Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200348
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5018200348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej

a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobkyne: L.. A. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, zastúpenej advokátom: JUDr. Lukáš Mikloška, so sídlom Hodžova
13, Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPNSSD/SOC/2018/7977-0002
Km z 25.06.2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
28Sa/29/2018 z 05.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom sp. zn. 28Sa/29/2018 z 05.03.2019 Krajský súd v Žiline zamietol žalobu o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPNSSD/SOC/2018/7977-0002 Km z 25.06.2018, ktorým
žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto č. ZA3/PKNM/SOC/2018/53909-43 z 03.05.2018.
Prvostupňovým rozhodnutím z 03.05.2018 úrad znížil žalobkyni dávku v hmotnej núdzi o sumu 61,60
eur a od 01.04.2018 odňal žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi v sume 11,90 eur mesačne.

2. Krajský súd v bode 11. rozsudku k námietke žalobkyne, že k uzavretiu dohody o podmienkach
vykonávania menších obecných prác na základe ponuky č. 02/2018 nedošlo, pretože ponuka č. 02/2018
neobsahuje náležitosti dohody podľa § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z. z. uviedol, že dávka v hmotnej
núdzi je rozdielny inštitút od aktivačného príspevku, odmietnutím ponuky podľa § 10 ods. 3 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi sa dávka zníži. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi nepodmieňuje zníženie dávky
v hmotnej núdzi aj neuzavretím dohody o aktivačnej činnosti podľa § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z.

z.. Inštitút dohody podľa § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je rozdielny ako
prijatie ponuky podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Argumentáciu
žalobkyne, že ponuka podľa § 10 ods. 3 neobsahuje náležitosti podľa § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004
Z. z. o službách zamestnanosti nepovažoval za dôvodnú. Na zníženie dávky v hmotnej núdzi postačí,
ak sa osoba nezúčastní v konkrétom rozsahu na prácach uvedených v tomto ustanovení, ktoré jej
boli ponúknuté. Preto úrad postupuje tak, že príjemcovi dávky zašle konkrétnu ponuku s tým, že ak ju
odmietne, dôsledkom bude zníženie dávky. Ponuka má obsahovať miesto a druh vykonávania menších

obecných služieb v zmysle § 10 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona. Tým, že žalobkyňa podpísala
prvú stranu jej doručenej ponuky, ponuku prijala. Je v rozpore s obsahom administratívneho spisu
tvrdenie žalobkyne, že špecifikácia menších obecných služieb nebola v tejto ponuke uvedená. Opak je
pravdou. Z kompletnej ponuky (pred jej doručením žalobkyni, ktorá sa nachádza v správnom spise,nepodpísaná žalobkyňou) krajskému súdu vyplynulo, že jej súčasťou boli aj ďalšie strany. Strana, na
ktorej boli uvedené dátumy vykonávania činností, miesto výkonu činností, čas vykonávania činností a
druh činností, zostala žalobkyni k dispozícii, aby mala prehľad o tom, kedy má nastupovať na jednotlivé

činnosti. Súčasťou tejto strany bolo aj poučenie o povinnostiach občana v hmotnej núdzi. Ďalšia strana
obsahovala vysvetlivky k druhom vykonávaných činností, z ktorých mohla žalobkyňa jednoznačne zistiť,
aké činností sú špecifikované pod jednotlivými druhmi činností uvedenými na prvej strane, t. j. druhmi
činností. Ponuka č. 02/2018 teda obsahovala všetky podstatné náležitosti. Tá skutočnosť, že žalobkyni
bola táto ponuka doručená v jej kompletnej verzii, teda aj s ďalšími stranami, vyplynula krajskému

súdu zo sprievodného listu pri doručovaní tejto ponuky zo dňa 13.02.2018, z ktorého vyplýva, že druhú
stranu tlačiva si má ponechať, nakoľko sú na nej uvedené pre ňu dôležité pokyny. Z tohto sprievodného
listu vyplýva aj poučenie pre žalobkyňu, že pokiaľ ponuku odmietne alebo ju nedoručí v stanovenej
lehote na úrad, bude sa to považovať za prejav nesúhlasu zúčastniť sa výkonu činností v zmysle
§ 10 ods. 3 citovaného zákona, a tým sa dávka v hmotnej núdzi zníži o sumu 61,60 €. Žalobkyňa
teda bola poučená o právnych následkoch odmietnutia alebo nedoručenia ponuky. Z vyjadrenia Obce

