Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710215066
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1710215066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: N.. Y.Á. U.,
B.. XX.X.XXXX, X. Š. XX, zastúpený Mgr. Jurajom Vlkovičom, advokátom, so sídlom Tomášikova
26, Bratislava a žalovaného: Y. P., B.. X.X.XXXX, X. Š. XX, zastúpený JUDr. Jánom Mišurom, PhD.,
advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10C/375/2010-272 zo dňa 16.2.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca (po zmene žalobného
petitu na č.l. 105) domáhal voči žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek verbálnych urážok a
nepravdivých výrokov voči jeho osobe, akýchkoľvek znevažujúcich gest smerujúcich voči jeho osobe;
písomného a verejného ospravedlnenia za všetky urážlivé, neslušné a nepravdivé výroky a tvrdenia
vyslovené na jeho osobu a na osobu jeho manželky N.. T. U. dňa 8.9.2009 a dňa 22.3.2010 a za
prejavy znevažujúcich gest voči jeho osobe spočívajúce v odhaľovaní a vystrkovaní zadnej časti tela

dňa 8.9.2009 a zaplatenia nemajetkovej ujmy 2.000 eur. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy
konania v plnom rozsahu.

2. V dôvodoch napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ohľadom zisteného skutkového stavu uviedol,
že sporové strany sú susedmi, ktorí od mája 2007 riešia nezhody súvisiace s realizovaním stavby
žalobcom, a to aj na úrovni obce ako stavebného úradu, ale bezvýsledne. Žalobca viackrát (zvukovo
a obrazovo) zaznamenal žalovaného ako páli seno a nadáva na neho, pričom je presvedčený, že

tento ho zadymuje len vtedy, ak dym pomocou vetra veje do ich záhrady. Podľa súdu prvej inštancie
žalovanýspochybňujelegálnosťstavebnýchúpravžalobcuažalobcovizasprekážanevhodnésprávanie
zo strany žalovaného. Žalobca tvrdí, že žalovaný svojim vulgárnym správaním, ktoré zaznamenal, a
ktoré sa malo opakovať formou čiastkových útokov, zasiahol do jeho osobnostných práv, a to konkrétne
do práva na ochranu ľudskej dôstojnosti, občianskej cti (zmena postoja obyvateľov obce voči jeho
osobe), ako aj do jeho práva na ochranu súkromia (zlé vzťahy s manželkou, manželka s ním nechce
bývať, ani syn sa nechce o nich v starobe postarať, pretože nechce bývať v susedstve so žalovaným,

pravdepodobne z dôvodu zadymovania). Pokiaľ ide o inkriminované zvukové záznamy, súd prvej
inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že prvý zvukovoobrazový záznam incidentu sa mal odohrať
na priľahlom poli susediacom so záhradami oboch sporových strán, je na ňom viditeľná osoba, ktorú
možno identifikovať ako osobu žalovaného žalovaný, ktorý hrabe na poli, pričom z poľa sa dymí,súčasne nadáva na osobu žalobcu a používa pritom výrazy ako: „kokot lampasácky, východniarsky
zlodej, riť mi foť (pričom táto osoba sa do kamery otrčila zadkom), aj tú piču svätú, čo chodíte do kostola,
vyjebané, podvodnícky zlodej, kariérny diplomat, ešte tu v Š. nebolo takého, také hovädo tu nebolo, čo

si všetko fotí a kameruje .....“. Súd prvej inštancie zo záznamu vyvodil, že zaznamenávaná osoba je
vo veľkom rozrušení, pričom žalobca ako osoba vyhotovujúca záznam je pokojná, neprejavuje žiadne
emócie, s nadhľadom, s dlhými prestávkami čakajúc, kým osoba na zázname dokončí monológ sa
zapája nasledovnými vyhláseniami: „porušujete zákon a ešte ma urážate, ste vulgárny človek, pána
P. urážate aj moju manželku, vám neprísluší hodnotiť čo som urobil. Vy mi zadymujete môj pozemok,

