Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/41/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010362
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010362.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na verejnom zasadnutí konanom 11. júna 2020 prejednal
odvolanie podané obžalovaným K. X. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/128/2019
z 18.2.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného K. X. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/128/2019 z 18.2.2020 bol obžalovaný K. X. uznaný
za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., s
poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

Dňa 2.5.2019 v čase okolo 11:26 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. VW CARAVELLE ev. č. TS
472 BG v obci Podbiel, okr. Tvrdošín, pričom počas cúvania z miestnej komunikácie - parkoviska pred
predajňou COOP JEDNOTA č. 197 smerom k ceste č. I/59, nevenoval dostatočnú pozornosť situácii za
vozidlom a cúvanie si nezabezpečil pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby, v dôsledku čoho
zadnou časťou vozidla narazil do chodca I. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v tom čase stál na krajnici cesty č.
I/59 a to na začiatku priechodu pre chodcov, na čo došlo k pádu jeho na zem, čím poškodený I. Q. utrpel
zlomeninu vonkajšieho členka vpravo typu Weber B bez posunu kostných úlomkov, podvrtnutie pravého
ramenného kĺbu, tržnú ranu nosa a pomliaždenie spánkovej oblasti hlavy vpravo s dobou liečenia v
trvaní 11 týždňov, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 1, 2 písm. a), § 4 ods. 1 písm. c), e), ods. 2 písm. h)
a § 22 ods. 2, 3, 4 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), n) Tr. zák.,
na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu
v trvaní 14 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák., súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel akéhokoľvek druhu vo výmere 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o treste, podal riadne a včas odvolanie obžalovaný K. X.. V
písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že či vôbec ide o prečin s poukazom na § 10 ods. 2
Tr. zák. V posudzovanom prípade obžalovaný pri cúvaní rýchlosťou cca 5 km/hod po kontrole spätných
zrkadiel zadnou časťou vozidla narazil do chodca, ktorý stál na krajnici na začiatku prechodu pre
chodcov. Nesúhlasí so záverom, že výlučne svojím správaním zavinil nehodu a spôsobil zranenia
poškodenému. Závery znaleckého posudku znalca Ing. Rabčana č. 66/2019 pod bodmi 12, 13, kde
výslovne znalec uvádza, že vodič necúval na prechode pre chodcov a vodič vozidla mohol dopravnej
nehode zabrániť tak, že by si pred začiatkom cúvania skontroloval situáciu za vozidlom nielen cez
vonkajšie spätné zrkadlá, v ktorých chodca za vozidlo nevidel, ale aj cez vnútorné spätné zrkadlo,

kde by videl chodca stojaceho za vozidlom. Poistnú udalosť v súvislosti s dopravnou nehodou oznámil
dňa 7.6.2019 KOOPETATIVA poisťovni. Ku skutku sa priznal v plnom rozsahu a bez výhrad. Svoje
konanie oľutoval, vykonal všetky nevyhnutné opatrenia na náhradu škody. Na hlavnom pojednávaní
urobil vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Dňa 24.1.2020 na Okresnú prokuratúru
v Námestove podal návrh na schválenie zmieru, návrh na začatie konania o dohode o vine a treste,
návrh na podmienečné zastavenie trestného stíhania. Uviedol tiež, že je živnostník vykonávajúci živnosť,
v rámci ktorej každodenne preváža zamestnancov a stavebný materiál na miesto výkonu stavebných
prác v rámci celého územia Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní o uložení trestu podľa jeho názoru
okresný súd nepostupoval v súlade so zásadami ukladania trestov uvedených v § 34 Tr. zák. Ak možno
páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne)
naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v
prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. por., keďže obžalovaný neodvolateľne prijal
všetky právne účinky uznania viny dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané
rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Uložený trest zákazu činnosti považuje vzhľadom
na túto skutočnosť za neprimerane prísny. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o
treste zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por.
Odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por. a nedošlo k vzdaniu
sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto
odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

K výroku o vine

Treba stručne pripomenúť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom Námestovo
konanom 18.2.2020 urobil vyhlásenie o priznaní viny ku súdenému skutku podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Tr. por. (č.l. 184-187), čím sa vzdal práva na prerokovanie svojej veci pred nestranným a nezávislým
súdom na hlavnom pojednávaní v časti prieskumu správnosti skutkových zistení obžaloby. Uvedeným
vyhlásením obžalovaný súčasne prejavil súhlas, že mu súd uloží trest bez dokazovania viny. Logickým
dôsledkom rozhodnutia súdu prvého stupňa o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, bol aj ďalší
postup súdu, keď nevykonal dokazovanie v rozsahu priznanej viny.

Nakoľko na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom nebolo vykonané dokazovanie súvisiace so
skutkovými zisteniami obžaloby, nemohol ani krajský súd ako súd odvolací preskúmavať, zasahovať,
meniť, či spochybňovať skutkové zistenia a závery súdu prvého stupňa prezentované vo výroku o vine
v napadnutom rozsudku.

Krajský súd bol však povinný preskúmať zákonnosť postupu okresného súdu v súvislosti s jeho
rozhodnutím o prijatí vyhlásenia obžalovaného. V tomto smere nezistil odvolací súd žiadne pochybenia.

