Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414201693
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1414201693.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcu: Mestská časť

Bratislava - Karlova Ves , so sídlom Bratislava, nám. S. Františka 8 , IČO: 00 603 520 právne
zastúpený: JUDr. Ľuboslav Kašuba, advokát, so sídlom Bratislava, Na vŕšku 1 proti žalovanému: E. J.,
X.. XX.X.XXXX, V. L. L., Ľ.. O. X , právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Hnát, advokát, so sídlom Bratislava,
Guthova 20 o vypratanie bytu takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vypratať byt č. X, nachádzajúci sa na druhom poschodí bytového domu v
Bratislave, Ľ.. O. X, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou 24.1.2014 domáhal vypratania bytu č. X v L., N.. Ľ.. O. X, na druhom
poschodí, žalovaným, z dôvodu, že žalovaný užíva byt bez právneho dôvodu. V dôvodoch žaloby
uviedol, že strany uzavreli dňa 29.7.1993 zmluvu o nájme daného bytu na dobu neurčitú, podľa ktorej
mal žalovaný ako nájomca povinnosť pravidelne mesačne platiť nájomné a služby spojené s užívaním
bytu. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas. Žalobca mu preto vypovedal nájom bytu,
ktorá výpoveď bola žalovanému doručená a prevzatá 14.3.2013. Výpovedná doba uplynula 30.6.2013.
Žalovaný byt doposiaľ užíva, žalobcovi ho neodovzdal, dokonca sa tam zdržujú žalobcovi neznáme

osoby.

2. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že nemá vedomosť, že výpoveď mu bola
doručená, žalovaný vedel len o výzve na zaplatenie. Spochybnil pravosť podpisu na doručenke k
výpovedi. Zameškané nájomné mu vyplynulo z jeho osobnej situácie - vážne zdravotné problémy.
Priateľka p. Repková bola na byte len občasne.

3. Žalobca označil na preukázanie svojich skutkových tvrdení listinné dôkazy v kópii: výpoveď z nájmu
č.l. 3, s doručenkou, prehľad platieb nájomného č.l. 4, nájomná zmluva č.l. 5, žiadosť žalobcu o zistenie
totožnosti osôb na OR PZ č.l. 24, odpoveď OR PZ č.l. 25, rozpis stretnutí so starostkou č.l. 48, navrhol
výsluch svedka - zamestnanca žalobcu C. L., dopyt na Slovenská pošta a.s., ohľadom doručovania
zásielky - výpovede žalovanému.

4. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy v kópii: lekárske správy o zdravotnom stave

žalovaného č.l. 28 - 39, navrhol výsluch strany žalovaného, výsluch svedka E. J. H.. syna žalovaného.

5. Vo veci nebolo medzi stranami sporné :že, strany - žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca, uzavreli dňa 29.7.1993 písomne zmluvu
o nájme bytu v L., Ľ.. O. X, L. Č.. X , od 1.7.1993 na dobu neurčitú; že žalobca písomne dňa 4.3.2013
vypovedal žalovanému zmluvu o nájme daného bytu s 3 mesačnou výpovednou lehotou, z dôvodu podľa

§ 711 ods. 1 písm.d/ OZ; že výpoveď z nájmu bola žalovanému zaslaná poštou na adresu E. J., L., Ľ..
O. 3 do vlastných rúk a podľa doručenky prevzatá a podpísaná dňa 14.3.2013, čím od 1.4.2013 začala
plynúť výpovedná 3 mesačná doba; že žalovaný doposiaľ byt užíva a žalobcovi ho neodovzdal.

Vo veci nie je sporná ani aktívna vecná legitimácia žalobcu ako prenajímateľa bytu na jeho vypratanie.

Žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu žalovaným na súde nebola podaná.

6. Vo veci bolo sporné, či výpoveď z nájmu, daná žalovanému žalobcom datovaná 4.3.2013, bola
žalovanému doručená podľa údajov na doručenke, a kedy, a či následne nastali jej účinky (uplynutie
výpovednej doby ) po uplynutí ktorej, by žalovaný užíval byt bez právneho dôvodu.

7. Súd vykonal vo veci dokazovanie všetkými stranami označenými /navrhnutými dôkazmi:

8. Z doručenky ohľadom zásielky - výpoveď, adresovanej na meno E. J., L. Ľ.. O. X, L. súd zistil, že táto
je podpísaná s dátumom 14.3.2013.

