Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriel Štefanič
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/237/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716213894
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Štefanič
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7716213894.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Gabriel Štefanič, v spore žalobcu L.. L. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. C. X, L., zastúpeného JUDr. Michalom Kolesárom, advokátom proti žalovanej Slovenská
republika, Generálna prokuratúra SR, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu škody 3.169,66 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy 20.000,- eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd nárok žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
IV. Súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 26.09.2016 domáhal proti žalovanej náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím vo výške 43.169,66 eur. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Prezídia PZ,
Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ pod č. ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012 zo dňa
04.02.2012 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre prečin výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť, ktorú odôvodnil svojou výpoveďou, ktorá bola Okresnou
prokuratúrou Michalovce zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 05.02.2012 Okresná prokuratúra Michalovce
podala návrh na jeho vzatie do väzby. Uznesením Okresného súdu Michalovce sp. zn. 0Tp 5/2012 zo
dňa 06.02.2013 bolo rozhodnuté podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku tak, že návrhu prokurátora na
vzatie do väzby nebolo vyhovené. Proti uzneseniu okresný prokurátor zahlásil sťažnosť, ktorú krajský
prokurátor na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Košiciach dňa 15.02.2012 zobral späť s tým,
že nie sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. Odvolací súd uznesením zo
dňa 15.02.2012 pod sp. zn. 4Tpo 7/2012 zobral späťvzatie na vedomie. Uznesením Prezídia PZ, Úradu
boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ pod ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012 zo dňa 05.03.2012
spojilnaspoločnékonanietrestnúvecvedenúpodvyššieuvedenýmčíslomstrestnouvecouobvineného
T. Š., stíhaného uznesením povereného príslušníka OO PZ Trhovište pod ČVS:ORP-1729/TR-MI-2011
zo dňa 08.02.2012 s tým, že spoločné konanie sa bude viesť naďalej pod ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012.
Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ pod ČVS:PPZ-50/
BOK-VY-2012 zo dňa 20.03.2012 bolo voči nemu vznesené ďalšie obvinenie pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Aj proti tomuto uzneseniu podal pri svojom výsluchu
dňa 21.03.2012 sťažnosť, ktorú okresný prokurátor uznesením pod Pv/15/12 zo dňa 12.04.2012ako nedôvodnú zamietol. Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor
východ pod ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012 zo dňa 20.03.2012 spojil jeho veci na spoločné konanie pod č.
ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012. Aj napriek tomu, že pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania navrhol
trestné stíhanie zastaviť, nakoľko sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil, okresný prokurátor podal na
žalobcu ako aj na spoluobvineného T. Š. na Okresný súd Michalovce obžalobu pod č. Pv/15/12 zo dňa
12.10.2012 v ktorej žaluje tam popísané skutky. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce pod sp. zn. 3T
223/2012 zo dňa 26.03.2013 bol spod skutku obžaloby pod bodom 1/ pre zločin vydierania oslobodený,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok pre ktorý bol stíhaný sa stal. Proti rozsudku podal okresný
prokurátor odvolanie, ktoré písomne odôvodnil dňa 22.05.2013 a ku ktorému sa prostredníctvom svojho
obhajcu písomne vyjadril 06.06.2013. Odvolanie prokurátora proti rozsudku krajský súd dňa 18.07.2013
zamietol. Oslobodzujúci rozsudok v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť
18.07.2013. Trestná vec za prečin výtržníctva, ktorého sa mal žalobca dopustiť 14.01.2012 v čase okolo
03:34 hod. na diskotéke v Orion Night Clube v Michalovciach bola uznesením Okresnej prokuratúry
Michalovce pod Pv/15/12-32 zo dňa 12.10.2012 postúpená Obvodnému úradu, odboru všeobecnej
vnútornej správy v Michalovciach na prejednanie priestupku. Obvodný úrad po prejednaní priestupku
svojím rozhodnutím pod č. ObU-MI-OVVS-2012/05442 zo dňa 20.12.2012 konanie o priestupku
zastavil, pretože spáchanie skutku sa nepreukázalo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2013.
Okresný súd Michalovce na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2013 vydal uznesenie, ktorým skutok 2/
a skutok 3/ obžaloby postúpil na prejednanie a rozhodnutie Obvodnému úradu Michalovce. Ten svojím
rozhodnutím pod č. OÚ-MI-OVVS-2013/01965 zo dňa 09.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
09.10.2013 konanie za skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 04.02.2012 zastavil, nakoľko nebolo
preukázané spáchanie skutku. Záznamom o odložení veci pod č. ObU-MI-OVVS-2013/08287 zo dňa
23.09.2013 obvodný úrad priestupkovú vec, ktorej sa mal žalobca dopustiť začiatkom septembra 2011
odložil, lebo zodpovednosť za priestupok zanikla. Aj napriek rozsiahlemu trestnému stíhaniu bolo
vyššie uvedeným rozsudkom Okresného súdu Michalovce, ako aj rozhodnutiami Obvodného úradu
Michalovcejednoznačnepreukázané,žesanedopustilžiadnejtrestnejčinnosti,pretodňa03.03.2014na
OkresnomriaditeľstvePZMichalovce,odborkriminálnejpolíciepodaldozápisnicepodČVS:ORP-102/1-
VYS-MI-2014 trestné oznámenie pre trestný čin krivého obvinenia. Dňa 12.12.2013 osobne prevzal
vyúčtovanie trov obhajoby v celkovej sume 3.169,66 eur, ktorú uhradil 13.02.2012 v sume 2.000,- eur a
dňa 04.07.2016 v sume 1.169,66 eur o čom svedčia príjmové doklady.
2. Žalobca ďalej uviedol, že je toho názoru že nezákonnými rozhodnutiami, ktoré sú vyššie uvedené
uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesenia obvinenia mu trestným konaním bola spôsobená
škoda, ktorá v sebe zahŕňa aj náhradu trov konania, v danom prípade náhradu trov obhajoby, a to
vo výške 3.169,66 eur podľa § 18 zák. č. 514/2003 Z. z., ktorú si uplatňuje a ktorú žiada priznať a
uhradiť. Vzhľadom na rozsah obvinení, dĺžku trestného konania ( dva roky a päť mesiacov ), na jeho
doterajší život, prostredie v ktorom pracoval a na vzniknutú ujmu ako v súkromnom živote, tak aj v
spoločenskom uplatnení je toho názoru, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú vyššie uvedenými nezákonnými rozhodnutiami. Žiadal
preto aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 40.000,- eur podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného
zákona.Nemajetkovúujmuodôvodniltým,ženezákonnýmirozhodnutiamimubolozávažnýmspôsobom
zasiahnuté do súkromného, ale aj pracovného života. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie na
Univerzite Cyrila a Metóda v Trnave, odbor marketingové štúdie. Od roku 2009 pracoval na Okresnom
úrade pre cestnú dopravu a komunikácie v Michalovciach ako samostatný referent a neskôr ako odborný
radca. Do jeho kompetencie spadal aj štátny odborný dozor na stanice kontroly originality, technickej
kontroly, emisnej kontroly a montáže plynových zariadení. Bol aj štátnym odborným dozorom na štátne
cesty II. a III. triedy. Pri svojej pracovnej činnosti sa pravidelne stretával s vrcholovými predstaviteľmi obcí
a miest, ako aj vrcholovými predstaviteľmi štátnej a verejnej správy, a to s celoslovenskou pôsobnosťou.
Nedôvodné trestné stíhanie závažným spôsobom narušilo jeho dôveryhodnosť u týchto subjektov a
spolupracovníkov a znemožnilo mu to ďalší kariérny postup. Pociťoval to a ešte aj teraz po rokoch
pociťuje určitý odstup a mieru opovrhovania, a to aj od tých ľudí s ktorými predtým dobre vychádzal.
Bol terčom urážlivých poznámok, ohovárania a posmeškov, ktoré ťažko znášal, a to nielen on, ale
aj jemu blízke osoby, ktoré sa tak isto nevyhli takýmto poznámkam a komentárom, či už v mieste
bydliska, v práci alebo v meste, kde každý každého pozná. Aj keď sa snažil vysvetliť, že obvinenia
sa nezakladajú na pravde, že nie je žiadny výtržník a bitkár, nikoho to nezaujímalo s odôvodnením,
že keď je stíhaný tak musel niečo urobiť. Ku kariérnemu postupu uviedol, že bol jedným z kandidátov
na riaditeľa Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Michalovciach, kde bola
možnosť ďalšieho kariérneho postupu do vyššej štátnej funkcie, čo bolo aj jeho osobným želaním a čosa pre uvedené trestné stíhanie nestalo aj napriek tomu, že na to vynaložil celé úsilie a schopnosti.
Ako príklad uviedol, že mal najvyšší počet vybavených spisov v kraji a ministerstvo dopravy si ho
vybralo ako testovací a pripomienkovací subjekt pre nový program. O tom, že o trestnom stíhaní vedeli
všetky zložky, či už verejnej alebo štátnej správy svedčí aj žiadosť L. U. zo dňa 24.04.2012, ktorú
podal na Ministerstvo vnútra SR a v ktorej ho opísal ako vydierača, osobu s kriminálnou minulosťou a
žiadal o prešetrenie jeho zotrvania v zamestnaní. Žiadosť bola následne odstúpená k rukám prednostu
Obvodného úradu v Michalovciach, následne Obvodnému úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Michalovciach, až nakoniec ju prešetroval Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Košiciach, ktorý konštatoval, že žiadosť je neopodstatnená. Takúto žiadosť mohol p. U.
poslať len na základe jeho nezmyselného trestného stíhania. Nakoľko jeho kariérny postup už nebol
možný pracovný pomer ukončil.
3. Pred nástupom na Obvodný úrad v Michalovciach žalobca päť rokov pracoval ako policajt na
Obvodnom oddelení PZ Zemplínska Šírava, kde mal podpísaný rozkaz na prevelenie do pohraničnej
mobilizovanej jednotky, k čomu však z dôvodu ním nezapríčinenej dopravnej nehody a poškodeniu
zdravia nedošlo. Už len samotná skutočnosť, že pracoval ako policajt a pracovník štátnej správy
dokazuje jeho bezúhonnosť a vysoké morálne kvality. V čase údajného spáchania skutkov mal vážnu
známosť a naplánovanú svadbu so P. B.. Tá po jeho obvinení a potom, čo všetko a aké nezmysly v
súvislosti s trestným konaním sa o ňom začali šíriť svadbu odriekla s tým, že s bitkárom a násilníkom
žiť nebude. Odišla do J. a až po dlhom čase prehovárania a ubezpečovania sa ich vzťahy zlepšili.
Ako sa však sama vyjadrila zrnko podozrenia u nej ostalo, a to všetko len vďaka prehnanej policajnej
aktivite. Takáto situácia ťažko postihla celú jeho rodinu a jeho otec ako podnikateľ, matka ako učiteľka
a brat ako policajt pracujúci v L. boli dennodenne konfrontovaní s rôznymi narážkami na jeho osobu.
Nezákonnými rozhodnutiami a nepravdivými obvineniami značne a hlavne bezdôvodne utrpel jeho
súkromný, spoločenský a rodinný život, keď sa stával a aj stáva terčom urážlivých poznámok a
výsmeškov. Zrejme nikomu by nebolo a nie je príjemné, keď ho nazývajú bitkárom a vydieračom, a to
aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku. Je preto toho názoru, že ním požadovaná nemajetková ujma je
minimum náhrady škody, ktorá mu bola neprávom spôsobená.
4. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. dňa 04.07.2016 podal na Generálnu prokuratúru
SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v zmysle ktorej si uplatnil náhradu škody pozostávajúcu
z náhrady trov obhajoby v sume 3.169,66 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 40.000,- eur, spolu
43.169,66 eur. Listom Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.09.2016, ktorý mu bol doručený 20.09.2016
mu bolo oznámené, že jeho nárok na náhradu škody uspokojený nebude, pretože všetky napadnuté
rozhodnutia sú zákonné. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že je pravdou, že orgány činné v trestnom
konaní sú povinné vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, avšak na druhej strane sa štát nemôže zbaviť
zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahujúci do základných
práv občana. V tejto situácii nie je rozhodujúce ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní aj potvrdilo. Ak došlo k oslobodeniu spod
obžaloby, zastaveniu konania alebo postúpeniu veci, treba vychádzať z toho, že občan trestný čin
nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu
ako prejav princípu materiálneho právneho štátu. Štát by v prvom rade mal chrániť práva a oprávnené
záujmy svojich občanov a neprenášať na nich zodpovednosť za chyby svojich orgánov. Keďže príslušný
orgán podľa § 16 ods. 4 neuspokojil jeho nárok na náhradu škody domáha sa uspokojenia tohto nároku
prostredníctvom súdu.
5. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil:
uznesenie PPZ ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012 zo dňa 04.02.2012
plnú moc zo dňa 04.02.2012
zápisnicu o výsluchu obvineného zo dňa 04.02.2012
návrh na vzatie do väzby zo dňa 05.02.2012
uznesenie KS Košice 4Tpo/7/2012 zo dňa 15.02.2012
uznesenie PPZ ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012 zo dňa 05.03.2012
uznesenie PPZ ČVS:PPZ-50/BOK-VY-2012 zo dňa 20.03.2012
uznesenie OP Michalovce Pv 15/12 zo dňa 12.04.2012
obžalobu OP Michalovce Pv 15/12 zo dňa 12.10.2012
rozsudok OS Michalovce 3T/223/2012 zo dňa 26.03.2013
odvolanie OP Michalovce zo dňa 22.05.2013vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu zo dňa 06.06.2013
uznesenie KS Košice 7To/53/2013 zo dňa 18.07.2013
uznesenie OP Michalovce o postúpení veci zo dňa 12.10.2012
uznesenie OS Michalovce 3T/223/2013 o postúpení veci zo dňa 26.03.2013
rozhodnutie Obvodného úradu Michalovce zo dňa 20.12.2012
rozhodnutie Okresného úradu Michalovce zo dňa 09.10.2013
záznam o odložení veci Obvodného úradu Michalovce zo dňa 23.09.2013
zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 04.02.2014, 03.03.2014
vyúčtovanie trov obhajoby zo dňa 12.12.2013
príjmový pokladničný doklad zo dňa 13.02.2012, 04.07.2016
osvedčenie o evidencii mot. vozidla
priemerné ceny pohonných látok v SR
žiadosť Mariána Pavlova zo dňa 24.04.2012
postúpenie podania MV SR zo dňa 26.04.2012
postúpenie podania Obvodný úrad Michalovce zo dňa 14.05.2012
postúpenie podania zo dňa 22.05.2012
žiadosť - prešetrenie zo dňa 05.06.2012
odpis registra trestov
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 04.07.2016
list GP SR zo dňa 12.09.2016.
6. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.02.2017 uviedla, že je toho názoru, že Generálna
prokuratúra SR nie je príslušná konať za štát, pretože škodu nespôsobila prokuratúra ani konaním
ani opomenutím. K vecnej stránke uviedla, že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z
uznesení Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, a to uznesenia zo dňa 04.02.2012 o
vznesení obvinenia pre trestný čin výtržníctva a pre zločin vydierania a z uznesenia zo dňa 20.03.2011
pre prečin výtržníctva. Uznesenia pokladá za nezákonné z dôvodu, že neskoršími rozsudkami súdov
bol oslobodený spod obžaloby, pokiaľ ide o zločin vydierania a pokiaľ ide o prečiny výtržníctva, tieto
boli prekvalifikované na priestupky, pričom ich spáchanie sa nedokázalo alebo zodpovednosť zanikla.
