Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011108
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2218011108.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov

JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla,v trestnej veci obžalovaných S. O., nar. dňa
XX.XX.XXXX v U., trvale bytom T. XXX/XX, E., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS Leopoldov, a Z. O.,
nar. dňa XX.XX.XXXX v D. Y., trvale bytom T. XXX/XX E., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS Leopoldov,
pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 19.02.2020, č. k. 18T/40/2018-1061, na verejnom zasadnutí konanom dňa
23.06.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaní

o d s u d z u j ú:

S. O., nar. XX.XX.XXXX v U., trvalé bydlisko T. XXX/XX, E.,

podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41
ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Z. O., nar. XX.XX.XXXX v D. Y., trvalé bydlisko T. XXX/XX E.,

podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41
ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19.02.2020, č. k. 18T/40/2018-1061 boli
obžalovaní S. O. a Z. O. uznaní za vinných zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2
písm. b )Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvompodľa § 20 Trestného zákona, z prečinu ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a zo zločinu znásilnenia podľa
§ 199 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

v presne nezisteného dňa vo večerných hodinách počas letných prázdnin v mesiaci august v roku
2017 v rodinnom dome na adrese v obci E., T. č.XXX/XX, okres Dunajská Streda, pod zámienkou
hrania spoločenskej hry, ktorá mala spočívať v tom, že sa všetci účastníci hry majú vyzliekať donaha,

najprv dosiahli to aby sa maloletá A.Y.. XX.XX.XXXX, ktorá bola v tom čase u nich na prázdninách,
vyzliekla donaha a následne využijúc jej bezbrannosť, vyplývajúcu z jej nízkeho veku, ako aj z jej
nízkej rozumovej a vôľovej vyspelosti, podporovanej vzťahom odkázanosti voči obvineným a strachom,
na podnet obvinenej Z., ktorá sa takisto zúčastňovala na vyššie uvedenej hre a bola takisto takmer
vyzlečená a podporovala samotného obvineného S. O., aby vošiel s maloletou A.Sz., nar.XX.XX.XXXX
do jednej z izieb domu a vykonal s ňou proti jej vôli súlož, následne pokračovali v samotnej hre,

kedy maloletá A.Sz., nar.XX.XX.XXXX mala za úlohu pobozkať a dať do úst pohlavný úd obvineného
S. O., čo aj urobila pred taktiež prítomným maloletým K.Cs., nar. XX.XX.XXXX, následne pred
maloletými deťmi v konaní pokračovala obvinená Z., ktorá orálne uspokojila svojho manžela a ktorým
konaním vydali nebezpečenstvu spustnutia tam prítomné maloleté deti A.Sz., nar.XX.XX.XXXX a K.Cs.,
nar.XX.XX.XXXX.

Za to obžalovanému S. O. okresný súd uložil podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na §
37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10
(desať) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanej Z. O. súd prvého stupňa uložil podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na
§ 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ju na výkon trestu odňatia
slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okresný súd tiež podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložil trest prepadnutia vecí: 1 ks dámska
spodná bielizeň čiernej farby,1 ks dámska spodná bielizeň zn. Pepperst, 1 ks dámske tielko bez rukávov
bielejfarby,1ksdámsketielkoznačkyAMISUXSružovejfarby,1ksdámsketričkosivejfarbyFISHBONE
XS, 1 ks poťah hnedej farby so zipsovým naťahovaním, 1 ks poťah zaistená in natura zelenej farby

pruhovaný. Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stal štát.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 1062-1068 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd mal z vykonaného dokazovania vinu

obžalovaných za preukázanú. V rámci hry došlo k striedaniu súlože a iných sexuálnych praktík, resp.
tieto boli vykonávané v bezprostrednej nadväznosti. V prípade trestného činu znásilnenia využitím
bezbrannosti poškodenej spoločným konaním donútili maloletú poškodenú k súloži. Obžalovaná dala
vykonanie súlože s poškodenou obžalovanému ako úlohu v rámci hry „človeče nehnevaj sa“, na čo
obžalovaný odišiel s poškodenou do inej miestnosti, kde jej proti jej vôli vsunul penis do pošvy. V

rámci rovnakej hry došlo i k iným sexuálnym praktikám, keď si obžalovaná v prítomnosti maloletých
detí vložila penis obžalovaného do úst a uspokojovala ho a poškodená dostala za úlohu pobozkať
penis obžalovaného, čo aj podľa príkazu urobila. Obaja obžalovaní sa rovnako dopustili trestného činu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže, keď jednak sa tohto skutku dopustili voči poškodenej a jednak
voči mal. X., ktorý je ich synom a pri danej hre bol prítomný (nebol prítomný len pri súloži obžalovaného

s poškodenou v inej miestnosti domu). Zistené konanie obžalovaných, ktorým jednoznačne zvádzali
oboch maloletých k nemravnému životu, resp. dávali im takýto príklad a priamo ich na také konanie
vyzývali, malo na nich také negatívne následky, že jeho závažnosť nebolo možné hodnotiť ako nepatrnú.
Maloletý X. sa od času skutku zmenil, utiahol sa do seba, zhoršili sa jeho známky v škole. Poškodená G.
trpí od času spáchania skutku posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá výrazne narušuje jej obvyklý

spôsob života, rovnako trpí pocitmi hanby zo strany spolužiakov a verejnosti, keďže o skutku informovali
aj médiá.Stav bezbrannosti u maloletej poškodenej G. Y. bol daný predovšetkým jej detským vekom (14 rokov
v čase skutku), ktorý obaja obžalovaní ako dlhoroční rodinní priatelia rodičov poškodenej poznali, jej
intelektuálnou úrovňou (maloletá bola integrovanou žiačkou s intelektovými schopnosťami v štádiu

