Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/920/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714203473
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3714203473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: Centrum mladých olympionikov,
občianske združenie, Tatranská 295, Považská Bystrica, IČO: 42013526, zastúpené Advokátskou
kanceláriou LALINSKÝ ADVOKÁT, s.r.o., so sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina, IČO:
47253096, proti odporcovi: Mesto Považská Bystrica, Centrum 2/3, Považská Bystrica, zastúpené

advokátom JUDr. Vladimírom Wirghom, so sídlom Okružná 1424/20, Púchov, o určenie, že stavba
neexistuje, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.
septembra 2014, č. k. 3C/68/2014-176, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd určil, že na parcelách registra „C“ č. 1666/16, k.ú. Milochov, zapísanej na LV č. 1214

vydanom Okresným úradom Považská Bystrica, odbor katastrálny, ako aj na parcele registra C č.
1664/56 k.ú. Milochov, zapísanej na LV č. 5, vydanom Okresným úradom Považská Bystrica, odbor
katastrálny a na parcele registra C č. 1666/19 k.ú. Milochov, zapísanej na LV č. 793 vydanom Okresným
úradom Považská Bystrica, odbor katastrálny, neexistuje - nie je žiadna stavba - spevnená plocha
ihriska. Odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 262,50 eur v zákonnej
3-dňovej paričnej lehote. Rozhodol tak kladne o návrhu navrhovateľa, ktorým žiadal určiť, že na vyššie

označených pozemkoch nie je žiadna stavba - spevnená plocha ihriska. Navrhovateľ odôvodnil návrh
tým, že odporca na základe znaleckého posudku Ing. Lučivjanského č. 86/2013 a geometrického plánu
Ing. D. č. 56/2013 požiadal o zápis stavby ihriska bez súp. č. do katastra a odporca sa považuje za
vlastníka. Na predmetných pozemkoch však podľa viacerých znaleckých posudkov (Ing. Skaličana,
Ing. Eliaša), ktorých zadávateľom bol navrhovateľ, žiadna stavba ihriska, ani spevnené plochy sa
nenachádzajú. Navrhovateľ má naliehavý právny záujem na žiadanom určení, pretože na predmetných
pozemkoch má byť realizovaná stavba „Turistická báza Milochov“ a odporca zasahuje do správnych

konaní, ktoré v súvislosti s touto výstavbou navrhovateľ iniciuje. Zo skutkových zistení vyplynulo,
že navrhovateľ má aktívnu vecnú legitimáciu na podanie predmetného návrhu, pretože je vlastníkom
parc. č. 1666/16, k. ú. Milochov a na parc. č. 1666/19 a 1664/54 k. ú. Milochov je navrhovateľ
dlhodobým nájomcom. Na týchto pozemkoch má navrhovateľ zámer zriadiť stavbu „Turistická báza
Milochov“. Odporca ako vlastník ihriska na predmetných pozemkoch, je účastníkom správneho konania
a ovplyvňuje stavebné konanie, má preto aj naliehavý právny záujem na žiadanom určení podľa §

80 O.s.p. Na základe výsledkov dokazovania okresný súd dospel k záveru, že na parc. č. 1666/19
a 1664/56, k. ú. Milochov sa nenašli žiadne spevnené plochy - stavba, ihrisko, a že na parc. č.
1666/16, k. ú. Milochov mohla viesť nespevnená komunikácia - štrková cesta. Súd uveril záverom zoznaleckého posudku Ing. Eliáša, nakoľko Ing. Eliáš vychádzal zo stavu v čase uskutočnenia obhliadky,
a v podstate ani odporca voči nemu nevzniesol relevantné námietky. Naproti tomu, Ing. Lučivjanský pri
ohodnocovaní stavby - ihriska vychádzal z vlastnej skúsenosti, čestných vyhlásení a železničnej mapy, z