Žalobca teda vychádza pri posudzovaní nezákonnosti uznesení v trestnom konaní len z výsledku
trestného konania. Vychádza teda z toho, že v prípade absencie odsudzujúceho rozsudku súdu je
rozhodnutie vyšetrovateľa nezákonné. Nijakým iným spôsobom nezákonnosť rozhodnutí neodôvodňuje.
Bezprostredne po účinnosti zák. č. 514/2003 Z. z. z takéhoto posúdenia nezákonnosti vychádzala aj
súdna prax a následne aj automaticky vyvodila len z výsledku trestného konania zodpovednosť za
škodu, t. j. oslobodenie spod obžaloby znamená, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie nemalo
byť začaté. Poznamenáva však, že to platí s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a teda tento
záver nemožno bez ďalšieho paušalizovať. Žalovaná poukázala na judikáty Ústavného súdu SR č. II.
ÚS 163/2013 z 13. novembra 2013 z ktorého citovala, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia
nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr
z rôznych dôvodov nepotvrdila. Tiež poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 201/2007
zo dňa 30.07.2008 v ktorom Najvyšší súd SR dospel k záveru, že aj podľa názoru dovolacieho súdu
nejde o neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými
podmienkami vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní
zasahujúce do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona a na tom sa nemení nič
ani v prípade, ak by neskôr aj došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k prepusteniu z väzby alebo
k oslobodeniu spod obžaloby. Oba judikáty teda dospeli k záveru, že orgány činné v trestnom konaní
zákonným konaním nemôžu neoprávnene zasahovať do osobnosti fyzickej osoby a teda fyzickej osobe
následne nemôže vzniknúť nárok na nemajetkovú ujmu. V danom prípade vyšetrovateľ a prokurátor
dospeli k názoru, že v čase ich rozhodnutí bol dôvodný záver, že je existencia pravdepodobnosti o
spáchaníurčitéhoskutkukonkrétnouosobou.Žalobca,ktorýbolsámpolicajtomnastr.6žalobynajednej
strane uznáva, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, vzápätí
však tvrdí, že pre posúdenie jeho nároku je dôležité len oslobodenie spod obžaloby, zastavenie konania
alebo postúpenie veci, lebo z toho vyplýva, že trestné stíhanie nemalo byť začaté. Žalovaná preto
pokladá postup prokuratúry za zákonný a zodpovedajúci jej postaveniu v trestnom konaní vzhľadom na
dôkazný stav v čase rozhodovania. Početné usvedčujúce dôkazy proti žalobcovi, ktoré sa nachádzajú v
trestnom spise, ktorý navrhujú pripojiť iný postup prokuratúry ani neodôvodňovali. Trestné stíhanie proti
žalobcovi bolo vedené legitímne, ak je tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu ( poukázalaaj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 20.06.2013 vo veci C. vs. Česká republika ). K
nemajetkovej ujme 40.000,- eur žalovaná uviedla, že táto je neprimerane vysoká, aj keby bol základ
nároku dôvodný. V platnom znení zák. č. 514/2003 Z. z. zákonodarca reagoval na prehnané nároky
žalobcov a obmedzil ich maximálnu výšku. Ďalej žalovaná uviedla, že u trestného činu výtržníctva, ktorý
bol postúpený na prejednanie priestupku a konanie o ňom bolo právoplatne zastavené 17.01.2013 je
nárok žalobcu aj premlčaný, čo namieta a žalobu preto žiadala v plnom rozsahu zamietnuť.
7. Žalovaná v konaní navrhla pripojiť trestný spis 3T 223/2012 Okresného súdu Michalovce.
8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05.04.2017 uviedol, že s vyjadrením žalovanej k
žalobe nesúhlasí. Uviedol, že podanou žalobou sa domáha náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
V danom prípade za nezákonné rozhodnutia žalobca považuje uznesenia Prezídia PZ, ktorými bolo voči
nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestné činy, ktoré sú v uzneseniach popísané.
Vyššie citované zákonné ustanovenie § 3 jasne deklaruje, že za splnenia podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zodpovedá štát, pričom táto zodpovednosť
je objektívna a nemožno sa jej zbaviť. V § 4 označuje zákon za orgán konajúci v mene štátu Generálnu
prokuratúru SR, nakoľko prokurátor zamietol sťažnosti proti uzneseniam vyšetrovateľa a podal proti
nemu obžalobu. Spod obžaloby pre trestný čin vydierania bol oslobodený, pretože nebolo dokázané,
že skutok pre ktorý bol stíhaný sa stal a pokiaľ ide o prečin výtržníctva skutky boli prekvalifikované na
priestupky a následne z toho istého dôvodu zastavené. Žalobca ďalej poukázal, že z ustálenej judikatúry
súdov je zrejmé, že oslobodenie spod obžaloby alebo postúpenie veci do priestupkového konania,
ak sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným má rovnaké dôsledky ako zrušenie
uzneseniaozačatítrestnéhostíhaniaavzneseníobvineniaprenezákonnosť(§6ods.1zák.č.514/2003
Z. z., Nález Ústavného súdu SR I. ÚS 395/2016 a č. II. ÚS 25/2011 ). Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná
vo svojim vyjadrení poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č. II. ÚS 163/2013 a dôvodí, že uznesenie
o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba
z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou
osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. K uvedenému nálezu žalobca udáva, že tento sa
týka zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávneho úradného
postupu v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe, kedy dotknutá osoba útekom do Brazílie sama dala
dôvod na vznesenie obvinenia a následnú väzbu, ktorú vykonávala v Brazílii a následne na Slovensku.
Poukázal na § 8 ods. 6 písm. g/ zák. č. 514/2003 Z. z., ktorý vymedzuje kedy u osoby oslobodenej
spod obžaloby nevzniká právo na náhradu škody. Je to tzv. negatívne vymedzenie tvoriace výnimku zo
zák. č. 514/2003 Z. z., čo však nie je tento prípad. Žalobca od začiatku trestného konania jednoznačne
popieral spáchanie skutkov, čo sa v konečnom dôsledku aj potvrdilo. Svojím konaním nedal absolútne
žiaden dôvod na takýto postup orgánov činných v trestnom konaní a na jeho stíhanie. Záverom uviedol,
že v otázke náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. sa neposudzuje správnosť rozhodnutia orgánu
z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim kritériom
zákonnosti konania je jeho výsledok. Pokiaľ sa týka oprávnenosti nároku na náhradu škody poukázal
na viacero rozhodnutí a nálezov súdov Slovenskej republiky.
9. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.04.2017 podala vyjadrenie v ktorom uviedla, že
v celom rozsahu trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a má za to, že nie je možné
preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom uplatneného nároku žalobcom v súvislosti s vydaním
nezákonného rozhodnutia, keďže žiadne rozhodnutie orgánu verejnej moci nebolo príslušným orgánom
pre nezákonnosť zrušené v rámci vedeného trestného konania. Žalobca vo vyjadrení poukázal na
rozsudky súdov, vrátane Najvyššieho súdu SR, ktoré svoje rozhodnutia opreli o kritérium postavené na
objektívnej zodpovednosti orgánu verejnej moci podľa výsledku tohto konania, preto žalobca považuje
uznesenia vydané v rámci trestného konania za nezákonné a zakladajúce právny titul pre uplatnenú
škodu. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu
Bratislava I pod sp. zn. 8C 10/2013 a 19C 181/2013. Uviedla ďalej, že absencia právnej úpravy tejto
konštrukcie tzv. nezákonného rozhodnutia - uznesenia o vznesení obvinenia v normatívnom texte nemá
za následok medzeru v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale je vyjadrením vôle normotvorcu
takúto konštrukciu ani neuzákoniť. Vzhľadom k tomu neprináleží súdom vytvárať takúto konštrukciu v
rámci ich rozhodovacej činnosti. Prípadné rozhodnutie súdu, ktoré by legitimizovalo takúto konštrukciu
nezákonného rozhodnutia by bolo v rozpore so všetkými zásadami trestného práva účinného na území
Slovenskej republiky, pretože uznesenie o vznesení obvinenia podľa platného práva nepredpokladáistotu, že skutok sa stal, že je trestným činnom alebo prečinom a istotu, že ho skutočne spáchal
podozrivý. Uznesenie o vznesení obvinenia tak nie je nezákonným z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu alebo prečinu neskôr počas jednotlivých štádií
trestného konania sa z rôznych dôvodov nepotvrdila ( citované z rozsudku 8C 10/2013 ). Ten istý súd
v inom senáte konštatuje, že podľa názoru súdu žaloba nie je dôvodná, nakoľko výsledky prípravného
konania odôvodňovali záver, že žalobca mohol spáchať skutky, ktoré boli jeho osobe v obžalobe za vinu
kladené a z toho titulu uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné a teda
odporujúce zákonu ( citované z rozsudku 19C 80/2016 ). Žalovaná ďalej poukázala aj na iné rozhodnutia
súdov z ktorých vyplýva, že nemožno považovať uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné len z
dôvodu, že obvinený nebol právoplatne odsúdený. Civilné súdy majú zakaždým v konaniach o náhradu
škody skúmať, či došlo k porušeniu základných zásad trestného konania vyjadrených v Trestnom
poriadku orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalovaná ďalej poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 7Cdo 27/2011 z ktorého vyplýva, že na to, aby bolo rozhodnutie označené za nezákonné
musí byť na to určeným procesným postupom zrušené. Žalovaná je toho názoru, že obdobná situácia
je aj u žalobcu, pretože v rámci vykonaného trestného konania vedeného proti žalobcovi nebolo žiadne
z rozhodnutí na to určeným procesným postupom zrušené. Žalovaná ďalej podotkla, že v zmysle
Trestného poriadku policajný orgán, resp. vyšetrovateľ nemal a nemá v prípade, ak je na podklade
trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený
záver, že trestný čin spáchala určitá osoba inú možnosť, iba vydať uznesenie o vznesení obvinenia,
pokiaľ sa nechce sám vystaviť nebezpečenstvu trestného stíhania pre trestný čin zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 327 Trestného zákona. Poukázala aj na samotnú činnosť súdu v rámci
trestnéhokonaniapopodaníobžalobyprokurátorom,keďvsúladesustanovením§238ods.1Trestného
poriadku podanú obžalobu predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie
poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo bolo vykonané
spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či je treba preskúmať alebo predbežne prejednať. V súlade
s ustanovením § 241 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou
hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcej osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu
spisu môže postúpiť vec inému súdu, inému orgánu, zastaviť trestné stíhanie, prerušiť trestné stíhanie,
odmietnuť obžalobu, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, vydať trestný rozkaz, prípadne môže
nariadiť hlavné pojednávanie. Podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre
zločin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov preskúma predseda senátu a podľa
jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí alebo, či o nej môže
nariadiť hlavné pojednávanie. Pri predbežnom prejednaní senát môže vec postúpiť inému súdu, inému
orgánu, zastaviť trestné stíhanie, prerušiť trestné stíhanie, vrátiť vec prokurátorovi, odmietnuť obžalobu,
postúpiť vec samosudcovi, prípadne môže nariadiť hlavné pojednávanie. Z citovanej právnej úpravy je
tak nesporné, že môže nastať viacero alternatív, ako môže postupovať súd po doručení obžaloby. Dá
sa však dospieť k záveru, že ak samosudca preskúma obžalobu, prípadne senát predbežne prejedná
obžalobu a následne nariadi hlavné pojednávanie vo veci, má sa za to, že prípravné konanie začaté
uznesením o vznesení obvinenia spolu s podanou obžalobou bolo zákonné. V prípade, ak by si súd
neosvojil argumentáciu žalovanej obsiahnutú vo vyššie uvedenom, tak žalovaná napáda požadovanú
náhradu škody a nemajetkovú ujmu. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že táto
má byť určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý mal spôsobiť nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej
sfére dotknutej osoby. Žalovaná má za to, že žalobca doposiaľ nepreukázal existenciu následkov takej
intenzity, ktorá by zakladala právo na priznanie peňažnej náhrady v uvedenej výške. Je žiaduce posúdiť
negatívny prejav porušenia práva v osobnej sfére žalobcu aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
nemajetková ujma neslúži na navrátenie do pôvodného stavu, či ako prostriedok na obohatenie sa, ale
predovšetkýmideoprostriedokspravodlivejnápravy.NajvyššísúdSRvrozsudkusp.zn.3Cdo201/2007
zo dňa 30.07.2008 konštatoval, že podľa názoru dovolacieho súdu nejde o neoprávnený zásah do
osobnosti fyzickej osoby vtedy, keď je proti nej v súlade so zákonnými podmienkami vznesené obvinenie
z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce do práv tejto fyzickej
osoby sú vykonávané v medziach zákona a na tom sa nemení nič ani v prípade, ak by neskôr došlo k
zastaveniu trestného stíhania voči tejto fyzickej osobe alebo k jej oslobodeniu spod obžaloby. Najvyšší
súd teda dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní zákonným konaním v rámci trestného
konania nemôžu neoprávnene zasiahnuť do osobnosti fyzickej osoby a teda fyzickej osobe následne
ani nemôže vzniknúť nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keďže nedošlo k neoprávnenému
zásahu do jej osobnosti. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.
z. v zmysle ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa ods. 2 nemôže byť vyššia ako
výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.V zmysle § 6 zák. č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi celková
suma odškodnenia poskytnutá podľa toho zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej
mzdy. Vzhľadom na uvedené navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
10. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.01.2019 uviedol, že na žalobe v celom rozsahu trvá a
vyjadrenia žalovanej považuje za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti. Rozsudky okresných súdov
niejemožnépovažovaťzaustálenúsúdnuprax,hlavneakpopierajúdoterajšiuzaužívanúprax.Citované
rozsudky uvádzajú, že ide o extenzívny výklad § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. porušujúci všetky zásady
trestného procesu. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného poriadku v zmysle ktorého
nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje
zákon. Z tohto jednoznačne vyplýva, že nikto nemôže byť stíhaný bezdôvodne, bez po začatí trestného
stíhania zistených skutočností dostatočne odôvodňujúcich záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.
Práve vznesenie obvinenia konkrétnej osobe bez dostatočne zistených skutočností zakladá nárok na
náhradu škody, ako je aj v tomto prípade.
11. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu, svedkov a zistil tento
skutkový stav:
12. Uznesením vyšetrovateľa Prezídia PZ zo dňa 04.02.2011 pod ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012 bolo proti
žalobcovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie za prečin výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že žalobca pracujúci ako biletár-vyhadzovač v diskotékovom zariadení Orion Night Club v
Michalovciach v nezistený deň v januári 2011 v skorých ranných hodinách po ukončení diskotéky, potom
čo biletárom nebola vyplatená požadovaná odmena 50,- eur na osobu, spolu s T. Š. prišli do kancelárie
poškodeného L. U., ktorý bol prevádzkovateľom podniku, pričom začal kričať a hrozbou inej ťažkej ujmy
ho donútil, aby im poškodený vyplácal za ich služby zvýšenú odmenu na osobu nie 40,- eur, ale 50,- eur
a následne v septembri 2011 v nezistený deň pred otvorením diskotéky, potom čo poslali preč nových
biletárov zavolali si poškodeného L. U., pričom začali na neho kričať hrozbami inej ťažkej ujmy, že ak oni
tam nebudú pracovať, že bude mať problémy a podnik prestane fungovať. Tiež sa mali vyjadrovať, že mu
dajú zapáliť auto, pričom žalobca mal dať poškodenému facku a nútili ho k ďalšej spolupráci. Obdobného
konania sa mali dopustiť aj dňa 04.02.2012 v čase okolo 04:50 hod. po ukončení diskotéky v klube.
