Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. máj 2019

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13Csr/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316893621
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2019:4316893621.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou v spore žalobcu: J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXX XX L. Ď., K. XXX/XX, v konaní zast. splnomocnenou zástupkyňou H. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX E., E. XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v podanej žalobe domáhal, aby súd zrušil Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie arbitráže a mediácie so sídlom 841 04

Bratislava, Karloveské rameno 6, IČO: 45 745 595 zo dňa 01.06.2015, sp. zn. SR 09481/14.
2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že namieta skutočnosť, že
- stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
- v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy, ktoré predložil, nevykonal žalobcom navrhované dôkazy alebo mu neumožnil predložiť dôkazy,

a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
- stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
-rozhodcovskýrozsudokzaväzuježalobcunaplnenie,ktoréhopovahupovažujezaobjektívnenemožnú,
právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom,
- rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný dňa 06.05.2016, pričom poukázal na to, že žalobcovi

márne uplynula lehota na podanie zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ide o podnikateľskú zmluvu č.
409800568, pričom žalobcovi uplynula 60 dňová lehota odo dňa doručenia rozsudku, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 06.07.2015, čo by malo korešpondovať s dňom doručenia rozsudku, ktorý žalobca
vo svojej žalobe na začatie konania neuvádza. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde až dňa 12.04.2016.
Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej poukázal na ustanovenie § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, podľa ktorého žalobu o zrušenie rozhodcovského konania môže podať účastník
rozhodcovského konania do uplynutia 60 dňovej prekluzívnej lehoty. Žalobu o zrušenie rozhodcovského

rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku, podľa § 36 lehota začína
plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Na to, aby žaloba o zrušenierozhodcovského rozsudku vyvolala zmýšľané následky, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu oboch
vyššie uvedených zákonom ustanovených požiadaviek. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri uzatváraní
zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad, ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo

zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Žalovaný so žalobcom dňa 31.07.2013 pristúpili k
podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je síce neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako
žalobcom, tak aj žalovaným. Žalobca v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemal k jej obsahu
žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámil, jej ustanoveniam porozumel a túto

skutočnosť na znak súhlasu potvrdil vlastnoručným podpisom. Žalobca zároveň vyhlásil, že bol pred
uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojil svoj
vlastnoručný podpis. V rozhodcovskej zmluve sa žalobca so žalovaným dohodli riešiť všetky spory
vzniknuté z predmetných zmlúv o úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovskáa.s.alebopredpríslušnýmvšeobecnýmsúdomSlovenskejrepubliky,akžalujúcazmluvná
strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že žalobca so žalovaným uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú

zmluvu a z tohto dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka. Dňa 31.07.2013 uzatvoril žalovaný ako veriteľ s dlžníkom zmluvu o úvere
č. 409800568, ktorým mu bol poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, zvýšený o príslušný poplatok v
sume 968 eur, teda celkovo mal zaplatiť sumu 1.968 eur. Zmluva o úvere bola uzatvorená s dlžníkom
ako podnikateľom pod IČOM: 30 409 748 v zmysle Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedeného je

možné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský, nakoľko ide o zmluvný záväzok
medzi dvomi podnikateľskými subjektmi. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej
občianskoprávnej úpravy možno v obchodnoprávnom vzťahu, pokiaľ:
- Obchodný zákonník danú problematiku komplexne (v danej časti) upravuje osobitným spôsobom,
- Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo jeho konkrétneho ustanovenia,

- dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka.
4. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 06.11.2017 uviedla, že žalobcovi bola
predložená zmluva o úvere na podpísanie a mala veľa neprijateľných podmienok. Rozhodcovská zmluva
je tiež neprijateľná, nebola žalobcovi vysvetlená. Žalobca považuje aj zmenku za neplatnú, pričom si nie
je istý, či vôbec túto zmenku žalobca podpisoval. Jednoznačne úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným,

nebol žalobcovi poskytnutý na podnikanie, úver bol poukázaný na účet manželky žalobcu. Pri uzatváraní
zmluvy o úvere žalobca nemal dostatok času, aby si zmluvu o úvere riadne prečítal. Dňa 05.04.2016
žalobca podával návrh na zastavenie exekúcie ako aj námietky v exekučnom konaní vedenom na
Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. 2Er/2758/2015.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2018 poukázal na to, že nie je možné aplikovať na zmluvu

o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto konaní nejde. Zmluvou o úvere
uzatváral veriteľ s dlžníkom pod obchodným menom J. T. UMON ako fyzickou osobou - podnikateľom
označeným IČOM: 30 409 748. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca vstupoval do právneho vzťahu so žalovaným na
základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania. Žalobca vo svojom