K výroku o treste

Pri rešpektovaní obmedzeného revízneho princípu v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. sa predmetom
odvolacieho prieskumu stal výrok súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému. Po splnení
preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Krajský súd sa po preskúmaní obsahu spisu stotožnil so záverom okresného súdu, pokiaľ ide o
druh a výmeru trestu, ktorý za súdenú trestnú činnosť uložil obžalovanému a neosvojil si argumenty
obžalovaného o neprimeranosti uloženého trestu okresným súdom z hľadiska jeho prísnosti. Odvolací

súd, na rozdiel od obžalovaného, trest odňatia slobody aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel uložený okresným súdom, nepovažuje za neprimeraný.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom
trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa
(retribúcia).

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák., pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto
trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba
osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Podľa názoru krajského súdu súd prvého stupňa pri rozhodovaní o treste zohľadnil všetky rozhodné
okolnosti a príslušné zákonné ustanovenia. Trest bol ukladaný v zmysle zásad pre ukladanie trestov
prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Krajský súd v zmysle vyššie uvedených právnych úvah s prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zák. (tzv.
prevahu poľahčujúcich okolností), zistil, že okresný súd uložil obžalovanému zákonný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 14
mesiacov. Za zákonný považuje aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 18
mesiacov, teda v prvej polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru krajského súdu
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody len v kombinácii s trestom zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel, ktorý patrí k najúčinnejším prostriedkom ochrany bezpečnosti cestnej premávky,
splní účel trestu vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák. Tým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, zabránenie odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a priviesť ho k tomu,
aby viedol riadny život, pričom uložený trest má správne výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti. Účelom trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá je tiež dočasné vyradenie páchateľa
trestného činu z možnosti vykonávať túto činnosť.

V okolnostiach danej veci odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný svojím nedbanlivostným
konaním spôsobil poškodenému I. Q. zranenia: zlomeninu vonkajšieho členka vpravo typu Weber B
bez posunu kostných úlomkov, podvrtnutie pravého ramenného kĺbu, tržnú ranu nosa a pomliaždenie
spánkovej oblasti vpravo s dobou liečenia v trvaní 11 týždňov. Uvedené zranenia podľa záverov
znaleckého posudku MUDr. Jána Jelenčíka majú povahu ťažkej ujmy na zdraví v zmysle § 123 ods.

3, ods. 4 Tr. zák. Dopravnú nehodu zavinil výlučne obžalovaný svojou nezodpovednou jazdou, bez
akéhokoľvek spoluzavinenia zo strany poškodeného, ktorý stál na začiatku priechodu pre chodcov a
ktorý nemohol nehode zabrániť. V evidenčnej karte vodiča má obžalovaný celkom 12 záznamov za
priestupky na úseku cestnej premávky, z toho v ôsmich prípadoch za prekročenie rýchlosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že obžalovaný je osobou, ktorá opakovaným
páchaním priestupkov v cestnej doprave ukázala svoju nespoľahlivosť a nespôsobilosť na vedenie
motorových vozidiel. U obžalovaného nejde o ojedinelé porušenie dopravných predpisov, ale o
opakované nezodpovedné pristupovanie k plneniu si povinností vodiča. Je nepochybné, že obžalovaný
patrí medzi nedisciplinovaných vodičov. Sankcie uložené dopravným inšpektorátom za dopravné
priestupky, neboli pre neho dostatočným poučením a i napriek tomu sa opäť dopustil protiprávneho
konania na úseku cestnej premávky. V okolnostiach danej veci podľa názoru krajského súdu v prípade
obžalovaného neprichádzala do úvahy miernejšia výmera trestu zákazu činnosti, resp. neuloženie trestu
zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, čoho sa domáhal v písomných dôvodoch svojho odvolania.
Krajský súd zároveň konštatuje, že nezistil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu podľa ustanovenia
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (per analogiam), aplikáciu ktorého obžalovaný navrhol vo svojom
odvolaní.

V závere krajský súd akademicky poukazuje na skutočnosť, že s ohľadom na množstvo spáchaných
priestupkov na úseku cestnej premávky (celkom 12) obžalovanému nemožno priznať poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. spočívajúcu v tom, že pred spáchaním trestného činu viedol
riadny život, pretože uvedenú okolnosť je možné priznať v prípade, ak páchateľ dodržiaval právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu aj voči
spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku,
ani v zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Krajský súd uzatvára, že pri ukladaní trestu bol porušený zákon v prospech obžalovaného, avšak toto
pochybenie prvostupňového súdu vzhľadom k tomu, že odvolanie podal iba sám obžalovaný (vo svoj
prospech) nebolo možné napraviť pri rešpektovaní zásady zákazu „reformatio in peius".

Odvolací súd preskúmal správnosť konania, ktoré predchádzalo napadnutým výrokom rozsudku, a
nezistil žiadne pochybenie. Nezistil ani chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a ktoré by boli takej
povahy, že by odôvodňovali po právoplatnosti rozsudku podanie mimoriadneho opravného prostriedku,
a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 10. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.