subnormy) a tiež jej mentálnym stavom a prežívaním sexuality. Jej vyšetrenie nepreukázalo, že by sa
u nej vyskytli snahy o skresľovanie vnímaných skutočností, bola schopná reprodukovať zažité udalosti,
neboli zistené sklony ku klamaniu alebo zvýšenej predstavivosti. V zásadných rysoch poškodená
vypovedala vždy rovnako, priebeh skutku a jednotlivé okolnosti popisovala zhodne, jej výpoveď bola
vyhodnotená ako vierohodná. Bolo vylúčené, že u nej došlo k „zneužitiu“ zo strany inej osoby ako

obžalovaných. Ak by bolo pravdou, že ju zneužil jej priateľ Q. U., s ktorým udržiavala priateľský vzťah
rok pred skutkom, bolo by nelogické označiť ako páchateľov skutku obžalovaných (vôbec kohokoľvek),
pretože tento vzťah stále udržiava - bez stavu tehotnosti, ako to mylne uvádzajú obžalovaní. Keď
obžalovaní a svedkyňa U. uviedli, že k pohlavnému styku medzi poškodenou a Q. U. malo prísť priamo
v ich dome, súdu prvého stupňa nebolo zrejmé ako sa im to mohlo podariť, keď sama obžalovaná
tvrdila, že oni piati spali v jednej izbe a Q. bol v inej izbe a celú noc bola hore, aby sa G. nič nestalo.

Rovnako obžalovanému sa mal maloletý X. sťažovať, že G. nespala pri ňom jednu noc, všetci však
spali v jednej izbe, preto tiež nebolo zrejmé, prečo iba maloletý mal podľa tvrdenia obžalovaného
postrehnúť neprítomnosť poškodenej počas noci v izbe a na spoločnej posteli. Navyše ak malo prísť -
podľa tvrdenia obžalovaných - k viacnásobnému a opakovanému pohlavnému styku medzi poškodenou
a jej priateľom, dokonca až 6-krát ako uvádzala svedkyňa U., či už s kondómom alebo bez neho,

vo dne alebo v noci v dome obžalovaných, mali obžalovaní hocikedy možnosť oznámiť to matke
poškodenej a požiadať ju, aby pre poškodenú prišla v záujme zachovania a ochrany jej pohlavnej
čistoty. To však počas celého pobytu poškodenej u nich neurobili. Poškodená opustila ich dom až keď
telefonovala so svojou matkou, ktorá sa dostala do nemocnice. Výpoveď poškodenej bola potvrdená
aj výsledkami gynekologického vyšetrenia, podľa ktorého poškodená mala pohlavný styk, nastala u nej

ruptúra panenskej blany, hoci nebolo možné s istotou určiť ako a kedy došlo k jej narušeniu, nebolo
možné určiť ani, či bola poškodená sexuálne aktívna. Ošetrujúci lekár ako možnosť uvádzal napr. i
šport, čo bolo u poškodenej vylúčené, keďže neuvádzala žiadne také športovanie a na takej úrovni,
resp. takej intenzity, ktoré by u nej spôsobilo narušenie panenskej blany. Obžalovaným sa nekládlo za
vinu „zbavenie“ poškodenej panenstva. Poškodená tvrdila, že do času pohlavného styku s obžalovaným

nemala žiadny pohlavný styk s inou osobou. Bez ohľadu na to, však predchádzajúci sexuálny život
poškodenej jej povesť, povesť jej rodiny, spôsob jej života, či pohlavná zrelosť nebola pri posudzovaní
daného skutku a osoby poškodenej podstatná.

Obžalovaní uviedli, že sexuálne voľné správanie im bolo cudzie a spolu so svedkom M. Y. popreli, žeby

malo prísť medzi nimi k akýmkoľvek sexuálnym hrám, či výmene partnerov, tak ako to uviedla svedkyňa
M. Y.. Na druhej strane však obžalovaná opísala oslavu narodenín svojho syna, na ktorej svedkyňa Y.
mala mať zjavne pred ňou a maloletou poškodenou orálny styk s jej vlastným manželom (obžalovaným),
o ktorom do času jej výpovede nikto nikdy nemal vedomosť. Obžalovaná rovnako uvádzala, že pohlavný
styk mala vždy len so svojím manželom, bola mu verná. Z lekárskej správy pritom bolo zrejmé, že

obžalovaná je HIV pozitívna a kondómy, ktoré držal jej manžel vo svojej taške, používali pri pohlavnom
styku, aby obžalovaného nenakazila. Bez ohľadu na svoj vlastný zdravotný stav však následne nelogicky
uvádzala, že kondómy ukradol a používal Q. U., keď u nich prespal a ona ich zrovná vtedy nepoužívala,
napriek tomu, že vedela o možnosti nakazenia svojho manžela (obžalovaného) počas pohlavného styku
prevádzaného bez kondómu. Mimomanželský vzťah obžalovanej však potvrdil sám obžalovaný, ktorý

zároveň priznal pokus o vraždu pár rokov dozadu práve z tohto dôvodu.

Obžalovaní sa zo žiadneho prejavu poškodenej nemohli domnievať, že súhlasila so skutkom ako takým.
Poškodená sama uviedla, že s tým nesúhlasila, nesúhlasila už so samotnou hrou „človeče nehnevaj
sa“, nechcela sa vyzliekať, hanbila sa a bála sa odporovať. Bála sa niečo povedať aj v čase, kedy

bola sama v izbe len s obžalovaným a obžalovaný do nej vsunul svoj pohlavný úd, hoci očakávala
niečo zlé. Afekt strachu, neschopnosti odporovať a bezbrannosti jej zjavne bránil v možnosti akejkoľvek
intenzívnejšej obrany. Vzhľadom na intelektovú úroveň poškodenej potom aj odpor k situácii (napríklad
v podobe úteku z miesta), v ktorej sa u obžalovaných ocitla, nemohol byť taký veľký, ako by bol u
normálne vyvinutého dievčaťa jej veku. Postoj strachu v nej podporoval aj mal. X., ktorý si vyžadoval

