Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812206676
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8812206676.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu
JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným
1/ E.. G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. č. XXX, XXX XX M., 2/ F. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
M., ul. Q. V. XXX/XX, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05

Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, ul. Sov. hrdinov, 089 01
Svidník, o zaplatenie sumy 5.502,65 eura s prísl., takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C/248/2012-214 zo dňa 16.11.2015 v spojení s opravným uznesením č.k.
5C/248/2012-249 zo dňa 06.10.2016

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok v napadnutom výroku, t.j. vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol a v
rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vo výroku
I. pripustil zmenu návrhu, vo výroku II. žalobu žalobcu zamietol a rozhodol, že o trovách konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu podanou 02.07.2012 domáhal toho, aby
súd uložil žalovaným zaplatiť mu sumu 5.502,65 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo

sumy 5.162,68 eura od 26.09.2010 do zaplatenia, žiadajúc taktiež, aby súd uložil žalovaným zaplatiť mu
náhradutrovskonanímmuvzniknutých.Vžalobeuviedol,ženazákladezmluvyopostúpenípohľadávok
uzatvorenej 04.11.2009 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a ním ako postupníkom
nadobudol pohľadávku, ktorú Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanými dňa 01.10.2002 pod
č. XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému v 1/ rade poskytnutý úver, zmluvne dohodnuté
podmienky splnené neboli, úver zaplatený nebol, splnenie tejto povinnosti má preto žalovaným uložiť

súd tak, ako bolo žalobou žiadané. Súd uviedol, že žalovaný v 1/ rade považoval žalobou žiadanú sumu
za neprimerane navýšenú považujúc to za neodôvodnené obohacovanie sa a konanie proti dobrým
mravom. Jedná sa podľa neho o skrytú úžeru. Žalovaný v 2/ rade cestou opatrovníčky, ktorú mu súd
prvej inštancie ustanovil, vzniesol námietku premlčania, námietku premlčania vznieslo taktiež Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktoré do konania vstúpilo ako vedľajší účastník.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za zistené, že medzi stranami sporu bola dňa

01.10.2002 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej žalovanému v 1/ rade bol
poskytnutý úver vo výške 4.979,09 eura, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 10,5 % ročne,
splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške po 68,38 eura splatných k 20.
dňu v mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola 20.11.2002 a konečná splatnosť úveru 20.09.2012.
Súd mal za to, že nárok uplatnený zo zmluvy bol nárokom zo spotrebiteľského záväzkového vzťahu. Z
úradnej moci skúmal, či nárok, ktorý bol uplatnený, nebol premlčaný. Podľa súdu, keďže žaloba bola

podaná na súde 26.11.2015 a uplatnené boli splátky splatné najneskôr 26.11.2012, nepremlčanými boli
splátky splatné 3 roky spätne od podania žaloby. Konečná splatnosť úveru bola k 20.09.2012, keďžev danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu v mesiaci a splátky boli
splatné najneskôr k 20.11.2012, nešlo v tomto prípade o žiadnu premlčanú splátku, nárok žalobcu na
39 premlčaných splátok, ktoré boli žalobcom tiež uplatnené, súd ako nedôvodný zamietol. Aplikoval

trojročnú premlčaciu lehotu.
Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka - §497, § 502 ods.
1, § 503 ods. 2, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 2, § 53 ods. 2, 3, 5, § 54 ods.
1, 2, § 517 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, 2, § 101, § 111, § 524 ods. 1, 2, podľa Zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch - § 2 písm. a), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 5 a podľa § 10c Nariadenia Vlády

Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
V rozhodnutí o trovách konania poukázal na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ako z obsahu odvolania vyplýva, proti výroku o
zamietnutí žaloby, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia
skutkového stavu s poukazom na to, že postupom súdu sa žalobcovi odňala možnosť konať pred
súdom. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, súd žalobu zamietol pre premlčanie.

