Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26CoE/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309211425
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4309211425.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Greguša a členov senátu
JUDr. Pavla Pileka a Mgr. Erika Németha, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: E. L., nar. XX.XX.XXXX,
zom. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y. XXX, o vymoženie peňažného plnenia vo výške 132,77 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Er/713/2009

- 21 zo dňa 22. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. 12Er/713/2009 -
21 zo dňa 22. februára 2018 o d m i e t a .

II. Odvolací súd povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením, označeným v záhlaví, exekúciu zastavil (I. výrok) a oprávnenému
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 55,03 eura do troch dní od
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia (II. výrok).

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1, §
196, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 veta prvá, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že súdny exekútor doručil súdu dňa 29.01.2018
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu úmrtia povinného. Z uznesenia Okresného súdu Levice č.
k. 14D/27/2017 - 14 zo dňa 20.03.2017, právoplatného dňa 07.04.2017, súd prvej inštancie zistil,

že povinný zomrel dňa 27.01.2017 a dedičské konanie po ňom bolo zastavené, nakoľko nezanechal
žiaden majetok. Z uvedeného vyplýva, že sa v konaní vyskytla neodstrániteľná prekážka znemožňujúca
ďalšie pokračovanie v exekúcii. Ak povinný zomrel po začatí exekučného konania a dedičské konanie
bolo zastavené pre nemajetnosť, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, nakoľko súd nemôže ďalej v konaní konať s právnymi nástupcami povinného (s
dedičmi). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku

exekúciu zastavil. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd prvej inštancie uložil oprávnenému
povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 52,03 eura.

4. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním oprávnený.

5. Oprávnený v odvolaní namietal, že s poukazom na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990

Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 bolo rozhodnutie možné vykonať do troch
rokov od uplynutia lehoty určenej na jej zaplatenie. V tomto konaní je exekučným titulom rozkazo uložení sankcie za priestupok č. p. ORP-1457/DI-E-10-2008 zo dňa 28.08.2008, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.09.2008 a vykonateľnosť dňa 16.10.2008. Dňa 16.10.2011, t. j. viac než 5
rokov pred úmrtím povinného uplynula trojročná prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky, čím sa

rozhodnutie správneho orgánu stalo neúčinným, čo je podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
dôvodovom na zastavenie exekúcie. Ak súd v priebehu exekúcie zistí stratu účinnosti exekučného
titulu, je povinný exekúciu ex offo zastaviť. Na úhradu trov exekúcie nemôže zaviazať oprávneného,
nakoľko oprávnený procesne nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného
titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho vykonanie. Uplynutie prekluzívnej

lehoty je objektívnou skutočnosťou, na ktorú musí súd ex offo prihliadať, aj keď to účastník konania
nenamieta a má prednosť pred takým dôvodom zastavenia exekúcie, akým je zastavenie dedičského
konania pre nemajetnosť povinného. Oprávnený nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie,
keďže v čase vydania napadnutého uznesenia exekučný titul už nemal spôsobilosť byť podkladom pre
exekúciu,apretozastaveniededičskéhokonaniaprenemajetnosťpovinnéhobolopreurčeniepovinnosti
oprávneného nahradiť trovy exekúcie právne irelevantné. Oprávnený sa v odvolacom návrhu domáhal

zrušenia napadnutého uznesenia.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného
odvolania skúmal mimo odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario), či sú splnené podmienky, za

ktorých možno napadnuté rozhodnutie v odvolacom konaní meritórne preskúmať, teda, či bolo odvolanie
podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektom oprávneným na podanie takéhoto
opravného prostriedku, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok
pripúšťa a či má náležitosti podľa § 363 CSP.

7. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa § 124 ods. 1 CSP každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

11. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

12. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov

účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

13. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

15. Odvolací súd úvodom v procesnej rovine uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané

za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania (obsiahnutej v Civilnom sporovom
poriadku), avšak v exekučnom konaní začatom pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového
poriadku. Zákonom č. 125/2016 Z. z. a ani iným zákonom neboli do Exekučného poriadku vložené
žiadne prechodné ustanovenia k procesnej úprave civilného sporového konania účinnej od 01.07.2016.
Keďže však Exekučný poriadok (rovnako ako aj Civilný sporový poriadok) je vo všeobecnosti procesným

predpisom (hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia), je potrebné podľa všeobecných
princípovintertemporálnejaplikácieprocesnýchprávnychnoriemvychádzaťzokamžitejaplikovateľnosti
novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred
rekodifikáciou civilného procesného práva. Takýto postup zodpovedá aj ustanoveniu § 470 ods. 1 CSP,podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z
uvedeného vyplýva, že od 01.07.2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom
primerane použiť ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

16. Odvolací súd sa najskôr zaoberal posúdením prípustnosti odvolania voči odvolaním oprávneného
napadnutom výroku o zastavení exekúcie.