od nej dotyky za to, že nič nepovie jej priateľovi. Podľa výpovede poškodenej v rámci hry došlo aj
k ďalším praktikám, pri ktorých participovala aj obžalovaná lízaním penisu obžalovaného, poškodená
bozkávaním penisu obžalovaného, či obžalovaný cmúľaním prsníka poškodenej (bozkával jej prsia) a
tieto „úlohy“ mali vymýšľať v rámci hry za účelom vrátenia vyzlečeného šatstva. Pri týchto konaniach malbyť prítomný aj maloletý X., ktorý však uvádzal, že k ničomu takému nedošlo, hra „človeče nehnevaj sa“
mala bežné pravidlá. Poškodená však uviedla, že maloletý X. vymýšľal úlohy aj sám a následne chcel aj
priateľovi poškodenej oznámiť, čo sa stalo, ak by sa pokúsila niečo sama vyzradiť. Popieranie spáchania

skutkumaloletýmajehosnahapomôcťsvojimrodičom(resp.nikomuneuškodiť)bolapotvrdenáivrámci
znaleckého posudku, keď maloletý popieral i bežné veci - napr. že jeho otec spával nahý, čo potvrdzoval
i sám obžalovaný. Špecifická vierohodnosť obžalovaných bola v zmysle znaleckého posudku znížená a
pri oboch obžalovaných bol v rámci ich vyšetrenia zistený nevysvetliteľný zlom v časti týkajúcej sa opisu
možnej interakcie s poškodenou. Ide o zmenu v detailnom opise situácie vo vzťahu k vlastnej nevine

v porovnaní k verbalizáciám ohľadom vzťahov s ostatnými zúčastnenými osobami. Nápadná bola aj
spontánna masívna verbalizácia opisov pozitivity vlastného vzťahu k G., porovnávaním tohto vzťahu ku
vzťahu s vlastnými deťmi a aktivita v angažovaní sa v riešení situácie v rodine M. Y. a možného týrania
G.. U obžalovanej znalec nepostrehol zodpovedajúcu emočnú odozvu v situáciách, keď o tom svedčia
verbalizačné obsahy (napr. opis okamihu, keď sa dozvedela, že jej manžel mal „pokefovať“ poškodenú).

Poškodená síce mala zníženú intelektovú úroveň, avšak do času, kým neprišli k nim do školy policajti
sa nikomu nezverila a jej matka, ktorá bola zjavne jej najbližšou osobou, sa o tom dozvedela tiež až
v čase, keď sa zahájilo trestné konanie, preto neboli zistené žiadne osoby, či okolnosti, ktoré by mohli
poškodenú ovplyvňovať pri vzniku jej úsudku.

V rámci domovej prehliadky bola zaistená spodná bielizeň, ktorá nebola stotožnená. Pri jej
oboznamovaní na hlavnom pojednávaní obžalovaný uviedol, že čierne malé nohavičky (stopa č. 1-1) boli
poškodenej. Nohavičky s červenou škvrnou boli jeho manželky, ktorá mala v danom čase menštruáciu a
ostatnévecibolirovnakopoškodenej.Podľaznaleckéhoposudkunačiernychmalýchtangonohavičkách
(stopa č. 1-1), ktoré boli zjavne veľkostne poškodenej (i podľa vyjadrenia obžalovaného) bol prítomný

DNA profil obžalovaného, pričom vzorka bola odoberaná z oblasti rozkroku z vnútornej strany týchto
nohavičiek. Nejednalo sa však o spermie, krv alebo iné viditeľné biologické stopy. Na farebných
nohavičkách (stopa č. 1-2) bola prítomná krvavá škvrna. Tieto nohavičky mali podľa vyjadrenia
obžalovaného patriť jeho manželke. Analýzou však bolo zistené, že krv patrila poškodenej G. Y., preto
bolo zrejmé, že ich musela mať oblečené poškodená a nie obžalovaná, i veľkostne bolo zrejmé,

že obžalovanej nemohli patriť. Na poťahu (stopa č. 10) nebola zistená prítomnosť krvi, bola zistená
prítomnosť spermy, ako pôvodca ktorej bol vylúčený obžalovaný. Z uvedených vecných dôkazov nebolo
možné stanoviť akým spôsobom sa dostalo DNA obžalovaného na nohavičky poškodenej, na ich
vnútornú stranu v rozkroku, podporuje to však verziu poškodenej, že s obžalovaným mohla byť v
telesnom kontakte. Čo sa týka spermy zaistenej na poťahu (stopa č. 10) nepatrila obžalovanému, no

neboldôvododoberaťvzorkyspermyodsvedkaQ.U.,pretožejehoakopáchateľapoškodenáneuviedla.
Podľa obžalovaných u nich prespávali aj iné osoby - rodičia poškodenej, N. X., prípadne iné osoby, ktoré
obžalovaní neuvádzali. Pre stotožnenie zaistenej spermy by potom bolo potrebné odobrať vzorku od
každého jedného muža, ktorý kedy u obžalovaných v danej izbe na danom matraci prespal, čo navyše
neznamená, že by všetci mali mať pohlavný styk s poškodenou.

Okresný súd odmietol vykonanie dôkazov - opätovný výsluch maloletej poškodenej G. Y., pretože táto
bola riadne vypočutá v zmysle § 262 Trestného poriadku a obžalovaní mali možnosť sa s výpoveďou
maloletej oboznámiť a vyjadriť sa k nej, resp. mali možnosť sa vyjadriť vždy aj ku každému výsluchu
ktoréhokoľvek iného svedka. Rovnako odmietol aj návrh na opätovné vypočutie svedkov M. Y. a Q. U.,

pretože ich výsluch bol vykonaný riadnym kontradiktórnym spôsobom. Súd prvého stupňa odmietol aj
návrh obhajoby na vypočutie svedkov T. U., ktorý je manželom svedkyne E. U. (sestry obžalovanej) a N.
X. (nevlastný brat maloletej poškodenej), ktorí pri skutku neboli prítomní. Opätovný výsluch maloletého
X. O., ktorý bol riadne podľa návrhu obhajoby vypočutý v prítomnosti znalca, ohľadom jeho výpovede
bol vypracovaný znalecký posudok a bol prečítaný aj jeho výsluch z prípravného konania. Ďalší výsluch

maloletej osoby (v čase skutku 10 rokov, v čase rozhodovania 12 rokov) okresný súd nepovažoval za
potrebný.