V odvolaní uviedol, že podľa súdu žaloba bola podaná 26.11.2015, čo je však pochybením, pretože
žaloba bola na súde podaná dňa 02.07.2012. Je zrejmé, že súd premlčanie posudzoval 3 roky spätne
od nesprávne uvedeného dátumu podania žaloby. Žalobca na súde pritom uplatnil 39 nepremlčaných
splátok úveru, keďže uplatnil splátky splatné od 20.07.2009 do konečnej splatnosti úveru 20.09.2012.
Uplatnil si teda len nepremlčané splátky a to aj v prípade pripustenia, že na uvedený záväzkový vzťah je

potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, čo však žalobca nepripúšťa, nakoľko zastáva
názor, že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže ide o zmluvu
o úvere, a teda absolútny obchodnozáväzkový vzťah aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán
je spotrebiteľ. Zmluva bola uzavretá 01.10.2002, v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až §
54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené

v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, zmluva o
úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Právne vzťahy z konkrétnej zmluvy o úvere, ktorá bola
uzatvorená pred 01.01.2008, spravujú sa teda ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na
povahu účastníkov. Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal, aby
ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil

mu vec na ďalšie konanie. Uplatnil trovy odvolacieho konania.
3. Žalovaný ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 470 ods. 1
a ods. 2 veta prvá CSP, podľa ktorého, ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu
podaného odvolania, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia
§ 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu je opodstatnené.

5. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
na zistený skutkový stav konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak

síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
zistení vyvodil nesprávne právne závery.
6. Súd prvej inštancie svoje zamietavé rozhodnutie založil na posúdení záväzkového právneho
vzťahu, nároky z ktorého boli uplatnené žalobou ako záväzkového právneho vzťahu občiaskoprávneho
charakteru majúceho súčasne charakter spotrebiteľský, u ktorého je povinnosťou súdu ex offo v zmysle

§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa skúmať, či nárok nebol uplatnený na súde po
uplynutí premlčacej doby, ktorá je trojročná. Konštatoval pritom uplynutie trojročnej premlčacej doby,
keďže žaloba bola uplatnená na súde dňa 26.11.2015.
Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade je potrebné pri posudzovaní premlčania
vychádzať z trojročnej premlčacej lehoty, bol jeho názor správny. Je nesporné, že medzi stranami

sporu ide o občianskoprávny vzťah vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní nárokov
zo záväzkových vzťahov, jedným z ktorých je spotrebiteľ, z hľadiska včasnosti uplatnenia nároku
platí úprava premlčania vyplývajúca z Občianskeho zákonníka. Uvedený záver vyplýva z rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.02.2013 v konaní sp.zn. 6Co/81/2012, v ktorom je vyslovenýprávny názor, že aj pri úverovej zmluve uzatvorenej podľa Obchodného zákonníka medzi podnikateľom
a spotrebiteľom je treba použiť pri otázke premlčania (ale aj pri iných otázkach napr. uznanie dlhu
a pod.) prednostne úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku. Ústavný súd Slovenskej republiky

v rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 402/2011 z 19.06.2013 na základe ústavnej sťažnosti proti predmetnému
rozsudku Krajského súdu v Prešove uviedol, že po preskúmaní rozsudku argumentáciu sťažovateľa
nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záveru krajského súdu. Ústavný súd
nezistil, že by krajským súdom aplikovaný postup pri zisteniach a hodnotení skutkového stavu veci a pri
ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah Ústavného súdu do namietaného rozsudku

v súlade s jeho právomocami ustanovenými v článku 127 ods. 2 Ústavy. Ústavný súd nezistil, že by
posudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore či urobený v
zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou či nedostatočne odôvodnený.
Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd prvej inštancie mienil pri posudzovaní včasnosti uplatneného nároku
vychádzať z trojročnej premlčacej doby, bol jeho názor správny.
Nezrozumiteľným je však posúdenie začiatku plynutia premlčacej doby. Zo spisu vyplýva, že žalobca

podal žalobu na súde dňa 02.07.2012, súd prvej inštancie však pri posudzovaní premlčania vychádzal
z toho, že žaloba bola podaná na súde dňa 26.11.2015. Svoje rozhodnutie tak zaťažil vadou, čo
je v rozpore s materiálnou stránkou práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nezrozumiteľné, žalobcovi sa tým odňala možnosť konať pred
súdom, v dôsledku čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Súd prvej inštancie v priebehu ďalšieho konania vec opätovne prejedná a posúdi, či žalobca uplatnil na
súde žalobu v trojročnej premlčacej dobe upravenej v § 101 Občianskeho zákonníka za situácie, keď
žalobu podal na súde dňa 02.07.2012 a nie 26.11.2015.
7. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne aj o trovách konania vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
8. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.