17. Z obsahu odvolania (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že vo vzťahu k I. výroku o zastavení exekúcie

nesúhlas oprávneného s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesmeruje voči samotnému výroku o
zastavení exekúcie, ale oprávnený nesúhlasí s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil,
pričom podľa oprávneného mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku, ktorý dôvod zastavenia má prednosť pred zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu zastavil súd prvej inštancie, ako to vyplýva z odôvodnenia
v časti napadnutého uznesenia.

18. Z hľadiska vymedzenia prípustnosti odvolania proti jednotlivým častiam rozhodnutia sa zákonodarca
rozhodol pre použitie negatívneho spôsobu. Znamená to, že nezakotvil prípustnosť odvolania proti
konkrétnej časti písomného vyhotovenia rozhodnutia, ale proti jeho konkrétnej časti odvolanie
nepripustil, a síce zákonodarca vylúčil prípustnosť takého odvolania, ktoré smeruje len voči odôvodneniu

rozhodnutia (§ 358 CSP). Uvedená úprava prípustnosti odvolania len voči výrokovej časti vyplýva zo
skutočnosti, že záväznou časťou rozhodnutia je len jeho výroková časť.

19. Keďže odvolanie oprávneného nesmeruje proti výroku o zastavení exekúcie (keďže podľa
samotného oprávneného mala byť exekúcia zastavená, avšak z iného dôvodu ako z toho, pre ktorý

exekúciu zastavil súd prvej inštancie; pričom súčasne dôvod zastavenia exekúcie vyplýva len z
odôvodnenia rozhodnutia a nie z jeho výrokovej časti), ale len proti dôvodom zastavenia exekúcie,
odvolací súd podľa § 386 písm. c) CSP odmietol odvolanie oprávneného voči I. výroku napadnutého
uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodu, že odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je podľa
§ 358 CSP prípustné. Odvolací súd pre úplnosť na tomto mieste dodáva, že rozhodnúť inak nemožno

ani za situácie, keď dôvod zastavenia exekúcie je určujúci pre rozhodnutie o trovách exekúcie.

20.Vovzťahukčastiodvolaniaoprávneného,ktorounapadolvýrokonáhradetrovexekúcieodvolacísúd
uvádza, že Civilný sporový poriadok ako primárny procesnoprávny predpis upravujúci odvolacie konanie
v civilných ako aj exekučných veciach, je vo vzťahu k prípustnosti odvolania založený na koncepcii, keď

jeodvolanieprípustnélenprotitýmuzneseniamsúduprvejinštancie,priktorýchsamotnýCivilnýsporový
poriadok (§ 357 CSP) alebo osobitný právny predpis (napr. v intenciách prejednávanej veci Exekučný
poriadok) výslovne pripúšťa právo podať odvolanie.

21. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v II. výroku uznesenia, ktorý napadol odvolaním oprávnený,

rozhodol o náhrade trov (I. výrokom zastavovanej) exekúcie. Uvedené uznesenie vydal súd prvej
inštancie, konajúc sudcom, dňa 22.02.2018. Oprávnený podal odvolanie súdu prvej inštancie dňa
11.05.2018, teda už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Podaním odvolania sa začalo odvolacie
konanie.

22. Z dikcie prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní
proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01.11.2013, sa
rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013. V prejednávanej veci však bolo jednak uznesenie
súdu prvej inštancie vydané a jednak aj podané odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia o
náhrade trov exekúcie po 31.10.2013, preto bolo v danej veci potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú

od 01.11.2013, to znamená, v znení zákona č. 299/2013 Z. z., ktorá s účinnosťou od 01.11.2013
novelizovala ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného
poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 a ani žiadne iné ustanovenie Exekučného poriadku v znení
účinnom od 01.11.2013 už výslovne nepripúšťalo právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov
exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.

