Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5301899965
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5301899965.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu T. Y., bývajúceho vo P. B. W. XXX, zastúpeného
JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom v Čadci, Moyzesova 34, proti žalovanému N.. T. W.,
bývajúcemu v O. B. P., K. XX, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so
sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom
na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 538/2001, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Žiline z 11. októbra 2017, sp. zn. 7 Co 164/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 11. októbra 2017,

sp. zn. 7 Co 164/2017 potvrdil ako vecne správny vo výrokoch I. a II. rozsudok Okresného súdu Čadca
(ďalej len „súd prvej inštancie“) z 30. novembra 2016, č. k. 10 C 538/2001-884 v spojení s opravným
uznesením z 13. februára 2017, č. k. 10 C 538/2001-896, ktorým súd prvej inštancie zrušil podielové
spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX, v katastrálnom území P.
B. W., a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parc. č. 1268/1 - zastavaná plocha
a nádvorie - 407 m2, parc. č. 1268/2 - záhrada - 89 m2, parc. č. 1269 - záhrada - 220 m2, parc. č.

1271 - zastavaná plocha a nádvorie - 108 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“) a vykonal vyporiadanie
tak, že ich prikázal žalobcovi za náhradu žalovanému vo výške 3 000 eur. Výrok III. o náhrade trov
konania zmenil tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a výrok IV. zmenil
tak, že Slovenská republika má nárok na náhradu trov preddavkovaných štátom v rozsahu 50 % voči
žalobcovi a 50 % voči žalovanému. Súdy nižšej inštancie v kontexte poradia a podmienok použitia
jednotlivých spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva ustanoveného v § 142 ods. 1 zákona

č.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“)zhodneuviedli,žezistenie,čijemožnokonkrétnu
vec rozdeliť (1. spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva) je vždy výsledkom individuálneho
posúdenia. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospeli k záveru, že v danom prípade nie
je rozdelenie sporných nehnuteľností dobre možné, keďže rodinný dom so súpisným číslom XXX, vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, postavený na parc. č. 1268/1, zastavaná plocha a nádvorie (parc. č. 1271)
tvoriaca prístupovú cestu k rodinnému domu a záhrady (parc. č. 1268/2 a 1269) tvoria jeden funkčný

celok. Reálna deľba nie je možná ani vzhľadom na výmery pozemkov, ich tvar a polohu. Na základe
uvedeného prikázali sporné nehnuteľnosti žalobcovi za náhradu žalovanému (2. spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva).

2. Proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia § 421

ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa dovolateľa
súdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili vec, keď všetky sporné nehnuteľnosti považovali zajeden funkčný celok a záver o neúčelnosti reálnej deľby pri jednom pozemku vzťahovali automaticky na
všetky pozemky, hoci z dokazovania je nesporné, že niektoré pozemky sú reálne samostatne deliteľné
bez ohľadu na existenciu stavby tak, že obe sporové strany k nim majú komfortný prístup z verejnej

komunikácie alebo inej svojej nehnuteľnosti (v prípade žalovaného). Keďže rozhodnutia o trovách
konania súvisia s výrokom vo veci samej, dovolateľ uviedol, že dovolanie smeruje proti rozsudkom
súdov oboch inštancií v celom rozsahu. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol dovolaciemu súdu,
aby zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že charakterovo a úžitkovo je nutné
predmet sporu považovať spolu s rodinným domom so súpisným číslom XXX ako jeden funkčný
celok, pretože v dávnej minulosti s poukazom na držbu a vlastníctvo právnych predchodcov žalobcu
nehnuteľnostiboliužívanéakojedenfunkčnýcelokanevytváralisamostatnécelkyajnapriektomu,žesú
v katastri nehnuteľností vedené ako samostatné parcely. Z vykonaného dokazovania vyvodil súd prvej

inštancie aj odvolací súd správny právny záver, a preto neexistujú dovolacie dôvody od ktorých žalovaný
odvodzuje svoje podané dovolanie. Na základe uvedeného navrhol dovolaciemu súdu, aby dovolanie
žalovaného zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací

[§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie
nie je procesne prípustné a je potrebné ho odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods.
3 CSP) uvádza nasledovné:

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného

sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho
prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už
právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o
ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
3 Cdo 59/2017, sp. zn. 5 Cdo 145/2016, sp. zn. 8 Cdo 107/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu

na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,
porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2017, sp. zn. 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

6.Podľa§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,(len)aktozákonpripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §
420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1 a ods. 2 CSP).
8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol

zaoberať dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť
splnená jednak podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP,
a musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.

10. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí ísť
predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v dovolanívymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne
aj dôvodnosť) dovolania.

11. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Po preskúmaní dovolania dospel dovolací súd k záveru, že hoci dovolateľ namietal, že rozhodnutie
odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci v súvislosti so spôsobom
vyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvastránsporu,pričomprípustnosťdovolaniaformálneodôvodnil

ustanovením § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nedefinoval však právnu otázku, od vyriešenia ktorej malo
závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená. Dovolateľ v dovolaní v skutočnosti namietal, že súdy nižšej inštancie nesprávne v jeho
neprospech vyhodnotili vykonané dôkazy, keď ustálili, že sporné nehnuteľnosti je nutné ponímať ako
funkčný celok k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu a z uvedeného dôvodu mu ich za náhradu

žalovanému prikázali.

13. V tomto kontexte dovolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že dovolanie nie je
prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej a druhej inštancie, na
ktorých je založené napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, ani prostriedkom určeným

na prehodnotenie vykonaného dokazovania. Naopak, dovolací súd je podľa § 442 CSP viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových
zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo
prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného
pri právnom posudzovaní veci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré

sú definované v § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne
právne posúdenie nemožno odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdov nižšej inštancie na
základe tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia dôkazov. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej
právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade
do úvahy neprichádza.

14. V súvislosti s dovolaním napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu týkajúceho sa náhrady trov
konania dovolací súd konštatuje, že uvedený druh rozhodnutia možno v dovolacom konaní preskúmať
z dôvodov zmätočnosti uvedených v ustanovení § 420 CSP, avšak z dôvodov zásadnej právnej
významnosti je v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčený. (uznesenie

Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2018, sp. zn. I. ÚS 275/2018).

15. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dovolanie žalovaného proti výroku I. rozsudku
odvolacieho súdu odmietol podľa § 447 písm. f) CSP a dovolanie žalovaného proti výroku II. rozsudku
odvolacieho súdu týkajúceho sa náhrady trov konania odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

16. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách
dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

17. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.