovaný § 257 CSP tak, ako to žiadali žalobcovia. V tomto ohľade poukázal na to,
že ustanovenie prestavuje výnimku z prípadu, kedy súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa. Samotná skutočnosť, že správny orgán prerušil zástupcovi žalobcov
konanie a to až do doby vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je platnosť či neplatnosť nájomnýchzmlúv, nezakladá sama o sebe opodstatnenosť predmetnej žaloby a to ani s poukazom na upozornenie
prokurátora, nakoľko ako vyplývalo z obsahu spisu a tiež žaloby, žalobcovia mali podať žalovanému
výzvu na vrátenie a vydanie pozemku a žalovaný mal požiadať o zákonné prednostné právo na uzavretie

novejnájomnejzmluvy,tedaposudzujúcobsahžaloby,nemalzapreukázané,žebypodanoužaloboubol
odstránený rozpor medzi stranami sporu a tým pádom by bola aj vyriešená predbežná otázka, v zmysle
pokynu správneho orgánu. Naviac, pri aplikácii § 257 CSP je súd povinný prihliadať na celý rozsah
žaloby, ale aj na strany sporu, pričom žalobcovia žiadnym spôsobom nezdokladovali svoju majetkovú
situáciu, súdny poplatok za žalobu riadne uhradili. Rovnako tak je potrebné prihliadnuť aj na postavenie

žalovaného, ktorý nemôže ovplyvniť tú skutočnosť, že je žalovaný a v rámci svojej obrany mu vznikli
náklady, v podobe trov právneho zastúpenia, pričom ani v tomto ohľade žalobcovia žiadnym spôsobom
nezdokladovali, prečo by mal žalovaný niesť náklady súdneho konania, keď súdne konanie nezavinil,
ako ani iným spôsobom mu nezadal príčinu. Samotná skutočnosť, že na žiadosť zástupcu žalobcov
nezaslal zmluvy žalobcom, nemôže zakladať jeho zodpovednosť za vedenie sporu, pretože nielen súd,
ale aj správny orgán je oprávnený žalovaného vyzvať na ich predloženie a taktiež uplatniť sankcie za

účelom vynútenia splnenia si povinnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, nevzhliadol dôvod na aplikáciu
§ 257 CSP, preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v
rozsahu 100%.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom

svojho právneho zástupcu, výslovne uvádzajúc, že odvolanie smeruje len proti výroku II. napadnutého
uznesenia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobcom povinnosť k náhrade trov konania. Poukázali
na ustanovenie § 257 CSP, domnievajúc sa, že v danej veci sú okolnosti osobitného zreteľa. Pri
posudzovaní priznania náhrady trov je spravodlivé zohľadniť existenciu okolností súvisiacich so stavom
pred začatím sporu pri uplatňovaní nároku. Žalobcovia pred začatím konania požiadali žalovaného

o vydanie svojich poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré hodlali prenajať inej osobe, prípadne na
nej podnikať. Žalobcovia konali v dobrej viere. Správny orgán nepostupoval v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Žalovaný nepostupoval v súlade so správnym poriadkom, keď ku
svojim tvrdeniam nepripol príslušné listinné dôkazy. Predmet nájmu označený ako evidencia nájomcu
ho priam zaväzovala k poskytnutiu údajov, na aké nehnuteľnosti je nájomná zmluva uzavretá. Tieto

údaje žalobcovia od začiatku užívania nemali k dispozícií, ani ich žalovaný nikdy neposkytol. Poukázal
na ustanovenia § 3 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku II. zmenil tak, že náhradu trov konania stranám

nepriznáva.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas,

oprávnenou stranou - žalobcami (v 1. a 2. rade), v neprospech ktorých bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 ods. 1
písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhali určenia, že medzi nimi a žalovaným nie je nájomný vzťah
k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam vedeným pre katastrálne územie I. X.. Zároveň požadovali

priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie, pričom
na druhom pojednávaní dňa 25. 11. 2019 zobrali obaja žalobcovia svoju žalobu späť bez udania dôvodu,
zároveň požiadali, aby súd prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného
zreteľa podľa ich názoru spočívali v tom, že žalobcovia sa prostredníctvom svojho zástupcu pána Y.
N. obrátili na žalovaného s tým, aby bola s nimi uzatvorená zmluva o podnájme, pričom žalovaný na

podnet nereagoval. Žalobcovia boli nútení podať návrh na Okresný úrad, odbor pozemkový v Leviciach
za účelom vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu. Správny orgán rozhodol o prerušení
konania a vyzval žalobcov na doriešenie nájomného vzťahu. Žalobcovia podali podnet na OP za účelom
preverenia postupu správneho orgánu, pričom tento rozhodnutie o prerušení konania zrušil. Následnesprávnyorgánvyzvalžalovanéhonapredloženiedokladov,pričommedzičasombolazichstranypodaná
žaloba na súd. Keďže v konaní správneho orgánu prišlo k chybám, pretože v dôsledku nesprávneho
prerušenia konania bola podaná žaloba, požiadali, aby súd tieto okolnosti považoval za dôvody hodné

osobitného zreteľa.