porušujte zákon, ja som sa Vám ospravedlnil, Vy ste strašne vulgárny.“ Z druhého záznamu incidentu,
ktorý sa mal odohrať na priľahlom poli susediacom so záhradami oboch strán súd prvej inštancie zistil,
že je na ňom viditeľná identická osoba ako na prvom zázname, v tom istom odeve a na tom istom
mieste, ktorá vyslovuje nadávky typu : „smradľavý východniarsky kokot, môžeš sa hanbiť, že si došiel z
východu“. Z tretieho záznamu incidentu, ku ktorému došlo na priľahlom poli susediacou so záhradami
oboch strán je viditeľná identická osoba vyslovujúca nadávky typu: „hovädo lampasácke, jaká kurva, len

tak ďalej vyjebanec, len si ma foť, každý ťa pozná“, atď., pričom zaznamenávaná osoba je vo veľkom
rozrušení, osoba vyhotovujúca záznam je pokojná bez emócii, s dlhými prestávkami čakajúc, kým osoba
na zázname dokončí monológ sa zapája nasledovnými vyhláseniami: „Ja som si svoje odrobil. L. P., ja
som diplomat“, (reakcia osoby na zázname: „ ty si bol kokot nie diplomat, diplomat musí mať charakter“).
Zo štvrtého videozáznamu incidentu, ktorý sa stal na zadymenej záhrade žalobcu, je viditeľná záhrada

a mierne zadymenie. Z piateho záznamu incidentu, ku ktorému malo dôjsť na záhrade žalobcu v
blízkosti stodoly v mieste susediacom s pozemkom žalovaného, je viditeľný neoplotený priestor, na
ktorom pravdepodobne žalovaný pri pálení vystrkuje holú zadnú časť tela osobe vykonávajúcej záznam.
Z dôvodu silného vetra nie sú dostatočne počuteľné ústne prejavy, súd zachytil len prejavy osoby
vystrkujúcej zadnú časť tela „nemá inakšiu robotu ako fotiť, ešte foť! na! Nech sa páči lampasák!“. Osoba

vykonávajúca záznam (žalobca) je takmer celý čas ticho, pokojne zaznamenáva a pravdepodobne
len utrúsi (na výzvu zaznamenávaného nech si ho fotí) „dobre“. Zo šiesteho a siedmeho záznamu
incidentu, ktorý sa mal odohrať na záhrade žalobcu v blízkosti stodoly v mieste susediacom s pozemkom
žalovaného nie sú viditeľné žiadne osoby ktoré možno identifikovať, osoba vykonávajúca záznam
(žalobca) zaznamenáva osobu ťažko viditeľnú za plotom a jej zvukové prejavy: „kokot lampasácky, také

kurvytueštenebolivŠ.,tysikokotajsosvojouženouapod.“,pričomtátopokojnýmhlasomuvádza:„Nič
som tu nerobil nelegálne. Podajte na mňa sťažnosť. Urážate. Nič nebolo pretlčené“. Z ôsmeho záznamu
incidentu, ktorý sa mal odohrať podľa vyjadrenia žalobcu na záhrade žalobcu v blízkosti stodoly v mieste
susediacom s pozemkom žalovaného, je identický obraz ako v prípade šiesteho a siedmeho záznamu s
tým, že na zázname možno identifikovať žalovaného ako spoza plotu vystrkuje na osobu vyhotovujúcu

záznam (žalobca) holé pozadie. Konverzácia prebieha obdobne ako pri predchádzajúcich záznamoch,
t.j. osoba pripomínajúca žalovaného je krajne rozrušená a nadáva, osoba vyhotovujúca záznam je
pokojná, vytrvalo zaznamenáva prejavy osoby pripomínajúcej žalovaného (ktorého na zázname vidieť
prerývane) ako: „Si hovädo, tu ešte taký nebol. Chuj lampasácky. Len to foť ty hovädo. Východniarsky
zlodej, len kradnúť si došiel ty hovädo. Sviňa akej tu na Š. ešte nikdy nebolo. Požičať - nevrátiť. Ty

sviňa len tu kradneš. Falšuje doklady. Chrapúň! Vajčák! Kokot! Ten to natáča.“ Osoba vyhotovujúca
záznam je pokojná a pomedzi nadávky uvádza vyrovnaným hlasom: „Nič tu nebolo pretlčené. L.. P., ste
vulgárny človek. Ak máte pochybnosti zažalujte ma. Zavolajte políciu, starostku. Pošlite mi svoje výhrady
doporučeným listom. Vaše argumenty nie sú ničím podložené. Zavolajte si geodeta, keď to premeria dá
za pravdu mne. Nerozprávajte vulgárne“.

