Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. jún 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10Pc/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720202012
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720202012.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľky D. B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátna občianka SR, proti matke ako osobe, ktorá
by mala byť povinná platiť výživné V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., štátna
občianka SR, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 05.05.2020 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala toho, aby súd
zaviazal jej matku prispievať na jej výživu ako plnoletej nezaopatrenej dcére mesačne sumou 30 % zo

životného minima, teda 28,79 € od 01.04.2020, vždy k 10-temu dňu v tom ktorom mesiaci vopred.
Svoj návrh zdôvodnila tým, že v auguste 2019 ukončila pracovný pomer, nakoľko jej zomrel otec. Jej
matka smrť manžela a teda jej otca nezvládala. V spoločnej domácnosti v tom období žil s nimi aj jej brat
R. B., ktorý je už momentálne umiestnený v DSS DOMUM Krškany a ešte dve maloleté sestry V. a L.
B.Č.. Matke bol priznaný vdovský dôchodok a na mladšie sestry sirotský dôchodok. Situácia sa vyhrotila
v mesiaci február 2020, kedy na jej podnet boli mladšie sestry matke odňaté a umiestnené v Centre
pre deti a rodiny Ratolesť v Tŕní. Nakoľko matka začala požívať vo väčšom množstve alkohol, o sestry

sa nestarala, bila ich a aj 3 dni neprišla domov. Po odňatí mladších sestier už svoju matku nevidela,
s tým, že podľa jej poznatkov sa pohybuje s bezdomovcami v meste Zvolen, pričom ona zostala bez
akýchkoľvek finančných prostriedkov.

2. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť
žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť
všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku
1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného
súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1
písm. a).

3. Súd postupoval podľa § 116 C.s.p., keďže matke navrhovateľky sa nepodarilo doručiť návrh na adresu
evidovanú v Registri obyvateľov SR, preto sa súd pokúsil zistiť miesto jej skutočného pobytu. Lustráciou
v registri ZVJS bolo zistené, že dotyčná nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Lustráciou
v registri Sociálnej poisťovne nebol zistený žiaden aktuálny zamestnávateľ, prostredníctvom ktoréhoby jej súd mohol doručovať súdne zásielky. Okrem toho sama navrhovateľka uviedla, že jej matka je
pravdepodobne v súčasnosti bezdomovkyňou a na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava.
Keďže konkrétne miesto pobytu matky navrhovateľky sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie

o podanom návrhu na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že návrh sa dňom 30.05.2020
považuje za doručený.

4. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 01.06.2020, na ktoré sa nedostavila navrhovateľka, ktorá
mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnila, ani nežiadala pojednávanie odročiť. Na pojednávanie sa nedostavila ani matka
navrhovateľky, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3
C.s.p. v spojení s § 106 C.s.p., keď zásielka sa vrátila na súd neprevzatá dňa 22.05.2020, s tým, že
súd zasielal zásielku na adresu jej trvalého pobytu zisteného lustráciou v Registri obyvateľov SR. Súd
postupoval v súlade s § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti
navrhovateľky a matky navrhovateľky.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré spolu s návrhom predložila navrhovateľka, resp.
ktoré si vyžiadal súd z úradnej moci a to: rodný list navrhovateľky D. B. zo dňa 04.05.2020, lustráciu
navrhovateľky v systéme Sociálnej poisťovne, lustráciu matky navrhovateľky v Sociálnej poisťovni,
pričom zistil tento skutkový stav.