5.1Kdôvodomhodnýmosobitnéhozreteľažalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcuuviedol,
že súd je povinný prihliadnuť iba na osobitosti konkrétneho prípadu na súde, a nie na inom orgáne.
Vzhľadom na uvedené, navrhol, aby súd rozhodol, že ako strana sporu má právo na plnú náhradu trov

konania voči žalobcom.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 256 odsek 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

8. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9.Súdrozhodujeotrováchkonaniabeznávrhu,keďžetrovykonaniapredstavujúsúčasťceléhosúdneho
procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách
konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak, ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné

pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

10. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
vyjadrená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.

Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez
ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa
posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného
práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po

začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu
príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci
napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS
563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu,
pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana

zaviní,žekonaniemuselobyťzastavené,pričomovecinemôžebyťmeritórnerozhodnuté,atýmzistené,
či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania.

11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je

súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností, napriek procesnému zavineniu vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

12. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu
na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby

tieto trovy nahradila protistrane. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010 či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno §
257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštneokolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

13. Odvolací súd poznamenáva, že nové ustanovenie § 257 CSP je formulované podstatne
všeobecnejšie, než pôvodne § 150 ods. 1 a 2 OSP a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu.
Použitietohtoustanoveniapretonegatívnedopadánastranusporu,ktorábyinakmalaprávonanáhradu
trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétnehoprípaduamusímaťvždyvýnimočnýcharakter.Zákonprerozhodnutieonepriznanínáhrady

trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti zákon bližšie
nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára
priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa
súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen
tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj

tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si
aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964).

14. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu
nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia
tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje

do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré
sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne
iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného

zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a
prispôsobené novej právnej úprave). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá.

15. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie načrtnuté odvolacie námietky žalobcov v 1. a 2. rade ohľadne
dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 257 CSP skúmal, či v prejednávanej veci neexistujú výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali nepriznať žalovanému nárok na
náhradu trov konania, ktorý mu inak pri procesnom zavinení protistrany (žalobcov) v zásade patrí.
Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v predmetnom prípade

žalobcovia procesne zavinili zastavenie konania, keď žalobu zobrali späť bez uvedenia dôvodu, čím
procesne zavinili zastavenie konania, následkom čoho vznikol žalovanému nárok na náhradu trov
konania. S poukazom na uvedené odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k jednoznačnému
záveru, že súd prvej inštancie vec po právnej stránke správne posúdil a svoje rozhodnutie aj správne
a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a

presvedčivá. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
preto s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia viac-menej
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací
súd tieto dôvody opakoval.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danej veci nemožno považovať procesný postup a rozhodnutie
správneho orgánu - Okresného úradu Levice, ktorý prerušil správne konanie Y. N., s ktorým žalobcovia
uzavreli zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov (požadujúceho, aby Okresný úrad Levice v
zmysle § 12a zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov rozhodol, že žiadateľovi vzniká podnájomný

vzťah k poľnohospodárskym pozemkom vo vlastníctve žalobcov) za výnimočné okolnosti podľa §
257 CSP. Žalobcovia sa v tomto konaní domáhali určenia, že medzi nimi a žalovaným nie je nájomný
vzťah, pričom v naznačených súvislostiach súd prvej inštancie správne poukázal na skutočnosť, že
podanou žalobou by aj tak nebola vyriešená predbežná otázka o platnosti, či neplatnosti nájomnýchzmlúv, keďže žalobcovia mali možnosť požiadať o vrátenie a vydanie pozemkov, pričom žalovaný sa
mohol domáhať prednostného zákonného práva na uzavretia novej nájomnej zmluvy. V predmetnom
prípade, pri zohľadnení samotnej procesnej situácie za ktorej došlo k späťvzatiu žaloby žalobcami

(bez uvedenia náležitého dôvodu), ale aj okolností, ktoré viedli žalobcov k podaniu žaloby (pri riešení
veci patriacej primárne do pôsobnosti správneho orgánu, bez vyčkania na jeho meritórne rozhodnutie)
nemožno vzhliadnuť žiadnu existenciu výnimočných okolností, ktoré by odôvodňovali nepriznanie
nároku na náhradu trov konania žalovanému z dôvodu existencie dôvodov osobitného zreteľa.

17. Zo všetkých vyššie uvádzaných dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je
možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP, preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku
(výrok II.) v zmysle ustanovenia § 387 odsek 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní úspešnému žalovanému síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani mu zo spisu žiadne
nevyplývajú, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).