Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. máj 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 5C/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319203566
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4319203566.5

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo Levice, so sídlom Ku Bratke 3, Levice, IČO: 00 171 590, v zastúpení advokátom: JUDr.
Alexander Kuchárik, advokátska kancelária so sídlom Levice, J. Hollého 11, proti žalovanej: Q. Y., K..
XX.XX.XXXX, O. J., Z. XXXX/XX, o zaplatenie 1.022,91 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie č i a s t o č n e z a s t a v u j e, a to čo do sumy 883,99 Eur.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 138,92 Eur spolu s poplatkom z omeškania
vo výške 0,5 ‰ denne, a to:
- zo sumy 432,56 Eur od 16.06.2019 do 03.01.2020,
- zo sumy 114,07 Eur od 05.01.2019 do 03.01.2020,
- zo sumy 114,07 Eur od 06.02.2019 do 03.01.2020,

- zo sumy 114,07 Eur od 06.03.2019 do 03.01.2020,
- zo sumy 109,22 Eur od 06.05.2019 do 03.01.2020,
- zo sumy 4,85 Eur od 06.05.2019 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. O výške
náhradytrovkonaniabuderozhodnutésúdomprvejinštanciesamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia peňažnej sumy

vo výške 1.022,91 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalovaná uzavrela so žalobcom
nájomnú zmluvu dňa 27.07.2010. Predmetom tejto nájomnej zmluvy bol prenájom 3-izbového bytu č.
XX na X.V. v dome č. XX, nachádzajúci sa na ulici Z. XX B. J., pričom v zmysle článku 4 nájomnej
zmluvy, bola žalovaná povinná platiť nájomné a úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu, vo
výške určenej v mesačnej kalkulácii. Kalkulácia preddavkov na úhradu nákladov spojených s užívaním
bytu bola od 01.07.2018 určená vo výške 114,07 Eur a od 01.07.2019 vo výške 112,57 Eur. Z článku

5 nájomnej zmluvy tiež vyplýva, že žalovaná bola povinná uhrádzať nájomné a úhrady za plnenie
poskytované s užívaním bytu mesačne vopred, najneskôr do 30. dňa v mesiaci, pričom dňa 11.01.2019
dal žalobca žalovanej výpoveď z nájmu bytu v zmysle § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka s
tým, že žalovaná si zásielku v odbernej lehote neprevzala a dňa 05.02.2019 sa zásielka vrátila naspäť
žalobcovi ako nedoručená. Keďže výpovedná lehota bola 3 mesiace tak účinnosť výpovede nastala
uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty, t.j. k 31.05.2019. Nájomná zmluva tak nebola obnovená a od

tohto okamihu užíva žalovaná tento predmetný byt bez právneho dôvodu. Nárok žalobcu tak pozostáva
z nezaplatených platieb súvisiacich s nákladmi za poskytované služby s užívaním bytu od 01.01.2019 do30.07.2019 ako aj z titulu vyúčtovaného nedoplatku za rok 2018. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť,
že podľa rozpočítania nákladov za plnenia poskytované s užívaním bytu od 01.01.2018 do 31.12.2018
bola žalovaná povinná uhradiť žalobcovi sumu 1.368,17 Eur, pričom tá vykonala úhradu vo výške 756,87

Eur. Následne v máji 2018 jej bola na osobný účet pripísaná čiastka vo výške 223,85 Eur z titulu
vyúčtovania preplatku za rok 2017 a v máji 2018 jej bola z osobného účtu odpočítaná tiež čiastka 7,17
Eur ako preúčtovanie zápočtu - penále. Počiatočný stav na jej osobnom účte k 01.12.2017 bol -37,94 Eur
a nedoplatok za rok 2018 tak predstavuje sumu 432,56 Eur. Žalovaná si svoje povinnosti neplnila, resp.
plnila len čiastočne a stanovené mesačné preddavky spojené s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2019

