Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/195/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615206678
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:7615206678.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára

a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu:
BNP PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussman 1, Paríž, Francúzsko,
zapísaný pod č. XXX XXX XXX, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadená euroadvokátka, so sídlom P. V. Rovnianka 1,
Martin, proti žalovaným: 1./ L. Š., nar. X.X.XXXX, 2./ D. Š., nar. X.XX.XXXX, obaja trvalo bytom D. X, Q.,
o zaplatenie 13 675,09 € s príslušenstvom na odvolanie žalovanej 1./ proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV č. k. 6C/40/2016-134 zo dňa 18. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanej 1./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovaným 1./ a 2./ povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 11 786,40 €, spolu so zmluvným úrokom vo výške 7,90 % ročne zo sumy 13 299,28 € od 2.10.2014
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 12 021,54 € od 3.10.2014 do
14.5.2015, zo sumy 11 991,54 € od 15.5.2015 do 23.6.2015, zo sumy 11 891,54 € od 23.6.2015 do

1.9.2016, zo sumy 11 741,54 € od 2.9.2016 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V
časti o zaplatenie sumy 280,- € konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal
voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 75,98 %

1.1. Svoj rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 39, §
41, § 52 ods. 1, 3 a 4 a § 53 ods. 1, 2, 3, 5 a 6 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. g/, § 9 ods. 2 písm.
j/ a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že

na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 30.5.2013 právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej 1./ (ako dlžníčke) a žalovanému 2./ (ako spoludlžníkovi) spotrebiteľský úver vo výške
14 572,- €, pričom bola dohodnutá mesačná splátka vo výške 260,44 € pri 73 mesačných splátkach
splatných 15. deň v mesiaci. Prvá splátka bola splantá 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý. Dátum poslednej splátky mal byť klientovi oznámený písomne
po poskytnutí úveru. Strany sa dohodli na výške úrokovej sadzby 7,9 % ročne. RPMN bola 8,19 %
a priemerná RPMN bola 12,92 %. Celkovo mali dlžníci v zmysle zmluvy zaplatiť 18 399,65 €. Úver

bol poskytnutý bezhotovostným prevodom na bankový účet dlžníkov. Úver bol súčasne poistený s
dohodnutým poplatkom za poistenie vo výške 3,33 %. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru zo dňa 9.10.2014 oznámil právny predchodca žalovaným, že ku dňu 2.10.2014 sa stal ich záväzok
splatným, a to z dôvodu, že riadne a včas nesplácali dohodnuté peňažné úhrady. Žalovaní boli vyzvanína úhradu dlžnej sumy vo výške 13 675,09 €, ktorá pozostávala z úverovej istiny 13 299,28 €, dlžných
úrokov, poplatkov a poistného vo výške 359,41 € a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 16,40 €. Podľa potvrdenia o odfinancovaní finančných prostriedkov zo dňa 15.7.2016 finančné

prostriedky vo výške 14 572,- € boli dňa 31.1.2013 pripísané na účet klienta. Z potvrdenia prijatia
splátok zo dňa 15.7.2016 vyplynulo, že žalovaní v časovom rozmedzí od 11.6.2013 do 1.9.2015 zaplatili
právnemu predchodcovi celkovo 2 785,46 €.

1.2. Súd prvej inštancie vyhodnotil zistený skutkový stav tak, že medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou 1./ ako dlžníčkou a žalovaným 2./ ako spoludlžníkom existoval záväzkový vzťah titulom
zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní právny predchodca žalobcu
konal a žalovaní, ktorí sú fyzickými osobami, nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho
zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych
predpisoch, zákona č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo zákona

č. 258/2001 Z. z., resp. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení ďalších
zákonov. Žalobca poskytol úver v celkovej výške 14 572,- €. Žalovaní do dňa rozhodovania súdu zaplatili
sumu 2 785,46 €. Žalovaní v podanom odpore zo dňa 8.7.2015 priznali dlh voči žalobcovi a uviedli
dôvod ich omeškania s platením. Nič na tom nemení ani ich následná obrana (písomné podanie zo
dňa 7.10.2013), v ktorej sa snažili preukázať, že peňažné prostriedky neboli odfinancované na bankový