podaní nepreukázal účel poskytnutia peňažných prostriedkov, len tvrdil, že peňažné prostriedky na účel
podnikania nepoužil. Žalobca spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy riadne neodôvodnil a nepodložil
relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. Úver
si dlžník vzal za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O
spotrebiteľa ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania či

povolania. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho
vzťahu so žalobcom vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ,
nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.
6. Žalobca sa na nariadené pojednávanie nedostavil, predvolanie mal riadne a včas doručené,
neúčasť súdu neospravedlnil, o odročenie nepožiadal, splnomocnená zástupkyňa žalobcu predvolanie

mala riadne a včas doručené, neúčasť súdu neospravedlnila, o odročenie nepožiadala, žalovaný mal
predvolanie riadne a včas doručené, súdu doručil dňa 13.05.2019 ospravedlnenie na pojednávanie
nariadeného na 14.05.2019 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, o odročenie nepožiadal, a preto súd
vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, splnomocnenej zástupkyne žalobcu a žalovaného.
7. Strany sporu nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

8. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere uzavretou medzi dlžníkom - J. T. UMON, IČO: 30 409
748 a veriteľom - POHOTOVOSŤ s.r.o. zo dňa 31.07.2013, vystavenou zmenkou zo dňa 31.07.2013 na
sumu 2.124,42 eura vystaviteľom J. T. UMON, IČO: 30 409 748, rozsudkom Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 01.06.2015 sp. zn. SR09481/14, návrhom na začatie rozhodcovského konania doručenýmrozhodcovskému súdu dňa 09.10.2014, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovskou
zmluvou zo dňa 31.07.2013, prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere,
legendou k prehľadu práv, povinností a záväzkov, pokusom o zmier zo dňa 19.09.2014, výzvou na

žalobnú odpoveď zo dňa 02.02.2015, doručenkou na žalobcu k výzve na žalobnú odpoveď, uznesením
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 21.04.2015 o ustanovení náhradného rozhodcu, uznesením
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 21.04.2015 sp. zn. SR09481/14, doručenkou k predmetnému
uzneseniu na žalobcu, právoplatným rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.06.2015
sp. zn. SR09481/14, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2015, doručenkou na žalobcu ohľadne

doručenia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, výpisom zo Živnostenského registra na žalobcu ku
dňu 30.05.2017, návrhom na začatie rozhodcovského konania spísaného dňa 09.10.2014, písomnou
zmluvou o úvere zo dňa 31.07.2013, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozhodcovskou
zmluvou zo dňa 31.07.2013, zmenkou 409800568 zo dňa 31.07.2013, výpisom zo Živnostenského
registra na žalobcu zo dňa 26.01.2015, prehľadom práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere, legendou k prehľadu práv, povinností a záväzkov, výzvou na žalobnú odpoveď zo dňa

02.02.2015, doručenkou na žalobcu k výzve na žalobnú odpoveď, uznesením Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 21.04.2015 sp. zn. SR09481/14, doručenkou na žalobcu, právoplatným rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 01.06.2015 sp. zn. SR09481/14, doručenkou na žalobcu, potvrdením
Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 18.06.2015, výpisom zo Živnostenského registra na žalobcu
ku dňu 07.07.2017, výpisom zo Živnostenského registra na žalobcu ku dňu 10.10.2017, pokusom o

zmier zo dňa 19.09.2014, daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby na žalobcu za kalendárny
rok 2012, podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 2Er/2758/2015 a z
neho najmä žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zápisnicou spísanou pred súdnym
exekútorom dňa 25.11.2015, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.06.2015 sp. zn. SR
09481/14 s vyznačenou právoplatnosťou, zmenkou vystavenou vo Veľkom Ďure zo dňa 31.07.2013

(409800568), rozhodcovskou zmluvou zo dňa 31.07.2013, zmluvou o úvere zo dňa 31.07.2013,
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom zo Živnostenského registra na žalobcu zo dňa
25.11.2015, vydaným poverením pod č. 5402 1450 10 zo dňa 15.02.2016, návrhom na zastavenie
exekúcie doručené exekučnému súdu dňa 05.04.2016, námietkami proti exekúcii doručenými súdu dňa
08.04.2016, doručenkou na žalobcu s dátumom 29.03.2016.

9. Podľa § 40 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. (platného a účinného od 01.01.2015 do 30.06.2016)
tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka
rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak
a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,

alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo
b)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

10. Podľa § 40 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b).
11. Podľa § 40 ods. 3 Zákona č. 244/2002 Z. z. ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

12. Podľa § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa
odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom
v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.13. Podľa § 41 Zákona č. 244/2002 Z. z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.
14. Podľa § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii.