Za prejednávanú trestnú činnosť uložil súd prvého stupňa obžalovanému S. O. trest odňatia slobody
podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin najprísnejšie trestný. Neboli zistené

žiadne poľahčujúce okolnosti, ale len jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného
zákona, teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pri ukladaní trestu tak okresný súd postupoval
podľa § 38 ods. 2 a § 38 ods. 4 Trestného zákona v rámci trestnej sadzby so zvýšenou dolnou hranicou
trestnej sadzby a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Obžalovanej Z. O. bol uloženýúhrnný trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, keďže
bola u nej zistená jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred
spáchaním trestného činu viedla riadny život a jedna priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm. h)

Trestného zákona, že spáchala viac trestných činov. Na výkon uložených trestov zaradil súd prvého
stupňaobžalovanýchdoústavunavýkontrestuodňatiaslobodysminimálnymstupňomstráženia,keďže
pred spáchaním trestných činov neboli vo výkone trestu odňatia slobody v predchádzajúcich desiatich
rokoch. Okresný súd rozhodol aj o prepadnutí vecí, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke a boli
použité pri páchaní trestnej činnosti, pričom tieto sa stali vlastníctvom štátu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovej lehote (ihneď na hlavnom pojednávaní po vyhlásení rozsudku
č. l. 1046 spisu) zahlásili obžalovaní odvolanie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda sa
vzdal práva podať odvolanie priamo do zápisnice na hlavnom pojednávaní (č. l. 1046 spisu).

Obžalovaná Z. O. odôvodnila podané odvolanie prostredníctvom obhajkyne (JUDr. Ildikó Uleklovej - č.

l. 1098-1102 spisu), v ktorom namietala, že jediným priamym dôkazom svedčiacim proti obžalovaným
je výpoveď poškodenej, pričom výpoveď tejto osoby nebola vôbec konštantná. Nepriamy svedkovia
(matka poškodenej a priateľ poškodenej) vedeli reprodukovať len sprostredkované informácie, resp.
navzájom vymenené informácie. Poškodená sa pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní odchýlila od
skorších výpovedí, hlavne v opise chronologického sledu ňou opísaných udalostí. O orálnom uspokojení

S. sa počas vyšetrenia u psychologičky poškodená vôbec nezmienila. Dňa 10.07.2019 na hlavnom
pojednávaní na otázku súvisiacu s orálnym stykom odpovedala záporne a následne údajné konanie
obžalovaných dala z hľadiska chronologického deja do úplne iného sledu ako predtým, čím spochybnila
vlastnú vierohodnosť. Poškodená trpí od skutku posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá skutočnosť
mala byť preukázaná znaleckým posudkom č. 5/2018, vypracovaného PhDr. Katarínou Haidovou, avšak

súd prvého stupňa sa nevysporiadal v tomto kontexte so skutočnosťou, že poškodená bola v čase
vyšetrenia pod ťažkým psychickým nátlakom, pretože jej rodičia sa rozvádzali. Matka poškodenej ju
tiež mohla naviesť, aby obžalovaných usvedčila z trestnej činnosti, ktorej sa nedopustili z dôvodu, že
im pripisovala určitú mieru na rozvrate jej manželstva. Samotnú bezbrannosť poškodenej nemožno
vyvodzovať len z jej veku. Napriek jej zníženej intelektuálnej úrovni, bola schopná vytvoriť partnerský

vzťah so svedkom Q. U.. Jej mentálna slabosť ju obmedzovala len v školských povinnostiach, ale nie
v tom, aby vedela klásť primeraný odpor jej veku v údajnej prežitej situácii. Zmenu u maloletého X.
mohla spôsobiť skutočnosť, že jeho rodičia sú väzobne stíhaní a ich rodina sa rozpadla, v dôsledku
čoho je odtrhnutý od najbližšej rodiny. Napriek tomu, že znalec PhDr. Karol Kleimann, PhD. v znaleckom
posudku č. 34/2019 vyslovil, že maloletý X. nemá sklony ku konfabulácii, okresný súd tomu veľkú váhu

nepripisoval. Obhajoba mala vážne pochybnosti o odbornosti tohto znaleckého posudku vzhľadom na
osobné poznámky, ktoré svedčili o zaujatosti znalca. Znalec neskúmal, či emočná labilita X. netkvela
v rozpade rodiny. Znalec sa nevyjadril ako malo dôjsť k ovplyvňovaniu maloletého zo strany rodiny.
Tvrdenia znalca boli založené len na jeho subjektívnych názoroch. Čo sa týka dôkazov, ako sú svedecká
výpoveď matky poškodenej, jej priateľa, ale aj detského gynekológa, k týmto dôkazom sa obhajoba

vyjadrila v záverečnej reči, na ktorej zotrvala. Na poťahu (stopa č. 10) bola zistená prítomnosť krvi ako aj
spermy, ktorá nepochádzala od obžalovaného. Táto vzorka keby bola porovnávaná so vzorkou spermy
svedka Q. U. v prípade zhody by bola spochybnená výpoveď poškodenej, že nemala sexuálny vzťah
so svojím priateľom ako aj výpoveď svedka Q. U., ktorý tvrdil, že ich vzťah bol v rozhodnom čase iba
platonický. Vzhľadom na uvedené obžalovaná navrhla napadnutý rozsudok zrušiť s odkazom na § 321

ods. 1 písm. a), b), c) a následne predmetnú trestnú vec vrátiť súdu prvého stupňa v zmysle § 322 ods.
1 Trestného poriadku na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný S. O. odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajkyne (JUDr. Ing. Ingrid
Gyökeresovej č. l. 1112-1135) v ktorom tvrdil, že súd prvého stupňa vo svojom rozsudku vôbec

nezdôvodnil, na základe ktorých skutočností dospel k vine obžalovaného/ných za zločin sexuálneho
násilia, neuviedol ako z výpovede poškodenej vyvodil vinu obžalovaného, keďže poškodená tento zločin
na hlavnom pojednávaní poprela. Absentuje akákoľvek zmienka o dôkaze preukazujúcom tento skutok.

