Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Er/188/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710204739
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Krasňan
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8710204739.4

Uznesenie

Okresný súd Poprad rozhodol v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. Advocate, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Bratislava, Pribinova
25 proti povinnému: Y. Č., V. N. XXX/XX, F. V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane povinného
ZdruženianaochranufinančnéhospotrebiteľaOFS,sosídlomPetzwalova12,Nitra,ovymoženie842,40
eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách účastníkovexekučnéhokonaniasúdrozhodnesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
uznesenia o zastavení exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.4.2010 podal súdny exekútor na Okresný súd Poprad žiadosť o udelenie poverenia na

vymoženie 842,40 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, č. k. SR 21142/09 z
15.12.2009. Súd uznesením zo dňa 26.8.2010 zastavil konanie o vymoženie zmenkových úrokov 0,25
% denne zo sumy 842,40 eur od 2.8.2009 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti vymáhaného nároku koná
exekútor na základe poverenia súdu.
Uznesením zo dňa 13.6.2012 súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania Združenia

na ochranu finančného spotrebiteľa OFS, Petzwalova 12, Nitra a zamietol jeho návrhy na odklad,
zastavenie exekúcie a vylúčenie súdneho exekútora. Odvolací súd v dôsledku odvolania oprávneného
zrušil uznesenie súdu I. stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na dôvodnosť vstupu vedľajšieho
účastníka do exekučného konania a zároveň odporučil súdu I. stupňa zaoberať sa právnou povahou
veci, posudzovať otázky, ktoré majú význam aj v základnom konaní, a to či je plnenie objektívne
možné, či neodporuje dobrým mravom, či nejde o právom nedovolené plnenie, v zmysle rozhodovacej

praxe odvolacieho súdu preskúmať zákonnosť exekučného titulu z pohľadu materiálneho výkonu
spravodlivosti a v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR.

Exekučný súd preto opätovne preskúmal zákonnosť vedenia tejto exekúcie.

Exekučné konanie je vedené na podklade rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd je povinný v

priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady, teda zákonné
podmienky na vedenie exekučného konania. Ak zistí dôvod pre ktorý je exekúcia neprípustná, je
povinný z úradnej povinnosti exekúciu zastaviť. Súd môže skúmať rovnako exekučný titul počas celého
exekučného konania a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej
vykonateľnosti, môže exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z
27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí

pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavkynespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu
zastavená.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať
v súlade v medziach a v so zákonom, a preto je povinný nepripustiť vykonanie exekúcie na podklade
exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý nemá legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Na
základe takéhoto titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému. Chýba mu totiž dôležitá vlastnosť, a to
jej materiálna vykonateľnosť. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že už bolo vo veci vydané poverenie

pre exekútora.

K otázke preskúmania rozhodcovského rozsudku po formálnej a materiálnej stránke súd dopĺňa, že
rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako
zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým
mravom.

Podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok. Teória rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti,
tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie

je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda, že žiadne opravné prostriedky už nemajú
suspenzívny účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi
ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného
nároku (res iudicatae), v ktorom nemožno znovu konať, a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči
všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je, alebo nie

je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho
väčšou flexibilitou.

Materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky.
Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať,

patrí zákonu, teda zákonodarcovi a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom
zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi
alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125
ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Z účinkov materiálnej právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku predstavuje výnimku § 40 zákona o rozhodcovskom konaní, o žalobe

o zrušení rozhodcovského rozsudku. Tiež ust. § 45 citovaného zákona v sebe zakotvuje osobitný
prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci
výkonu rozhodnutia. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený
hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v
zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní, aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. Podľa odôvodnenia tohto
rozhodnutia skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou
zmluvou, súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale

len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v znení neskorších zmien a jeho
doplnení, exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

S účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. v ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho
zákonníka rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, okrem iného aj o zákaz
rozhodcovskej doložky, ktorá by vyžadovala od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní.

Podľa§53ods.5Občianskehozákonníka,neprijateľnézmluvnépodmienkyupravenévspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. a) z.č. 258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, 2 z.č. 258/01 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania;3) v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Exekučný súd preto v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu pristúpil k riešeniu
otázky platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR i Ústavný súd SR už vo viacerých svojich

rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej doložky.
Porovnaj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenie
Ústavného súdu SR vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl..
Vychádzajúc z tohto ustanovenia spotrebiteľskými zmluvami sú odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej
stranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsahdodávateľomvopredpripravenéhonávrhu
na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny.
Exekučný súd vyhodnotil zmluvu o úvere zo dňa 24.11.2008 ako spotrebiteľskú zmluvu na ktorú

sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne aj
všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z ustanovení zmluvy o úvere i z odôvodnenia exekučného titulu nepochybne vyplýva, že oprávnený
poskytol povinnému finančné prostriedky vo forme odloženej platby a povinný sa zaviazal poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Povinným v danom prípade bola fyzická osoba. Súd posúdil

povahu zmluvy o úvere aj s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa podľa výpisu z
obchodného registra, ako aj s ohľadom na to, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v
obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Súčasťou zmluvy boli všeobecné podmienky, ktoré povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené vopred pre neobmedzený počet spotrebiteľov. Ich súčasťou
je rozhodcovská zmluva. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie bol

založený na rozhodcovskej zmluve. Rozhodcovská zmluva uzavretá s povinným ako spotrebiteľom,
ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012).