13. Zo zápisnice pred vyšetrovateľom zo dňa 04.02.2012 žalobca ako obvinený vypovedal, že vety, ktoré
sú v uznesení v jednotlivých skutkoch popísané a ktoré majú byť podkladom pre kvalifikáciu takéhoto
konania ako trestného činu vydierania voči poškodenému nikdy počas celej ich spolupráce nepoužil a
nie je pravda ani to, aby ho fyzicky napadol. Poškodený sa na jeho prácu nikdy nesťažoval, aj keď im
niekedy vyčítal, že púšťajú ľudí zadarmo, avšak väčšinou išlo o známych majiteľa. Po letnej prestávke
im poškodený nepovedal, že s nimi končí a riadne nastúpili do práce. Podľa výpovede poškodeného
ich mali nahradiť noví pracovníci. Žalobca sa iba ohradzoval, že nikto im nepovedal, že končia a že do
práce nemajú chodiť. Pripustil, že vzhľadom na tieto nezrovnalosti došlo k fyzickému kontaktu, avšak
len k takému strkaniu, avšak poškodený podľa jeho názoru sa ho snažil vyprovokovať slovami udri ma,
udri ma, ktoré viackrát opakoval.
14. Dňa 05.02.2012 pod č. Pv 67/12-9 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry v Michalovciach návrh
na vzatie do väzby žalobcu z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, pretože mala za
to, že je dôvodná obava, že pokiaľ nebudú vzatí do väzby budú pokračovať v páchaní násilnej trestnej
činnosti. Vychádzalo sa pritom zo skutkových tvrdení, že žalobca pracujúci ako biletár-vyhadzovač v
diskotékovom zariadení Orion Night Club v Michalovciach v nezistený deň v januári 2011 v skorých
ranných hodinách po ukončení diskotéky, potom čo biletárom nebola vyplatená požadovaná odmena
50,- eur na osobu, spolu s T. Š. prišli do kancelárie poškodeného L. U., ktorý bol prevádzkovateľom
podniku, pričom začal kričať a hrozbou inej ťažkej ujmy ho donútil, aby im poškodený vyplácal za ich
služby zvýšenú odmenu na osobu nie 40,- eur, ale 50,- eur a následne v septembri 2011 v nezistený
deň pred otvorením diskotéky potom, čo poslali preč nových biletárov zavolali si poškodeného L. U.,
pričom začali kričať hrozbami inej ťažkej ujmy, že ak oni tam nebudú pracovať, že bude mať problémy
a podnik prestane fungovať. Tiež sa mali vyjadrovať, že mu dajú zapáliť auto, pričom žalobca mal
dať poškodenému facku a nútili ho k ďalšej spolupráci. Obdobného konania sa mali dopustiť aj dňa
04.02.2012 v čase okolo 04:50 hod. po ukončení diskotéky v klube.15. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach 4Tpo 7/2012 zo dňa 15.02.2012 bolo zistené, že sudca pre
prípravné konanie Okresného súdu Michalovce uznesením pod sp. zn. 0Tp 5/2012 zo dňa 06.02.2012
rozhodol podľa podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku tak, že nevyhovel návrhu prokurátora na vzatie
do väzby žalobcu. Proti uzneseniu zahlásil okresný prokurátor sťažnosť. Na verejnom zasadnutí pred
Krajským súdom v Košiciach dňa 15.02.2012 však krajský prokurátor prehlásil, že u žalobcu nie sú dané
dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, preto sťažnosť okresného prokurátora
berie späť.
16. Z uznesenia Prezídia PZ zo dňa 20.03.2011 pod ČVS:PPZ-50/BOK-VY-2012 bolo zistené, že
proti žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/
Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností mal za dostatočne odôvodnený záver, že dňa
14.01.2012 v čase okolo 03:34 hod. v Orion Night Clube fyzicky napadol A. D. tak, že ho chytil za ústa
a tvár, takto ho držal, udrel ho do tváre, oprel ho a následne prehol chrbtom cez schodiskové zábradlie,
a následne ho stiahol zo zábradlia na zem, pričom zranenie mu nespôsobil.
17. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Michalovciach zo dňa 12.04.2012 pod Pv 15/12-15 bolo zistené,
že proti vzneseniu obvinenia podal žalobca sťažnosť, ktorú okresný prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku zamietol, pretože dospel k záveru, že dôvody sťažnosti nie sú dôvodné. Dňa
15.10.2012 pod č. Pv 15/12-30 bola na Okresný súd Michalovce podaná obžaloba na žalobcu na tom
skutkovom základe, že žalobca pracujúci ako biletár-vyhadzovač v diskotékovom zariadení Orion Night
Club v Michalovciach v nezistený deň v januári 2011 v skorých ranných hodinách po ukončení diskotéky,
potom čo biletárom nebola vyplatená požadovaná odmena 50,- eur na osobu, spolu s T. Š. prišli do
kancelárie poškodeného L. U., ktorý bol prevádzkovateľom podniku, pričom začal kričať a hrozbou inej
ťažkej ujmy ho donútil, aby im poškodený vyplácal za ich služby zvýšenú odmenu na osobu nie 40,- eur,
ale 50,- eur a následne v septembri 2011 v nezistený deň pred otvorením diskotéky potom, čo poslali
preč nových biletárov zavolali si poškodeného L. U., pričom začali kričať hrozbami inej ťažkej ujmy, že ak
oni tam nebudú pracovať, že bude mať problémy a podnik prestane fungovať. Tiež sa mali vyjadrovať,
že mu dajú zapáliť auto, pričom žalobca mal dať poškodenému facku a nútili ho k ďalšej spolupráci.
Obdobného konania sa mali dopustiť aj dňa 04.02.2012 v čase okolo 04:50 hod. po ukončení diskotéky
v klube. Konanie sa viedlo pred Okresným súdom Michalovce pod sp. zn. 3T 223/2012.
18. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce pod sp. zn. 3T/223/2012 zo dňa 26.03.2013 bolo zistené,
že žalobca bol rozsudkom oslobodený spod skutku obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že pracujúci ako biletár-vyhadzovač v diskotékovom
zariadení Orion Night Club v presne nezistený deň v januári 2011 v skorých ranných hodinách po
ukončení diskotéky potom, čo biletárom nebola vyplatená požadovaná odmena 50,- eur na osobu prišiel
ku kancelárii poškodeného L. U., prevádzkovateľa klubu a začal kričať a hrozbou inej ťažkej ujmy so
slovami,čichcekľudnespať,žemuvybavíkontrolyzúradov,žemutambudechodiťpolíciaazvyšujúcou
sa intenzitou svojho prejavu donútil, aby im poškodený vyplácal za služby zvýšenú odmenu nie 40,- eur,
ale 50,- eur. Dôvodom oslobodenia bola skutočnosť, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný.
19. Proti oslobodzujúcemu rozsudku zahlásil okresný prokurátor odvolanie. Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 18.07.2013 pod sp. zn. 7To 53/2013 odvolanie okresného prokurátora proti rozsudku
zamietol.
20. Z uznesenia Okresnej prokuratúry Michalovce zo dňa 12.10.2012 pod Pv 15/12-32 bolo zistené, že v
trestnej veci žalobcu ako obvineného stíhaného za prečin výtržníctva rozhodol tak, že podľa § 214 ods.
1 Trestného poriadku vo veci prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kde
bolo uznesením vyšetrovateľa zo dňa 20.03.2012 vznesené obvinenie pod ČVS:PPZ-49/BOK-VY-2012
postupuje Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy v Michalovciach na prejednanie
priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a/, písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., nakoľko výsledky trestného konania
ukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý by mohol iný príslušný orgán posúdiť ako priestupok.
21. Z uznesenia Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T/223/2012 zo dňa 26.03.2013 bolo zistené,
že na hlavnom pojednávaní v trestnej veci obžalovaného L.. L. W. rozhodol tak, že podľa § 280 ods.
2 Trestného poriadku postúpil trestnú vec obžalovaného L.. L. W. za skutok, ktorého sa mal dopustiť
začiatkom septembra 2011 a ktorý bol kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestnéhozákona a za skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 04.02.2012 a ktorý bol kvalifikovaný ako prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na prejednanie a rozhodnutie Obvodnému
úradu Michalovce, nakoľko môže ísť o priestupok v zmysle zák. č. 372/1990 Z. z..
22. Obvodný úrad Michalovce dňa 20.12.2012 pod č. ObU-MI-OVVS-2012/05442 rozhodol tak, že
konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/90 Zb.,
ktorého sa mal dopustiť L. W. na tom skutkovom základe, že 14.01.2012 v čase okolo 03:34 hod. počas
diskotéky fyzicky napadol A. D. tak, že ho chytil za ústa a tvár a takto ho držal, udrel ho do tváre, oprel
o zábradlie a následne prehol chrbtom cez schodiskové zábradlie bez spôsobenia zranenia, čím iným
hrubým správaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie zastavil s odôvodnením, že spáchanie
skutku o ktorom sa koná nebolo obvinenému z priestupku preukázané.
23. Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 09.10.2013 pod. č. OÚ-MI-
OVVS-2013/01965 vydal rozhodnutie, ktorým konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu
podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., ktorého sa mal dopustiť žalobca na tom skutkovom
základe, že dňa 04.02.2012 v čase okolo 04:50 hod. v Michalovciach po ukončení diskotéky pred
viac ako dvoma prítomnými osobami sa vyhrážal L. U., že veľmi si rozmysli, čo povieš, lebo keď
povieš jednu chujovinu rovno vyletí facka a keď to povedal, tak L. U. chytil pod krk, tlačil chodbou
bez spôsobeného zranenia, čím takto vyhrážaním sa ujmou na zdraví a iným hrubým správaním
úmyselne narušil spolunažívanie zastavil s odôvodnením, že obvinenému nebolo spáchanie priestupku
preukázané.
24. Obvodný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy dňa 23.09.2013 pod č. ObU-MI-
OVVS-2013/08287 podľa § 66 ods. 2 písm. e/ zák. č. 372/1990 Zb. vec podozrivého z priestupku
proti majetku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalobca na tom
skutkovom základe, že začiatkom septembra 2011 presne nezisteného dňa pred otvorením diskotéky
poslali nových biletárov preč a zavolali si L. U. a kričali na neho, že keď tam oni nebudú pracovať, že
bude mať v podniku bitky, že budú posielať do podniku ľudí, ktorí budú robiť problémy, že tam prestanú
chodiť ľudia, prestane to fungovať, že dajú zapáliť auto a žalobca dal L. U. facku, čím takto iným hrubým
správaním sa mal dopustiť úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania odkladá s odôvodnením,
že zodpovednosť za priestupok zanikla.
25. Dňa 04.02.2014 do zápisnice pred vyšetrovateľom PZ podal žalobca trestné oznámenie za účelom
oznámenia skutočností nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin krivého obvinenia. V
trestnom oznámení žalobca poukázal na priebeh trestného konania vedeného proti nemu pre trestný
čin výtržníctva a vydierania na tom skutkovom základe pre ktoré na neho bola podaná okresným
prokurátorom obžaloba na Okresnom súde Michalovce. V oznámení ďalej žalobca poukázal na to,
že pokiaľ ide o trestný čin výtržníctva vec bola postúpená na prejednanie priestupku Obvodnému
úradu v Michalovciach. Čo sa týka zločinu vydierania prokurátor podal obžalobu a taktiež za prečin
nebezpečného vyhrážania. Priestupkové konanie však bolo zastavené, pretože neboli naplnené
základné znaky skutkovej podstaty priestupku a pokiaľ ide o trestné činy vydierania Okresný súd
Michalovce ho spod skutku oslobodil a taktiež pokiaľ ide o trestný čin výtržníctva vec bola postúpená
obvodnému úradu na prejednanie priestupku, avšak zodpovednosť za priestupok zanikla. Preto je jasné,
že sa nedopustil trestných činov tak, ako ho L. U. krivo obvinil, skutky boli kvalifikované ako priestupky,
ktorévšakbolizastavenézdôvodu,žeskutkymunebolipreukázané.Mápretopodozrenie,žeU.hokrivo
obvinil, a to z osobného motívu, pretože vedel, že má prehľad o tom, že nevydáva daňové doklady pri
predaji vstupného a tým získava finančný prospech pre seba na úkor štátu. Jeho konaním musel strpieť
úkony polície, znášať obvinenie a obžalobu. Musel strpieť zadržanie a umiestnenie do cely, zúčastňovať
sa všetkých procesných úkonov ako obvinený, či obžalovaný, čiže ho vedome lživo obvinil z vyššie
uvádzaných trestných činov, pričom mu vznikla majetková i morálna ujma. U. ho vo svojich oznámeniach
označil ako človeka s kriminálnou minulosťou, ktorý aj napriek tomu pracuje na vtedy obvodnom úrade
pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, ktoré zaslal na ministerstvo vnútra, to následne postúpilo
vec obvodnému úradu a krajskému úradu. U. v meste Michalovce o ňom v priebehu rokov 2012 - 2013
rozprávalrôznenepravdivosti,žeichzničí,žemuspôsobíproblémyvmesteajvpráci,čimedziznámymi.
26. Žalobca dňa 03.03.2014 podal do zápisnice pred vyšetrovateľom trestné oznámenie pre trestný čin
krivého obvinenia v ktorej sa uvádza, že dňa 04.02.2014 na tunajšom oddelení podal trestné oznámenie
vo veci krivého obvinenia a ohovárania, ktoré sa týkalo jeho osoby v dôsledku čoho bol obvinený zazločin vydierania a za prečin výtržníctva. L. U. zaslal na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o prešetrenie a
prehodnotenie žalobcovho zotrvania ako zamestnanca na Obvodnom úrade v Michalovciach, pretože
pod hrozbou ťažkej ujmy a násilia voči nemu ho vydieral aj s odôvodnením, či je vhodné, aby ľudia
s kriminálnou minulosťou pracovali v štátnej správe. Následne toto oznámenie bolo postúpené na
Obvodný úrad v Michalovciach a Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice.
Tým utrpel na vážnosti, cti a povesti v práci, v súkromnom živote, pretože po doručení tejto písomnosti
bol predvolaný na Krajský úrad v Košiciach, kde na personálnom oddelení uvažovali o tom, že bude
postavený mimo štátnu službu. Následne s ním vykonal pohovor aj prednosta, ktorý mu oznámil, že
čo sa týka jeho zotrvania vo funkcii, tak sa nič nemení do vynesenia rozsudku, pretože má právnické
vzdelanie a pozná zásadu prezumpcie neviny. V tom čase už bol v postavení obžalovaného z trestných
činov. O listoch L. U. vedeli zamestnanci úradu, aj zamestnanci úradu v Košiciach a zamestnanci ďalších
obvodných úradov, ktoré patria do pôsobnosti krajského úradu, čo sa mu potvrdilo preto, že známi
zamestnanci iných úradov sa ho na to vypytovali na celokrajskej porade. Mal pocit, že na neho už hľadia
inak a tí ktorí ho dobre nepoznali si mohli zmeniť mienku na jeho osobu. So zamestnancami s ktorými
prichádzal do styku musel vysvetľovať o čo ide, aby to všetko pochopili a neurobili si iný názor na celú
vec. Vtedajší riaditeľ mu oznámil, že niektoré jeho stránky sa ho vypytovali, či má nejakého zamestnanca
v base a aj z jeho postoja, ale aj z postoja iných cítil, že sa stali voči jeho osobe nedôverčivejší. V
oznámení ďalej uviedol, že mal v úmysle sa uchádzať o funkciu vedúceho úradu dopravy a pozemných
komunikácií na Obvodnom úrade v Michalovciach, avšak z neoficiálnych zdrojov sa dozvedel, že pokiaľ
nemá ukončený prípad na súde nie je vhodné sa o túto funkciu uchádzať. Poukázal na to, že takto
prišiel o možnosť vykonávať funkciu vedúceho a do tejto funkcie bol ustanovený iný človek. Tým mu
bol znemožnený aj kariérny postup, pretože o liste L. U. mali vedomosť na ministerstve vnútra, dopravy
a pretože ho osobne nepoznali nedostal ani možnosť svoje postavenie vysvetliť. Pokiaľ ide o jeho
súkromný život, tak L. U. o jeho postavení ako obžalovaného rozprával na verejnosti po kaviarňach a
baroch, hovoril o ňom takým spôsobom, že už ho má, že ho dostal do basy a že v Michalovciach skončil.