Z výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní, z ktorej odvodil súd vinu obžalovaného vo všetkých

troch skutkoch, možno jednoznačne nad všetky pochybnosti ustáliť, že k sexuálnemu násiliu vôbec
nedošlo. Poškodená sexuálne násilie vôbec vo svojej výpovedi nepotvrdila. V prípravnom konaní
uviedla,žektomutotrestnémučinumalodôjsť,avšaknahlavnompojednávaníužtentoskutokneuviedla
vôbec. Na otázku prokurátora o orálnom styku z jej strany, poškodená uviedla, že k nemu nedošlo.Pritom v prípravnom konaní uviedla, že musela pobozkať penis obžalovaného, čo aj podľa príkazu
urobila. Svoju zmenu výpovede odôvodnila tak, že na príkaz obžalovanej, aby penis obžalovaného
pobozkala, to neurobila, ale povedala, že nech to urobí obžalovaná, ktorá to následnej urobila. Výpoveď

poškodenej si jednoznačne odporovala. Zdôvodnenie orálneho styku tým, že ho vykonala napokon
obžalovaná bolo nedôveryhodné a inak zdôvodnené, než v prípravnom konaní, s cieľom nejakým
spôsobom zdôvodniť ňou uvádzané sexuálne hry vo svojej predchádzajúcej výpovedi. Na hlavnom
pojednávaní tiež poškodená uviedla, že potom, čo vybehla z izby a v kuchyni sa obliekla už nebolo
nič a hra bola ukončená. Teda k žiadnej hre sa už nevrátili, pričom v prípravnom konaní poškodená

tvrdila, že sa v hre pokračovalo tak, že mala pobozkať a dať do úst penis obžalovaného. Následne
na hlavnom pojednávaní už tento skutok poprela. Ani z jednej výpovede poškodenej žiaden strach z
obžalovaných nevyplynul. Žiadne okolnosti k prípadnému núteniu nikdy neuviedla, nepoukazovala, žeby
bola obmedzená v pohybe, slobode.

Ak by k sexuálnemu styku malo dôjsť, (čo však obžalovaný popieral), z ničoho nevyplynulo, žeby voči

poškodenej bolo použité násilie, alebo bezprostredné násilie, nútenie poškodenej k pohlavnému styku,
nebol vyvinutý odpor voči zo strany poškodenej, k styku malo dôjsť na základe dobrovoľnosti. Musel
by byť prekonaný vážne mienený odpor ženy a o zneužitie bezbrannosti u maloletej nešlo, pretože
bola fyzicky a duševne vyspelá, aby pochopila konanie páchateľa a nesúhlas dala jednoznačne najavo.
Jej nedostatočnú zrelosť nepotvrdil ani psychologický posudok. Nebol preukázaný stav bezbrannosti u

poškodenej.

Súd prvého stupňa podporne prijal ako dôkaz aj výpoveď matky poškodenej a výpoveď jej priateľa,
pričom jednotlivé výpovede matky sa tiež menili, preto možno konštatovať, že na obsahu výpovedí
sa poškodená s matkou dohodli. Priateľ poškodenej dôrazne akcentoval, že nemal pohlavný styk s

poškodenou, pretože vedel, žeby to bolo trestné. Motívom poškodenej mohlo byť práve zastrieť trestný
čin jej priateľa odvrátením pozornosti na obžalovaných. O tom svedčí aj to, že sa nikomu nezmienila,
že mala byť v domácností obžalovaných znásilnená a urobila tak až po uplynutí niekoľkých mesiacov.
Psychické problémy poškodenej boli objektívne zistené lekárom na základe iných skutočností, než
údajnom znásilnení. Vyplývajú z ťaživej rodinnej situácie, čo potvrdila aj výpoveď maloletého X., ktorý

tiež uviedol, že sa mu maloletá zdôverila s tým, že ju mal otec a otcov známy zneužívať. Poškodená
sa teda svojou výpoveďou snažila chrániť priateľa a rodinu. Poškodená bola ovplyvňovaná matkou,
vyplynulo to z výpovede uDr. F.. Takže ani k zločinu sexuálneho násilia pred maloletým X. nedošlo.
Nebolo preukázané, že obžalovaní viedli promiskuitný život a žeby obžalovaná bola HIV pozitívna,
pričom táto skutočnosť bola vylúčená počas jej vyšetrenia vo väzbe. Žili nekonfliktne a pokojne, z tohto

dôvodu ich aj poškodená navštevovala, pretože sa u nich cítila istejšie. Akékoľvek sexuálne deviácie
boli u oboch obžalovaných vylúčené.

Zo správy triednej učiteľky nevyplývalo žiadne ohrozenie mravnej výchovy maloletého, neboli zistené
zlé návyky, ktoré by mohli viesť k nemravnému životu maloletého. Okresný súd sa vôbec nezaoberal

obhajobou predloženými motívmi poškodenej, ktoré ju mohli viesť k tomu, aby obvinila z trestnej činnosti
obžalovaných. Namietajú, že súd prvého stupňa odmietol návrh obžalovaných o vzájomnú konfrontáciu
s poškodenou na súde s odvolaním sa na jej neplnoletosť, avšak poškodená mala v tom čase 17 rokov.

Keďže poškodená mohla mať objektívnu sexuálnu skúsenosť s jej priateľom, výpoveď o vsunutí penisu

a už neudanie žiadnych iných skutočností, nebolo preto presvedčivým dôkazom. Znalkyňa sa priklonila
k možnosti vierohodnosti poškodenej aj vzhľadom na tú skutočnosť, že znaky sexuálne zneužitej
osoby mala za preukázané z jej psychiatrickej liečby pre posttraumatickú stresovú poruchu s potrebou
hospitalizácie v Detskej psychiatrickej liečebni Hráň. Znalkyňa tieto prejavy poškodenej vyhodnotila
neúplne, nakoľko neprihliadla na všetky údaje, ktoré zo zdravotnej dokumentácie poškodenej vyplynuli

a výpovede svedkov, z ktorých vyplývajú ďalšie dôležité skutočnosti ovplyvňujú zdravotný stav
poškodenej. Maloletú ovplyvňovali negatívne dlhodobé zlé rodinné pomery. Posttraumatickú poruchu z
titulu údajného znásilnenia, lekár objektívne nezistil, len vychádzal z vyjadrení poškodenej.