V stanovisku schválenom dňa 27.9.2010 na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove sa (okrem iného) uvádza, že: „Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecnýchobchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne
dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť

exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom

2008.“ V odôvodnení tohto stanoviska sa uvádza, že podľa názoru právnej vedy (K. Csach): „z pohľadu
spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti
štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý
mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

V bode 18. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným je upravená rozhodcovská doložka nasledovne: „Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, zapísanou v Obchodnom registri

Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok.) Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s

vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Z uvedenej rozhodcovskej doložky vyplýva, že táto síce zdanlivo dáva spotrebiteľovi možnosť výberu
medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade, ak by dodávateľ podal žalobu
na rozhodcovský súd predtým ako spotrebiteľ podal žalobu na všeobecný súd, neplatí ustanovenie

vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky, podľa ktorého podaním žaloby ktorejkoľvek zmluvnej strany na
všeobecný súd dochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky, a teda spotrebiteľ je v takom prípade
(nedochádza k rozviazaniu rozhodcovskej doložky) nútený podrobiť sa začatému rozhodcovskému
konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená vyššie uvedenou rozhodcovskou
doložkou a žalobou dodávateľa na rozhodcovskom súde.

Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť svoje práva pred nezávislým súdom, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku,
ktorú exekučný súd s poukazom na ust. § 53 ods. 1 OZ považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo náležité
poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi pritom musí byť daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia

samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania
rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa
nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Zo zmluvy o úvere ani z ďalších listín ktoré mal exekučný súd k dispozícii nevyplýva, že povinný bol

oprávneným pred podpisom zmluvy takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená
domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú. Takto
dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa.Predmetná rozhodcovská doložka podľa názoru exekučného súdu a v zmysle citovaného stanoviska
Krajského súdu v Prešove, v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ (účinným od 1.1.2008) bráni tomu, aby

na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok (na návrh dodávateľa) mohol byť exekučným titulom
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka v predmetnej
veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, v skutočnosti znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber

vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv
a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho

súdneho dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08).

V uznesení z 13.10.2011, sp. zn. 3 Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, „Pokiaľ oprávnený v
návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský
súd.“

Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom

štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. II. ÚS
545/2010-15.

V súvislosti s týmto rozhodnutím exekučný súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.
6Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012, kde tento preskúmavajúc danú problematiku uviedol, že oprávneniu

súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou
rozhodcovskej zmluvy, resp. jej neplatnosťou, nebránia ust. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c)
zák. č. 244/2012 Z. z.. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty, než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v
prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať

rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci, v spotrebiteľských
veciach tak tomu nie je. Aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije
možnosť spochybniť existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa ustanovení zákona o
rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor

rozhodcovského súdu so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Takouto skutočnosťou spôsobujúcou neplatnosť rozhodcovskej zmluvy je aj neprijateľnosť zmluvného
ustanovenia o rozhodcovskej doložke z dôvodu, že táto nebola individuálne dohodnutá a že spôsobila
nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného.

Neprijateľná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a s takouto spája ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka sankciu neplatnosti.

Ust. § 53 Občianskeho zákonníka nie je zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( §40a

Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul.
Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými

stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená
platná rozhodcovská zmluva.Ak v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy,
exekučný titul v tomto konaní nemožno považovať za súladný so zákonom, na základe takéhoto
exekučného titulu nie je možné viesť exekučné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd

má za to, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul, takto vydaný
rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľný, na základe takéhoto exekučného titulu nie je možné viesť
exekučné konanie. Z uvedeného dôvodu súd podľa § 57 ods. 1 písm. a) Ex. por. zastavil exekúciu,
lebo len vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Súd zastavil exekúciu
v celom rozsahu, pretože exekučným titulom je rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc

odvodzoval z neplatnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona o
rozhodcovskom konaní). Iba tak môže súd naplniť cieľ č. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993, t. j. postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných
ľudí nezaväzovali. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže
na neprijateľné zmluvné podmienky a faktickú nerovnováhu, ktorú predstavuje diktát formulárových
produktov vopred pripravený zo strany dodávateľa (rozsudky Mostaza Claro, Asturcom a iné).

Súdvyzvalexekútoranauplatnenietrovpreprípadzastaveniaexekúcie,exekútoroznámilsúdu,žetrovy
si uplatní až v prípade rozhodnutia o zastavení exekúcie, teraz by to bolo predčasné. V nadväznosti na
to súd rozhodol, že o trovách súdneho exekútora a ostatných účastníkov exekučného konania rozhodne
uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na tunajšom
súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.