9. Z výsluchu strany žalovaného E. J. súd zistil, že si je vedomý, že vznikol dlh, dostal sa do ťažkého
stavu a zdravotnej situácie, ktorá sa prejala aj ekonomicky . Po obdržaní, toho, že má dlh, ho zaplatil,
bol v spojení v tejto veci s bývalou starostkou. Po nástupe novej starostky si vzal právneho zástupcu a
chcel to riešiť. Bol si vedomý, že zostal dlh. Zobral si úver a všetko zaplatil. Ak by mal z bytu odísť, bol
by z neho bezdomovec. Listinu výpoveď z nájmu nedostal, len listiny v súvislosti s nedoplatkom, toto bol

podnet a vyplatil to. V Karlovej Vsi prežil časť svojho života, vyrástli tam deti. Aktuálne je zamestnaný
u brata v gastronómii, nie je v invalidnom dôchodku.

Na otázky súdu, či mu bola listina - výpoveď doručená uviedol, že to nedostal, ku starostke sa objednal,
lebo chcel vysvetliť prečo nezaplatil. V r. 2012,2013 užíval byt sám, boli tam hlásené dve osoby -

priateľka, alebo keď prišiel syn z Prahy. Výpoveď mu nebola doručená, podpis na doručenke nie je jeho
vlastný; iná osoba mu neoznámila skutočnosti, že prevzala listiny v súvislosti s nájmom bytu.

10. Z výsluchu svedka E. J. H.., syn žalovaného súd zistil, že veľa o tom nevie, ale myslí si, že nejakú
poštu z bytového podniku prevzal on - otec mu to hovorí. Bola to otcova záležitosť, tak to tak nesledoval.

Vtedy tam býval on. Otec bol na liečení, bola tam ťažká komunikácia s ním, svedok vtedy nemal prácu,
lietal kade tade, myslí si, že mu tu poštu ani nedal.

Na otázky súdu uviedol, že v byte býval niekedy v r. 2012 do r.2014, v r. 2014 odišiel do Čiech. Trvale
bol hlásený k pobytu u matky - X.L. N.. Y. L., pošta mu chodila aj k matke, aj k otcovi, nepamätal si, či v

marci r. 2013 jemu alebo žalovanému chodila nejaká pošta, väčšinou prebral skoro všetko, čo prišlo na
otcove meno. Nespomenul si, čo bolo obsahom zásielky, ktorú prevzal v súvislosti s bytom, otcovi volal,
povedal mu, že došla nejaká pošta. Zásielku otvoril , prečítal , že to nie je pre neho. Po oboznámení sa s
listinou pre otca, nereagoval adresátovi , že mu táto ako osobe nepatrí. Po predložení listiny - výpoveď,
k nahliadnutiu, uviedol, že jednoznačne nevie potvrdiť, ale môže to byť. Po predložení listiny - doručenka

s podpisom uviedol, si myslí, že je jeho, a neskôr, že je to jeho podpis.

11. Z výsluchu svedka C. L. súd zistil, že bola zamestnaná ako sekretárka starostky žalobcu v r. 2013.
O.i., objednávala aj termíny stretnutí so starostkou, aj so žalovaným. Následne kontaktovala príslušné
oddelenie , toto poznamenala aj v kalendári , aby sa starostka mohla na stretnutie pripraviť. Keď sa

objednal žalovaný, bolo to ohľadne výpovede z nájmu bytu a neplatenia nájmu. Dohodla termín a čas.
Bližšie si okolnosti nepamätala, pri stretnutí žalovaného u starostky ďalej už nebola prítomná.

12. Zo správy Slovenská pošta, a.s., zo dňa 19.5.2016, súd zistil, že šetrením v dodávacích dokladoch
pošty Bratislava 4 bolo zistené, že doporučená zásielka bola dodaná dňa 11.3.2013. Zásielku

prevzal adresát osobne na doručovacom rajóne počas pochôdzky poštového doručovateľa. Adresát bol
poštovému doručovateľovi známy, z uvedeného dôvodu sa v dodávacích dokladoch preukaz totožnosti
nenachádza.Podľa Poštových podmienok: Bod 20.03.20.3, ak preberá zásielku adresát, ktorého trvalé bydlisko alebo
prechodné bydlisko sa nezhoduje s odovzdávacím miestom uvedeným na zásielke alebo, ak predloží
preukaz totožnosti, ktorý neobsahuje adresné údaje, k podpisu pripíše poznámku adresát osobne resp.

manžel osobne.