Výpoveď manžela E. U., výpoveď brata poškodenej, s ktorým neboli v kontakte ani blízky obžalovaných

mala objektívne prehĺbiť skutkové zistenia týkajúce sa rodinných pomerov u poškodenej a jej
vzťahu s priateľom Q.. Tieto návrhy však súd odmietol, čím porušil právo obhajoby obžalovaného.
Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru zo dňa 27.03.2018,
vylúčil prítomnosť spermy obžalovaného na predložených veciach. Ani po takto vykonanom znaleckomdokazovaní, vyšetrovateľ nevykonal ďalšie šetrenie, či dokázaná prítomnosť spermy nebola zhodná s
DNA profilom priateľa poškodenej.

Psychologickými posudkami MUDr. J. a MUDr. Z. G., PhD., RNDr. Mgr. D. X., PhD. bolo vykonané
psychologické vyšetrenie obvineného. Znalci v posudkoch nedospeli k záverom, že došlo zo
strany obžalovaného k zneužívaniu maloletej. Znalecký posudok týkajúci sa podania odborného
psychologickéhovyjadreniakmaloletémuX.vypracovalPhDr.X.X.,PhD.č.34/2019,pričomjehozávery
boli založené na pravdepodobnostiach bez uvedenia konkrétnych výsledkov psychodiagnostického

vyšetrenia, preto boli nedostatočné na spochybnenie vierohodnosti maloletého X..

Okresný súd pri ukladaní trestu vychádzal podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na§ 37
písm.h),§38ods.2,ods.4,§41ods.lTrestnéhozákona.Priukladanítrestuneprihliadolnapoľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, keďže obžalovaný pred spáchaním trestného činu
viedol riadny život. Z uvedeného dôvodu bol obžalovanému uložený neprimerane prísny trest.

Na zák1ade vyššie uvedených skutočnosti sa domáhal obžalovaný, aby Krajský súd v Trnave zrušil
podľa § 321 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. f) Trestného poriadku napadnutý rozsudok a
podľa § 322 ods. l Trestného poriadku mu vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, nakoľko nebolo

dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný trestne stíhaný.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie za prítomnosti obžalovaných, obhajkýň a prokurátorky
krajskej prokuratúry.

Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolania oboch obžalovaných v zmysle § 319 Trestného
poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyne obžalovaných zotrvali na námietkach uvedených v písomne odôvodnených odvolaniach.

Obžalovaní zotrvali na vyhlásení, že sú zo skutku uvedeného v obžalobe nevinní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací nezistil dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných
podľa § 316 Trestného poriadku ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods.
3 Trestného poriadku. Postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť

a dôvodnosť napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovanej Z. O. nebolo dôvodné ani čo do výroku o vine,
ani čo do výroku o treste. Odvolanie obžalovaného S. O. v časti výroku o vine taktiež nebolo dôvodné,
avšak v časti výroku o treste a spôsobe jeho výkonu bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok zrušiť podľa
§ 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku, pričom odvolací súd v uvedenej časti sám rozhodol

podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku.

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zhodne ako súd I. stupňa zistil :

· prokurátorka okresnej prokuratúry podala dňa 07.05.2018 pod č. 1Pv 672/17/2201-71 obžalobu na
S. O. a Z. O. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b )Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, z prečinu ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2

písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom
podľa § 20 Trestného zákona,
· okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných, maloletej
poškodenej, matky poškodenej M. Y., otca poškodenej M. Y., svedkov Q. U., E. U., zástupkyne
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, MUDr. W. A., Mgr. G. A., znalcov k znaleckým posudkom,

prečítaním znaleckých posudkov, resp. výpovede mal. X. O., resp. oboznámil obsah vyšetrovacieho
spisu ORP-795/1-VYS-DS-2017.Okresný súd Dunajská Streda zákonným spôsobom vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy
potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci, tieto dostatočne a preskúmateľne vyhodnotil jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach a svoje rozhodnutie aj dostatočne a presvedčivo odôvodnil (až na výrok o

treste u obžalovaného S. O., ktorý bolo potrebné zmeniť).

K výroku o vine obžalovaných

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o tom, že obžalovaní spáchali skutky v rozsahu skutkových zistení

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Z toho dôvodu si všetky závery prvostupňového súdu
osvojuje, a keďže sa s nimi stotožňuje, v celom rozsahu na ne ako na správne odkazuje.

Odvolací súd mal jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaní sa dopustili zločinu
sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b )Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, z prečinu ohrozovanie

mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa
§ 20 Trestného zákona a zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona, tak ako im to bolo kladené za vinu v obžalobe.

K výroku o treste obžalovaného S. O.

Súd prvého stupňa pochybil, keď pri ukladaní trestu obžalovanému nezohľadnil poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. j) Trestného zákona.

Z odpisu Registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ bol jeden krát súdne
trestaný(rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 27.01.1992,sp. zn.1T/1/92), pričom sa na
páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený. Vzhľadom na časový odstup od posledného odsúdenia, a tiež
preto, že išlo o absolútne iný druh trestnej činnosti, mal odvolací súd za to, že po jeho prvom odsúdení
viedol páchateľ riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti.

Obžalovaný spáchal tri trestné činy, preto mu odvolací súd uložil v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. V tomto prípade to bol práve zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý
je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov až do 15 rokov.

Krajský súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona,
a to, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov. V danom prípade existoval pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1. Keďže neprevažoval pomer poľahčujúcich okolností ani

priťažujúcich okolností, nebolo z hľadiska týchto skutočností nutné upravovať dolnú alebo hornú hranicu
trestnej sadzby.

K výroku o treste obžalovanej Z. O.

