Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7608210360
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Hvišč, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7608210360.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a z členov
senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Jany Raganovej, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná,a.s.,IČO:35776005,Cintorínska21,Bratislavaprotipovinnému:P.N.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Y. XX, N., o vymoženie 99,58 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 05.04.2019, č. k. 5Er/345/2008-24, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že exekučné konanie zastavuje.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na
výkon exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie
podanie, ktorým poukázal na to, že došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné
vykonať rozhodnutie, na základe ktorého je vedené exekučné konanie. Mal za to, že sú splnené
predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej
povinnosti. Súd prvej inštancie následne vec právne posúdil a vychádzal z § 88 ods. 1 zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, § 71 a nasledujúcich zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, § 57 ods. 1 a 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že v rámci
novely zákonodarca nezakotvil žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej
právnejúpravy,resp.novejprávnejúpravyprerozhodnutiavydanédoúčinnostinovely,resp.poúčinnosti
tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok.
Logickým výkladom v prípade, že predmetná trojročná lehota uplynula do prijatia predmetnej novely,

tak v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok
zaniklo, čo by bolo dôvodom na zastavenie exekúcie. V prípade však, ak predmetná trojročná lehota
neuplynula do dňa 01.09.2008, kedy nadobudla účinnosť predmetná novela ZoP, tak je potrebné
aplikovať všeobecnú úpravu o vymáhaní správnych rozhodnutí obsiahnutú v správnom poriadku, ktorá
však neurčuje objektívnu lehotu na vymáhanie správneho rozhodnutia. Exekučným titulom v tomto
konaní je rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Spišská nová Ves - blok č. ORP-25/DI-

GE-2007 zo dňa 09.03.2007, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 20.04.2007. Lehota na jeho vykonanie by
uplynula dňom 20.04.2010, teda nie za účinnosti predmetného zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákonom č. 298/2008 Z. z , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.09.2008 bol však zákon č. 372/1990 Zb.
novelizovaný a pôvodne trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia bola zrušená, a tým
v tejto spojitosti neexistuje dôvod na zastavenie exekúcie. Súd prvej inštancie, preto s poukazom na
uvedené návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekučné konanie zastaví.

4.Uviedol,ženapadnutérozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Mal za to, že lehota na vykonanie exekučného titulu blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.
ORP-25/DI-GE-2007 zo dňa 09.03.2007, nadobudol účinnosť v čase účinnosti § 88 ods. 1 zákona o
priestupkoch, ktorý mu priznal trojročnú lehotu na výkon. Prijatie opačného záveru by znamenalo spätné
zrušenie nadobudnutej vlastnosti exekučného titulu, čo by bolo v rozpore s ústavnoprávnymi zásadami

zákazu priamej retroaktivity, zásady legitímneho očakávania a zásady právnej istoty. Nový právny
predpis sa môže použiť na už začaté plynutie lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak
je to pre účastníka výhodnejšie. Preto sa prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej
úpravy musí dokončiť podľa zrušeného § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Na podporu svojich tvrdení
oprávnený poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Snj 840/02. Mal za to, že ak
aj v zákone o priestupkoch chýbajú prechodné ustanovenia k zrušenému § 88 ods. 1 zákona, nemožno

na vzťahy do 31.08.2008 aplikovať novú právnu normu, nakoľko by bol porušený ústavný princíp zákazu
retroaktivity.

5. K odvolaniu oprávneného sa súdny exekútor nevyjadril.

6. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§
362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť podľa ust. § 388 CSP.

7. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

11. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie

o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať
do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

12. Podľa čl. II bod 6 zákona č. 298/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej
rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení

neskorších predpisov a mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, v § 88 sa vypúšťa odsek 1. Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako
odseky 1 a 2.

13. Zákonom č. 298/2008 Z. z. bol s účinnosťou od 01.09.2008 z § 88 zákona č. 372/1990 Zb. o

priestupkoch vypustený odsek 1 bez toho, aby bolo prechodnými ustanoveniami upravené, ako sa
posudzuje trojročná prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť pred týmto dátumom.

14. Keďže táto novela žiadne prechodné ustanovenia neobsahuje, je potrebné vychádzať pri riešení
otázky, či v danom konaní použiť znenie staršieho právneho predpisu alebo nového, zo zásad typických

pre procesné právo. Pre procesné právo vo všeobecnosti platí, že nové ustanovenia zákona sa aplikujú
nielen v konaniach, ktoré boli začaté po účinnosti novely, ale aj v konaniach, ktoré boli začaté podľa
starších právnych predpisov. Táto zásada sa neuplatní v tých prípadoch, ak zákon z nej ustanoví
výnimky. Pokiaľ ide o lehoty, platí všeobecná zásada, podľa ktorej pre tie lehoty, ktoré sa v deň, keďnovela zákona nadobudla účinnosť ešte neskončili, platia ustanovenia nového zákona. Len v prípade,
ak by zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto neskoršom čase.

