Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213430
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8114213430.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu T. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom H. J. Z. V., XXX XX, v konaní právne zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou so
sídlom v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanej T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., F. B. 3, v konaní
právne zastúpená Advokátskou kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s.r.o., Hlavná 29, Prešov, v
konaní o zaplatenie 17.500,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 25C 319/2014 - 307 zo dňa 18.6.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu

zamietol, a vo výroku III. o trovách konania.

P r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v plnom
rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. Inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.996,- Eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
III. Priznal žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78 % vo výške, ktorá bude
presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 585 ods. 1, 2 a 3, § 451 ods. 1, 2, a § 456
Občianskeho zákonníka a ustanovením § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku (ďalej CSP).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní skúmal, či žalobca má voči žalovanej právny nárok na
uplatňovanie si sumy 17.500,- Eur. Z vykonaného dokazovania nezistil, že by bola dohoda o urovnaní

uzavretá dňa 28.02.2013 medzi stranami konania na jednej strane a matkou žalovanej na strane druhej,
bola z akéhokoľvek dôvodu neplatná. Krajský súd neprijal názor, že ide o vyporiadanie vzťahov medzi
všetkými troma účastníkmi tejto dohody navzájom. Súd teda po doplnení dokazovania vychádzal z tejto
platnej dohody, ale z pohľadu toho, že išlo o urovnanie vzájomných vzťahov medzi matkou žalovanej na
jednej strane a bývalými manželmi na strane druhej, tak ako to uvádza žalobca aj vo svojom odvolaní.
Došlo medzi nimi k odstráneniu spornosti práv.

4. Spornosť práv a povinností v záväzkovom právnom vzťahu sa odstraňuje formou vzájomných
ústupkov. Zo skutočných alebo domnelých práv musí každý z účastníkov niečo spustiť. Rozsah
vzájomných ústupkov závisí od vôle zmluvných strán. Ústupky však musia byť v každom prípade
vzájomné. Ak by sa totiž len jedna strana vzdala svojho práva bez toho, aby tak urobila aj druhá strana,nejednalo by sa o urovnanie, ale o iný právny vzťah, napríklad o dohodu o odpustení dlhu podľa § 574
Občianskeho zákonníka. V prípade urovnania spočíva plnenie na novom dojednaní zmluvných strán,
takže plnenie tu ide na účet oboch strán. Urovnanie možno tiež ponímať ako čiastočné odpustenie a

čiastočné uznanie dlhu. Dlžník tu často čiastočne uznáva to, čo bolo dosiaľ medzi stranami sporné alebo
pochybné a veriteľ mu dlh čiastočne odpúšťa.

5. Matka žalovanej v tejto dohode uznala, že má záväzok voči svojej dcére a jej bývalému manželovi,
a to z titulu ich investícií do jej nehnuteľnosti. Strany tohto konania potom pristúpili na to, že za tieto

investície príjmu nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX v kat. úz. J. Z. V., pričom táto nehnuteľnosť v
danom čase ohodnocovaná nebola. Strany tohto konania v dohode súhlasili s tým, že ich pohľadávka sa
pretransformuje do tejto nehnuteľnosti. Žalovaná z tejto dohody nezískala žiadne finančné vyrovnanie
alebo pohľadávku, ale nehnuteľnosť na LV XXXX v kat. úz. J. Z. V..

6. Touto dohodou (takýmto spôsobom) každá zo strán urobila ústupok zo svojich pozícií a ich vzájomný

vzťah sa vysporiadal. Je síce pravdou, že v zmluve bola uvedená kúpna cena vo výške tvrdených
investícií, tieto však nikdy skutočne preukázané neboli a súd ich v tomto konaní ani neskúmal, keďže
to nebolo predmetom konania. Predovšetkým strany vedeli, že v prípade predaja tejto nehnuteľnosti
bude možné nárokovať si len jej predajnú cenu, nie inú sumu. Predávaná nehnuteľnosť nedosahovala
hodnotu investícií ani v čase predaja, o čom strany konania mali vedomosť.

7. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom bolo v prospech žalovanej zo strany jej matky plnené nad
rámec toho na čo bola oprávnená. Polovica tohto plnenia patrila žalobcovi, keďže v čase investícií
do nehnuteľnosti boli strany konania manželia. Zo strany matky žalovanej nešlo o finančné plnenie,
ale o predaj nehnuteľnosti. Keďže žalobca odmietol ponuku od žalovanej na získanie polovice tejto

nehnuteľnosti, ale podal žalobu, súdu po rozhodnutí krajského súdu za daného skutkového stavu
neostávalo nič iné, ako zistiť hodnotu tejto nehnuteľnosti. Po vykonaní znaleckého dokazovania bola
hodnota nehnuteľnosti stanovená na sumu 3.992,- Eur. Polovica z tejto sumy predstavuje 1.996,- Eur
a žalovaná je povinná túto sumu vydať žalobcovi z titulu bezdôvodného obohatenia na jej strane. V
prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Napokon súd 1. inštancie uzavrel, že pokiaľ

žalobca skutočne chcel polovicu ním tvrdených investícií, mal pokračovať v pôvodnom konaní sp.zn.
16C/263/2011 a neuzatvárať Dohodu, ktorá jeho pohľadávku pretransformovala na pozemok v oveľa
nižšej hodnote.