Tiež ho ohováral, že je kriminálnik, preto musel vysvetľovať známym celú vec, takisto aj stránkam, ktoré
úrad navštívili služobne. Viacerí ľudia sa k nemu začali správať inak, boli odmeraní a celé Michalovce
rozprávali o tom, že bol zadržaný a obvinený. Pokiaľ ide o nevybavenie žiadosti U. neurobil to z toho
dôvodu, že v konaní pred súdom bol sudcom upozornený, aby sa jeho spoločnosti vyhýbal a neudržiaval
s ním kontakt. Napriek tomu U. potom, ako ho nevybavil začal po úrade vykrikovať, že je kriminálnik a
že si nevykonáva svoju prácu a takto s krikom prešiel po schodoch a po chodbe úradu. Následne volal
jeho nadriadenému, ktorý mu vytkol, že nevychádza v ústrety stránkam a musel celú vec vysvetľovať.
27. JUDr. Michal Kolesár, advokát dňa 12.12.2013 zaslal žalobcovi vyúčtovanie trov obhajoby pod zn.
Mi-09/12-Kr, a to za úkony právnej pomoci v rámci trestného konania, a to dňa 04.02.2012 za prevzatie
a prípravu obhajoby, výsluch žalobcu ako podozrivého a obvineného v čase od 08:30 hod. do 15:30
hod. a v čase od 19:00 do 21:00 hod. podľa § 14 ods. 1 písm. c/ v sume 384,48 eur, dňa 06.02.2012
za verejné zasadnutie o väzbe v sume 47,68 eur, dňa 13.02.2012 pri výsluchu svedka v sume 95,37
eur, dňa 15.02.2012 za verejné zasadnutie o väzbe na Krajskom súde v Košiciach v sume 47,68 eur,
dňa 20.03.2012 za poradu s klientom od 14:15 hod. do 15:30 hod. v sume 63,58 eur, dňa 21.03.2012
za výsluch obvinených v sume 95,37 eur, dňa 10.04.2012 za výsluch obvineného a za výsluch dvoch
svedkov v čase od 09:00 hod. do 13:00 hod. v sume 190,74 eur, dňa 11.05.2012 za výsluch dvoch
svedkov v sume 95,37 eur, dňa 30.05.2012 za výsluch obvineného a za výsluch svedka v sume 95,37
eur, dňa 31.05.2012 za výsluch troch svedkov v čase od 08:30 hod. do 11:00 hod. v sume 190,74 eur,
dňa 01.06.2012 za výsluch poškodeného a výsluch dvoch svedkov v sume 95,37 eur, dňa 29.06.2012
za výsluch svedka v sume 95,37 eur, dňa 06.08.2012 za výsluch troch svedkov v sume 190,74 eur, dňa
10.09.2012 za oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania v sume 95,37 eur k čomu vyúčtoval za 14
úkonov právnej pomoci režijný paušál po 7,63 eur, spolu 106,82 eur. Ďalej dňa 19.02.2013 za poradu
s klientom v čase od 13:00 hod. do 15:25 hod. v sume 127,16 eur, dňa 21.02.2013 za obhajobu pri
hlavnom pojednávaní od 09:00 hod. do 16:10 hod. v sume 292,86 eur, dňa 26.03.2013 za obhajobu pri
hlavnom pojednávaní od 09:00 hod. 16:10 hod. v sume 292,86 eur, dňa 15.04.2013 za štúdium spisu
na Okresnom súde Michalovce v sume 97,62 eur, dňa 03.06.2013 za poradu s klientom od 13:30 hod.
do 12:50 hod. v sume 65,08 eur, dňa 06.06.2013 za vyjadrenie k odvolaniu v sume 97,62 eur, dňa
18.07.2013 za účasť na verejnom zasadnutí o odvolaní na Krajskom súde v Košiciach v sume 48,81
eur k čomu za uvedené úkony vyúčtoval 7 x režijný paušál po 7,81 eur v celkovej sume 54,67 eur.
Advokát žalobcu si ďalej vyúčtoval stratu času za cestu Michalovce - Košice a späť dňa 15.02.2012 v
sume 50,84 eur a dňa 18.07.2013 za cestu Michalovce - Košice a späť v sume 52,04 eur, spolu 102,88
eur. Súčasťou vyúčtovania je aj náhrada cestovných nákladov za cestu Michalovce - Košice a späť dňa15.02.2012 v sume 34,38 eur a dňa 18.07.2013 za cestu Michalovce - Košice a späť v sume 34,29 eur.
Trovy obhajoby, strata času a cestovné náhrady spolu predstavovali sumu 3.169,66 eur.
28. Z predložených príjmových pokladničných dokladov obhajcu JUDr. Michala Kolesára vyplýva, že
od žalobcu dňa 04.07.2016 prijal sumu 1.169,66 eur, ktorých účel je označený ako T - 9/12-Kr a dňa
13.02.2013 prijal JUDr. Michal Kolesár od žalobcu sumu 2.000,- eur, ktorej účel je označený ako T -
9/12-Kr.
29. K vyúčtovaniu cestovného obhajcu bolo predložené osvedčenie o evidencii motorového vozidla
Mazda 6, ktorého vlastníkom je JUDr. Michal Kolesár a z ktorého vyplýva, že spotreba paliva motorového
vozidla na 100 km je 7,1 l. Podľa Štatistického úradu SR priemerné ceny pohonných látok v SR v rokoch
2012 a 2013 boli v čase 15.02.2012 1,50 eur/l a dňa 18.07.2013 v sume 1,49 eur/l paliva.
30. Z listu L. U. zo dňa 24.04.2012 bolo zistené, že tento zaslal Ministerstvu vnútra SR žiadosť o
prešetrenie a prehodnotenie zotrvania zamestnanca Obvodného úradu v Michalovciach L.. L. W. z
dôvoduvydieraniapodhrozbouťažkejujmyanásiliavočijehoosobe.Chcelsiprihlásiťosobnýautomobil
dovezený zo zahraničia do evidencie, ale má dôvodné obavy zo strany L.. L. W. z fyzického násilia
a iného poškodenia jeho osoby. Nevie, či je vhodné, aby ľudia s takouto kriminálnou minulosťou mali
pracovať v štátnej správe, nerobí to najlepšie meno obvodnému úradu. K žiadosti priložil uznesenie
Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite.
31. Ministerstvo vnútra SR listom zo dňa 26.04.2012 postúpilo podanie I.. T. Q., prednostovi Obvodného
úradu v Michalovciach s uvedením, že na sekciu verejnej správy Ministerstva vnútra SR sa obrátil
podaním p. L. U. v ktorom vyjadruje obavu z možného fyzického násilia zo strany zamestnanca
Obvodného úradu Michalovce L.. L. W.. Svoju obavu opiera o incident z diskotékového zariadenia Orion
Night Club v Michalovciach, ktorý je opísaný v uznesení Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej
kriminalite, odbor východ v Košiciach zo dňa 05.03.2012. Zároveň žiadali v zmysle § 2 ods. 2 zák. č.
515/2003Z.z.okrajskýchúradochaobvodnýchúradochozabezpečenievybaveniapožiadavkypisateľa
Obvodným úradom Michalovce.
32. Obvodný úrad Michalovce žiadosť postúpil dňa 14.05.2012 Obvodnému úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Michalovciach ako vecne príslušnému orgánu na priame vybavenie, a to
vzhľadom na to, že Obvodný úrad Michalovce nie je zamestnávateľom L.. L. W..
33. Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Michalovce žiadosť L. U. dňa 22.05.2012
postúpil Krajskému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach.
34.KrajskýúradprecestnúdopravuapozemnékomunikácieodpovedalL.U.listomzodňa05.06.2012v
ktorom je uvedené, že vo svojom podaní rieši v zásade dve otázky, a to kriminálnu minulosť p. W. a obavy
priprihlásenívozidlanaúrade.Kprvejvecidávalipisateľovinavedomie,ženevediaožiadnejkriminálnej
minulosti p. W., ktorý na ich vyzvanie predložil aktuálny výpis z registra trestov, kde je uvedené, že nemá
záznam v registri trestov, a to či má kriminálnu prítomnosť musí rozhodnúť súd. K druhej veci, a to k
prihlasovaniu vozidiel uviedli, že toto vykonávajú traja zamestnanci, aby navštívil p. riaditeľa úradu a
požiadal ho o pomoc, ktorý mu určite vyjde v ústrety, aby ho vybavil iný pracovník a nie p. W..
35. Podľa odpisu registra trestov ku dňu 09.03.2016 žalobca nemal vykázaný záznam v registri trestov.
36. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu dňa 04.07.2016 adresoval Generálnej prokuratúre SR
žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. V žiadosti sa uvádza, že uznesením Prezídia
PZ zo dňa 04.02.2012 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené obvinenie pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189
ods. 1 Trestného zákona. Ako obhajcu si zvolil advokáta JUDr. Michala Kolesára. Pri svojom výsluchu
dňa 04.02.2012 proti vzneseniu obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola prokuratúrou zamietnutá. Dňa
05.02.2012 Okresná prokuratúra Michalovce podala na neho návrh na vzatie do väzby, pričom sudca
pre prípravné konanie návrhu prokurátora na vzatie do väzby nevyhovel. Proti uzneseniu prokurátor
zahlásil sťažnosť, ktorú krajský prokurátor na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Košiciach
dňa 15.02.2012 zobral späť s odôvodnením, že nie sú dané dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm.
c/ Trestného poriadku. Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite zo dňa20.03.2011 bolo voči nemu vznesené ďalšie obvinenie pre prečin výtržníctva, pričom aj proti tomuto
uzneseniu podal pri výsluchu dňa 21.03.2012 sťažnosť, ktorú prokurátor ako nedôvodnú zamietol.
Aj napriek tomu, že pri oboznámení s výsledkami vyšetrovania navrhoval trestné stíhanie zastaviť,
nakoľko sa žiadnej trestnej činnosti nedopustil, okresný prokurátor podal na neho obžalobu pod č.
Pv/15/12 zo dňa 12.10.2012 v ktorej ho žaluje za tam popísané skutky. Rozsudkom Okresného súdu
Michalovce 3T/223/2012 zo dňa 26.03.2013 bol spod skutku obžaloby pre zločin vydierania oslobodený,
nakoľko nebolo dokázané, že skutok pre ktorý bol stíhaný sa stal. Proti rozsudku prokurátor zahlásil
odvolanie, ktoré bolo predmetnom verejného zasadnutia Krajského súdu v Košiciach dňa 18.07.2013
na ktorom krajský súd odvolanie prokurátora zamietol. Trestná vec za prečin výtržníctva, ktorého sa
mal dopustiť 14.01.2012 bola postúpená obvodnému úradu na prejednanie priestupku, pričom obvodný
úrad konanie o priestupku zastavil, pretože spáchanie skutku sa nepreukázalo. Taktiež Okresný súd
Michalovce na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2013 vydal uznesenie, ktorým skutok II. a III. obžaloby
postúpil na prejednanie a rozhodnutie Obvodnému úradu Michalovce, ktorý svojím rozhodnutím
zo dňa 09.10.2013 konanie za skutok, ktorého sa mal dopustiť dňa 04.02.2012 zastavil, nakoľko
nebolo preukázané spáchanie skutku. Taktiež Obvodný úrad Michalovce dňa 23.09.2013 priestupkovú
vec, ktorej sa mal dopustiť začiatkom septembra 2011 odložil, lebo zodpovednosť za priestupok
zanikla. Aj napriek rozsiahlemu trestnému stíhaniu bolo rozsudkom Okresného súdu Michalovce ako
aj rozhodnutiami Obvodného úradu Michalovce jednoznačne preukázané, že sa nedopustil žiadnej
trestnej činnosti, preto aj dňa 03.03.2014 podal do zápisnice trestné oznámenie pre trestný čin krivého
obvinenia. Dňa 12.12.2013 osobne prevzal vyúčtovanie trov obhajoby v celkovej sume 3.169,66 eur,
ktorú uhradil 13.02.2012 v sume 2.000,- eur a dňa 04.07.2016 v sume 1.169,66 eur, o čom svedčia
príjmové doklady. Je toho názoru, že nezákonnými rozhodnutiami, ktoré sú vyššie uvedené uznesenia
o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia mu trestným konaním bola spôsobená škoda,
ktorá v sebe zahŕňa aj náhradu trov konania, v danom prípade náhradu trov obhajoby, a to výške
3.169,66 eur, ktorú si uplatňuje. Žalobca ďalej uviedol, že vzhľadom na rozsah obvinení, dĺžku trestného
konania na jeho doterajší život, prostredie v ktorom pracoval a na vzniknutú ujmu ako v súkromnom
živote, tak aj v spoločenskom uplatnení je toho názoru, že samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú vyššie uvedenými nezákonnými
rozhodnutiami a požadoval nemajetkovú ujmu 40.000,- eur. Žalobca odôvodňoval výšku nemajetkovej
ujmy tým, že od roku 2009 pracoval na okresnom úrade pre cestnú dopravu ako samostatný referent
a neskôr ako odborný radca, pričom do jeho kompetencie spadal štátny odborný dozor na stanice
kontroly originality, technickej kontroly, emisnej kontroly a montáže plynových zariadení a bol štátnym
odborným dozorom na štátne cesty II. a III. triedy. Pri svojej pracovnej činnosti sa pravidelne stretával
s vrcholovými predstaviteľmi obcí a miest, ako aj vrcholovými predstaviteľmi štátnej a verejnej správy,
a to s celoslovenskou pôsobnosťou. Nedôvodné trestné stíhanie závažným spôsobom narušilo jeho
dôveryhodnosť u týchto subjektov a spolupracovníkov a znemožnilo mu to ďalší kariérny postup.