15. Exekučným titulom v predmetnom konaní je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. ORP-25/
DI-GE-2007 zo dňa 09.03.2007, (č. l. 3), právoplatnosť nadobudol dňa 05.04.2007 a vykonateľným sa
stal dňa 20.04.2007. Exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 07.08.2008 (vydaním poverenia
na výkon exekúcie pre súdneho exekútora). Dňa 20.11.2018 podal oprávnený podnet na zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty,

počas ktorej možno vykonať rozhodnutie.

16. V danej veci odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, keď zamietlo
podnet oprávneného na zastavenie exekúcie, keďže oprávnený má právo dispozície s návrhom na
začatie exekučného konania, ktoré sám inicioval a predložil návrh súdnemu exekútorovi, ktorému bolo
udelené poverenie na vykonanie exekúcie. Odvolací súd nepovažuje za správne naďalej pokračovať v

exekúcii, v ktorej nechce pokračovať samotný oprávnený.

17. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné pri strete právnych úprav zamerať sa na podstatu
danej veci a preto odvolací súd dáva do pozornosti výklad princípu contra proferentum, ktorý súvisí s
výkladom a aplikáciou právnych noriem: „Interpretácia zmluvných textov je do istej miery porovnateľná

s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor pôsobí, podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR,
fakt, že oboje, zmluva i právny predpis zakladajú právo. Pri výklade oboch taktiež platí, že jazykový
výklad má prioritne prednosť, keďže predstavuje prvotné priblíženie sa k samotnému obsahu právneho
predpis, rovnako, ako je tomu pri výklade zmlúv. Doslovný jazykový výklad však nemusí zodpovedať
tomu,čoboloskutočnemienené.Interpretáciazmlúvmávtomtosmereniekoľkošpecifík.Priinterpretácii

zmlúv treba vždy zohľadniť vôľu účastníkov zmluvy pri jej uzatváraní. Keďže vôľa ako vnútorný stav
konajúcej osoby nie je prípustná druhej strane, túto treba hľadať v širších súvislostiach, v správaní osoby
navonok, vo všetkých súvislostiach, ktoré mali vplyv a význam pre prijatie danej zmluvy. Pri nachádzaní
vôle v prípade zákonodarcu je nutné prihliadať na skutočnosť, že ide o kolektívny orgán, ktorý túto
vôľu kreuje, a preto jej nachádzanie môže byť komplikovanejšie. Rozhodnutie Ústavného súdu SR zo

dňa 03.07.2008, sp. zn. I. ÚS 242/07-29. Ak pri uplatnení štandardných metódy výkladu prichádzajú
do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, je potrebné, aby bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečí plnohodnotnú realizáciu Ústavu SR garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.
Nález Ústavného súdu SR zo dňa 12.04.2004, sp. z. II ÚS 148/06. V súvislosti s výkladom a
aplikáciu právnych noriem v duchu obdobnom princípu contra preferentem sa ako veľmi významné

javí rozhodnutie NS SR zo dňa 01.07.2010, podľa ktorého nejasné a neurčité právne normy nemožno
aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy, pričom
uvedené spája s požiadavkou uplatňovania princípu právneho štátu, s ktorým sú spojené požiadavky
všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem.
Rozhodnutie NS SR zo dňa 01.07.2011, sp. zn. 8 Sžp 1/2010. č. rozh. R 102/2011. Základným atribútom

právneho štátu je ochrana základných práv jednotlivca, do ktorej štátna moc oprávnená zasahovať len
vo výnimočných prípadoch, a aj preto právna norma nemôže byť v prípade neurčitosti vykladaná v
neprospech jednotlivca.“

18. Odvolací súd preto v predmetnej veci dáva do popredia prejavenú vôľu oprávneného, ktorý svojím

podnetom požadoval zastavenie exekúcie. Tento podnet oprávneného súd prvej inštancie ignoroval
po obsahovej stránke a poukázal len na holé paragrafové znenie o zamietnutí návrhu na zastavenie
exekúcie z dôvodu, že nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty.

19. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne vysporiadal s podstatou

podnetu na zastavenie exekúcie a nevzal do úvahy vôľu oprávneného, ktorý žiadal zastavenie exekúcie.
Oprávnený má právo prejaviť vôľu tým, že podá návrh na zastavenie exekúcie, keďže sám inicioval
začatie exekučného konania a keď sa rozhodne oprávnený podať návrh na zastavenie exekúcie,
exekučnýsúdmápovinnosťvysporiadaťsastýmtonávrhom,čovdanejvecisúdprvejinštancieneurobil.

20. V posudzovanej veci odvolací súd taktiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 21.02.2017, sp. zn. III. ÚS 686/2016-28, ktorý pojednáva o tom, že každý má právo na
súdne rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné: „Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach zdôraznil,
že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právana spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06,

III. ÚS 78/07). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola
daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový,

vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29.05.1997, Higgins
c. Francúzsko z 19.02.1998).“

21. Na základe uvedeného odvolací súd mení napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že
exekučné konanie zastavuje.

22. O náhrade trov konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania
nevznikli.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.Dovolacídôvodsavymedzítak,žedovolateľuvedie,včomspočívatátovada(§431ods.1,2CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,
ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432

ods. 1, 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu
so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor
môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§429 ods.1, 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania(§430CSP).Vdovolanínemožnouplatňovaťnovéprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania (§ 435 CSP).