účet žalobkyne vedený v Tatra banke, pričom žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Túto obranu
súd vyhodnotil ako účelovú, pričom táto obrana je spochybnená nielen potvrdeným odfinancovaním
peňažných prostriedkov, ale taktiež prvotným priznaním sa k dlhu, jeho priebežným plnením zo strany
žalovaných, a to aj po podaní žaloby, čo v konečnom dôsledku avizovali samotní žalovaní, že pred
doručením platobného rozkazu dobrovoľne zaplatili dve platby vo výške 30 a 100 €. Uvedená zmluva

v časti 1. neobsahuje správny údaj o celkovej čiastke, ktorú musia žalovaní zaplatiť, pretože do tejto
čiastky majú podľa § 2 písmeno g/ vyššie uvádzaného zákona patriť aj náklady na poistné, pretože
žalobca nepreukázal, že žalovaní nemuseli poistnú zmluvu uzavrieť, aby získali spotrebiteľský úver,
alebo aby ho získali za ponúkaných podmienok, od čoho sa odvíja aj nesprávne vypočítaná RPMN.
Daná skutočnosť vyplýva z toho, že v úverovej zmluve je uvedená celková čiastka k zaplateniu vo výške

18 399,65 €, pričom ale pri dohodnutých mesačných splátkach 260,44 € v celkovom počte 73 splátok je
zrejmé, že výsledná suma na zaplatenie je 19 012,12 €. V dôsledku nesprávne uvedenej celkovej čiastky
je nesprávne uvedené aj RPMN. Uvedené údaje sú obligatórnymi zákonnými náležitosťami zmluvy a pre
absenciu ich správneho vyjadrenia sa považuje predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov podľa
§ 11 odsek 1 zákona č. 129/2010 Z. z.. V spore bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu si

splnil svoje povinnosti zo zmluvného vzťahu so žalovanou 1./, ktorej poskytol úver vo výške 14 572,- €
a aj to, že žalovaná 1./, a ani žalovaný 2./ ako spoludlžník si svoje povinnosti v celom rozsahu nesplnili
(uhradili spolu 2 785,46 €), pretože sa s vrátením úveru dostali do omeškania. Preto prvoinštančný súd
rozhodol, že sú ako solidárni dlžníci povinní vrátiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru vo výške 11
786,40 € (14 572,- € - 2 785,46 €). Nakoľko bol v zmluve dohodnutý úrok 7,9 % ročne, súd žalovaných

zaviazal aj na jeho zaplatenie zo sumy 13 299,28 €, ktorú žalobca definoval ako úverovú istinu, počnúc
od 2.10.2014 (od momentu splatnosti úveru) do zaplatenia. Súd žalobcovi priznal aj nárok na úroky z
omeškania, počítané odo dňa nasledujúceho po vyhlásenej mimoriadnej splatnosti úveru, a s ohľadom
na postupné splácanie úveru. Žalovaní sú tak povinní platiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 12 021,54 € od 3.10.2014 do 14.5.2015, sumy 11 991,54 € od 15.5.2015 do 23.6.2015, zo sumy

11 891,54 € od 23.6.2015 do 1.9.2016, a zo sumy 11 741,54 € od 2.9.2016 do zaplatenia, s ohľadom
na to, že žalovaní po podaní žaloby plnili dňa 14.5.2015 sumu 30,- €, dňa 23.6.2015 sumu 100,- € a
dňa 1.9.2015 sumu 150,- €.

1.3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.9.2016 zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie

280,- € z dôvodu, že žalovaní po podaní žaloby uhradili žalobcovi dňa 14.5.2015 sumu 30,- €, 23.6.2015
sumu 100,- € a dňa 1.9.2015 sumu 150,- €. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť (vo výške 280,-
€), súd prvej inštancie konanie zastavil. Splnenie záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi
zánik záväzkov druhého spoludlžníka.