ktorých však nie je možné zodpovedne zistiť, či aj v súčasnosti na predmetných parcelách sa nachádza
stavba - ihrisko. Aj následne zo svedeckých výpovedí či už oboch znalcov, ako i svedkov navrhnutých
odporcom - Trníka, Tománeka, Slamku, Ing. Kunovského, Belása i svedka navrhnutého navrhovateľom
- Kočnera, vyplýva, že v súčasnej dobe sú predmetné parcely neudržiavané, zarastené, v podstate ich
nikto nekosí, len zriedka, avšak len za účelom jednorazových akcií (hasičská súťaž a pod.). Svedkovia

navrhnutí odporcom podali výpoveď o realizovaní stavby ihriska v 60. a 70. rokoch 20. storočia, čo
však pre zistenie súčasného stavu je irelevantné, rovnako tak aj listiny - zápisnice z býv. MNV, ktoré
majú preukazovať existenciu ihriska. Odporca v súčasnosti tvrdí, že ihrisko existuje a táto existencia je
všeobecneznámaskutočnosť, ktorú vzmysleustanoveníprocesnýchpredpisovnetrebadokazovať(viď
vyjadrenie mesta adresovaného Okresnej prokuratúre zo dňa 15.4.2014 na čl. 122 spisu), postoj mesta
k existencii ihriska bol však napr. v rokoch 2010, 2011 úplne opačný. V tomto roku totiž mesto vydalo dňa

21.6.2010 záväzné stanovisko k žiadosti navrhovateľa, v zmysle ktorého súhlasí s realizáciou zámeru
„Turistická báza Milochov“ nakoľko tento nie je v rozpore s verejným záujmom, resp. dňa 3.8.2011 vydalo
rozhodnutie č. Ús SP/775/2011/13116/TA5-A-10 o umiestnení stavby „Turistická báza Milochov“ na
pozemkoch parc. č. 1666/16, 1666/19 a 1664/56, k. ú. Milochov, ktoré následne na základe odvolania
potvrdil aj Krajský stavebný úrad v Trenčíne rozhodnutím KSU 2011-811/2977-2/Pa zo dňa 22.11.2011,

čo jednoznačne tiež svedčí o skutočnosti, že už v tom čase na predmetných parcelách nebola žiadna
stavba - ihrisko, inak by takéto rozhodnutia nevydalo. Aj z listinných dôkazov - znaleckých posudkov
Ing. Skaličana č. 052/2009 a č. 040/2009,geometrického plánu Ing. Hanínca z 9.7.2009 vyplýva, že
na predmetných pozemkoch sa už v tom čase, t. j. v roku 2009 nenachádzala žiadna stavba - ihrisko.
Súd nevykonal dokazovanie v zmysle návrhu odporcu - oslovenie Slovenského vodohospodárskeho

podniku š. p. Banská Štiavnica z dôvodu, že stanoviská predložené navrhovateľom (čl. 133 a 134
spisu) nie sú podpísané štatutárnym orgánom tohto štátneho podniku, a to preto, že odporca počas
konania okrem uvedeného nenamietal, že v stanovisku nie sú uvedené pravdivé údaje a že opätovným
vyžiadaním stanoviska chce preukázať opak. Taktiež súd nevykonal dokazovanie výsluchom ďalšieho
navrhnutého svedka - H. L. a vyžiadaním si potvrdenia Okresného výboru futbalového zväzu, nakoľko

skutočnosti, ktoré týmto odporca chcel preukázať, sú nepodstatné pre rozhodnutie, resp. zistiteľné už
skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi (svedok mal vykonávať prácu buldozéristu v čase výstavby
ihriska, resp. dopyt sa mal vykonať za účelom ozrejmenia skutočností, dokedy sa na ihrisku hrávali
futbalové súťaže a či ihrisko spĺňalo podmienky takýchto súťaží). Z vyššie uvedených dôvodov súd
dospel k záveru, že na predmetných parcelách, t. j. parc. č. 1666/19, 1666/16 a 1664/56, všetko k. ú.

Milochov, nie je žiadna stavba - ihrisko, preto návrhu navrhovateľa vyhovel. O náhrade trov konania
okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov
konania vo výške 262,50 eur, ktoré podrobne špecifikoval.