Obžalovanej okresný súd správne uložil za tri trestné činy úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods.
1 Trestného zákona, za trestný čin najprísnejšie trestný, teda za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2
Trestného zákona, na spodnej hranici zákonného trestu odňatia vo výmere 7 rokov (za zločin znásilnenia
podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov až
do 15 rokov). Okresný súd na základe vykonaného dokazovania taktiež správne ustálil u obžalovanej

jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j) Trestného zákona), a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm.
h) Trestného zákona),a preto nebolo potrebné upravovať dolnú alebo hornú hranicu trestnej sadzby,
pretože neprevažovali poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.

K odvolacím námietkam obžalovaných

Vina obžalovaných zo zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona (aj ich vina z ďalších dvoch trestných činov), bola preukázaná na základe výpovedepoškodenej, výpovede matky poškodenej M. Y., výpovede jej priateľa Q. U., zo znaleckého posudku
detskej psychologicčky PhDr. Kataríny Haidovej, znaleckým posudkom Kriminalistického ústavu PZ
Košice, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie (stopa č. 1-1 kde majoritná DNA

profilu osoby mužského pohlavia sa zhodovala s DNA profilom obžalovaného).

K výpovedi poškodenej mal odvolací súd za potrebné uviesť, že nebolo pravdou ako to v odvolaní
tvrdila obhajoba, žeby poškodená zločin sexuálneho násilia pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
poprela. Poškodená vypovedala zhodne s výpoveďou z prípravného konania. To, že neuviedla skutkový

dejchronologickyešteneznamenalo,žebynehovorilapravdu.Napoloženéotázkyzodpovedalavsúlade
s jej predchádzajúcou výpoveďou, že mala pobozkať penis obžalovaného. Pokiaľ sa obžalovaným
takto formulovaná odpoveď nepáčila, obhajoba mohla využiť možnosť klásť poškodenej otázky na
hlavnom pojednávaní prostredníctvom obhajcov, čo však nevyužila. To, že obžalovaná pobozkanie
penisu neoznačila termínom orálny sex, totiž automaticky neznamená, že k orálnemu sexu nedošlo.
Nikde v jej výpovedi totiž nebolo vyložene uvedené, že k orálnemu sexu či už zo strany poškodenej,

alebo obžalovanej pred poškodenou nedošlo, tak ako to prezentuje obhajoba. Výpoveď poškodenej
tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní treba chápať ako jednu ucelenú výpoveď
(výsluch v prípravnom konaní bol vykonaný kontradiktórne v súlade s Trestným poriadkom), a preto
pokiaľ poškodená aj zabudla niečo vo svojej výpovedi uviesť oproti predošlej výpovedi, nič nebráni súdu
prihliadať na jej výpoveď z prípravného konania ako na vinu obžalovaných preukazujúci dôkaz.

Poškodená vo svojich výpovediach jednoznačne uvádzala, že sa bála odporovať obžalovaným. Pričom
donútenieakotakénemuselovôbecspočívaťlenvobmedzenípohybualeboslobode.Donútenievtomto
prípade bolo treba chápať ako zneužitie bezbrannosti poškodenej a jej dôvery k obžalovaným v tom
smere, že nerešpektovali jej jasné a zrozumiteľné odmietnutie zúčastniť sa predmetnej hry (a tým aj

všetkých činností, ktoré táto hra zahŕňala). Obžalovaní využili svoj autoritatívny postoj k poškodenej,
ktorá u nich niekoľko týždňov trávila prázdniny, za účelom ich promiskuitnej zábavy, ktorá vyústila až
do spáchania trestnej činnosti.

„Ak páchateľ prinúti násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia ženu k súloži a tiež k inej

sexuálnej praktike alebo ak na taký čin zneužije jej bezbrannosť, a tieto sexuálne praktiky (zahŕňajúce
súlož) strieda, kumuluje alebo ich vykonáva v bezprostrednej nadväznosti, ide o jednočinný súbeh
trestných činov znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného
zákona.“(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2013, sp. zn. 2 Tdo 49/2013).

V tomto prípade teda nešlo o použitie násilia alebo existenciu bezprostredného násilia ale o to, že
obžalovaní zneužili bezbrannosť maloletej, ktorá spočívala hlavne v jej veku (v čase skutku mala len
14 rokov) a jej zmenšenej rozumovej a vôľovej vyspelosti, detského prežívania sexuality (vyplýva to zo
znaleckého posudku č. 5/2018).

Vzhľadom na vek poškodenej nemožno hovoriť o akejkoľvek dobrovoľnosti z jej strany, pričom
obžalovaní jednoznačne vedeli koľko má poškodená rokov, poznali jej mentálnu úroveň, teda že ide o
integrovanú žiačku, a napriek ich vedomosti o stave poškodenej toto zámerne využili na uskutočnenie
súlože a iných sexuálnych praktík. Pre naplnenie skutkovej podstaty, či už znásilnenia, alebo sexuálneho
násilia nebolo potrebné, aby kládla aktívny odpor, plne postačovalo jej vyjadrenie, že sa nechcela

zúčastniť hry, a teda ani žiadnych úloh z nej vyplývajúcich, nakoľko sa bála, hanbila sa a boli jej pravidlá
hry zavedené obžalovanými nepríjemné.

Nesprávne chronologické uvedenie jednotlivých sexuálnych činností poškodenou nemalo vplyv na
naplnenie skutkových podstát predmetných trestných činov aj z toho dôvodu, že v zmysle vyššie

uvedeného citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo dôležité, že sexuálne
praktiky (zahŕňajúce súlož) sa striedali a vykonávali v bezprostrednej nadväznosti, pričom bolo
nepodstatné, či najskôr došlo k súloži a potom k orálnemu sexu alebo naopak, pretože to nemení nič
na tom, že k spáchaniu trestného činu obžalovanými došlo.