13. Zo správy OR PZ Bratislava IV z 21.2.2013 na žiadosť žalobcu z 13.2.2013 (ohľadom preverenia
totožnosti osôb zdržujúcich sa v danom byte na podnet ostatných vlastníkov ) bolo zistené, že bolo
vykonané šetrenie na danej adrese, kedy S. B. K., X.. XXXX, ktorá uviedla, že žalovaný je jej priateľ,

žalovaný sa nenachádzal na mieste, lebo reaguje každý deň do 24 hod.. V uvedenom byte býva spolu
s ňou aj jej dcérou. Všetci susedia z bytov na chodbe uviedli, že nevedia, kto býva v byte ,manžel
domovej dôverníčky uviedol, že žalovaný byt prenajíma, ale nevedel uviesť komu.

14. Zo zdravotnej dokumentácie žalovaného súd zistil, že tento bol hospitalizovaný od 7.7.2014 -
14.7.2014 č.l. 28,lekárske správy č.l. 31, 32, 36 sa týkajú roka 2012, lekárska správa č.l. 33 - operácia

oka - v apríl 2013, lekárska správa č.l. 34, 39 sa týka roka 2009, lekárska správa č.l. 37 sa týka
novembra 2013.

15. Z písomného rozpisu stretnutí u starostky Mestskej časti Karlova Ves súd zistil, že žalovaný bol dňa
26.6.2013 objednaný na deň 3.7.2013 ohľadom výpovede z nájmu, má nedoplatok, prenajíma byt.

16. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu , kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnenezasahuje;najmäsamôžedomáhať vydaniaveci odtoho,ktomujuneoprávnenezadržuje.

Podľa ods. 2 cit. ust., obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

17. Žalobca sa žalobou domáhal vypratania bytu žalovaným, na tom skutkovom základe, že žalovaný po
skončení nájmu užíva byt bez dôvodu a žalobcovi ho nevrátil. Žalovaný sa bránil, že byt užíva dôvodne,
keď výpoveď z nájmu mu nebola doručená.

18. Žalobca dal žalovanému písomne výpoveď z nájmu, ktorá výpoveď ako jednostranný právny úkon
spĺňala všetky náležitosti platného právneho úkonu. Bola daná písomne, bola určitá, bol v nej uvedený
výpovedný dôvod, aj výpovedná doba. Výpoveď bola žalovanému doručovaná poštou do vlastných rúk,
bez uvedenia dátumu narodenia žalovaného.

19. Listiny, ktoré majú povahu verejných listín, sa od súkromných listín líšia svojou dôkaznou silou.
Podávajú, ak nie je preukázaný opak, dôkaz o pravdivosti toho, čo je v nich osvedčené. Ak je verejná
listina pravá, vtedy sa s ňou spája vyvrátiteľná domnienka o pravdivosti jej obsahu, podľa ktorej verejné
listiny potvrdzujú pravdivosť toho , čo sa v nich osvedčuje alebo preukazuje, ak nie je dokázaný opak.
Samotné popieranie obsahu verejnej listiny alebo jej spochybnenie nemôže mať za následok, že súd z

jej obsahu nebude vychádzať, lebo výslovné znenie zákona mu to neumožňuje. Ak nie je pravdivosť
verejnej listiny vyvrátená preukázaním opaku, považuje súd na účely hodnotenia dôkazov obsah listiny
za pravdivý.

Dokladom o doručení písomnosti súdu je tzv. doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny v zmysle §

134 O.s.p., účinný do 30.6.2016. Súd vychádza z údajov na doručenke, ktoré zachytávajú postup pri
doručení a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Ustanovenie §
45 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2013, upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti
doručenky. Ak strana sporu spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že
zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom

preukázať svoje tvrdenie.

20. Žalovaný namietal, že zásielku neprevzal, že podpis na doručenke nie je jeho. Bol preto povinný
predložiť súdu dôkaz opaku a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.