1.4. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, teda podľa pomeru úspechu sporových strán. Keďže žalobca bol úspešný na 87,99
% (z pôvodne žiadanej sumy 13 675,09 € mu bolo prisúdených 11 786,40 €) a žalovaní boli úspešní
na 12,01 %, čistý úspech žalobcu činí 75,98 % (87,99 - 12,01) a aj v takej výške mu súd priznalnárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná 1./, a to voči jeho
vyhovujúcemu výroku. Žalovaná 1./ bola zamestnancom spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. v čase od
27.5.2008 do 31.5.2013. Ako zamestnanec tejto spoločnosti mala možnosť si zobrať zamestnanecký
úver. Celkovo za toto obdobie čerpala tri takéto úvery. Posledný zamestnanecký úver čerpala v októbri

2011 s tým, že prvá splátka tohto úveru bola ku dňu 15.11.2011 a tieto finančné prostriedky vo výške
18 309,- € jej boli odfinancované na jej bankový účet vedený v Tatra banke a.s. Úroková sadzba tohto
úveru bola dohodnutá na 3,7 % ročne. Po tomto dátume si už žiaden úver ktorý by bol financovaný na
jej bankový účet nebrala čo aj doložila výpisom z bankového účtu. Ku koncu pracovného pomeru jej
mal zamestnávateľ, spoločnosť Cetelem Slovensko a.s., vyčísliť zostatok úveru a mali sa dohodnúť na
ďalšom postupe a splácaní úveru. Spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. jej vystavila novú úverovú zmluvu

a správala sa k nej ako ku každému ďalšiemu klientovi, ktorý žiadal o úver. Avšak žalovaná 1./ nespĺňala
vôbec podmienky pre poskytnutie pôžičky. V deň odfinancovania úveru bola vo výpovednej lehote,
od nasledujúceho dňa bola vedená na úrade práce ako nezamestnaná. Podmienky pre poskytnutie
úveru v tomto čase boli, že žiadateľ nesmel byť práceneschopný, nesmel byť v skúšobnej, a ani vo
výpovednej lehote alebo nezamestnaný. Žalovaná 1./ teda nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru,

čo spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. vedela. K vzniku tejto úverovej zmluvy došlo z dôvodu, že
žalovaná 1./ mala ako zamestnanec na zamestnaneckom úvere zvýhodnenú úrokovú sadzbu 3,7 %
ročne a svoj úver riadne a včas splácala priamo zrážkou zo mzdy. Keď jej pracovný pomer mal končiť,
zamestnávateľ jej dal podpísať novú úverovú zmluvu a ona ju podpísala. Nevedela že v podstate
podpisuje niečo, čo v skutočnosti podpísať nemôže. Žalovaná 1./ mala za to, že zmena zmluvných

podmienok na jej zamestnaneckom úvere mala byť robená dodatkom k zmluve lebo táto zmluva bola
odfinancovaná na jej bankový účet naposledy. Nemala vzniknúť žiadna nová zmluva ktorá hovorí o
novom úvere, ktorý, ako uviedla spoločnosť Cetelem Slovensko a.s., bol odfinancovaný na bankový účet
žalovanej, nakoľko na bankový účet žalovanej neprišli žiadne finančné prostriedky. Žalovaná 1./ teda
splácala spoločnosti Cetelem Slovensko úver, ktorý na jej bankový účet nikdy neprišiel, a tak vlastne sa

spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. nezákonne obohatila. Tiež v roku 2011, kedy bol naposledy čerpaný
úver žalovanou 1./, platili v spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. iné všeobecné obchodné podmienky
ako v roku 2013, kedy spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. odfinancovala podľa nej finančné prostriedky
na bankový účet žalovanej. Keďže žalovaná 1./ v roku 2013 nespĺňala podmienky pre poskytnutie úveru,
žiadala o prepočítanie dlžnej zostatkovej sumy s podmienkami úveru z roku 2011. Žalovaná 1./ doložila

súdu úverovú zmluvu z roku 2011, kde sú jasne dohodnuté podmienky úveru. Číslom úverovej zmluvy
nedisponuje, nakoľko to bola interná záležitosť spoločnosti Cetelem Slovensko a.s. a oficiálne číslo
úverovej zmluvy od zamestnávateľa ani nedostala.