Nesluša zo dňa 11.04.2018 a z evidencie dochádzky Obce Nesluša jednoznačne vyplýva skutočnosť,
že žalobkyňa neodpracovala činnosti uvedené v dohode v dňoch 11., 12., 13., 16., 17. a 18.04.2018.
Z administratívneho spisu krajský súd vyhodnotil, že žalobkyňa najmä emailovou komunikáciou žiadala
prvostupňový správny orgán o poskytnutie konkrétnych informácií, na ktoré jej vždy zo strany správneho
orgánu bola daná odpoveď písomnou alebo emailovou formou. Zároveň zo správneho spisu vyplýva,

že žalobkyňa bola pri spisovaní žiadosti o pomoci v hmotnej núdzi zo dňa 03.10.2016, kedy požiadala
o túto dávku, poučená ako žiadateľka o pomoc v hmotnej núdzi o konkrétnych procesných právach v
zmysle zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Toto poučenie vlastnoručne podpísala dňa 03.10.2016.

3. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť navrhujúc, aby

odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že odmietnutie
vykonaniadôkazupredloženímevidenciedochádzkyzamestnancovobecnéhoúraduNeslušajejzmarilo
naplnenie zásady materiálnej pravdy. Tvrdila, že čas strávený žalobkyňou na obecnom úrade je riadne
zaznamenaný v evidencii dochádzky pracovníkov obecného úradu. Uviedla, že jej bola dňa 13.02.2018
doručená ponuka v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá pre

ňu bola nejasná a nezrozumiteľná a rozhodne ju nemožno chápať ako návrh dohody medzi Úradom
a žalobkyňou. Z uvedenej ponuky jej nebolo zrejmé, aký druh činnosti mala vykonávať. Medzi úradom
práce a žalobkyňou nedošlo k uzavretiu dohody, pričom ponuka neobsahuje náležitosti špecifikované
v § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z. z.. Krajský súd opomenul hmotnoprávnu úpravu podľa § 52 ods.
12 zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý za povinnosť na vykonávanie menších obecných služieb vyžaduje. K

odňatiu dávky pomoci v hmotnej núdzi preto podľa názoru žalobkyne mohol úrad prác pristúpiť až po
odmietnutí uzatvorenia dohody, k čomu nikdy nedošlo. Zo znenia § 52 ods. 12 zákona č. 5/2004 Z. z.
vyplýva povinnosť uzatvorenia písomnej dohody s predpísaným obsahom. Postup úradu vnímala ako
nútenú prácu pod hrozbou odňatia dávky. V závere namietala porušenie ustanovenia § 10 ods. 9 zákona
č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, keď tvrdila, že žalovaný bol oprávnený príspevok odňať,

resp. znížiť s účinnosťou až od mesiaca júl 2018.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť ako
nedôvodnú.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu, v súlade s § 455 SSP bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že
kasačná sťažnosť žalovanej je nedôvodná.

6. Podľa § 9 ods. 3 zákona č 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých

zákonov pomoc v hmotnej núdzi je a/ dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“), b/ ochranný príspevok,
c/ aktivačný príspevok, d/ príspevok na nezaopatrené dieťa, e/ príspevok na bývanie.

7. Podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z., ak v odsekoch 6 a 7 nie je ustanovené inak, dávka
podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je

v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe
písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou,
ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá
organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebovo verejný prospech (ďalej len „organizátor dobrovoľníckej činnosti“) v rozsahu 32 hodín mesačne na
vykonávaní a/ menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú
organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b/ dobrovoľníckej činnosti, alebo c/ prác na predchádzanie

mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej
situácie.

8. Podľa § 10 ods. 9 zákona č. 417/2013 Z. z. skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa odseku 3
alebo odseku 5 sa prvýkrát skúma za kalendárny mesiac nasledujúci po kalendárnom mesiaci, v ktorom

bola pomoc v hmotnej núdzi prvýkrát poskytnutá.