15. Podľa § 583 Občianskeho zákonníka k zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase,
dochádza len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
16. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
18. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná.
19. Súd na základe vykonaného dokazovania žalobu v celom rozsahu zamietol.
20. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že žalobca nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku v čase uvedenom v § 41 Zákona č. 244/2002 Z. z. (platného a účinného
od 01.01.2015 do 30.06.2016) o rozhodcovskom konaní. Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom
konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského

rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.
Zo zabezpečenej fotokópie z rozhodcovského konania, ktoré bolo vedené na Stálom rozhodcovskom
súde so sídlom 841 04 Bratislava, Karloveské rameno 6, sp. zn. SR09481/14 vyplýva, že rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu bol vydaný dňa 01.06.2015, pričom žalobca prevzal rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu dňa 09.06.2015. Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.06.2015

nadobudol právoplatnosť dňa 06.07.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca mohol podať žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote do 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku,
t. j. do 10.08.2015. Žaloba na Okresný súd v Leviciach o zrušenie rozhodcovského rozsudku
došla dňa 12.04.2016. Žalobca si neuplatnil podanou žalobou včas právo podať žalobu na zrušenie
rozhodcovského rozsudku, a preto mu toto právo zaniklo podľa § 583 Občianskeho zákonníka.

Neuplatnením práva v určenom čase (preklúzii) dochádza k zániku práva na základe dvoch právnych
skutočností:
a) uplynutím určitej (tzv. prekluzívnej alebo prepadnej) lehoty,
b) neuplatnením práva v tejto lehote ide o opomenutie oprávneného subjektu právo uplatniť - tzv.
omisívny právny úkon oprávneného.

21. Žalobca si neuplatnil právo na súde včas na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Následkom, že žalobcovi uplynula prekluzívna lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku,mázanásledok,žeprekludovanéprávonemožnožalobcovipriznať.Napreklúziusúdprihliada
z úradnej povinnosti (ex offo).
22. Žalobca ďalej počas konania poukazoval na to, že sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku

ako spotrebiteľ. Súd je toho názoru, že žalobca v úverovom vzťahu, ako aj vo vzťahu k zmenke
s dátumom vystavenia 31.07.2013 na zmenkovú sumu 2.124,42 (4098005) vystupoval ako fyzická
osoba - podnikateľ, a preto nie je dôvod, aby súd počas tohto súdneho konania vo vzťahu k žalobe
žalobcu pristupoval ako k spotrebiteľovi. Žalobca zmluvu o úvere s veriteľom POHOTOVOSŤ s.r.o. dňa
31.07.2013 uzatváral ako fyzická osoba - podnikateľ J. T. UMON, IČO: 30 409 748, pričom podpisom

na úverovej zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Rovnako
aj na zmenke vystavenej dňa 31.07.2013 je uvedený ako vystaviteľ fyzická osoba - podnikateľ J. T.
UMON, IČO: 30 409 748. Z výpisu zo Živnostenského registra na žalobcu je zrejmé, že v období,
keď podpisoval zmenku ako aj zmluvu o úvere, podnikal pod obchodným menom J. T. UMON, s
miestom podnikania 935 34 Veľký Ďur, Lúčna 563/28, IČO: 30 409 748. Z vykonaných dôkazov je

zrejmé, že dňa 31.07.2013 uzatvoril veriteľ ako žalovaný s dlžníkom - žalobcom zmluvu o úvere č.
409800568, ktorým bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.000 eur. Zmluva o úvere je absolútnym
obchodom, bola uzavretá s dlžníkom ako podnikateľom v zmysle Obchodného zákonníka, a preto je
potrebné posudzovať vzťah ako obchodnoprávny a nie ako spotrebiteľský. Dlžník - žalobca nemienilpoužiť peňažné prostriedky na súkromnú spotrebu, a preto nie je spotrebiteľom. Uplatnenie právnych
noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je v danom prípade náležité. Žalobca sa počas konania bránil
a uvádzal, že úver, ktorý mu bol poskytnutý, nebol mu poskytnutý na podnikanie, ale bol poukázaný

na účet jeho manželky, pretože ako podnikateľovi sa mu nedarilo a potreboval peňažné prostriedky
na pokrytie potrieb rodiny. Z listinných dôkazov ale je zrejmé, že úverovú zmluvu žalobca uzatváral
ako podnikateľ a prehlásil, že finančné prostriedky, ktoré sú mu poskytnuté veriteľom, sú poskytnuté
na výkon podnikania. Rovnako žalobca aj vo vzťahu k vystavenej zmenke vystupuje ako fyzická
osoba - podnikateľ. Žalobca ničím nepreukázal opak, to znamená, aby súd posudzoval úverový vzťah,