3. Za tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 11, § 12 ods. 1, § 13 ods. 1, 2, 3 Obč. zák., čl. 16
ods. 1 a čl. 19 ods. 1, 2 Ústavy SR, § 118a ods. 1, 2 O.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba
na ochranu osobnosti žalobcu nie je dôvodná tak z roviny hmotnoprávnej, ako aj procesnoprávnej.
Pokiaľ sa jedná o petit, ktorým mal súd zaviazať žalovaného zdržať sa akýchkoľvek verbálnych urážok

a nepravdivých výrokov voči osobe žalobcu a taktiež prejavov a znevažujúcich gest smerujúcich voči
osobe žalobcu, tento je podľa názoru súdu prvej inštancie nevykonateľný pre neurčitosť, nakoľko z jeho
koncepcie nie je možné presne vymedziť akých činov sa má žalovaný zdržať, pričom hmotnoprávnou
podmienkužalobynaupustenieodneoprávnenýchzásahov je,abytentoneoprávnenýzásahminimálne
v dobe podania žaloby trval, prípadne aby existovalo bezprostredné nebezpečenstvo (hrozba) jeho

uskutočnenia, či opakovania v budúcnosti. V priebehu konania nielenže uvedené nebolo preukázané,
avšak žalobca uvedené de facto ani netvrdil, a žiadnym spôsobom nenamietal, či nerozporoval tvrdenie
žalovaného, že kontakt so žalobcom vôbec nevyhľadáva. Pokiaľ ide o ďalšiu časť žalobného petitu,
ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na písomné a verejné ospravedlnenie sa žalobcovi za všetkyurážlivé, neslušné a nepravdivé výroky a tvrdenia vyslovené na jeho osobu a na osobu jeho manželky,
a to aj ohľadom skutkov, ku ktorým malo dôjsť dňa 8.9.2009 a 22.3.2010, ani tejto nemohol súd
prvej inštancie vyhovieť dôvodiac, že žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom by mal žalovaný toto

verejnéospravedlnenierealizovať,apretonavrhovanýpetitnemáprávnyzákladajenevykonateľný.Súd
prvej inštancie ďalej uzavrel, že zvukovoobrazové záznamy, ktoré mali preukazovať neoprávnený zásah
žalovaného do osobnosti žalobcu boli vyhotovené žalobcom, pričom tento neuviedol, či ich vyhotovil
so súhlasom žalovaného podľa § 12 ods. 1 Obč. zák. V týchto zvukovoobrazových záznamoch nie sú
zaznamenané začiatky potýčok, pravdepodobne je v nich zaznamenaný žalovaný, ktorého nadávanie

si žalobca pokojne nahráva. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že žalobca bol súdiac podľa
jeho hlasu a spôsobu držania kamery pri vyhotovovaní záznamov veľmi pokojný, čo posúdil ako ostrý
rozpor s jeho výpoveďou (žalobca vypovedal, že bol pri vyhotovovaní záznamov rozrušený). Uvedené
podporuje aj samotný obsah záznamov, ktorý skôr navodzuje dojem, že žalobca nahrával (v prípade
prvých troch záznamov) žalovaného pri pálení sena tak, aby ho žalovaný videl, čakajúc na jeho reakcie.
Na záznamoch nie sú viditeľné žiadne iné osoby, ktoré by s výnimkou manželky žalobcu (ktorá sa

evidentne nachádza na zázname č. 3), boli prítomné pri týchto incidentoch. Súd prvej inštancie preto
uzavrel, že uvedené incidenty, vrátane tých, o ktorých žalobca v rozpore so zisteným skutkovým stavom
tvrdil, že sa stali 8.9.2009 a 22.3.2010, sa udiali len medzi žalobcom a žalovaným, mali charakter
súkromnej susedskej hádky odohrávajúcej sa v záhradách sporových strán (cez plot), či v blízkosti ich
obydlia, a preto sa nemohli žiadnym spôsobom dotknúť občianskej cti, či ľudskej dôstojnosti žalobcu.