Pociťoval to a ešte aj teraz po rokoch pociťuje určitý odstup a mieru opovrhovania, a to aj od tých ľudí
s ktorými predtým dobre vychádzal. Bol terčom urážlivých poznámok, ohovárania a posmeškov, ktoré
ťažko znášal, a to nielen on, ale aj jemu blízke osoby, ktorí sa tak isto nevyhli takýmto poznámkam
a komentárom, či už v mieste bydliska, v práci alebo v meste, kde každý každého pozná. Aj keď sa
snažil vysvetliť, že obvinenia sa nezakladajú na pravde, že nie je žiadny výtržník a bitkár, nikoho to
nezaujímalo s odôvodnením, že keď je stíhaný, tak musel niečo urobiť. Ku kariérnemu postupu uviedol,
že bol jedným z kandidátov na riaditeľa Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Michalovciach, kde bola možnosť ďalšieho kariérneho postupu do vyššej štátnej funkcie, čo bolo
aj jeho osobným želaním a čo sa pre uvedené trestné stíhanie nestalo aj napriek tomu, že na to
vynaložil celé úsilie a schopnosti. Ako príklad uviedol, že mal najvyšší počet vybavených spisov v kraji a
ministerstvo dopravy si ho vybralo ako testovací a pripomienkovací subjekt pre nový program. O tom, že
o trestnom stíhaní vedeli všetky zložky, či už verejnej alebo štátnej správy svedčí aj žiadosť L. U. zo dňa
24.04.2012,ktorúpodalnaMinisterstvovnútraSRavktorejhoopísalakovydierača,osobuskriminálnou
minulosťou a žiadal o prešetrenie jeho zotrvania v zamestnaní. Žiadosť bola následne odstúpená k
rukám prednostu Obvodného úradu v Michalovciach, následne Obvodnému úradu pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Michalovciach, až nakoniec ju prešetroval Krajský úrad pre cestnú dopravu
a pozemné komunikácie v Košiciach, ktorý konštatoval, že žiadosť je neopodstatnená. Takúto žiadosť
mohol p. U. poslať len na základe jeho nezmyselného trestného stíhania. Nakoľko jeho kariérny postup
už nebol možný pracovný pomer ukončil. Pred nástupom na Obvodný úrad v Michalovciach žalobca päť
rokov pracoval ako policajt na Obvodnom oddelení PZ Zemplínska Šírava, kde mal podpísaný rozkaz na
prevelenie do pohraničnej mobilizovanej jednotky, k čomu však z dôvodu ním nezapríčinenej dopravnej
nehody a poškodeniu zdravia nedošlo. Už len samotná skutočnosť, že pracoval ako policajt a pracovníkštátnej správy dokazuje jeho bezúhonnosť a vysoké morálne kvality. V čase údajného spáchania skutkov
mal vážnu známosť a naplánovanú svadbu so P. B.. Tá po jeho obvinení a potom, čo všetko a aké
nezmysly v súvislosti s trestným konaním sa o ňom začali šíriť svadbu odriekla s tým, že s bitkárom
a násilníkom žiť nebude. Odišla do Anglicka a až po dlhom čase prehovárania a ubezpečovania sa
ich vzťahy zlepšili. Ako sa však sama vyjadrila zrnko podozrenia u nej ostalo, a to všetko len vďaka
prehnanej policajnej aktivite. Takáto situácia ťažko postihla celú jeho rodinu a jeho otec ako podnikateľ,
matka ako učiteľka a brat ako policajt pracujúci v Michalovciach boli dennodenne konfrontovaní s
rôznymi narážkami na jeho osobu. Nezákonnými rozhodnutiami a nepravdivými obvineniami značne a
hlavne bezdôvodne utrpel jeho súkromný, spoločenský a rodinný život, keď sa stával a aj stáva terčom
urážlivýchpoznámokavýsmeškov.Zrejmenikomubyneboloaniejepríjemné,keďhonazývajúbitkárom
a vydieračom, a to aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku. Je preto toho názoru, že ním požadovaná
nemajetková ujma je minimum náhrady škody, ktorá mu bola neprávom spôsobená.
37. Generálna prokuratúra SR na žiadosť o náhradu škody reagovala listom zo dňa 12.09.2016 v
ktorom sa uvádza, že na základe ním podanej žiadosti si vyžiadali príslušný spisový materiál a po jeho
preskúmaní mu podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. oznamuje, že ním uplatnený nárok na náhradu
škody nebude uspokojený. Uviedla, že právo na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. nie je
právom absolútnym, pretože podľa článku 46 ods. 3 Ústavy SR v spojení s článkom 51 ods. 1 Ústavy
SR podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, t. j. náhrada škody
sa neposkytuje automaticky každému voči komu orgán verejnej moci porušil jeho ochranu priznanú
právnym poriadkom, ale iba tomu, u koho sú splnené predpoklady ustanovené v zák. č. 514/2003
Z. z.. V prípade žalobcu po preskúmaní spisov nebolo zistené, žeby niektorý z orgánov prípravného
konania vydal nezákonné rozhodnutie, alebo žeby nesprávne úradne postupoval. Trestné stíhanie
žalobcu bolo začaté na základe oznámenia poškodeného a bolo ukončené vydaním oslobodzujúceho
rozsudku. Z odôvodnenia rozhodnutí súdov v predmetnej veci je zrejmé, že žalobcu súdy oslobodili v
rámci uplatnenia zásady in dubio pro reo po ustálení, že nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý
bol obžalovaný stíhaný. Súdy teda nekonštatovali, žeby niektorý z orgánov prípravného konania vydal
nezákonnérozhodnutie,resp.žebypostupovalvrozporesozákonom.Základnýpredpokladpreúspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody teda splnený nie je. Názor žalobcu, že oslobodenie obžalovaného
spod obžaloby má automaticky za následok nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia prokuratúra
nepovažovala za správny a pokiaľ niektoré súdy takýto názor prezentovali dovoľuje si upozorniť na to,
že názor súdov bol prelomený zásadným spôsobom nálezom Ústavného súdu SR zo dňa 13.11.2013
pod IIÚS 163/2013-50 na dôvody ktorého prokuratúra odkázala. Trestné stíhanie proti žalobcovi podľa
prokuratúry bolo vedené legitímne, pričom štátu nemožno uprieť legitímny záujem na vedení trestného
konania proti konkrétnej osobe, ak je tu dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu. Vzhľadom
na to, že existencia nezákonného rozhodnutia nebola zo spisov preukázaná, nebol preukázaný ani
nesprávny úradný postup orgánov prokuratúry, uplatnený nárok nie je možné uspokojiť.
38. Žalobca pred súdom vypovedal, že je unavený z toho ako stále musí dokazovať, že nie je zlý, že
človeka odsúdia vopred kvôli tomu ako vyzerá, že cvičí a kde pracuje. Keďže na okresnom úrade poberal
minimálnu mzdu je pravda, že si privyrábal na vstupnom na diskotéke. Nikdy vedome alebo naschvaľ
nikoho nevyhodil a snažil sa to udržiavať tak, aby sa ľudia cítili bezpečne a aj tí, čo boli vyvedení boli
vyvedení tak, že sa im nič nestalo. O tom svedčia aj kamerové záznamy. Vraj sa mal vyšetrovateľ polície
vyjadriť tak, že už pol roka na nich pracovali, ale nič na nich nemali, mali odpočúvané telefóny a podobné
veci, čiže potom ich tlačili aj termíny a potrebovali ich nejako urobiť a čakali do rána na pokyn, kedy
boli vyprovokovaní. Ďalej žalobca vo výpovedi opísal skutkový priebeh, ktorý nasledoval po zaslaní listu
p. U. na Ministerstvo vnútra SR a k týmto skutkovým okolnostiam vo výpovedi doplnil, že aj keď bol
spod obžaloby oslobodený tá nejaká nedôvera v ľuďoch ostala a pozerali na neho takým štýlom, že
dovtedy veľa ľudí nevedelo, že si privyrába ako biletár, ale po tomto incidente už vedeli aj o tomto
a poukazovali, že on je biletár, tak bude aj bitkár, bude aj problémový človek a pritom dovtedy s ním
nikto žiaden problém nemal. V kolektíve bol obľúbený a aj na školeniach alebo poradách s každým
vychádzal. Potom už cítil, že sa ľudia od neho stránia, či v kariérnom postupe z pracovného hľadiska,
alebo už aj z ľudského, a to tak, že mal kamarátov, ale následne aj keď sa rozprávali videl, že už si držia
odstup a že to nie je také ako predtým. Problémy mal aj so svojou priateľkou s ktorou plánoval svadbu,
ale po udalostiach povedala, že si to musí rozmyslieť, lebo všade počúva, že jej frajer bol obvinený z
výtržníctva, z vydierania a že je bitkár, preto odišla do J.. Až potom, keď súd vyniesol oslobodzujúci
rozsudok tak sa mu ju podarilo presvedčiť, že v tom bol fakt nevinne, lebo tiež už nevedela čomu môže
veriť, lebo z jednej strany počúvala niečo iné. S priateľkou sa síce nezobrali, ale majú dcéru a žijú spolu.Žalobca ďalej uviedol, že to bolo pre neho veľmi ťažké obdobie, lebo sa od neho odvrátili kamaráti, známi
a takisto aj jeho priateľka. Jeho otec bol v tej dobe ešte zdravotne na tom dobre, podnikal, mal veľa
známych, poznal mnoho ľudí, prakticky prerábal aj chatu súdu, čiže poznali ho ľudia aj z toho okolia, z
iných firiem ktorým prerábal kancelárske priestory. Všade chodil a počúval čo je s jeho synom, nakoľko
poznali jeho aj žalobcu. Tiež ako policajt prichádzal do kontaktu s ľuďmi, taktiež ako úradník, ba dokonca
aj ako biletár. Michalovce nie sú veľké mesto, tu každý každého pozná a keď sa niečo stane, čo ľudí
najviac zaujíma je to zlé, čo môže o druhom rozprávať. Žalobca ďalej uviedol, že jeho matka je učiteľka
a taktiež ju konfrontovali kolegyne a jej známi, že čo jej syn vyviedol. Brat žalobcu je policajt, ktorého
taktiež konfrontovali, že čo to má za brata. Sám u polície skončil nie z toho dôvodu, že chcel odísť alebo
ho vyhodili, ale mal dopravnú nehodu, ktorú nespôsobil a rok a pol bol práceneschopný a do dnešného
dňa má zdravotné problémy z nehody. Policajtom bol asi päť rokov. Má vymenený bedrový kĺb a čaká
na operáciu druhého bedrového kĺbu. Taktiež cvičil a mal ísť pracovať do pohotovostnej motorizovanej
hraničnej jednotky, pretože tá práca ho bavila, ale potom sa to už nedalo. Zo zdravotných dôvodov bol
preto prepustený do civilu a zamestnal sa na okresnom úrade. Znova to teda bola štátna správa, kde
musel zdokladovať svoju bezúhonnosť, pritom ani tam nemal žiadne problémy a z úradu odišiel až po
tomto konflikte a potom keď videl, že už nebude žiadna možnosť kariérneho postupu a taktiež nemal
záujem pracovať za 480,- eur v čistom mesačne. Potom, čo mal jeho otec zdravotné problémy pokúšal
sa rozbehnúť otcovu firmu, tam však tiež boli problémy, lebo tiež musel dokazovať, že je dobrý človek,
pričom vyšiel v ústrety jednej pani, ktorá tiež na neho urobila takú habaďuru, ale s týmto prípadom to
nesúvisí. Tiež ho nevyplatili v Bratislave, ale už sa bál ísť pýtať vlastné peniaze, aby zase to nedopadlo
tak, ako prvýkrát, keď bol obvinený a pritom nešlo o nič, len v Bratislave mu dlžili 50.000, no čo mal
očakávať, že s ním zase urobia. Tak mu ostali visieť peniaze 50.000 a z dôvodu, že už mal obavu
ísť pýtať vlastné peniaze, ktoré mal vyrobené tak musel firmu zrušiť a momentálne je nezamestnaný.
Keď pracoval na okresnom úrade ovládal agendu celého úradu, bol štátnym odborným dozorom na
cesty II. a III. triedy + špeciálny stavebný orgán, mal na starosti zriaďovanie, rušenie, kontrolovanie a
štátny odborný dozor na staniciach originality, stanice technickej kontroly, emisnej kontroly a montáže
plynových zariadení. Okrem toho ovládal aj ostatnú agendu úradu a keď napríklad vypadol človek vedel
ho zastúpiť, či už pri dovozoch vozidiel alebo pri udelení sankcií, či pokutách alebo pri ďalších veciach,
ktoré súviseli s výkonom povolania. Boli výberové konania aj na riaditeľa a mal sľúbené, že sa môže
výberových konaní zúčastniť, ale potom mu bolo povedané, že aj keby výberové konanie vyhral, tak asi
by nebol ustanovený do funkcie, keďže prebiehalo stále súdne konanie voči jeho osobe. Do pozície v
štátnej správe sú ľudia nominovaní, čiže tam zohráva úlohu aj ten faktor, že človeka nenominujú, ak je
obvinený z trestnej činnosti, potom by mohli napadnúť aj riaditeľa, ak by nominoval človeka voči ktorému
je vedené trestné stíhanie. Priateľka na tieto udalosti reagovala tak, že mala otca v J., tak si musí urobiť
jasno v hlave, lebo zo všade počúva, čo o ňom hovoria a ona vlastne nevedela ako by mohli ďalej
fungovať, pretože keby ho napríklad odsúdili a bola by pravda to, čo o ňom tvrdia tak povedala, že ide
preč lebo už neznesie ten nápor, ako sa jej každý na to pýta, čo jej priateľ urobil. Po jej odchode prakticky
zostal sám a bez jej psychickej podpory. Jeho priateľka odišla do J. asi po troch mesiacoch, alebo do pol
roka po udalostiach z januára 2012 a vrátila sa asi mesiac po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku zo
strany súdu. Výsledok trestného konania jej oznámil hneď po vynesení rozsudku 26.03.2013 s tým, že
bol oslobodený, ale trvalo mu určitý čas kým ju presvedčil, aby sa na Slovensko vrátila a obnovila s ním
spolužitie, bolo to asi mesiac po oslobodzujúcom rozsudku. V čase keď došlo k incidentu v januári 2012
bol zamestnaný iba v jednom zamestnaní, a to na Okresnom úrade v Michalovciach, kde bol v dočasnej
službe. Jeho činnosť, ktorú vykonával v Night Clube Orion bola v podstate organizátorskou činnosťou.
Klub mal v prenájme L. U., ktorý vystupoval v trestnom konaní proti jeho osobe ako poškodený a je
pravda, že súhlas zamestnávateľa, a to okresného úradu na výkon takejto činnosti nemal. Je pravda, že
za túto činnosť dostával odmenu, ale išlo o nepravidelnú činnosť podľa potreby L. U., zmluvu uzavretú
nemal. Je pravda, že po vznesení obvinenia bol prejednávaný svojím zamestnávateľom a bol predvolaný
na Krajský úrad v Košiciach, kde ho chceli postaviť mimo službu, avšak argumentoval prezumpciou
neviny a preto ani nebol mimo službu postavený. Po oslobodzujúcom rozsudku bol prijatý odborom
dopravy v Michalovciach do stáleho štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý trval až do roku 2016 alebo
2017. Pracovný pomer tam ukončil dohodou. Počas svojho pôsobenia na okresnom úrade na odbore
dopravy sa dvakrát zúčastnil výberových konaní do stálej štátnej služby, pričom jedno výberové konanie
bolo počas trestného konania o ktoré opiera svoj nárok, vtedy neúspešný, bol vybratý iný kandidát a je
pravda, že mu nebolo povedané, aby to bolo v dôsledku toho, že prebiehalo voči nemu trestné konanie.
Čo sa týka ďalšieho výberového konania toho sa zúčastnil po ukončení trestného konania v roku 2014,
kedy bol úspešný a bol prijatý na funkciu samostatného radcu do stálej štátnej služby. Neskôr kariérne
postúpilnaodbornéhoradcuvroku2015.Vroku2017saprijímalanováorganizačnáštruktúraokresnýchúradov a vtedy na základe tejto organizačnej štruktúry rozhodnutia mohli vydávať iba odborní radcovia a
on sa v podstate takýmto spôsobom dostal na funkciu odborného radcu, aby rozhodnutia mohol vydávať.