Proti tomuto rozsudku odporca podal včas odvolanie. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a návrh

navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov konania, prípadne zrušiť rozsudok
okresného súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Z obsahu odvolania je zrejmé, že uplatňuje
odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) - okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. - nesprávny skutkový
a právny záver okresného súdu. Vytýkal okresnému súdu, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka

H. L., ktorý mohol dosvedčiť priebeh výstavby a vznik spevnenej plochy ihriska, že na pôvodných
plochách, ktorých sa spor týka, sa pred započatím výstavby ihriska nachádzala železničná vlečka
(koľajište), zriadenej za účelom výstavby železničnej trate vedúcej popri brehu Priehrady mládeže,
sklady zvyškového materiálu a stavebného odpadu z budovania železničnej trate a vodná plocha -
záliv priehrady, teda pôvodnú plochu netvorila roľa alebo iná rovná plocha, ktorá by sa dala bez

úprav a spevnenia využiť ako futbalové ihrisko. Bolo preukázané, napr. výpoveďou svedkov S., X.
a W., že stavebnou činnosťou za účelom výstavby futbalového ihriska došlo k zlikvidovaniu pôvodnej
železničnej vlečky a uskladneného materiálu a presunu hmôt vo veľkých objemoch tak, že táto plocha
bola vyrovnaná a záliv zasypaný, čím došlo k vyrovnaniu plochy, ako i k získaniu ďalšej novej plochy, z
ktorej vznikli terajšie parcely, patriace do správy Vodohospodárskeho podniku, š.p., Banská Štiavnica.

To, že v súčasnosti je trávnik neudržiavaný a predmetná plocha je miestami nerovná, nie je z hľadiska
posúdenia, či ide o spevnenú plochu alebo nie, podstatná. Z hľadiska využitia postačí trávnik pokosiť
a vyrovnať nerovnosti. Plocha ihriska predstavuje rovnú plochu v zvažujúcom sa okolitom teréne,
ktorá nemohla vzniknúť prirodzene, ale iba stavebnou činnosťou a spevnením plôch. Na preukázanietýchto skutočností navrhol vykonať dôkaz ohliadkou miesta umiestnenia ihriska, ktorý považuje za
dôležitý, avšak okresný súd vykonanie tohto dôkazu odmietol a ani v odôvodnení rozsudku neuviedol,
prečo vykonanie tohto dôkazu odmietol. Vytýkal ďalej okresnému súdu, že nevykonal ďalšie dôkazy,

ktoré navrhol. V konaní navrhol žiadať stanovisko Okresného výboru FZ o využívaní futbalového
ihriska, vyžiadať stanovisko prenajímateľa predmetných nehnuteľností - Vodohospodárskeho podniku,
š. p. Banská Štiavnica k sporu a k umiestneniu predmetného ihriska, pričom okresný súd akceptoval
navrhovateľom predložené stanoviská odštepného závodu Piešťany a závodu Púchov, ktoré, podľa
názoru odporcu, nemožno vyhodnocovať ako dôkaz, pretože neboli podané štatutárnym orgánom

prenajímateľa. Namietal ďalej, že okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal aj zo znaleckého
posudku Ing. Eliáša, ktorý vo svojom posudku uviedol, že z vykonaných sond v hĺbke 60-80 cm
nezistil žiadne spevnené plochy - žiadnu stavbu ani stavbu ihriska. Znalec sa pri vypracovaní znaleckého
posudku (ktorý si objednal navrhovateľ a ktorý vykopal pre znalca i v posudku uvedené sondy, pričom
nie je zo znaleckého posudku zrejmé, či znalec bol pri ich výkope), obmedzil len na vyhodnotenie
obsahu sond vykopaných navrhovateľom a na základe vykopaných sond len konštatuje, že sa nenašli