Napriek tomu, že žalobca tvrdil, že vulgárne nadávky bolo počuť aj v neďalekých záhradách, čo malo
za následok zníženie jeho vážnosti v obci, uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom dôkazne nepreukázal,
keď nežiadal v tomto smere vypočuť žiadnych svedkov - obyvateľov obce, ktorí by dosvedčili, že
susedský spor medzi stranami ovplyvnil ich verejnú mienku na jeho osobu. Manželka žalobcu je jeho
blízkou osobou, táto síce dosvedčovala tvrdenie žalobcu, ale bez adekvátnej dôkaznej sily, svedok W.

uviedol, že ani raz nebol pri incidente medzi stranami, len raz videl, že sa strany sporu nepozdravili,
svedok X. bol pri jednej hádke, počul ako žalovaný asi 3-4 min. nadával na žalobcu, avšak ako sám
uviedol, hneď ako prišiel za stranami, žalovaný s tým prestal. Podľa súdu prvej inštancie na preukázanie
zásahu do osobnostných práv v rovine, akú žalobca žiada, je nutné nielen tvrdiť, že tieto hádky počuli
nezainteresovaní obyvatelia obce, ale je nutné aj dokázať, že tieto hádky (ak ich obyvatelia obce počuli),

boli spôsobilé zasiahnuť do cti a ľudskej dôstojnosti žalobcu. Uvedenú podmienku úspechu v spore na
ochranu osobnosti však žalobca nepreukázal. Všeobecná vedomosť obyvateľov obce o spore medzi
žalobcomažalovanýmsamaosebe nepreukazujezníženiejehodôstojnosti,čiobčianskejcti. Argument
žalobcu, že jeho zníženú dôstojnosť v obci má preukazovať neochota spoluobčanov obce podporiť jeho
návrh na umiestnenie sochy, nemožno bez ďalšieho vyhodnotiť inak ako jeho subjektívny pocit, ktorý so

správaním žalovaného nemusí mať nič spoločné. Žalobca rovnako nepreukázal žiadnymi podpornými
dôkazmi svoje tvrdenie, že konflikty so žalovaným mali zhoršiť jeho vzťahy s manželkou, ktorá s ním
odmieta bývať v susedstve žalovaného a mali za následok rozhodnutie syna žalobcu, že nechce dom
v susedstve žalobcu a teda že nebude môcť doopatrovať žalobcu a jeho manželku tak ako pôvodne
plánovali. Dodal, že tvrdenia žalobcu, že „ žalovaný páli len vtedy, keď dym ide k nemu“, resp. že

„žalovanýnaschváldymilapokazilrodinnúoslavu“,„donútilhozvesiťprádlo“saméosebeneodôvodňujú
aplikáciu ust. § 11 Obč. zák. Keďže súd prvej inštancie nemal na podklade vykonaného dokazovania
preukázaný neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcu, za nedôvodný vyhodnotil aj uplatnený
nárok na nemajetkovú ujmu 2.000 eur.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a plne procesne
úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol odvolaciemu súdu, aby ho zmenil
tak, že žalobe vyhovie a súčasne aby prípadné časové disproporcie týkajúce sa protiprávneho konania

žalovaného upravil v súlade s vykonaným dokazovaním. Namietal formalistický prístup súdu prvej
inštancie pri posudzovaní žalobného petitu a jeho nevykonateľnosti, keď mu vytkol, že v súlade s
vykonaným dokazovaním petit žaloby sám neupravil. Ďalej dôvodil tým, že aj keď v konaní bolo
preukázané, že je možné meniť údaje vo vlastnostiach jednotlivých súborov (videozáznamov), nemení
to nič na tom, že na týchto záznamoch sú zachytené udalosti, ktoré sa skutočne udiali, a ktoré mali byť

podstatou súdnej úvahy; samotný dátum udalosti môže mať podstatný význam len z pohľadu posúdenia
dôvodnosti vznesenej námietky premlčania, ktorá však v tomto prípade vznesená nebola. Žalobca
ďalej vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k neoprávnenému zásahu do jeho
osobnostných práv, pretože mu ako oprávnenému subjektu stačí preukázať objektívnu spôsobilosťtakéto ohrozenie privodiť. Podľa žalobcu nie je podstatné miesto, na ktorom dochádzalo k zásahom
jeho do osobnostných práv, pretože je zrejmé, že intenzita prejavu žalovaného na adresu žalobcu bola
taká extrémna, že tieto prejavy nielen mohli počuť ale aj počuli tretie osoby, čo vyplýva zo svedeckej