39. Svedok T. Q. vypovedal, že so žalobcom je v kmotrovskom stave, je krstným otcom jeho dcéry a
poznajú sa dlhší čas. Pokiaľ ide o trestné stíhanie vie, že v roku 2011 - 2012 ho mali zobrať kukláči,
ale nevie čo predchádzalo zásahu polície. Nevie za aký údajný trestný čin mal byť stíhaný. Je však
pravdou, že v tých rokoch boli dobrými priateľmi, stýkali sa často a každý v Michalovciach vedel o tom,
že sa kamarátia a sú priatelia. Bol prekvapený, že voči žalobcovi bol vykonaný zásah kukláčmi, táto
skutočnosť sa rozniesla po celom meste a svedok bol vystavený viacerým otázkam z viacerých strán,
prečo bol zásah vykonaný. Aj jeho manželka a otec sa pýtali, čo sa deje a v podstate osoba žalobcu bola
kriminalizovaná a v tejto súvislosti aj kriminalizovaná jeho osoba, že buď je spolupáchateľom nejakej
trestnej činnosti žalobcu alebo, že sa stýka s ním ako s kriminálne závadnou osobou. Keď sa pýtal
žalobcu, čo sa deje, prečo bol voči nemu zásah vykonaný ten tiež nevedel odpovedať akého trestného
činu sa mal dopustiť, keďže aj sám žalobca mal vôbec pochybnosť o tom, aby sa mal nejakého trestného
činu dopustiť. Takýto stav, resp. otázky, prečo sa stýka so žalobcom, že určite niečo musel spáchať, keď
ho zobrala polícia trval asi tri mesiace, keď mu ľudia tieto otázky dávali, a to či už známi alebo príbuzní
z jeho okolia. Postupne záujem o osobu žalobcu klesal, ale ešte aj dnes sa ho sporadicky niekto spýta,
čo bolo príčinou zásahu polície voči osobe žalobcu. V dotknutom čase žalobca pracoval na okresnom
úrade, odbore dopravy a nemá vedomosť o tom, aby mal nejaké problémy so zákonom. Svedok ďalej
vypovedal, že v správaní žalobcu zaznamenal kvalitatívne zmeny, keď to porovnáva so stavom pred
zásahom a po zásahu polície. Žiadnemu človeku by určite takýto zásah do života radosť neurobil a tento
zásah rozhodne vníma ako negatívny do života žalobcu. Pred samotným zásahom žalobca viac veril
ľuďom, správal sa k ním ústretovo a hodnotil ho ako dobrého človeka, ktorý chce svojmu okoliu a ľuďom
okolo neho pomôcť. Po zásahu sa stal opatrnejším a udržiaval si od ľudí odstup, čo malo práve pôvod v
zásahu polície voči jeho osobe. Svedok ďalej uvádzal, že poznal aj priateľku žalobcu a vie porovnať aj
jej stav pred a po zásahu. Priateľka žalobcu v podstate po zásahu stále iba plakala a on sám jej nechcel
nijakým spôsobom strpčovať život a spôsobovať jej nejaké psychické útrapy a preto sa ani nepýtal,
čo ju trápi, ale v podstate príčinou toho plaču a trápenia bol práve zásah do osobnej sféry žalobcu zo
strany polície. Nemá vedomosť o tom, aby v tom čase žalobca vyhľadal nejakú psychickú, resp. odbornú
psychickú pomoc. Žalobca sa často zdržiaval v Orione, ale v akých súvislostiach, či tam pracoval alebo,
či bol v nejakom obdobnom pracovnom pomere svedok povedať nevedel.
40. Svedok L. W. vypovedal, že je bratom žalobcu a čo sa týka ich života do februára 2012 mali
vybudovaný dobrý rodinný vzťah, teda obaja mali voči sebe citový vzťah a boli ako dvaja dobrí súrodenci.
Tiež mali vybudovaný dobrý vzťah s rodičmi, kde sa v podstate stretávali ako celá rodina už aj s
priateľkami, keďže v tom čase už mali svoje partnerky, resp. svedok už manželku. Žalobca ako starší
brat bol pre neho vzorom a mali aj spoločné záujmy. Obaja pracovali na polícii a obaja navštevovali
fitnescentrum, spolu cvičili a mali aj iné ďalšie záujmy, ktoré ich spájali. Pokiaľ ide o udalosti zo 04.
februára 2012 uviedol, že v ten deň mal ich otec narodeniny, keď došlo k zásahu pohotovostného
útvaru voči osobe jeho brata. Ako policajt šiel na vyšetrovačku do Michaloviec, kde bol hneď po zásahu
prítomný pri dovoze zadržaných osôb. Išlo o štyri osoby a jednou z nich bol jeho brat. Keď ho uvidel bol v
šoku, že tento bol vo veľmi nedôstojnom stave. Na vyšetrovačke ležal spútaný na zemi, pričom ostatné
tri osoby síce boli spútané, ale buď sedeli alebo stáli a nemali taký obmedzený pohyb a neboli v takom
nedôstojnom stave ako jeho brat. Keď sa pýtal prečo tomu tak je, nikto mu nechcel odpovedať. Čo sa
týka ďalších okolností, ktoré nastali po zásahu stále sa pýtal ostatných príslušníkov, čo bolo dôvodom
zásahu, ale nikto nechcel odpovedať. V podstate sa tento dôvod v primeranej lehote ani nedozvedel.
Následne po tomto zásahu každý osobu žalobcu, ako aj ostatných rodinných príslušníkov považoval
za kriminálne závadné osoby, v podstate za osoby s mafiánskymi sklonmi, čo rozhodne nebola pravda.
Nasledoval rad otázok na jeho osobu, či už zo strany ich známych, priateľov, prečo tomu tak bolo, ale on
na to nevedel odpovedať. Každý sa správal podozrievavo a neverili mu, že nepozná príčinu prečo brata
zobrali kukláči. Časť známych sa od neho odvrátila, časť sa správala zmenene, teda podozrievavo a s
odstupom.Bolotomutaknapracoviskuatiežučastiznámych.Matkatoveľmiťažkoprežívalaa nevedeli
jej vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Po prepustení brata ani tento nevedel uviesť, prečo k takému zásahu
došlo. Zásah mal negatívny vplyv nielen na život žalobcu, ale aj na jeho život. Žalobca, jeho brat v tom
čase žil v partnerskom vzťahu so P. B., ktorá tiež mala otázky, prečo k zásahu došlo, čoho sa dopustil,
ale ani žalobca ani on nevedeli na otázky odpovedať. Je pravda, že priateľka žalobcu zmenila svoje
správanie voči nemu a tiež mu neverila, lebo veľa otázok ostalo nezodpovedaných. Je presvedčený,
že zásah polície mal za následok, že priateľka brata v mesiaci máj alebo jún 2012 odišla do J., kde sazdržiavala asi pol roka. Chcela sa vyhnúť nepríjemným otázkam a reakciám zo strany okolia. Nevedel
uviesť, či v J. pracovala alebo nie. Svedok ďalej vypovedal, že nemá vedomosť o tom, prečo sa brat
v danom čase zdržiaval v zariadení Orion a nemal vedomosť o tom, žeby tam mal pracovať, či už
brigádnicky alebo iným obdobným spôsobom.
41. Svedkyňa Ľ. W. vypovedala, že je matkou žalobcu. Svojho syna do roku 2012, konkrétne do
04.02.2012 hodnotí ako vyrovnaného, inteligentného, spoločenského chlapca, ktorý mal veľký okruh
známych, ktorý bol absolútne bezkonfliktnej povahy, snažil sa dobre učiť, študoval na samé jednotky,
skončil vysokú školu, mal dobré zamestnanie a bol svojím okolím vnímaný kladne a aj v rodine mal
bezproblémové vzťahy. Pokiaľ ide o zásah zo dňa 04.02.2012 bol to deň manželových narodenín. Keď
sa o tomto zásahu dozvedeli celé ich okolie sa zišlo, teda rodina aj známi, ktorých pozvali na oslavu sa
pýtali prečo a čo sa stalo. Nevedeli odpovedať, prečo došlo k tomuto zásahu a aj po prepustení žalobcu
to nevedel ani on a nevie to dodnes. Rozhodne im to na nálade nepridalo ani popísanie skutočností za
akých bol syn zadržaný, resp. ako bol eskortovaný na políciu, o čom im hovoril mladší syn L.. Veľmi
negatívny vplyv mal zásah na osobu jej manžela, ktorý sa lieči na vysoký krvný tlak, ktorý to veľmi
negatívnevnímal.Pozásahutieistéotázkyostaliajzostranyokolia,zostranyostatnýchkolegovučiteľov
a všetci kolegovia sa jej pýtali k čomu vlastne došlo, ale nevedela odpovedať, čo bolo príčinou zásahu.
Niektorí jej verili, niektorí boli v názoroch opatrní, niektorí sa dokonca správali škodoradostne a rozhodne
takéto reakcie okolia nemali dobrý vplyv ani na jej psychiku a rozhodne neprispievali k normalizácii
rodinných vzťahov, v podstate aj z ich strany aj zo strany synovho okolia a kamarátov, priateľov. Tiež sa
dostal do takého stavu ako ona sama, teda otázky boli, ale odpovede chýbali a do vzťahov sa vznášala
neistota a podozrievanie. U svedkyne to vyústilo do takých stavov, že keď šla po meste tak mala dojem,
že každý na ňu pozerá a nejakým spôsobom ju posudzuje a odcudzuje, čo určite bola prehnaná reakcia,
avšak k takejto reakcii a takýmto stavom u nej dochádzalo. Pokiaľ ide o spolužitie syna s jeho priateľkou
k tomuto sa vyjadriť nevie. Rozhodne tento zásah nebol určite spôsobilý privodiť nejaké kladné dôsledky
do spolužitia a také isté otázky mala aj synova priateľka, prečo k takému zásahu vôbec došlo. Pokiaľ ide
o pôsobenie syna v zariadení Orion vedela, že tam chodieva na diskotéky a že tam má nejakú funkciu,
ale žeby bol v pracovnom alebo obdobnom pomere o tom vedomosť nemala. Pokiaľ ide o stav syna po
zásahu podľa jej názoru sa stal utiahnutejším, uzavretejším, nebol taký otvorený voči okoliu a správal
sa voči ľuďom opatrnejšie a podozrievavo voči ľuďom.
42. Svedkyňa P. B. pri svojej výpovedi pred súdom uviedla, že je družkou žalobcu s ktorým sa spoznala
približne v roku 2008, ale v tom čase išlo len o priateľstvo, ktoré postupne naberalo na intenzite
a vážnosti a v roku 2010 začali spolu žiť. Žili v spoločnej domácnosti, pričom žalobcu vnímala ako
normálneho mladého a schopného človeka, ktorý ju má rád a išlo o vzájomný citový vzťah. Spolu žili a
plánovali aj spoločnú domácnosť, že uzavrú manželstvo a že si založia rodinu. Pokiaľ ide udalosti zo dňa
04.02.2012 bezprostredne predtým boli na dovolenke v Prahe a v uvedený deň okolo obeda sa vrátili
s tým, že žalobca odišiel pracovať do Orionu, lebo každá koruna sa im zišla. Vedela, že tam pracuje a
mal zabezpečovať v zariadení poriadok. Nevedela sa vyjadriť, či mal uzavretú pracovnú zmluvu. V noci
sa domov z práce nevrátil a ráno sa z jeho telefonátu dozvedela, že bol zadržaný políciou, ale nevedel
uviesť, čo sa stalo. Kontaktovala jeho rodinu, ktorá už vedela, že bol zadržaný prostredníctvom brata L.,
ktorý bol tiež policajtom a o zásahu vedel. Nikto však nevedel príčinu, prečo tomu tak bolo a v hlave sa jej
vynárali otázky, dávala si rôzne odpovede, spájala žalobcu so závadnými osobami, nevylúčila ani drogy,
alebo výpalníctvo, či výtržníctvo a podobné veci, ktoré ostali nezodpovedané. O udalosti samozrejme
informovala aj svoju rodinu. Obaja jej rodičia sú učitelia, ktorí mali zásady pri jej výchove a predstavy
o rodine a v podstate ju v takomto učiteľskom prostredí a s takýmto ich vplyvom aj vychovali. Preto
možno aj intenzívnejšie ako ostatné okolie začali žalobcu posudzovať ako závadnú osobu. Tiež mali
veľa otázok a odrádzali ju od vzťahu so žalobcom, že tento vzťah nie je dobrý, že neprinesie jej šťastie
len problémy, keďže sa nevedelo, čo bolo príčinou toho, že ho zobrala polícia. Aj po jeho prepustení
ostali otázky nezodpovedané. Sama bola podozrievavá aj keď ju žalobca ubezpečoval, že ničoho sa
nedopustil, ale neverila mu a takýto stav trval dlhšie. Prežívala to veľmi ťažko a stále sa rozhodovala
čo má urobiť, čo by bolo správne a nakoniec sa rozhodla vzťah ukončiť. Jej otec už dlhší čas pracoval
v J. a preto sa v mesiaci máj alebo jún 2012 vysťahovala za otcom do J.. Našla si tam prácu, ale po
7 mesiacoch dostala ponuku pracovať na Slovensku v bratislavskej firme, ktorá zakladala pobočku v
Humennom, preto zvažovala svoj návrat. So žalobcom bola v telefonickom kontakte, tieže cez e-maily
a skype, pričom stále ju presviedčal, aby sa vrátila, že chce s ňou žiť a že nenesie žiadnu vinu na tom
zásahu a že ničoho protiprávneho sa nedopustil. Nakoniec sa kvôli pracovnej ponuke aj presviedčaniu
žalobcu vrátila na Slovensko a spolužitie obnovili a toto trvá doposiaľ. Manželstvo neuzavreli, ale zich spolužitia sa narodila dcéra Q. a žijú v družskom pomere v spoločnej domácnosti. Svedkyňa ďalej
uviedla, že aj ostatné okolie ju vnímalo ako osobu blízku vo vzťahu k žalobcovi a že sa jej vypytovali
známi aj priatelia, čo sa stalo, ale nevedela im zodpovedne a presvedčivo odpovedať, lebo sama
to nevedela. Vylučovala síce akékoľvek negatívne alebo protiprávne správanie žalobcu, ale okolie v
podstatnej miere nepresvedčila. Tento zásah teda mal vplyv aj na jej osobu a jej život, pričom viacerí
známi sa k nej stavali negatívne, niektorí podozrievavo, či opatrne. Niektorých presvedčila a niektorí jej
aj verili. Pred zásahom bol žalobca citlivým, normálnym človekom, ktorý mal bezproblémové správanie a
zásah rozhodne na jeho psychike následky zanechal. Aj on mal nezodpovedané otázky, prečo k tomuto
došlo na ktoré mu nik nedával odpoveď. Celé to počas trestného konania veľmi intenzívne prežíval.
Podobné správanie pociťoval aj žalobca vo vzťahu k svojmu okoliu, teda vo vzťahu k rodine a známym
a aj ona sama sa od neho odvrátila, teda osoba jedna z najbližších a obdobne to bolo aj v okruhu jeho
kamarátov, známych a ďalšej vzdialenejšej rodiny, ktorí ho vnímali buď kladne alebo úplne odmietavo
a záporne, vyhýbali sa mu alebo sa správali podozrievavo. V podstate mal žalobca nálepku kriminálne
závadnej osoby a takýto vystresovaný stav bol počas celého trestného stíhania. Po jeho ukončení sa
správanie žalobcu určite zmenilo, tento to považoval za uzavretú vec, avšak okolie ešte stále sporadicky
pripomenie žalobcovi alebo nepriamo zo správania pociťuje, že bol onálepkovaný ako osoba kriminálne
závadná a sem tam sa takáto nálepka objaví aj toho času po uplynutí značnej doby od ukončenia
trestného stíhania. Pred zásahom bol žalobca úplne normálny, citlivý, mal okruh priateľov, kamarátov,
podporu rodiny a bol absolútne nezávadnou osobou vo vzťahu k zákonu, nemal s tým žiaden problém.