žiadne spevnené plochy - žiadna stavba. Pokiaľ znalec vyhotovoval znalecký posudok, na otázku,
či sa v danej lokalite nachádza nejaká stavba, resp. spevnená plocha, alebo nie, nemôže postačovať
na zodpovedanie tejto otázky v rámci znaleckého posudku len vyhĺbenie sond a ich vyhodnotenie.
Znalec mal v rámci tvorby a štandardov vypracovania znaleckého posudku pristúpiť k riešeniu danej
otázky komplexne a zistiť z archívnych materiálov, výpovedí svedkov a pod., či sa pozemok nachádza

v pôvodnom stave, aké úpravy tam boli alebo neboli uskutočnené a pod. Predmetný znalecký
posudok nie je komplexný a nemá predpísanú výpovednú hodnotu. Znalec sám priznáva, že skúmal
históriu pozemku cca 20 rokov dozadu, pričom v spore bolo preukázané, že k vytvoreniu predmetných
spevnených plôch došlo v 60. - 70. rokoch min. storočia, pričom nebolo preukázané, že by od tohto
času s výnimkou rozšírenia ihriska v 80. rokoch min. storočia navážaním a vyrovnávaním materiálov a

zeminyzvýstavbysídliskaRozkvetvPovažskejBystricidošlokzmenámnatýchtoplocháchavyrovnaná
spevnená plocha sa zmenila na nejakú inú. Pokiaľ znalec konštatuje, že v sondách sa nachádzala
ornica, toto zistenie korešponduje aj s výpoveďami svedkov, ktorí uvádzajú, že po zasypaní zálivu,
rozobraní a vyrovnaní železničnej vlečky, bola na takto upravené plochy nahrnutá ornica, ktorá sa
ďalej upravila a bola na nej zasiata tráva. Prítomnosť ornice v žiadnom prípade nevyvracia skutočnosť

existencie spevnenej a upravovanej plochy. Súd nesprávne vyhodnotil tento dôkaz, pričom sa
domnieva, že znalec Ing. Lučivjanský, ktorý z vlastnej skúsenosti poznal históriu výstavby ihriska,
zaobstaralsivyjadreniasvedkovimapovýpodklad-železničnúmapusozakreslenýmihriskom,zaoberal
sa ňou, zhodnotil správne ako priebeh výstavby, tak i súčasný stav, súd však jeho názor neprijal,
i keď mal uveriť tomuto znaleckému posudku, resp. výpovedi znalca z dôvodu jeho pravdivosti a

komplexnosti. Preukázal, že na predmetných pozemkoch bola vybudovaná spevnená plocha ihriska
(svedeckými výpoveďami bol zdokumentovaný priebeh výstavby a iná ako spevnená plocha uvedenou
činnosťou ani vzniknúť nemohla) a nebolo ničím preukázané, že už tam nie je, resp. akým spôsobom
zanikla. Túto skutočnosť taktiež súd pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy.

Navrhovateľ v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť
ako vecne správny. Z rozsiahleho vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že na
dotknutých parcelách registra „C“ č. 1666/16, č. 1666/19 a 1664/56, všetko k. ú. Milochov, nie je
(neexistuje) žiadna stavba - žiadna spevnená plocha ihriska. Uvedenú skutočnosť potvrdilo vykonané
znalecké dokazovanie vykonané Ing. Eliášom, stanoviská Slovenského vodohospodárskeho podniku, š.

p. ako aj výpovede všetkých svedkov. V priebehu súdneho konania bolo preukázané, že dôkaz, o ktorý
opieral svoje tvrdenia odporca - zápis geometrického plánu č. 56/2013 vyhotoveným ing. Lagiňovou na
zakreslenie údajného ihriska na dotknutých parcelách do katastra nehnuteľností, bol protizákonný (čo
potvrdil vydaním protestu aj okresný prokurátor), z ktorého dôvodu bol daný zápis zo strany Okresného
úradu Považská Bystrica, odbor katastrálny zrušený a napadnutý geometrický plán bol z katastrálnej