Nedostatočnú zrelosť poškodenej potvrdila aj znalkyňa Katarína Haidová, z odboru psychológie,
klinická psychológia detí, a to na hlavnom pojednávaní dňa 27.02.2019. Podľa vyjadrenia znalkyne
má poškodená subnormný intelekt, je integrovanou žiačkou a sexualitu vníma detským spôsobom. Má
detskú osobnosť, s detskými zásadami, bola osobnostne aj sexuálne nevyspelá (č. l. 661 spisu). Zoznaleckého posudku (znalecký posudok č. 5/2018, znalkyne Kataríny Haidovej, tiež vyplynulo, že u
poškodenej boli preukázané znaky sexuálne zneužitej osoby.

Odvolací súd, čo sa týka výpovede matky poškodenej nevzhliadol také rozpory v jej jednotlivých
výpovediach, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby klamala, pretože nedošlo k podstatnej zmene medzi
jej jednotlivými výpoveďami. Zo spisového materiálu tiež nevyplynuli žiadne skutočnosti o tom,
žeby maloletá mala byť ovplyvňovaná matkou alebo niekým iným, preto všetky takéto tvrdenia
obhajoby považoval tunajší súd za umelo vykonštruované za účelom nekritického pokusu o vyvinie sa

obžalovaných spod obžaloby. Priateľ poškodenej naozaj uvádza len to, čo mu povedala poškodená, čo
je logické, keďže ide o nepriameho svedka (tzv. svedok z počutia).

Námietka obžalovaných spočívajúca v tom, či poškodená mala alebo nemala pohlavný styk so svojim
priateľom nie je predmetom tohto pojednávania, preto akékoľvek námietky obhajoby týkajúce sa týchto
skutočností považoval odvolací súd za bezpredmetné a následne sa preto ku nim viac nevyjadroval.

Pokiaľ obhajoba mala podozrenie, či dokonca dôkazy týkajúce sa údajného sexuálneho vzťahu medzi
poškodenou a jej priateľom (nakoľko v tom čase mala len 14 rokov), nič im nebránilo oznámiť túto
skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní, aby toto tvrdenie preverili podľa postupov uvedených
v Trestnom poriadku. Nakoľko tak však obžalovaní v tom čase neurobili, odvolací súd ich námietku
považoval za fabuláciu, ktorej účelom bolo len spochybniť zabezpečené dôkazy a odvrátiť pozornosť

súdunainúosobu,avšaktrebaobžalovanýmpripomenúť,ženiesvojhopriateľaalepráveichpoškodená
z trestnej činnosti usvedčuje.

Posttraumatická porucha u poškodenej bola evidentná z jej správania po trestnom čine, nakoľko z
výpovede matky a jej priateľa bolo preukázané, že sa zmenilo jej správanie. Bola utiahnutá a vadili

jej dotyky iných ľudí. Teda to nebolo evidentné až po niekoľkých mesiacoch, ako to zasa mylne tvrdí
obhajoba. Závažné psychické problémy poškodenej rozhodne nevyplývajú len z jej ťaživej rodinnej
situácie, nakoľko znalkyňa jej rodinnú situáciu zobrala pri vypracovaní znaleckého posudku do úvahy,
keďže s ňou bola oboznámená, preto nejde o skutočnosti, s ktorými by sa znalkyňa v posudku náležite
nevysporiadala.

K promiskuitnému spôsobu života obžalovaných sa dostatočne vyjadril už okresný súd na str. 12
napadnutého rozsudku, preto odvolací súd nemal za potrebné tieto argumenty opakovať. Súd prvého
stupňa pri vyjadrení sa o tom, či je obžalovaná HIV pozitívna vychádzal z lekárskej správy na č. l.
347 spisu. Pričom aj obžalovaná až do jej vyšetrenia vo väzbe, kde jej uviedli, že nie je HIV pozitívna,

žila v omyle, ktorému verila, teda že je HIV pozitívna, preto závery okresného súdu o jej prístupe k
sexuálnemu životu a jej vierohodnosti boli správne. Obžalovaný dokonca sám tvrdil, že spával nahý a
bol na to zvyknutý aj jeho syn X., pričom vôbec obžalovanému takéto správanie pred maloletým neprišlo
nevhodné. Taktiež obžalovaný priznal, že jeho manželka mala mimomanželský vzťah (č. l. 64 spisu).

Zo znaleckého posudku zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Z. G., PhD. č. 15/2018 a
MUDr. D. J. č. 19/2018 vyplynulo, že v rámci sexuálnej interakcie obžalovaného s maloletým dievčaťom
sa uplatňovala jeho zvýšená, dostatočne nekanalizovaná sexuálna apetencia v súhre s jeho osobnosťou
vrátane jeho nedostatočných zábran (č. l. 280 spisu).

Podľa § 125 ods. 1 Trestného poriadku, ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí
s výpoveďou spoluobvineného alebo svedka a rozpor nemožno vyjasniť inak, môže byť obvinený
postavený tejto osobe tvárou v tvár.

Podľa § 125 ods. 2 Trestného poriadku, osoby postavené tvárou v tvár si môžu klásť navzájom otázky

len so súhlasom vypočúvajúceho.

Podľa § 125 ods. 4 Trestného poriadku, použitie ustanovení odsekov 1 a 2 nie je možné, ak ide o svedka
mladšieho ako 18 rokov.

Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku
odmietol vykonať konfrontáciu medzi obžalovanými a poškodenou, keďže poškodená v tom čase
nemala ešte 18 rokov.Rovnako tak nebolo porušené právo na obhajobu u obžalovaných, keď súd prvého stupňa odmietol
vypočuť manžela E. U. ako aj brata poškodenej, nakoľko neboli prítomný pri skutku, preto sa k nemu
nemohli ani vyjadriť a odvolací súd opakuje, že rodinné pomery poškodenej ani jej vzťah s jej priateľom

nie sú predmetom tohto pojednávania.

Zvyšné odvolacie námietky obžalovaných boli dostatočne podrobne zodpovedané v odôvodnení
napadnutého I. stupňového rozsudku, z tohto dôvodu na ne tunajší v celom rozsahu odkazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozsudok I. stupňa vo výroku o treste zrušil a sám uložil
obžalovaným trest tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.