Po zásahu 04.02.2012 sa jej okolie, teda jej známi a priatelia žalobcu pýtali, čo bolo príčinou, či to
boli drogy, výpalníctvo, nejaká násilná alebo obdobná činnosť, ale na otázky nevedela odpovedať, ale
nebol to len výplod jej logickej úvahy, že takéto otázky padali na ňu, ale takéto otázky konkrétne padli
od konkrétnych osôb z ich okolia.
43. Svedok L.. U. R. vypovedal, že rodinu žalobcu pozná dlhší čas, pretože so žalobcovým mladším
bratom Michalom chodil na základnú školu na prvom stupni do jednej triedy. Vnímal aj osobu žalobcu
ako jeho staršieho brata. Profesionálne sa dostali do vzťahu v roku 2013, keď nastúpil do zamestnania
u jeho vtedajšieho zamestnávateľa na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Michalovciach. Žalobca už v tom čase na tomto úrade pracoval ako odborný radca. Keď do toho
prostredia prišiel začal vnímať, že okolie sa zmieňuje o tom, že proti žalobcovi je vedené trestné
stíhanie, ale nikto nevedel prečo. Takáto neistota v pracovnom kolektíve bola väčšinou iba vo sfére
dohadov a kalkulovalo sa, prečo je žalobca trestne stíhaný. Pokiaľ ide o jeho profesiu má za to, že
neboli splnené podmienky podľa zákona o štátnej službe na jeho postavenie mimo službu, avšak celé
okolie už kalkulovalo s tým, že ak bude právoplatne odsúdený ukončí svoj pracovný pomer, čo bolo
evidentné z rozhovorov s ostatnými pracovníkmi. Rozhodne túto skutočnosť vnímal aj žalobca, a to v
negatívnom slova zmysle. Svedok bol nechtiac svedkom prejavu ich vtedajšieho vedúceho p. C., ktorý
pri jednej príležitosti vyčítal žalobcovi, že tento by sa mal k nemu správať korektnejšie, keďže on ho
podržal v čase, keď mal trestné stíhanie, resp. keď sa toto trestné stíhanie začalo. Ako uviedol každý z
kolegov vnímal žalobcu inak, niektorí ho považovali za nevinného, niektorí boli presvedčení o jeho vine
bez toho, aby bol odsúdený. Je pravda, že tieto okolnosti a nezdravá atmosféra určite mala vplyv aj na
jeho psychiku, pričom samotné trestné stíhanie malo vplyv aj na ich vzťah. Svedok na pracovisko došiel
v čase, kedy už trestné stíhanie prebiehalo a vie, že počas jeho pôsobenia sa správal voči osobe žalobcu
zdržanlivo a každý čakal za výsledkom trestného stíhania. Bolo pre neho zadosťučinením a myslí si, že
aj pre žalobcu, keď ho prvostupňový súd oslobodil. Prokurátor proti rozsudku podal odvolanie a čakalo
sa za rozhodnutím odvolacieho súdu a keď prišlo potvrdzujúce rozhodnutie krajského súdu, až vtedy
sa atmosféra na pracovisku uvoľnila a okolie ho začalo vnímať ako nezávadného. Výsledok trestného
stíhania bol pre žalobcu rozhodne podstatný z hľadiska jeho procesného zotrvania na pracovisku, kde
pôsobili. Určite, ak by bol právoplatne odsúdený, tak by nemohol vykonávať svoju funkciu a je pravdou,
že pri pohovore keď sa uchádzal o miesto v dočasnej štátnej službe na úrade mu bolo okrem iného
povedané, že ak by bol p. W. odsúdený počíta sa s tým, že do stálej štátnej služby by sa rátalo s jeho
osobou na žalobcovo miesto.
44. Svedok L. U. vypovedal, že so žalobcom sa zoznámil asi v roku 2010 cez svojho známeho v
čase, keď otváral diskotéku v objekte Orion v Michalovciach. Je pravda, že zháňal aj biletárov, ktorí
by pri vchode regulovali a riadili vstup a výstup zo zariadenia. Vtedy mu známy ponúkol služby okrem
iných aj žalobcu s čím súhlasil. Má za to, že medzi nimi bola uzavretá dohoda, ale nevie uviesť, či
išlo o písomnú dohodu alebo nie. Pokiaľ vie tak takáto dohoda existovala a riadne za žalobcu platil
aj dane a odvody ako za svojho zamestnanca. Predtým ako ho odporúčal jeho známy ho nepoznal,z videnia ho poznal z mesta, keď sa párkrát stretli. Pracovná náplň biletárov spočívala v kontrolovaní
náramkov a dodržiavaní poriadku na diskotéke. O osobe žalobcu vedel, že je v pracovnom pomere na
okresnom úrade, odbore dopravy a občas si doviezol zo zahraničia auto a tam ho aj registroval, keď
si podával žiadosť o registráciu vozidla. Zo začiatku nemal výhrady voči práci žalobcu, neskôr však
nastali skutočnosti s ktorými nesúhlasil, pretože všetci biletári vrátane žalobcu používali neprimerané
prostriedky na zjednanie poriadku, čo bolo preukázané aj kamerovými záznamami a v decembri 2011 ho
všetci biletári vrátane žalobcu začali prostredníctvom p. B., ktorý bol jedným z biletárov vydierať s tým,
že žiadali viac peňazí za výkon svojej práce a tiež požadovali sumu 3.000,- eur na prípadné podpálenie
novej diskotéky s názvom Fabrik v objekte Zekonu Michalovce. S takými praktikami nesúhlasil a nahlásil
topolícii.Pokiaľideopracovnépomerybiletárovskutočnosťbolataká,žetítonechceli,abymalipísomne
uzavretý pracovný pomer vzhľadom na to, že pôsobili v iných hlavných pracovných pomeroch a sám
žalobca pracoval v tom čase v štátnej správe. Uviedol, že v jeden večer bola vykonaná kontrola za
asistencie polície z inšpektorátu práce alebo zo sociálnej poisťovne a vtedy sa kontrolovali zmluvy
všetkých zamestnancov, vrátene biletárov a neboli zistené žiadne pochybenia, teda určite bol nejaký
doklad o tom, že u neho boli riadne zamestnaní. V tej dobe mal určite zamestnanú účtovníčku, ktorá
bola zároveň aj personalistkou. Jej meno už nevie, ale býva v Q. a určite došlo nejakým spôsobom
aj k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Nevedel však uviesť ako, lebo v tom čase mal iné
starosti a chodil sústavne po výsluchoch na políciu. Teraz, keď mu boli kladené otázky na viacero vecí
si spomenul, a to v tom smere, že so žalobcom dohoda o výkone práce uzavretá nebola a je vysoko
pravdepodobné, že za neho nerobil ani odvody. Pokiaľ ide o samotnú výplatu túto dával všetkým štyrom
biletárom, ale vyplácal ich I. B., nevedel však povedať koľko a či vôbec žalobcovi niečo zaplatil. Pánovi
B.B. dával 200,- eur za večer, ako si oni peniaze delili to uviesť nevedel. Množstvo biletárov záviselo od
akcieaonsámibanahlásilp.Q.akáveľkábudeakciaatedaakýbudepotrebnýpočetosôbnadodržanie
poriadku. Ten následne asi komunikoval buď s niektorým z biletárov alebo najpravdepodobnejšie s p. B.,
ktorý bol prítomný skoro na každej diskotéke a zabezpečoval potrebný počet osôb na zaistenie poriadku
a hladký priebeh podujatia.
45. Podľa § 1 zák. č. 514/2003 Z. z. tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
orgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,b)zodpovednosťobceavyššiehoúzemnéhocelku(ďalej
len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.
46. Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
47. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
48. Podľa § 4 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
49. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
50. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
51. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.52. Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré
je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
53. Podľa § 6 ods. 4 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
54. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
55. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
56.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
57. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.
58. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
59. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
60. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebonesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
61. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
62. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
63. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.
64. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. 9) Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.
65.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
66. Prostredníctvom práv priznaných v článku 46 ods. 3 Ústavy SR Slovenská republika poskytuje
ústavnú záruku, že orgán verejnej moci bude v právach oprávnených osôb rozhodovať v súlade so
zákonom a že postup uskutočnený v mene orgánu verejnej moci bude správny. V prípade odklonu
od tejto záruky Slovenská republika zaručuje, že poškodená osoba dostane náhradu za spôsobenú
škodu. Účelom základných práv zaručených v článku 46 ods. 3 Ústavy SR nie je poskytnutie satisfakcie
každému, komu orgán verejnej moci porušil jeho ochranu priznanú právnym poriadkom. Základné právo
nanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímajzákladnéprávonanáhraduškodyspôsobnej
nesprávnym úradným postupom sa vymedzuje a identifikuje so škodou.
67. Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ ČVS:PPZ-17/
BOK-VY-2012 zo dňa 04.02.2012 bolo voči žalobcovi začaté trestné stíhanie a súčasne vznesené
obvineniepreprečinvýtržníctvapodľa§364ods.1písm.a/Trestnéhozákonaazločinvydieraniapodľa§
189 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor
východ ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012 zo dňa 05.03.2012 spojil na spoločné konanie trestnú vec vedenú
pod vyššie uvedeným číslom s trestnou vecou spoluobvineného T. Š. stíhaného uznesením povereného
príslušníkaOOPZTrhovišteČVS:ORP-1729/TR-MI-2011zodňa08.02.2012stým,žespoločnékonanie
sa bude naďalej viesť pod ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012.
68. Ďalším uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ
ČVS:PPZ-50/BOK-VY-2012zodňa20.03.2012bolovočižalobcovivznesenéďalšieobvineniepreprečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Proti obom týmto uzneseniam podal žalobca
dňa 04.02.2012, resp. 21.03.2012 sťažnosť. Obe tieto sťažnosti boli Okresnou prokuratúrou Michalovce
uznesením Pv 15/12 zo dňa 12.04.2012 zamietnuté.
69. Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor východ ČVS-PPZ-17/
BOK-VY-2012 zo dňa 20.03.2012 spojil jeho veci na spoločné konanie pod č. ČVS-PPZ-17/BOK-
VY-2012. Okresný prokurátor na žalobcu ako aj na T. Š. podal na Okresný súd Michalovce obžalobu
pod č. Pv/15/12 dňa 12.10.2012.70. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce 3T 223/2012 zo dňa 26.03.2013 bol spod skutku obžaloby
pod bodom 1/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona oslobodený, nakoľko nebolo
preukázané, že sa skutok pre ktorý bol žalobca stíhaný stal. Proti vyššie citovanému rozsudku okresný
prokurátor zahlásil odvolanie, ktoré písomne odôvodnil dňa 22.05.2013 a ku ktorému sa žalobca
prostredníctvom svojho obhajcu písomne vyjadril 06.06.2013. Krajský súd v Košiciach na verejnom
zasadnutí dňa 18.07.2013 odvolanie prokurátora zamietol a oslobodzujúci rozsudok Okresného súdu
Michalovce 3T 223/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach nadobudol právoplatnosť
18.07.2013.
71. Trestná vec pre prečin výtržníctva, ktorého sa mal žalobca dopustiť 14.01.2012 o 03:34 hod.
na diskotéke v Orion Night Clube v Michalovciach bola uznesením Okresnej prokuratúry Michalovce
Pv/15/12-32 dňa 12.10.2012 postúpená Obvodnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy
Michalovce na prejednanie priestupku.
72. Obvodný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy Michalovce po prejednaní priestupku
svojím rozhodnutím ObU-MI-OVVS-2012/05442 zo dňa 20.12.2012 konanie o priestupku zastavil,
pretože spáchanie skutku sa nepreukázalo. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.01.2013.
73. Okresný súd Michalovce na hlavnom pojednávaní dňa 26.03.2013 vydal uznesenie, ktorým skutok 2/
a skutok 3/ obžaloby postúpil na prejednanie a rozhodnutie Obvodnému úradu Michalovce. Ten svojím
rozhodnutím OÚ-MI-OVVS-2013/01965 zo dňa 09.10.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09.10.2013
konanie za skutok, ktorého sa mal žalobca dopustiť 04.02.2012 zastavil, nakoľko nebolo preukázané
spáchanie skutku.
74. Záznamom o odložení veci č. ObU-MI-OVVS-2013/08287 zo dňa 23.09.2013 Obvodný úrad
Michalovce priestupkovú vec, ktorej sa mal žalobca dopustiť začiatkom septembra 2011 odložil, lebo
zodpovednosť za priestupok zanikla.
75. Vzhľadom k tomu, že rozsudkom Okresného súdu Michalovce 3T 223/2012 zo dňa 26.03.2013 bol
žalobca spod skutku obžaloby pod bodom 1/ pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona
oslobodený,nakoľkonebolopreukázané,žeskutokprektorýbolžalobcastíhanýsastalatentorozsudok
nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 18.07.2013 a taktiež, čo
sa týka ďalších skutkov, a to prečinu výtržníctva, ktorého sa mal žalobca dopustiť 14.01.2012 bol súdom
posúdený ako priestupok a konanie bolo právoplatne Obvodným úradom Michalovce dňa 17.01.2013
zastavené, pričom aj ďalšie skutky pre ktoré bola podaná voči žalobcovi obžaloba, a to skutok 2/ a
skutok 3/ boli postúpené na rozhodnutie Obvodnému úradu Michalovce, ktorý dňa 04.02.2012 konanie
v jednom prípade pre nepreukázanie spáchania skutku zastavil a v ďalšom prípade dňa 23.09.2013
priestupkovú vec odložil mal súd za preukázané, že žalobca ani za jeden zo skutkov uvedených v
obžalobe Pv/15/12 zo dňa 12.10.2012 nebol právoplatne odsúdený, resp. nebol mu ani uložený žiadny
trest za spáchanie priestupku. Z vyššie uvedeného súd vyvodil záver, že v zmysle zák. č. 514/2003
Z. z. ide o nezákonné rozhodnutie. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax vychádzajúcu z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2011 sp. zn. 3Cdo 194/2010 v zmysle ktorého zodpovedá štát aj za
škoduspôsobenúzačatímtrestnéhostíhania,ktoréneskončiloprávoplatnýmodcudzujúcimrozhodnutím
trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali
náhrady škody spôsobnej štátom v zmysle zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Rozhodovanie súdov podľa tohto
zákona sa ustálilo medzi iným v názore, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten,
kto bol oslobodený spod obžaloby má podľa § 1 až § 4 zák. č. 58/1969 Zb. zásadné právo na náhradu
škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia - R 35/1991. Na to nadviazal záver, že ten, proti
komu bolo trestné stíhanie zastavené alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený má pri splnení
ďalších zákonných predpokladov v zásade právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní,
ktoré nie je v súlade so zákonom vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby - R 70/1994. Na podstate
týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zák.