2.1. Svoje odvolanie žalovaná 1./ na základe výzvy súdu prvej inštancie doplnila podaním doručeným

súdu prvej inštancie dňa 2.1.2019. Uviedla, že nesúhlasí s dlžnou čiastkou 11 786,40 € s príslušenstvom.
Ďalej najmú zopakovala svoje argumentáciu z pôvodného odvolania, spresnila, že žiada aby žalobca
upravil žalobu a dlžnú sumu; uviedol správne, kam boli odfinancované finančné prostriedky, nakoľko na
bankový účet žalovanej 1./ to nebolo; a dlžnú sumu upravil podľa pôvodnej úverovej zmluvy z
októbra 2011, a teda celú zostatkovú sumu prepočítal s úrokom 3,7 % ročne. Dodala tiež, že z dôvodu

zmeny svojej sociálnej situácie, nakoľko porodila dieťa a poberá rodičovský príspevok, nie je schopná
jednorazovo zaplatiť dlžnú sumu, ani trovy konania.

3. K odvolaniu žalovanej 1./ sa vyjadril žalobca. Uviedol, že odvolanie žalovanej nespĺňa zákonné
náležitosti a preto ho navrhol odmietnuť.

3.1. K doplnenému odvolaniu žalovanej 1./ sa žalobca vyjadril tak, že v mesiaci október 2011 bol
žalovanej 1/ poskytnutý zamestnanecký úver vo výške 18 309,- €, ktorým bol prefinancovaný úver č.
XXXXXXXXXXXXXX vo výške 10 308,59 €. Zvyšok poskytnutého úveru bol žalovanej 1/ vyplatený
prevodom na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Tento úver bol vedený na úverovom účte č.

XXXXXXXXXXXXXX. Z časti I bod 7 tejto úverovej zmluvy vyplýva, že v prípade ak žalovaná 1/ ukončí
svoj pracovný pomer pred konečnou lehotou splatnosti úveru, je navrhovateľ oprávnený požadovať
okamžité splatenie nesplatenej časti úveru ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Podľa časti I bod 8.
sa žalobca zaviazal v prípade, ak žalovaná 1/ ku dňu ukončenia pracovného pomeru nesplatí poskytnutýúver v plnej výške, poskytnúť žalovanej 1/ úver na vyplatenie nesplatenej časti úveru poskytnutého
na základe predmetnej úverovej zmluvy, za podmienok, za ktorých poskytuje úveru svojim klientom.
Keďže ku dňu ukončenia pracovného pomeru žalovanej 1/ nebol poskytnutý úver splatený, bola tak

dňa 30.5.2013 so žalovanými uzavretá úverová zmluva v s súlade s podmienkami dohodnutými v
zamestnaneckej úverovej zmluve z októbra 2011, t.j. za podmienok, za ktorých navrhovateľ poskytuje
úverysvojimklientom.Nietakžiadnydôvodkúpraveaprepočtunárokužalobcupodľapôvodnejúrokovej
sadzby zo zamestnaneckej úverovej zmluvy, ako žiada žalovaná 1/. Dňa 30.5.2013 bola so žalovanými
uzavretá úverová zmluva v súlade splatnými právnymi predpismi. Stanovená úroková sadzba vo výške

7,9 % ročne nie je v rozpore s dobrými mravmi a požadovaný zmluvný úrok neprekračuje hodnotu
priemernej úrokovej miery pre daný typ spotrebiteľského úveru.

4. Žalovaný 2./ sa k odvolaniu a jeho doplneniu, ako ani k vyjadreniu žalobcu a jeho doplneniu nevyjadril.

5. Žalovaná 1./ sa k vyjadreniu žalobcu, ani k jeho doplneniu nevyjadrila.

6. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v rozsahu
podaného odvolania, teda pokiaľ išlo o vyhovujúci výrok napadnutého rozsudku, v zmysle § 379 a §
380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne
vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej 1. / nie
je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že spoločnosť Cetelem Slovensko a.s. (právny predchodca žalobcu) ako
veriteľ a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 30.5.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bolo žalovaným poskytnutý úver vo výške 14 572,- € s úrokovou sadzbou 7,9 % ročne, RPMN vo výške
8,19 %, počtom mesačných splátok 73 a ich výškou 260,44 €. Predmetný úver, ako vyplynulo z ďalšieho

dokazovania a v konaní to ani nebolo sporné, bol žalovaným poskytnutý na prefinancovanie skoršieho
zamestnaneckého úveru, ktorý bol žalovanej 1/ poskytnutý na základe zamestnaneckého vzťahu medzi
žalovanou 1/ a spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. Žalovaná 1/ predložila zmluvu o zamestnaneckom
úvere (nedatovanú, ale podľa zhodného tvrdenia strán sporu mala byť uzatvorená v mesiaci október
2011), z ktorej vyplýva, že jej bol poskytnutý zamestnanecký úver vo výške 18

309,- € s úrokovou sadzbou 3,7 % ročne, počtom splátok 84 a ich výškou 247,74 €. K refinancovaniu
zamestnaneckého úveru došlo z dôvodu ukončenia pracovného pomeru žalovanej 1/ u spoločnosti
Cetelem Slovensko a.s.