mapy vymazaný, a to rozhodnutím správneho orgánu č. PP 1/2014 z 05.08.2014. Tvrdenia odporcu
v podanom odvolaní nemajú oporu v právnom ani v skutkovom stave, pričom podanie odvolania zo
strany odporcu bolo účelové s cieľom poškodiť navrhovateľa v prebiehajúcom stavebnom konaní.
Okresný súd správne posúdil a vyhodnotil všetky predložené dôkazy, pričom vykonanie ďalších dôkazov
navrhovaných zo strany odporcu (vypočutie p. L. - buldozerista zo 60.-70. rokov 20. storočia, vyžiadanie

stanoviska okresného výboru futbalového zväzu a pod.) sú nadbytočné a úplne bezpredmetné , keďže
z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že na dotknutých pozemkoch nie je žiadna stavba
ihriska. Vo veci bol dňa 16.06.2014 zo strany Okresnej prokuratúry Považská Bystrica vydaný protest
prokuratúra č. Pd51/14/3306-19, v zmysle ktorého je jasne deklarované, že zápisom geometrickéhoplánu č. 56/2013 spracovaného zo strany Ing. Lagiňovej, ktorým odporca dal protizákonne zapísať
na dotknuté parcely stavbu neexistujúceho ihriska, došlo k porušeniu zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností. Následne dňa 05.08.2014 Okresný úrad Považská Bystrica, odbor katastrálny

vydal rozhodnutie č. PP 1/2014, ktorým bol predmetný geometrický plán z katastrálnej mapy vymazaný,
ako nesprávny a protiprávny zápis, ktorým úkonom bola potvrdená nelegálnosť zápisu do katastra
nehnuteľnosti. Znalecký posudok č. 80/2014 spracovaný zo strany znalca Ing. Eliáša jasne potvrdzuje,
že na základe vykonaného dokazovania - umiestnenia sond na niekoľkých miestach daného pozemku
neboli zistené žiadne spevnené plochy ihriska.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní odporcu rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu vychádza zo správnych skutkových
a právnych záverov, jeho odôvodnenie zodpovedá kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., je úplné
a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd na dôvody rozsudku okresného súdu
poukazuje a súčasne na zvýraznenie jeho správnosti považuje za potrebné uviesť nasledovné (§ 219
ods. 2 O.s.p.):

V ustanovení § 205 ods. 2 O.s.p. sú uvedené spôsobilé odvolacie dôvody, ktorými môže odvolateľ
napádať prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej.

Vprejednávanejveci odporcauplatnil niekoľko odvolacích dôvodov,ktoré odvolacísúd,popreskúmaní

veci považuje za nespôsobilé odvolacie dôvody.

1. Odporca vytýka okresnému súdu, že nevykonal ním navrhnuté dôkazy - výsluch svedka H. L.,
miestnu ohliadku, stanoviskom Okresného výboru FZ, stanoviskom Vodohospodárskeho podniku,
š.p. Banská Štiavnica. Podľa názoru odporcu, nevykonaním týchto dôkazov je skutkový stav zistený

neúplne. Z obsahu týchto dôvodov odvolania odporcu je zrejmé, že ide o odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. c) O.s.p.

Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné

a závažné pochybnosti.

Účastníci okrem povinnosti tvrdenia majú aj dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (§ 79, § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Súd nie je povinný vykonať všetky
dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z

hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t. j. k skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom, alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Predmetom konania j e negatívne určenie, že na vyššie označených pozemkoch nie je žiadna stavba
- spevnená plocha ihriska.

Za zvlášť významné triedenie vecí sa považuje triedenie vecí na hnuteľné a nehnuteľné veci (§ 119
ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa odseku 2 označeného ustanovenia, nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou

pevným základom. Pojem „stavby“ nie je v Občianskom zákonníku definovaný. Podľa súdnej praxe,
pri vymedzení pojmu stavby v zmysle občianskeho práva nie je možné bez ďalšieho vychádzať len z
verejno-právnych, t.j. stavebno-právnych predpisov a ich účelu (§ 139b ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v
znení neskorších predpisov), ktoré chápu stavbu dynamicky, už ako činnosť smerujúcu k uskutočneniu
stavebného diela. Podľa týchto predpisov ide o stavbu už od začatia stavebných prác. V danej veci

je potrebné vychádzať z hľadiska občianskeho práva, podľa ktorého stavba, ako výsledok stavebnej
činnosti (statický prvok), musí vykazovať charakter samostatnej veci v právnom zmysle (§ 119 ods.
2), ktorá môže byť predmetom vlastníckych a iných občianskoprávnych vzťahov.Povaha stavby ako nehnuteľnosti vyplýva z jeho spojenia so zemou pevným základom.