9. Žalobkyňa bola poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorá je (rovnako ako aktivačný príspevok) v
zmysle § 9 ods. 3 písm. a/ zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi jednou z foriem pomoci v
hmotnej núdzi. Podmienkou poberania dávky v hmotnej núdzi je účasť poberateľa na menších obecných
službách pre obec alebo na dobrovoľníckej činnosti alebo na prácach na predchádzanie mimoriadnej

situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie, a to
na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, prípadne medzi úradom a právnickou osobou,
ktorá organizuje takúto činnosť. Tejto činnosti sa musí poberateľ zúčastniť v rozsahu 32 hodín mesačne.
Na vykonávanie týchto činností poberateľom teda nie je potrebná písomná dohoda medzi poberateľom
dávky a úradom, zákon hovorí o písomnej dohode medzi úradom a obcou, prípadne právnickou osobou,

ktorá organizuje uvedené činnosti. Zákon o službách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z. a jeho § 52 ods. 12
sa na dávku v hmotnej núdzi neaplikuje. Nie je preto podľa názoru kasačného súdu nevyhnutná písomná
dohoda medzi poberateľom dávky a úradom, či obcou. Rozhodným pre poberanie dávky je účasť na
obecných prácach ako taká.

10. Podstatným na účely ďalšieho trvania dávky v hmotnej núdzi bola samotná účasť žalobkyne ako
poberateľky dávky v hmotnej núdzi na jednej z činností vymenovaných v § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013
Z. z.. Rozhodujúcou skutočnosťou pri odňatí dávky v hmotnej núdzi nie je odmietnutie ponuky na
vykonávanie ponúkaných činností, ale samotná faktická neúčasť na obecných službách v požadovanom
rozsahu.

11. Samotné náležitosti dohody sú v tomto prípade vecou úradu a organizátora činností. Následne je
úlohou organizátora činnosti o podrobnostiach prác informovať konkrétnych pracovníkov. Ako vyplýva
z administratívneho spisu žalobkyňa bola úradom opakovane viackrát oboznámená o podrobnostiach
prác, ktoré mala možnosť vykonať, aby jej bola dávka aj naďalej vyplácaná. Náležitosťami ponuky č.

02/2018, ktorými ju úrad oboznamoval o podrobnostiach organizovaných prác sa podrobne vysporiadal
vo svojom rozsudku aj krajský súd.

12. Ako vyplýva z administratívneho spisu, Obec Nesluša viedla samostatne evidenciu dochádzky ako
organizátor vyššie uvedených činností. Z tejto vyplýva, že žalobkyňa odpracovala za mesiac apríl 2018

len 8 hodín, a v dňoch 11., 12., 13., 16., 17. a 18.04.2018 sa prác už nezúčastnila. Žalobkyňa počas
konania ani netvrdila, že by sa prác v tých dňoch zúčastnila. Vyžiadanie si knihy evidencie dochádzky
pracovníkov obecného úradu od obce Nesluša nepovažoval preto kasačný súd za potrebné; rovnako
z dôvodu, že táto kniha neslúži na evidenciu pracovníkov vykonávajúcich práce v zmysle zákona č.
417/2013 Z. z., nepovažoval ju preto za relevantný dôkaz.

13. S námietkami žalobkyne, že poskytovateľ príspevku bol oprávnený ho odňať až od mesiaca júl
2018, sa kasačný súd rovnako nestotožnil. S touto námietkou sa už vysporiadal krajský súd. Kasačný
súd rovnako uvádza, že nárok na dávku žalobkyni vznikol právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým jej bol
priznaný príspevok na pomoc v hmotnej núdzi, teda od 01.10.2016. V zmysle § 10 ods. 9 zákona č.

417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi jej táto dávka nemohla byť odňatá iba do 30.11.2016. Dávka
v hmotnej núdzi bola žalobkyni odňatá až od 01.04.2018. K porušeniu ochrannej lehoty v zmysle § 10
ods. 9 zákona č. 417/2013 Z. z. teda nedošlo.

14. Z uvedených dôvodov kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, a preto

ju zamietol.

15. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s §
467 ods. 1 a ods. 4 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa v tomtokonaní nebola úspešná a žalovanému právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne
neprináleží.

16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.