23. K uvedenému odvolací súd dopĺňa, že zastáva právny názor, že ustanovenie § 243b ods. 3
Exekučného poriadku predstavuje osobitnú právnu úpravu prechodných ustanovení k odvolaciemu
konaniu o náhrade trov exekúcie pri jej zastavení podľa § 57 Exekučného poriadku vo vzťahu kvšeobecnej úprave prechodných ustanovení podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku. Z ustanovenia
§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov exekúcie v
rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.10.2013 len

vtedy, ak bolo odvolanie podané pred 01.11.2013 a rozhodnutie nevydal vyšší súdny úradník. Podľa
názoru odvolacieho súdu opačný výklad, ku ktorému môže navádzať nie celkom vhodná formulácia
odseku 3 vo vzťahu, resp. v spojení s odsekom 1 § 243b Exekučného poriadku neobstojí ani vzhľadom
na účel týchto prechodných ustanovení. Účelom uvedených prechodných ustanovení bolo, aby sa
nová právna úprava (ktorá nepripúšťa odvolanie voči výroku o náhrade trov exekúcie) aplikovala i

na exekučné konania začaté pred 01.11.2013, v ktorých prebehnú odvolacie konania až na základe
odvolania podaného po 31.10.2013 a v ktorých prebiehajú odvolacie konania na základe odvolania
podaného pred 01.11.2013, ak rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, vydal súd konajúc vyšším
súdnym úradníkom. Predchádzajúca právna úprava (účinná do 31.10.2013) sa má použiť len na tie
odvolacie (exekučné) konania, v ktorých v prvom stupni rozhodol sudca a zároveň ak bolo odvolanie
podané pred 01.11.2013. Potreba takejto úpravy vychádzala z potreby rešpektovania zásady zákazu

retroaktivity, teda zákazu odňatia už nadobudnutého práva na rozhodnutie o odvolaní, ktoré bolo podané
včas a za účinnosti právnej úpravy, ktorá podanie odvolania pripúšťala. K obdobnému právnemu záveru
dospel napr. aj Krajský súd v Trnave v uznesení sp. zn. 25CoE/241/2015 z 22.06.2016.

24. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov

exekúcie v rozhodnutí, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 Exekučného poriadku, od 01.11.2013
výslovne neustanovuje a prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov exekúcie neustanovuje ani
žiadny iný právny predpis, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu nie je
podľa § 355 ods. 2 CSP a contrario prípustné (obdobný právny názor konštatoval napr. Krajský súd v
Trenčíne v uznesení sp. zn. 19CoE/367/2016 zo dňa 27.01.2017).

25. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolanie oprávneného v časti, v ktorej smeruje
proti II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie, odvolanie podľa § 355 ods. 2
CSP a contrario prípustné nie je. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti
II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia, teda odvolanie voči I. ako aj II. výroku uznesenia súdu prvej inštancie odmietol pre
neprípustnosť podľa § 386 písm. c) CSP. Neprípustnosť odvolania proti I. výroku bola založená na
skutočnosti, že odvolanie oprávneného smerovalo len proti odôvodneniu tohto výroku súdom prvej

inštancie a neprípustnosť odvolania proti II. výroku bola založená na skutočnosti, že proti uzneseniu o
náhrade trov exekúcie žiadny zákon výslovne prípustnosť odvolania neustanovuje.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 257 CSP tak, že povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže hoci bol

v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto by inak mal nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavplnomrozsahu,odvolacísúdmázato,ževprejednávanejvecisúsplnenépodmienkyaplikácie
ustanovenia § 257 CSP a nepriznania náhrady trov odvolacieho konania povinnému.

28. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady

zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka konania na náhradu
trov konania, resp. nemusí zaviazať účastníka konania, ktorý spôsobil vznik trov svojím zavinením, aby
tieto trovy nahradil protistrane. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný

charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.

29. V prejednávanej veci povinný ešte počas exekúcie zomrel, pričom konanie o dedičstve po ňom bolo
právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Levice č. k. 14D/27/2017 - 14 zo dňa 20.03.2017 z
dôvodu,ženezanechalžiadenmajetok.Teda,neexistuježiadnydedičpovinného.Tátoprocesnásituácia

má za následok, že v čase rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní oprávneného neexistuje žiadny
subjekt, ktorému by bolo možné priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania (odhliadnuc na
tomto mieste od skutočnosti, že povinnému v odvolacom konaní žiadne trovy konania ani nevznikli).
Odvolací súd preto dospel v prejednávanej veci k záveru, že osobitný charakter uvedenej procesnejsituácie odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a preto podľa tohto ustanovenia povinnému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Z už uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

31. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom
alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ
musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť
spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo

akjedovolateľvsporochsochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohtozákonazastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.