Platí ďalej, že veci, ktoré nemožno kvalifikovať ako nehnuteľnosti, sú hnuteľnými vecami, teda v zásade

vecami, ktoré sú premiestniteľné z miesta na miesto bez narušenia ich podstaty.

Čiideostavbuspojenúsozemoupevnýmzákladom,alebonie, jepotrebnévždyposúdiťpodľapovahya
okolností konkrétneho prípadu. Spojenie so zemou pevným základom je stavebnotechnickou otázkou,
ktorú je potrebné riešiť dokazovaním (aj znaleckým posudkom). Predmetom dokazovania z hľadiska

posúdenia, či v prejednávanej veci ide alebo nejde o stavbu v právnom slova zmysle, teda či ihrisko
má charakter stavby podľa Občianskeho zákonníka, bolo zistenie, či ihrisko spĺňa kritériá nehnuteľnej
veci - stavby, ako sa domnieva odporca, alebo tieto kritériá nespĺňa a potom nejde o stavbu.

Okresný súd správne vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Eliáša, ktorý sondami zisťoval, či
ihrisko je pevne spojené so zemou. Z tohto aspektu sú významné aj samotné tvrdenia odporcu,

akým spôsobom sa budovalo predmetné ihrisko. Išlo vlastne o terénne úpravy a spevnenie plochy
(planírovanie, navážky na časť priehrady a podobne). Z tohto aspektu je potom nadbytočné vykonanie
dôkazov na spôsob budovania a využívania ihriska (svedok H. L., stanovisko OV FZ, stanovisko
správcu pozemkov štátu), keďže v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.), bolo nepochybne
inými dôkaznými prostriedkami preukázané, že predmetné ihrisko nemá charakter stavby v právnom

slova zmysle. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že aj právna prax dospela k záveru, že pozemok,
ktorého povrch bol spracovaný spevnením povrchu, nie je z občianskoprávneho hľadiska stavbou.

S poukazom na uvedené, okresný súd zistil vo veci skutkový stav riadne a úplne, odporcom
navrhované dôkazy neboli významné z hľadiska právneho posúdenia veci, preto odvolací dôvod podľa

§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. nie je daný.

2. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď
okresný súd pri hodnotení dôkazov nepostupuje podľa § 132 O.s.p., v dôsledku čoho je jeho skutkový
záver nesprávny.

Podľa § 132 O.s.p., súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, rešpektujúc zásady logiky.

Odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu pri hodnotení procesných dôkazov žiadnu vadu. Jeho
postup pri hodnotení jednotlivých dôkazov bol v súlade s citovanou procesnou úpravou, a preto je

správny aj jeho skutkový záver, že z dokazovania bolo preukázané, že predmetné ihrisko nie je stavbou
z aspektu občiansko-právneho. Pri posudzovaní opodstatnenosti odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.
2 pís. d) O.s.p., ktorý odporca uplatnil vo svojom odvolaní, odvolací súd poukazuje aj na svoje závery
uvedené pod bodom 1. Súčasne pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že aj zo znaleckého posudku
Ing. Lučivjanského (ftc. č.l. 14 až 19 spisu), ktorý predložil ako listinu odporca, je zrejmé, že pre

účely evidencie a inventarizácie majetku odporcu vypracoval posudok na všeobecnú hodnotu „stavby
ihriska“, avšak v samotnom posudku už hovorí o „spevnenej trávnatej ploche ihriska“, čo z hľadiska
rozhodnutia o predmete sporu, je tiež procesným dôkazom, z ktorého je zrejmé, že nejde o stavbu, ako
ju aprobuje občianskoprávna úprava.

3. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je spôsobilým odvolacím
dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd na svoje skutkové zistenia aplikuje nesprávny právny predpis, a
tiež vtedy, keď na skutkový stav síce aplikuje správny právny predpis, ale tento nesprávne interpretuje.

Vprejednávanejveci okresnýsúd rozhodolvsúlade správnouúpravou ainterpretácioupojmu„stavba“

ako predmetu občianskeho práva, keď jeho právny záver, že predmetné ihrisko nemá charakter stavby
podľa Občianskeho zákonníka, je správny (§ 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka).Pokiaľ odporca uplatnil v odvolaní ako odvolací dôvod aj nesprávne právne posúdenie veci, nie je ani
tento jeho odvolací dôvod uplatnený opodstatnene.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre
odvolacie konanie.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Kritériami pre priznanie práva na náhradu trov konania je plný úspech účastníka konania, účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva a ďalej uplatnenie tohto nároku (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci podal odvolanie odporca. Jeho odvolanie okresný súd doručil zástupkyni
navrhovateľa - JUDr. Henekovej, ktorá podala vo veci písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu

podaním zo dňa 05.12.2014. JUDr. Heneková zastupovala navrhovateľa na základe plnej moci zo
dňa 09.12.2013.

Odvolacísúdurčiltermínverejného vyhláseniarozsudkukrajskéhosúdu nadeň24.11.2015,čozverejnil
na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke MS SR 18.11.2015. Dňa 19.11.2015 došlo na odvolací súd

elektronické podanie (bez zaručeného elektronického podpisu) z advokátskej kancelárie - konateľ JUDr.
Andrej Lalinský, v ktorom žiada uvedená advokátska kancelária o oznámenie sp. značky konania na
odvolacomsúdeasúčasneoznámil,že„písomnévyjadrenienavrhovateľabudespolu splnoumocou na
zastupovanie,osobnedoručenéokresnémusúduzajtra,t.j. 20.11.2015“.Oznámeniezodňa09.11.2015
o prevzatí zastúpenia, vyjadrenie k odvolaniu, vyčíslenie trov bolo prílohou uvedeného elektronického

podania.

Vo veci bol vyhlásený rozsudok krajského súdu dňa 24. novembra 2015. Následne 26. novembra 2015
bolo odvolaciemu súdu doručené z Okresného súdu Považská Bystrica podanie advokátskej kancelárie
LALINSKÝ ADVOKÁT zo dňa 09.11.2015, ktoré doručila advokátska kancelária na okresný súd

23.11.2015. Podanie obsahovalo vyjadrenie k odvolaniu, plnú moc od navrhovateľa zo dňa 18.11.2015
a vyčíslenie náhrady trov konania vo výške 145,84 eur za dva úkony právnej služby (prevzatie a
príprava zastupovania a vyjadrenie k odvolaniu). Uvedený popis, kedy v priebehu konania a akým
spôsobom bolo preukázané odvolaciemu súdu zastupovanie navrhovateľa advokátskou kanceláriou,
tiež okolnosť, že vo veci už zástupkyňa navrhovateľa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu,

viedli odvolací súd k záveru, že náhradu trov konania, ktorú žiada navrhovateľ v odvolacom konaní,
nemožno priznať, pretože tieto neboli vynaložené účelne, čo je jedným z predpokladov na ich
priznanie. Za situácie, keď už navrhovateľ po doručení odvolania a výzve súdu, že sa k odvolaniu môže
vyjadriť, zaslal písomné stanovisko k odvolaniu, je následné vyjadrenie ďalšieho zástupcu navrhovateľa
(korešpondujúcom s obsahom spisu a v zásadných otázkach identické ako skoršie vyjadrenie k

odvolaniu), neúčelné z aspektu uplatňovania a bránenia práva, preto náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v právnej službe advokátskej kancelárie nebola navrhovateľovi priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.