9. Podstatou odvolacej argumentácie žalovanej 1./ bolo, že údajne nespĺňala podmienky na poskytnutie

(refinancujúceho) úveru zmluvou zo dňa 30.5.2013, nakoľko bola vo výpovednej lehote. Prezentovala
tiež názor, že refinancovanie pôvodného zamestnaneckého úveru malo byť vykonané formou uzavretia
dodatku k pôvodnej zmluve a nie uzavretím novej úverovej zmluvy. Z toho žalovaná vyvodila, že by
úver zo dňa 30.5.2013 mal mať rovnaké podmienky, ako skorší zamestnanecký úver. Žalovaná 1/ tiež
poprela, že by jej bola reálne vyplatená istina úveru.

10. Vyššie uvedené námietky žalovanej 1./ nie sú spôsobilé vyvrátiť správnosť záverov súdu prvej
inštancie. Zo žiadneho zákonného ustanovenia, ani z ustanovenia akejkoľvek zmluvy uzavretej medzi
spoločnosťou Cetelem Slovensko a.s. a žalovanými, nemožno vyvodiť konštrukciu žalovanej 1./, že
v prípade (akejkoľvek) vadnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.5.2013, by sa mal daný

úverový vzťah spravovať podmienkami skoršieho zamestnaneckého úveru. Skutočnosť, že určitá
zmluva o úvere bola uzavretá za účelom splatenia skoršieho úveru, nezakladá žiaden právny vzťah
medzi refinancovaným a refinancujúcim úverom, ich vzájomná súvislosť je iba v rovine ekonomickej.
Refinancovanie úveru nepredstavuje zmenu (kumulatívna novácia) pôvodného záväzku, ani nový
záväzok v tomto prípade nenahrádza pôvodný záväzok, ktorý by v dôsledku toho zanikol (privatívna

novácia).Pôvodnýúverovývzťah(zamestnanecký)definitívnezanikolsplnením,tedazdôvodusplatenia
dlžnej sumy žalovanou 1./ ako dlžníčkou, pričom je bez významu, či peňažné prostriedky na splatenie
pôvodného úveru pochádzali z nového úveru alebo z iných zdrojov, a či boli prefinancované z účtu
žalovanej alebo išlo iba o vnútornú účtovnú transakciu veriteľa. Z toho vyplýva, že ani prípadná vadnosťči až neplatnosť zmluvy o (refinancujúcom) spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.5.2013 nespôsobuje, že
by sa vzťah medzi účastníkmi spravoval podmienkami pôvodného záväzku zaniknutého splnením.

11. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej 1./, že úver jej nebol reálne vyplatený, s ňou sa dostatočne
vysporiadal už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorý ju vyhodnotil ako účelovú. Odvolací
súd len dodáva, že pokiaľ bol predmetný (neskorší) spotrebiteľský úver zo dňa 30.5.2013 použitý na
refinancovanie skoršieho úveru, čo ako obranu v spore tvrdila žalovaná, nemôže potom v rámci obrany
žalovaná súčasne úspešne namietať nevyplatenie úveru na jej osobný účet v banke.

12. Rovnako správnosť napadnutého rozsudku nemôže spochybniť ako poukazovanie na nepriaznivú
sociálnusituáciužalovanej1/.Skutočnosť,žefyzickáosobajenarodičovskejdovolenke,junezbavujejej
záväzkov. Žalovaná 1. / v tejto súvislosti nepožiadala súd prvej inštancie o predĺženie lehoty na plnenie,
resp. o umožnenie plniť dlžnú sumu v splátkach.

13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p..

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok

na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej 1./ v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).