21. Zo správy pošty bolo zistené, že zásielka bola dodaná len 11.3.2014 a nie že bola doručená
14.3.2013.Ďalej,žepoštovémudoručovateľoviboladresátznámy,zuvedenéhodôvodusavdodávacích
dokladoch preukaz totožnosti neuvádza. Z uvedeného možno usudzovať poštový doručovateľ
žalovaného, ktorý tam bol hlásený k trvalému pobytu poznal.22. Žalovaný navrhol ako dôkaz na svoje obranu: výsluch svedka - syna E. J. ml.. Súd však výpovedi
svedka neuveril, vyhodnotil ju ako účelovú. Svedok nebol hlásený k trvalému pobytu na adrese L., Ľ.. O.,

C. J.. K., ktorá bývala v byte ako priateľka žalovaného neuviedla pri šetrení polície, že sa tam zdržuje aj
syn žalovaného. Svedok si nepamätal jednoznačne okolnosti doručovania zásielky, uvádzal, že otec bol
na liečení, ale uvedená skutočnosť nebola ničím preukázaná. Hoci výpoveď z nájmu nie je štandardná
bežná korešpondencia, svedok si nepamätal bližšie od koho bola zásielka - uvádzal bytový podnik,
odosielaná, a nebol si jednoznačne istý ani pri osvedčení pravosti svojho podpisu . Jeho výpoveď bola

váhavá. O tom, že v byte sa zdržoval a preberal poštu sa vo svojej výpovedi nezmienil ani žalovaný.
Preto len zo samotnej výpovede svedka nebol preukázaný opak pravdivosti verejnej listiny - doručenky
pre žalovaného a jeho podpis.

Na podporu uvedeného svedčí aj správa OR PZ Bratislava IV, kde z vyjadrenia priateľky žalovaného
J..K. vyplynulo, že v byte vo februári 2013 býva ona, aj s dcérou, a o tom, že by tam býval aj svedok E.

J. H.. sa nevyjadrila. R. E. J.k podľa jeho tvrdenia odišiel do Prahy v r. 2014.

23. Listina - výpoveď z nájmu ako prejav vôle sa tak dostala do sféry dispozície žalovaného, aj
s prejavom vôle žalobcu, čím došlo k pôsobeniu tohto jednostranného prejaveného úkonu voči
žalovanému ako adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním skutočne oboznámil. Situácia sa posudzuje

objektívne,žalovanýsamalmožnosťoboznámiťsvýpoveďou.Tomunasvedčujeajskutočnosť,žalovaný
sa koncom júna 2013 v rámci plynutia výpovednej lehoty objednal ku starostke na stretnutie za účelom
riešenie výpovede nájmu, nedoplatkov ako bolo uvedené v poznámke ku stretnutiu, stretnutia sa
zúčastnil. Uvedenú skutočnosti potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa C. L., ako zamestnankyňa žalobcu
a v tomto smere sa vyjadril aj právny zástupca žalobcu, ktorý sa daného stretnutia osobne zúčastnil.

24. Vzhľadom na to súd uzavrel, že výpoveď bola žalovanému doručená dňa 14.3.2013, že túto žalovaný
prevzal, mal možnosť sa s výpoveďou oboznámiť a nakoľko nepodal žalobu o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu, uplynutím výpovednej doby 30.6.2013 sa nájomný vzťah žalovaného k bytu skončil.
Od 1.7.2013 užíva žalovaný byt bez právneho dôvodu a žalobe súd preto vyhovel.

25. Súd preto uložil žalovanému povinnosť byt vypratať a to bez nároku na bytovú náhradu. Súd v
danej veci nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaného, ani s poukazom na ust. §
3 OZ, pre priznanie bytovej náhrady, prístrešia . Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že je v hmotnej
núdzi z objektívnych dôvodov, že sa stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí s členmi

jeho domácnosti. Žalovaný uviedol, že je rozvedený, nemá vyživovaciu povinnosť k maloletým alebo
nezaopatreným deťom, síce mal určité zdravotné problémy, ale je zamestnaný, nie je v invalidnom
dôchodku a odkázaný na pomoc a opateru inej osoby. Doposiaľ žalobca eviduje voči žalovanému dlh
na úhradách za byt, ktorý dlh nie je vysporiadaný.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods.1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní
preto žalovanému plne úspešný. Súd mu opreto priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde,
proti ktorého rozsudku smeruje.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.