výpovede svedka X., U. Z. H. U. G.. Svedkyňa Z. pred súdom vypovedala, že žalovaný vulgárne napádal
žalobcuajpredposlancami,navyšetátosvedkyňauviedla,žebolaosobneprítomnáprijednomincidente
v súvislosti so stavebným konaním, kde sa vtedy nachádzali aj iné osoby ako žalobca a žalovaný. V
súvislosti so svedkom G. žalobca poukázal na tú časť jeho svedeckej výpovede, z ktorej vyplýva, že
na svojom pozemku počul verbálny prejav žalovaného z jeho záhrady. Vzhľadom na obsah zásahov

žalovaného je celkom logické, že požiadavka súdu prvej inštancie na určitosť žalobného petitu nie je
opodstatnená. Ak by boli v petite uvedené všetky vulgarizmy a osočovania, ktorým žalovaný častoval
žalobcu, prípadný vyhovujúci výrok rozsudku by bol nepublikovateľný. Žalovaný totiž napádal žalobcu
takým spôsobom, ktorý by nemal byť spojený s konaním žiadnej civilizovanej osoby. Vzhľadom na
uvedené má žalobca za to, že v danej veci uniesol dôkazné bremeno tvrdenia a jeho žaloba je dôvodná.

6. Žalovaný vo vyjadreniu k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a
navrhuje ho potvrdiť. K odvolacej argumentácii žalobcu uviedol, že ak by výrok rozsudku o povinnosti
zdržať sa ďalších zásahov mal povahu podkladu pre súdny výkon rozhodnutia, je potrebné, aby rušivé
činy v ňom boli presne popísané. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že žalovaný mal napádať žalobcu
a jeho manželku už od júla 2007 a v tejto činnosti mal pokračovať, namietal, že prítomnosť žalobcu

nikdy nevyhľadával, pričom v konaní nevzišlo najavo nič, čo by umožňovalo vyhovieť uplatňovanému
negatórnemu nároku. Žalovaný od počiatku namietal všetky incidenty, o ktorých žalobca hovoril a
podstata jeho obrany spočívala v tom, že žalobca si vymýšľa dátumy rôznych výmen názorov a žiadne
incidenty, o ktorých žalobca hovoril sa nemohli stať jednak v časoch ním uvádzaných a jednak mimo
rámca susedských sporov, ktoré medzi stranami sporu existujú a existovali, s čím sa súd prvej inštancie

riadne vysporiadal v bode 45 odôvodnenia rozsudku. K argumentácii žalobcu, že súd mal upraviť
jeho žalobný petit, nevedno v akej podobe, dodal, že súd tu nie je nato, aby nahrádzal bremeno
tvrdenia na strane žalobcu a z titulu svoje nestrannej pozície nemôže nahrádzať povinnosti žalobcu,
zastúpeného advokátom. Žalobca od začiatku opomínal koncentráciu konania, ktorá vyplývala z ust. §
118a pôvodného O.s.p., po uplatnení riadnej procesnej obrany žalovaného začal meniť žalobný petit a

uvádzať iné dátumy tvrdených incidentov. Dodal, že ak nemá byť v konaní porušené právo žalovaného
na spravodlivý súdny proces, musí od počiatku a osobitne v tomto type konania vedieť, proti čomu sa
má brániť, a nie je možné, aby sa niekedy v priebehu dotknutého konania ukázalo, že sa vlastne mal
brániť proti niečomu inému.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s nosnými dôvodmi napadnutého rozsudku a konštatuje ich správnosť

(§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť správnosť pre vec
podstatných skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu, správne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdil.