8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca bol v konaní úspešný len

čiastočne, pričom jeho neúspech prevyšuje úspech. Poukázal na to, že takémuto neúspechu žalobcu sa
dalo predísť, pokiaľ by žalobca v priebehu konania zvážil svoje nároky a tieto by čiastočne zobral späť.
Keďže tak neurobil, súd vychádzal z pomeru úspechu vo vzťahu k žalovanej sume a zaviazal žalobcu na
úhradu trov konania žalovanej v rozsahu 78 %. Konštatoval, že o výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

9. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca a to vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v súvisiacom výroku III. o trovách konania. Žalobca namietal,
že súd prvej inštancie svojim rozhodnutím nedal odpoveď na jeho podstatnú argumentáciu, ktorú
prezentoval v priebehu celého konania, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou a porušil

jeho právo na spravodlivý proces. Rovnako nesprávne posúdil predmetnú vec v zmysle ustanovenia
o bezdôvodnom obohatení, keďže žiaden z prípadov predpokladaných normou stanovením § 451
ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka nenastal. Je nepochybná existencia pohľadávky 35.000,- Eur
vo vzťahu k bývalej svokre žalobcu. Je nepochybné, že táto pohľadávka patrila do BSM. Tiež je
nepochybné, že dohodou o urovnaní bol predmetný dlh urovnaný, čím jej záväzok voči stranám sporu

teda bývalým manželom Vlčkovým pominul. Bývalí manželia vystupovali v režime aktívnej solidarity v
zmysle ustanovenia § 512 Občianskeho zákonníka. Z tohto právneho úkonu profitovala iba žalovaná.
Spoločná pohľadávka 35.000,- Eur sa premietla do výlučného majetku žalovanej. Nastala teda situácia,
kedy bolo potrebné spoločnú pohľadávku plynúcu z aktívnej solidarity strán sporu vyporiadať, keďže
manželstvo zaniklo. Teda potom, čo jeden z manželov dostane z pohľadávky plnenie, bude povinný

zaplatiť druhému manželovi na neho pripadajúcu časť. Na žalobcu pripadajúca časť dlhu je 17.500,-
Eur, a nie hodnota polovice pozemku bez ohľadu, akú mal cenu. Logikou súdu 1. inštancie by v prípade
znaleckého posúdenia hodnoty pozemku, napríklad na sumu 400.000,- Eur došlo zo strany bývalej
manželky žalobcu, k jej obohateniu o 200.000,- Eur. Ešte raz poukázal žalobca na kúpnu zmluvu zodňa 28.02.2013, ktorá bola uzavretá medzi predávajúcou svokrou F. G. a kupujúcou jej dcérou T. V.,
ktorej predmetom bola kúpa nehnuteľnosti a to parcely M. Z. XXX - orná pôda o výmere 8.049 m2 za
oboma dohodnutú cenu 35.000,- Eur. Bývalá manželka žalobcu aj finančné prostriedky žalobcu použila

na kúpu tejto nehnuteľnosti, a táto nehnuteľnosť na základe znaleckého posudku nemá hodnotu, ktorá
bola žalobcom vložená do investícií, teda 17.500,- Eur. Za túto nevýhodnú kúpu si je zodpovedná
sama žalovaná a je povinná z pohľadávky plniť na žalobcovu pripadajúcu časť. Iný prístup by vyvodil
nespravodlivé usporiadanie vzťahov solidárnych veriteľov. Žalobca v konaní pred súdom 1. inštancie
uviedol, že ak by sa jeho bývalá manželka v rámci aktívnej solidarity so svojou matkou dohodli, že

pohľadávka bude uhradená s tým, že napríklad svokra poupratuje nehnuteľnosť a dlh bude urovnaný,
mohla by vyrovnať žalobcu z dlhu vyplatení sumy polovice mzdy upratovačky? Uvedený názor považuje
žalobca za nespravodlivý a v rozpore s režimom vyporiadania spoločnej pohľadávky manželov. Každý
z manželov má právo požadovať to, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na majetok jedného z
nich. V tomto prípade bolo na majetok žalovanej (pozemok) vynaložených 35.000,- Eur zo spoločného
majetku (spoločná pohľadávka). Aj z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na polovicu tejto sumy. Preto

navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť, žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať mu nárok na
náhradu trov konania.

10. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Naďalej trvala na svojom stanovisku o existencii nároku
žalobcu. Žalobca uzatváral dohodu o urovnaní dňa 28.2.2013 osobne zastúpený svojim právnym

zástupcom. Pokiaľ nesúhlasil s touto dohodou nič mu nebránilo dohodu nepodpísať a pokračovať v
súdnom spore, respektíve mohol žalovať neplatnosť dohody, ak dospel k záveru, že nebola uzavretá
v súlade so zákonom. Tak mohol legitímne uplatniť nárok proti F. G., ktorý bol v súlade so zákonom.
Žalovaná v snahe vec usporiadať navrhla riešenie nad rámec svojich povinností, a to rozdelenie
nehnuteľností, ktorú získala od matky na polovicu a prevot tohto podielu v prospech žalobcu. Je

nespravodlivé, že za situácie kedy žalobca podpísal dohodu súhlasí s jej obsahom, odmietne polovicu
náhrady od žalovanej, podá žalobu a bez ďalšieho dokazovania žiada sumu 17.500,- Eur od žalobkyne,
ktorá neobdŕžala od svojej matky sumu 35.000,- Eur. Žalovaná nemá záujem o pokračovanie v spore.
Navrhuje rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania.

11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené na možné vyjadrenie žalobcovi prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne. Ďalšie vyjadrenie do spisu doložené nebolo.

12. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutej časti, t.j. vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III.,
ktorým priznal žalovanej právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 78 % v zmysle zásad
uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich CSP s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 03.06.2020 a zistil, že odvolanie
žalobcu v napadnutej časti nie je dôvodné.

13. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že strany sporu boli manželmi. Ich manželstvo bolo
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 16C/63/2009-36 zo dňa 20.10.2009. na Okresnom
súde Prešov prebiehalo konanie pod sp.zn. 16C/263/2011 o zaplatenie 35.000,- Eur s príslušenstvom,
kde strany sporu spoločne ako žalobcovia žalovali matku žalovanej F. G. o zaplatenie sumy XX.XXX,-

Eur z titulu investícií do jej nehnuteľnosti. Na základe ktorých sa uskutočnila komplexná rekonštrukcia
nehnuteľnosti matky žalovanej. Podaním zo dňa 04.03.2013 však žalobcovia zobrali svoju žalobu späť
a konanie bolo zastavené. K späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu, že medzi účastníkmi konania, teda
tak medzi bývalými manželmi, ako aj matkou žalovanej, došlo k dohode o vzájomnom urovnaní, ktorá
bola uzatvorená dňa 28.02.2013. Podľa bodu 2. tejto dohody bola v ten istý deň (28. februára 2013)

uzatvorená kúpna zmluva medzi matkou žalovanej a žalovanou ako kupujúcou, na základe ktorej jej
matka odpredala nehnuteľnosť parcelu E XXX - orná pôda o výmere 8 049 m2, zapísanú na LV XXX, za
vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 35.000,- Eur. Podľa bodu 3 účastníci dohody prehlásili, že dohodnutá
cena vo výške 35.000,- Eur predstavuje výšku investícií, ktoré boli vložené bývalými manželmi do
nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX v kat. úz. J. Z. V.. Podľa bodu 4 tejto dohody účastníci potvrdili,

že týmto sú ich nároky vyplývajúce z kúpnej zmluvy a investícií do nehnuteľnosti vzájomne vyrovnané.
Dohodu podpísali tak bývalí manželia, strany tohto konania, ako aj matka žalovanej a ich právni
zástupcovia. Podľa bodu 6. dohody účastníci zhodne prehlásili, že túto dohodu si pred jej podpísaním
prečítali, jej obsahu porozumeli, potvrdzujú, že bola uzatvorená po vzájomnom prerokovaní podľaskutočnej a slobodnej vôle, určito, vážne a zrozumiteľne, nie v tiesni a ani za nápadne nevýhodných
podmienok a na znak toho ju vlastnoručne podpisujú.

14. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď nezistil, že by dohoda o urovnaní
uzavretá dňa 28.02.2013 medzi stranami sporu na jednej strane a matkou žalovanej na strane druhej
bola bez akéhokoľvek dôvodu neplatná. Odvolací súd už predtým neprijal názor, že ide o vyporiadanie
vzťahov medzi všetkými troma stranami tejto dohody navzájom. Správne preto súd prvej inštancie po
doplnení dokazovania vychádzal z tej platnej dohody, ale z pohľadu toho, že išlo o určovanie vzájomných

vzťahov medzi matkou žalovanej na jednej strane a bývalými manželmi na strane druhej, teda došlo
medzi nimi k odstráneniu spornosti práv. Odvolací súd znova poukazuje na svoj názor, ktorý uviedol v
zrušujúcom rozhodnutí, teda že spornosť práv a povinností v záväzkovo právnom vzťahu sa odstraňuje
formou vzájomných ústupkov. Zo skutočných alebo domnelých práv musí každý z účastníkov niečo
spustiť. Rozsah vzájomných ústupkov závisí od vôle zmluvných strán. Ústupky však musia byť v každom
prípade vzájomné. Ak by sa totiž len jedna strana vzdala svojho práva bez toho, aby tak urobila aj

druhá strana, nejednalo by sa o urovnanie, ale o iný právny vzťah, napríklad o dohodu o odpustení
dlhu podľa ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka. V prípade urovnania spočíva plnenie na novom
dojednaní zmluvných strán, takže plnenie tu ide na účet oboch strán. Urovnanie možno ponímať ako
čiastočné odpustenie a čiastočné uznanie dlhu. Dlžník tu čiastočne uznáva to, čo bolo dosiaľ medzi
stranami sporné alebo pochybné, a veriteľ mu dlh čiastočne odpúšťa. Matka žalovanej v dohode uznala,

že má záväzok voči svojej dcére a jej bývalému manželovi a to z titulu ich investícií do jej nehnuteľnosti.
Strany sporu potom pristúpili na to, že za tieto investície príjmu nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXX,
katastrálne územie J. Z. V.. Táto nehnuteľnosť v čase uzavretia dohody ohodnocovaná nebola. Strany
v dohode súhlasili s tým, že ich pohľadávka sa pretransformuje do tejto nehnuteľnosti. Žalovaná z tejto
dohody nezískala žiadne finančné vyrovnanie alebo pohľadávku, ale nehnuteľnosť zapísanú na LV č.

XXXX v katastrálnom území J. Z. V.. Tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, každá zo strán urobila
ústupokzosvojichpozíciíaichvzájomnývzťahsavyporiadal.Jesícepravdou,ževzmluvebolauvedená
kúpna cena vo výške tvrdených investícií, tieto však nikdy skutočne preukázané neboli a súd prvej
inštancie tak, ako správne uviedol v bode 26. odôvodnenia, ich nemusel v tomto konaní preskúmavať,
keďže to nebolo predmetom konania. Všetky strany vedeli, že v prípade predaja tejto nehnuteľnosti

bude si možné nárokovať len jej predajnú cenu nie inú sumu. Predávaná nehnuteľnosť nedosahovala
hodnotu investície ani v čase predaja, o čom strany sporu mali vedomosť. Žalobca odmietol ponuku od
žalovanej na získanie polovice nehnuteľností, ale podal žalobu. Súd 1. inštancie, preto správne zistil
hodnotu nehnuteľností, ktorá bola stanovená na 3.992,- Eur a polovicu z tejto sumy, ktorá predstavuje
1.996,- Eur uložil vydať žalovanej v prospech žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia na strane

žalovanej. Správne súd 1. inštancie aj v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací
súd súhlasí so záverom súdu 1. inštancie, že pokiaľ žalobca chcel skutočne polovicu ním tvrdených
investícií, mal pokračovať v pôvodnom konaní vo veci sp.zn. 16C/263/2011 a neuzatvárať dohodu, ktorá
jeho pohľadávku pretransformovala na pozemok v oveľa nižšej hodnote.

15. Súd prvej inštancie v napadnutej časti správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Odvolacia námietka žalobcu, preto nie je
dôvodná. Z odôvodnenia rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej, pričom

súd 1. inštancie vychádzal z právneho názoru, ktorý vyslovil odvolací súd v zrušujúcom uznesení,
ktoré predchádzalo terajšiemu rozhodnutiu vo veci samej. Žalobca v odvolacom konaní nepredostrel
relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Súd 1. inštancie vo svojom rozhodnutí a v dôvodoch zrozumiteľne
a presvedčivo uviedol podstatné argumenty strán sporu a to tak, že garantoval stranám sporu ich právo

na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu
teda, že súd 1. inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k
porušeniu jeho základného na spravodlivé súdne konanie.

16. Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o náhrade trov

prvoinštančného konania, v ktorom žalovaná bola v konaní úspešnejšia. Rozdiel úspechu a neúspechu
predstavuje tak, ako ho vypočítal súd prvej inštancie 78 %.17. Preto odvolací súd rozsudok podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v napadnutej časti ako vecne
správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konaniavovzťahukneúspešnémužalobcovivplnomrozsahu.Ovýškenárokurozhodnesúd1.inštancie
samostatným uznesením § 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.