Z rodného listu zo dňa 04.05.2020 súd zistil, že v knihe narodení Matričného úradu Krupina, vo zväzku
XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por.č.XXX je zapísané narodenie dieťaťa D. B., nar. XX.XX.XXXX,
pričom ako otec je tam uvedený A. B., nar. XX.XX.XXXX a ako matka V. T., rod. B.Á., nar. XX.XX.XXXX.
Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne na navrhovateľku súd zistil, že táto bola evidovaná ako
zamestnanec firmy Manuvia Slovakia, s.r.o., IČO: 47592788 od 05.02.2018 do 11.02.2019 a od

19.03.2019 do 23.08.2019 vo firme EUROPERSONAL & FABRIKA, s.r.o., IČO: 44972911 a od
26.08.2019 do 13.09.2019 vo firme EPF Group, a.s., IČO: 52326039.
Lustráciou matky navrhovateľky v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že táto v súčasnosti poberá
dávku vo forme vdovského dôchodku.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č.417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej
núdzi“), hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy

životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu
prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť
príjem alebo zvýšiť príjem.
Podľa § 6 písm. a) zákona o pomoci v hmotnej núdzi, nárok na účely tohto zákona je výživné podľa
osobitného predpisu.

Poznámka pod čiarou 25) § 62 a 71 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení zákona č. 217/2010 Z.z..

7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania sú v príbuzenskom vzťahu

matka - dcéra, teda návrh na určenie výživného sa opieral o zákonnú vyživovaciu povinnosť rodiča
k plnoletému dieťaťu. Zo samotného návrhu navrhovateľky a tiež z lustrácie navrhovateľky v registri
Sociálnejpoisťovnesúdzistil,žedotyčnáminimálneužodfebruára2018bolavzamestnaneckomvzťahu
a zamestnanecký vzťah ukončila v septembri 2019. Súd tiež vyzval navrhovateľku prípisom zo dňa
14.05.2020, ktorý jej bol doručený spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 18.05.2020, aby oznámila

a preukázala súdu, či navštevuje nejakú školu za účelom prípravy na budúce povolanie, resp. či je
niekde zamestnaná, má živnosť alebo či poberá nejaké sociálne dávky, prípadne je vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Na túto výzvu navrhovateľka nijako nereagovala.
Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť
narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne sa živiť.

Jedná sa teda o situáciu, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, z podnikateľskej
činnosti a pod.. Závery súdnej praxe spájajú však vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom
nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia, v prípade ukončenia prípravy na povolanie
a neuplatnenia sa na trhu práce. Aplikačná prax vychádza zároveň z elasticity rodičovskej vyživovacejpovinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a hovorí o obnove
vyživovacej povinnosti v prípade, keď sa dieťa pre štúdium napríklad na vysokej škole rozhodne neskôr.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam mal súd za to, že v čase podania návrhu resp. v čase

vyhlásenia rozsudku zákonná vyživovacia povinnosť matky navrhovateľky voči navrhovateľke ako jej
dcére neexistovala, nakoľko táto už predtým nadobudla schopnosť sama sa živiť, keďže už od mesiaca
február 2018 bola v zamestnaneckom pomere, a to až do septembra 2019 a fakt, že ukončila pracovný
pomer z dôvodu smrti otca tak, ako to uviedla vo svojom návrhu, bol pre účely tohto súdneho konania
právne irelevantný. Súd teda vychádzal z toho, že navrhovateľka už ukončila štúdium a teda aj prípravu

na svoje budúce povolanie, pričom nijakým spôsobom, a to aj napriek výzve súdu, nepreukázala, že
by došlo k obnoveniu tejto zákonnej vyživovacej povinnosti z dôvodu, že by napríklad začala opätovne
študovať na vysokej škole.
Z týchto dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol, pričom na okraj súd ešte uvádza, že mu je
z jeho ďalšej rozhodovacej činnosti známe, že obdobné návrhy sú na súd podávané z dôvodu, že
žiadateľ o dávky v hmotnej núdzi má povinnosť prioritne si uplatniť nároky na výživné v zmysle Zákona o

rodine (vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vzájomná vyživovacia povinnosť manželov) za účelom
preukázania toho, či je možné dotyčnú osobu považovať za osobu v hmotnej núdzi v zmysle vyššie
citovaného zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

8. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.), žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia Civilného
mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15-tichdníododňajehodoručenia,prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá C.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).

V súlade s § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 63 C.m.p.),

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému

alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a nasl. C.m.p..