9. K odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobcu v konaní zaťažovalo dôkazné

bremeno preukázať, že konkrétnym označeným konaním žalovaného nastal protiprávny zásah do jeho
osobnostných práv, a že tento zásah bol objektívne spôsobilý privodiť mu ujmu na právach chránených
v ust. § 11 Obč. zák. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo domáhať sa ochrany podľa
ust. § 11 Obč. zák. a znášať súdom uložené sankcie, musia byť obe náležitosti splnené súčasne.
O objektívnu spôsobilosť vyvolať tieto následky však nejde vtedy, ak došlo k zásahom len medzi

dvoma osobami, mimo verejnej sféry. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, najmä z predložených
zvukovoobrazových záznamov, k žalobcom tvrdeným zásahom došlo len medzi sporovými stranami
na pozemku žalobcu alebo žalovaného, bez prítomnosti verejnosti, naviac, išlo o zásahy vyvolané aj
konaním žalobcu vyhotovovaním obrazových záznamov žalovaného. Za spôsobilý zásah nemožno
preto uznať výroky žalovaného, ku ktorým došlo za danej situácie v neprítomnosti iných osôb, ak

sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že by sa tieto výroky dotýkajúce sa jeho osobnosti, dostali na
známosťtretímosobám(zatretiuosobunemožnopovažovaťmanželkužalobcu). Trebatiežakcentovať,
že žalobca nepreukázal ani svoje skutkové tvrdenia ohľadom ním označených zásahov z časového
hľadiska (8.9.2009 a 22.3.2010), rovnako tak ani tvrdenia o následkoch zásahov, t. j. o znížení jehodôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Tieto totiž založil len na svojich domnienkach,
ktorých dôvodnosť a opodstatnenie dôkazne nepreukázal. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na
obsah svedeckej výpovede starostky Z. a incidenty, ktoré sa mali odohrať na obecnom zastupiteľstve

alebo v rámci stavebného konania, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdené zásahy žalobca „nestanovil“
predmetom sporu, t. j. v žalobe ich neoznačil ako neoprávnený zásah, v súvislosti s ktorým by sa
domáhal navrhovanej satisfakcie a z uvedeného dôvodu neboli predmetom dokazovania. Aj táto
odvolacia argumentácia je preto bezpredmetná.

10. Nemožno súhlasiť ani s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie bol povinný sám štylizovať žalobný
petit tak, aby tento zabezpečil úspech žalobcu v konaní. V prejednávanej veci totiž nešlo o vadu žaloby,
ktorá by vyžadovala postup súdu podľa § 129 C.s.p. Odvolací súd dodáva, že je procesnou povinnosťou
strán sporu niesť bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce bremeno dôkazu. Porušenie tejto povinnosti
nezakladá procesný nárok strany nato, aby ju súd vyzval na jej splnenie a inštruoval ju v tomto smere.
Následkom porušenia tejto povinnosti je strata sporu. Súd nesmie strany sporu inštruovať, aké tvrdenia

majú v konaní z hľadiska hmotného práva produkovať, aby dosiahli úspech v spore.

11. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať aj na zjavne neprimeranú
formu žalobcom navrhovaného verejného ospravedlnenia, pretože primeraným zadosťučinením podľa
§ 13 ods. 1 Obč. zák. nemôže byť ospravedlnenie uskutočnené za takých okolností, že až z neho sa

verejnosť dozvie o zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, o ktorom by sa inak nedozvedela, a
teda následkom ktorého by sa do tej doby ani nemohla vážnosť postihnutej fyzickej osoby v očiach
verejnosti znížiť. Pokiaľ totiž forma morálneho zadosťučinenia navrhnutá postihnutou fyzickou osobou
nie je primeraná a vhodná, súdu nezostáva nič iné, než žalobu požadujúcu prisudzovanie takejto formy
morálneho zadosťučinenia zamietnuť.

12. Možno stručne zhrnúť, že medzi sporovými stranami ide z pohľadu skutkového a právneho najmä
o klasický susedský spor podľa ust. § 127 ods. 1 Obč. zák., zjavne vyvolaný negatívnymi ľudskými
vlastnosťami, ktorý vyvrcholil do neprípustného správania oboch sporových strán (vulgárne nadávky
žalovaného na adresu žalobcu a na druhej strane vyhotovovanie obrazových záznamov žalovaného

žalobcom zjavne bez súhlasu), ktorý však presahuje rámec tohto konania.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok, vr. výroku o trovách konania, ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 396 ods. 1 C.s.p. a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselood vyriešenia právnej otázky,
a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak,
že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).