zmenkový vzťah ako spotrebiteľský. Žalobca predložil súdu iba daňové priznanie za kalendárny rok
2012, pričom súd pripomína, že takáto listina je irelevantná, nakoľko zmluva o úvere bola uzatváraná
až dňa 31.07.2013 a zmenka bola vystavená dňa 31.07.2013, to znamená, že poskytnutie úveru sa ani
nemohlo premietnuť do daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - žalobcu, za kalendárny
rok 2012.
23.Jepotrebnépoukázaťnato,žežalobcasanikdynapojednávanienedostavil,pričomprostredníctvom

splnomocnenej zástupkyne dňa 06.11.2017 na pojednávaní sa bránil tým, že nie si je istý, či zmenku
žalobca podpisoval. Žalobca ale mal možnosť sa dostaviť na súd a vyjadriť sa k tomu, či zmenku
vystavenú dňa 31.07.2013 podpísal, a tiež zmluvu o úvere. Žalobca počas konania nikdy netvrdil, že tieto
listiny nepodpísal, a túto skutočnosť neuvádzal ani v žalobe, z uvedeného dôvodu súd obranu žalobcu
v tejto časti považoval za účelovú.

24. Vzhľadom k tomu, že súd počas konania neprihliadal na spotrebiteľské právo, tak neprihliadal ani na
ustanovenie § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, kde v § 46 ods. 3 sa uvádza, že ak bol podaný návrh na začatie exekúcie,
môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného
predpisu aj v exekúcii. Vzhľadom k tomu, že súd mal za to, že zmenkový vzťah, ako aj úverový vzťah, je

vo vzťahu k žalobcovi nie na báze spotrebiteľa, aplikácia ustanovenia § 46 ods. 3 Zákona č. 335/2014
Z. z. ohľadne posudzovania včasnosti žaloby, nie je možné posudzovať podľa citovaného ustanovenia.
Vzhľadom k tomu, že súd neposudzoval daný právny vzťah vo vzťahu k žalobcovi ako k spotrebiteľovi,
žalobca sa mohol domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku len z dôvodov § 40 ods. 1 písm. a)
Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca počas konania nepreukázal, že by boli

dôvody na podanie žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z..
25. Súd pripomína, že žalobca spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy riadne neodôvodnil a nepodložil
relevantnými dôkazmi, pričom dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva práve na jeho strane. Každý,
kto niečo v konaní tvrdí, je povinný preukázať. Žalobca sa na pojednávania nedostavoval, pričom
nepredložil žiadnu relevantnú listinu o tom, že je náležité aplikovať na daný právny vzťah spotrebiteľské

právo, a tiež ani týmto smerom nenavrhol žiadne dokazovanie.
26. Žalobca tvrdil, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná a nebola mu vysvetlená. Žalobca podpisoval
rozhodcovskú zmluvu dňa 31.07.2013 ako podnikateľ - fyzická osoba, pričom rozhodcovská zmluva
bola uzavretá podľa § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu
rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne podľa ustanovenia § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z.

o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva je obsiahnutá na samostatnej listine. Rozhodcovská
zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak ide o samostatný dokument, ktorý
bol osobitne podpísaný tak žalobcom, ako aj žalovaným. Žalobca v čase uzatvárania rozhodcovskej
zmluvy nemal k obsahu rozhodcovskej zmluvy žiadne výhrady, s rozhodcovskou zmluvou sa riadne
oboznámil, jej ustanoveniam porozumel, a túto skutočnosť potvrdil vlastnoručným podpisom. Zároveň

žalobca vyhlásil, že bol pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučený o dôsledkoch jej
uzavretia, pričom pripojil svoj vlastnoručný podpis. Žalobca tieto okolnosti žiadnym spôsobom nevyvrátil
a ani týmto smerom nenavrhol žiadne dokazovanie. Z fotokópie spisu rozhodcovského súdu - Stáleho
rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 6 pod sp. zn. SR09481/14 nevyplýva,
že by účastník namietal v konaní pred rozhodcovským súdom dôvody zrušenia rozhodcovského

rozsudku, ktoré sa uvádzajú v § 40 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, pričom v ustanovení § 40 ods. 4 Zákona č. 244/2002 Z. z. sa uvádza, že na dôvody zrušenia
rozhodcovskéhorozsudkupodľaodseku1písm.a)súdneprihliadne,akichúčastníknenamietalvkonaní
pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
27. Súd poukazuje na to, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní môže byť úspešná, ak dôjde ku kumulatívnemu splneniu, ktoré predpokladá
zákonvustanovení§40ods.1písm.a)apísm.b)zákonač.244/2002Z.z..Toznamená,žeakabsentuje
čo len jeden dôvod uvádzaný v ustanovení § 40 ods. 1 písm. a) účinok zamýšľaný s žalobou o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nenastane.28. S poukazom na vykonaný skutkový stav súd žalobu zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 %.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. O výške trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (127 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.