č. 58/1969 Zb. zotrváva súdna prax aj po prijatí zák. č. 514/2003 Z. z.. Zákon č. 514/2003 Z. z. zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia
jeho orgánov z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim
kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania. I keď jednýmzo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v
zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zák. č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
ktorým bola spôsobená škoda treba mať na zreteli, že zmysel právnej úpravy zodpovednosti štátu za
škodu sleduje, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola
odčinená.
76. Je nepochybné, že L. W. v trestnom konaní Okresného súdu Michalovce 3T/223/2012 splnomocnil
svojím zastupovaním JUDr. Michala Kolesára, advokáta ako svojho obhajcu, ktorý vyčíslil trovy obhajoby
tak, ako sú uvedené vo vyčíslení zo dňa 12.12.2013 na č. l. 56 spisu 10C 237/2016. Trovy obhajoby
takto JUDr. Kolesár vyčíslil sumou 2.963,73 eur, na strate času si uplatnil 102,88 eur a na cestovných
náhradách 103,05 eur, spolu 3.169,66 eur.
77. Z príjmového pokladničného dokladu o úhrade zo dňa 13.02.2012 na č. l. 57 spisu mal súd
za preukázané, že žalobca uvedeného dňa uhradil advokátovi 2.000,- eur a z ďalšieho príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 04.07.2016 tiež na č. l. 57 spisu mal za preukázané, že žalobca uhradil
JUDr. Kolesárovi titulom citovaného trestného stíhania sumu 1.169,66 eur. Prevzatie týchto peňazí
svojím podpisom na uvedených dokladoch potvrdil aj JUDr. Kolesár.
78. Nezákonnými rozhodnutiami v danom prípade podľa názoru súdu boli jednak vznesené obvinenia zo
dňa 04.02.2012 sp. zn. ČVS:PPZ-17/BOK-VY-2012, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 20.03.2012
ČVS:PPZ-50/BOK-VY-2012 a ďalšie nezákonné rozhodnutie podľa názoru súdu bolo podanie obžaloby
Okresnou prokuratúrou Michalovce Pv/15/12 zo dňa 12.10.2012. Škoda v danom prípade predstavovala
majetkovú ujmu v majetkovej sfére poškodeného L. W. spočívajúca v zabezpečení advokáta a vo
vyčíslení advokátskych trov. Príčinná súvislosť medzi škodu a nezákonným rozhodnutím, resp. úradným
postupom je tiež zrejmá, nakoľko nebyť vznesených obvinení, resp. podania obžaloby L. W. by nemal
nutnosť brániť svoje práva formou advokátskeho zastúpenia.
79. Ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju uspokojiť inak. Pri uhrádzaní nemajetkovej ujmy a
určení jej výšky je podstatné v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby.
Súd ju môže priznať len za predpokladu, ak primeraná náhrada nebola postačujúca na odstránenie
následkov a došlo k značnému zníženiu dôstojnosti, spoločenskej vážnosti alebo spoločenského
uplatnenia jednotlivca. Nemajetkovou ujmou je taký zásah, ktorý sa premieta do psychickej sféry fyzickej
osoby a do jej postavenia v spoločnosti. Treba ju preto odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na
zdraví s majetkovými dôsledkami a inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do
telesnej integrity fyzickej osoby za ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov. Zmyslom náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch je dosiahnuť vyváženosť miery ujmy na hodnotách ľudskej dôstojnosti
s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takej nemajetkovej ujmy a s prihliadnutím na všetky
okolnosti konkrétneho prípadu a tým účinne vyvážiť a zmierniť nepriaznivý následok neoprávneného
zásahu a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu ochranu osobnosti fyzickej osoby. V dôsledku
dopadu celkovej zložitosti prípadu a dĺžky trestného stíhania, absolvovania opakovaných výsluchov,
vyšetrovacích úkonov orgánov činných v trestnom konaní mal súd za preukázané zmeny v správaní
sa L. W., a to výsluchom samotného L. W., ako aj jeho družky P. B. a ďalších svedkov vypočutých v
konaní. Samotné trestné stíhanie celkom narušilo družský život L.J. W., tento sa dostával do rozporov
so svojím najbližším okolím, a to družkou, svojimi rodičmi a tiež prebiehajúce trestné konanie malo
za následok aj negatívny dopad do sféry života L. W. aj na jeho pracovisku a v spoločenskom živote.
U L. W. bol preukázaný hlavne pocit neistoty, obavy o svoju ďalšiu existenciu, čelil rôznym otázkam
a nepriamo aj útokom na svoju osobu, a to jednak v prostredí kde žil čelil rôznym poznámkam, že
sa jedná o kriminálne závadnú osobu a po príchode do spoločnosti dochádzalo k trápnym situáciám,
keď celé okolie sledovalo osobu L. W. ako kriminálne závadnú osobu. Svedok T. Q. ako krstný otec
dcéry žalobcu a jeho blízky priateľ potvrdil, že v rokoch 2011 - 2012 čelil viacerým otázkam, ktoré sa
týkali zásahu kukláčov voči osobe L. W., aj v samotnej svedkovej rodine vládla neistota vo vzťahu k
žalobcovi, keďže jeho osoba bola kriminalizovaná a v tejto súvislosti bol aj svedok vystavený útokom,
že ako priateľ žalobcu sa mohol podieľať na jeho údajnej trestnej činnosti. Sám žalobca ho nevedel
uistiť o tom, prečo je voči nemu vedené trestné stíhanie a prečo bol voči nemu vedený takýto zásah zo
strany polície. Keďže otázok bolo z každej strany veľa a od viacerých osôb, svedok u týchto pobádal
neistotu voči osobe žalobcu ako aj voči svojej osobe, teda okolie žalobcu vnímalo ako páchateľa trestnejčinnosti, lebo sám nevedel vysvetliť, prečo k takémuto zásahu došlo. V podstate prevládal v spoločnosti
názor, že ak polícia voči žalobcovi urobila takýto zásah, tak určite sa nejakej trestnej činnosti dopustil.
Svedok ďalej uviedol, že evidoval zmeny v správaní sa žalobcu, keďže vedel jeho povahu porovnať pred
zásahom a po zásahu. Pred samotným zásahom žalobca viac veril ľuďom, správal sa k ním ústretovo a
svedok ho hodnotil ako dobrého človeka, ktorý chce svojmu okoliu, ľuďom s ktorými prichádza do styku
pomôcť. Po zásahu polície sa stal opatrnejším a udržiaval si odstup od ľudí, čo malo pôvod práve v
tomto zásahu polície voči jeho osobe. Keďže svedok sa stýkal aj s družkou žalobcu P. B. vedel porovnať
aj stav v ich spolužití pred a po zásahu. Družka žalobcu po zásahu stále iba plakala, svedok ju chcel
ukľudniť, príčinu tohto depresívneho správania sa P. B. videl práve v zásahu do osobnostnej sféry
žalobcu zo strany polície. Svedkovia L. W., brat žalobcu a Ľ. W., matka žalobcu zhodne uviedli, že
do februára 2012 mali dobrý rodinný, citový vzťah jednak ako súrodenci a vzťah dieťaťa k rodičom.
Stretávali sa celé rodiny a tento vzťah bol bezproblémový. Pre svedka L. W. bol žalobca ako starší brat
jeho vzorom, obaja mali spoločné záujmy, obaja pracovali na polícii, obaja navštevovali fitnes centrum,
spolu cvičili a mali aj iné spoločné záujmy, ktoré ich bytostne spájali. Po zásahu dňa 04.02.2012 obaja
svedkovia si nevedeli takýto zásah vysvetliť, keďže žalobcu vnímali absolútne pozitívne s tým, že tento
v ich očiach určite nedal nijaký dôvod na takýto zásah polície. Nevedeli odpovedať na otázky, ktoré
si sami kládli a nevedeli presvedčivo odpovedať ani na otázky okolia, teda jednak na otázky bližšej aj
vzdialenejšej rodiny, známych, príbuzných a ďalších priateľov. Ich odpovede podľa toho ako vnímali
reakcie okolia neboli uspokojivé, časť osôb, ktoré sa dotazovali, čo sa vlastne stalo, im neverila a aj
medzi svedkami a žalobcom, ako aj v celej rodine panovala neistota a podozrievanie a práve obaja
svedkovia zhodne uviedli, že zásah zo dňa 04.02.2012 mal za následok odchod P. B. zo spoločnej
domácnosti do zahraničia, ukončenie spolužitia so žalobcom na niekoľko mesiacov, lebo ani P. B. si
nebola istá, či sa žalobca dopustil nejakej trestnej činnosti alebo nie. Aj P. B. ako družka žalobcu a
svedkyňa v konaní vypovedala, že so žalobcom chodila od roku 2008 a od roku 2010 začali spolu
žiť, zdieľali spoločnú domácnosť a v tom čase vnímala žalobcu ako normálneho, mladého, schopného
človeka, ktorý ju má rád a jednalo sa o vzájomný citový vzťah. Takýmto spôsobom žili a plánovali si aj
spoločnú budúcnosť, a to uzavretie manželstva a založenie rodiny. Po zásahu polície zo dňa 04.02.2012
si svedkyňa kládla otázky, prečo k takémuto zásahu došlo a núkali sa jej aj rôzne odpovede, začala
spájať žalobcu s nejakou trestnou činnosťou, so stykom so závadnými osobami, nevylúčila ani drogy
alebo výpalníctvo, výtržníctvo a podobné veci, ktoré otázky zostali nezodpovedané. Rodičia svedkyne,
ktorí sú obaja učitelia a mali určité zásady na výchove svedkyne hneď po zásahu začali posudzovať
osobu žalobcu ako závadnú. Tiež mali na svedkyňu viacero otázok na ktoré nevedela odpovedať.
Aj po prepustení žalobcu zo zadržania ostali viaceré otázky nezodpovedané, keďže na tieto nevedel
adekvátne odpovedať ani žalobca. Svedkyňa napriek ubezpečeniam žalobcu tomuto neverila, že sa
nedopustil nejakej trestnej činnosti a pod tlakom okolností tento vzťah so žalobcom ukončila. V mesiaci
máj alebo jún 2012 sa vysťahovala za prácou do J.. Po siedmych mesiacoch dostala pracovnú ponuku
na Slovensku a rozhodla sa opäť vrátiť na Slovensko. Počas tejto sedemmesačnej odluky bola so
žalobcom v telefonickom aj e-mailovom kontakte. Tento ju stále presviedčal, aby sa vrátila, že s ňou
chce žiť a nenesie žiadnu vinu na tomto zásahu polície. Po návrate so žalobcom spolužitie obnovili
a toto trvá doposiaľ, manželstvo neuzavreli a z ich spolužitia sa im narodilo jedno dieťa, a to dcéra
Barbora. Zásah polície 04.02.2012 hodnotila tak, že tento v podstatnej miere zasiahol jej osobu ako
aj jej osobný život. Viacerí známi sa k nej správali negatívne, niektorí podozrievavo, niektorí opatrne,
niektorých presvedčila, ale niektorí jej neuverili ani dodnes. Čo sa týka správania sa žalobcu po zásahu v
podstate tento prežíval podľa názoru svedkyne obdobné stavy ako ona. Nevedel zodpovedať na viaceré
otázky ani svedkyni, ani iným osobám z ich okolia a celé trestné konanie prežíval veľmi intenzívne.
Veľká časť známych a kamarátov sa od neho odvrátila, niektorí ho ostali vnímať kladne, ale niektorí
úplne odmietavo, vyhýbali sa mu, správali sa podozrievavo a opatrne. V podstate žalobca dostal nálepku
kriminálne závadnej osoby a takýto vystresovaný bol počas celého trestného stíhania. Po ukončení
trestného stíhania sa správanie žalobcu zmenilo, tento to už považoval za uzavretú vec, avšak okolie
eštesporadickypripomínažalobcovi,alebonepriamozjehosprávaniatentopociťuje,žejestálevnímaný
negatívne, aj keď trestné stíhanie bolo ukončené. Svedok L.. U. R. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol,
že bol kolega a spolupracovník žalobcu na pracovisku na Obvodnom úrade pre dopravu a pozemné
komunikácie v Michalovciach, že žalobca na tomto úrade pracoval ako odborný radca a že tento si svoje
pracovné povinnosti ako odborný radca plnil. Po udalostiach zo dňa 04.02.2012 bol tento postavený
mimo službu, celé okolie už kalkulovalo s tým, že ak žalobca bude právoplatne odsúdený bude musieť
ukončiť štátnozamestnanecký pomer a že túto skutočnosť vnímal aj žalobca v negatívnom slova zmysle.
Celý pracovný kolektív vnímal osobu L. W. do spomínaných udalostí kladne, po zásahu polície časť
kolektívu ho považovalo za nevinného, niektorí boli presvedčení o jeho vine bez toho, aby bol nejakýmspôsobom odsúdený. Vytvorila sa takto nezdravá atmosféra na pracovisku, ktorá určite mala vplyv na
psychiku žalobcu. Celé okolie čakalo na výsledky trestného stíhania a väčšina spolupracovníkov sa k
L. W. správala zdržanlivo. Až po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku sa atmosféra na pracovisku
uvoľnila a okolie ho začalo vnímať ako nezávadného. Viacerí spolupracovníci kalkulovali však s tým, že
ak bude L. W. právoplatne odsúdený jeho miesto sa takto uvoľní a kalkulovali aj s kariérnym postupom
na jeho pracovné miesto. Všetky tieto vyššie popísané okolnosti mali podľa názoru súdu taký zásah
do osobnostnej sféry L. W., že tento splnil podmienky aj pre priznanie nemajetkovej ujmy spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, aj keď táto ujma sa priznáva v zmysle § 17 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. iba výnimočne. Keďže súd dospel k záveru, že táto výnimočnosť je v danom prípade daná, priznal
žalobcovi aj nemajetkovú ujmu, a to v sume 20.000,- eur, ktorú sumu považoval vzhľadom na všetky
okolnosti prípadu za primeranú.
80. Súd v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a to z toho dôvodu, že žalobca
pracoval v štátnozamestnaneckom pomere, mal určité právne povedomie aj vysokoškolské vzdelanie
stupňa. Tiež v predchádzajúcom období pôsobil ako príslušník policajného zboru, kde tiež mal určité
právne povedomie a mal dostatok vedomostí o tom do akých situácií sa môže dostať, keď nastúpi
pracovať ako biletár u súkromného podnikateľa L. U., že takéto pracovné zaradenie je spojené s určitými
rizikami, že tento môže prísť do styku s osobami, ktoré môžu mať vypité, môžu mať požité aj prostriedky
pod vplyvom ktorých sa môžu správať agresívne. Tiež tá skutočnosť, že s L. U. nemal riadne uzavretú
pracovnú zmluvu v písomnej forme, podstatné však je, že žalobca vedel do akých rizík sa môže dostať
pri výkone takejto činnosti. Súd dospel k záveru, že zmluva medzi L. U. a žalobcom nebola uzavretá
písomne a že aj z tohto dôvodu sa jednalo len o konkludentný pracovný vzťah, čo síce Zákonník
prácenevylučuje,avšakzákonoštátnozamestnaneckompomerebezsúhlasuhlavnéhozamestnávateľa
takýto pracovný pomer nepripúšťa. Žalobca takto pracoval vo svojej funkcii biletára v Orion Night Clube
s týmto vedomím, že pracovnú zmluvu riadne uzavretú nemá a že akým rizikám sa pri výkone tejto
práce vystavuje. Tieto okolnosti podľa názoru súdu odôvodňujú priznanie nemajetkovej ujmy žalobcovi
v rozsahu 20.000,- eur tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
81. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že ich náhradu stranám sporu nepriznal,
keďže tieto mali vo veci len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na
tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa
oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.