do 30.07.2019 neplatila, resp. len čiastočne a to keď v marci 2019 uhradila sumu vo výške 125,- Eur.
Mesačné preddavky vo výške 114,07 Eur x 6 mesiacov + 112,57 Eur x 2 mesiace, predstavujú spolu
sumu 909,56 Eur, pričom po odpočítaní vykonanej úhrady vo výške 125,- Eur, predstavuje dlh žalovanej
z tohto titulu 784,56 Eur. Z uvedených dôvodov sa tak žalobca domáha voči žalovanej uhradenia
nedoplatku za rok 2018 vo výške 432,56 Eur, ako aj neuhradených mesačných preddavkov vo výške
784,56 Eur, čo predstavuje sumu 1.217,12 Eur s tým, že z tejto sumy je odpočítaná suma vo výške

194,21 Eur, ktorá vyplýva z osobného účtu žalovanej ako vyúčtovanie nákladov za rok 2018 - preplatok.
2. O podanej žalobe súd rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.10.2019, ktorý sa však žalovanej
nepodarilo doručiť do vlastných rúk a preto súd takýto platobný rozkaz následne uznesením zo dňa
29.01.2020 zrušil. Zároveň súd doručil žalovanej žalobu ako aj výzvu v zmysle § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) a vyzval ju, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Tieto písomnosti boli

žalovanej doručené formou fikcie doručenia, pričom žalovaná počas celého konania bola nečinná a k
podanej žalobe sa nevyjadrila.

3. Počas konania právny zástupca žalobcu elektronickým podaním zo dňa 27.01.2020 zobral svoju
žalobučiastočnespäť,atočodosumy883,99Eur,pretožežalovanávykonaladňa03.01.2020čiastočnú

úhradu istiny. Následne elektronickým podaním zo dňa 04.03.2020 právny zástupca žalobcu uviedol, že
si uplatňuje voči žalovanej tak zostatok nezaplatenej sumy vo výške 138,92 Eur spolu s poplatkom z
omeškania vo výške 0,5 ‰ denne z dlžnej sumy.

4. Súd za účelom prejednania žaloby nariadil vo veci pojednávanie, a to na deň 18.05.2020.

Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, pričom žalovaná sa pojednávania nezúčastnila
napriek tomu, že jej bolo doručené predvolanie formou fikcie doručenia. Súd preto z uvedených dôvodov
vykonal v zmysle § 180 CSP pojednávanie v neprítomnosti žalovanej. Právny zástupca žalobcu na
pojednávaní uviedol, že trvá na čiastočnom späťvzatí žaloby v časti o zaplatenie sumy 883,99 Eur,
pretožetátosumabolapočastrvaniatohtokonania03.01.2020uhradenáaztohtodôvoduurobilžalobca

dispozičný úkon v takomto rozsahu. Z uvedených dôvodov žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
zvyšku dlžnej sumy vo výške 138,92 Eur spolu s poplatkom z omeškania. Zároveň právny zástupca
žalobcu uviedol, že nedoplatok na nájomnom žalovanej ku dňu pojednávania predstavuje sumu
1.071,33 Eur. Tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: návrh na vydanie platobného rozkazu, výpis z LV z čl.
6, nájomná zmluva zo dňa 27.07.2010, predpis mesačnej zálohovej úhrady platný od 01.07.2018, resp.
platný od 01.07.2019, výpoveď z nájmu bytu, doručenka z čl. 16, osobný účet žalovanej z čl. 17-18,
vyúčtovanie nákladov z čl. 19, platobný rozkaz z čl. 35, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 27.01.2020,
uznesenie o zrušení platobného rozkazu z čl. 76, uznesenie z čl. 77, elektronické podanie právneho

zástupcu žalobcu zo dňa 04.03.2020, a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný
skutkový stav veci:

6. Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 27.07.2010 nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenajal žalobca
žalovanej byt nachádzajúci sa na ulici Z. Č.. XX na X.V.. Na základe tejto nájomnej zmluvy sa žalovaná

zaviazala uhrádzať nájomné a úhradu za plnenie poskytované s užívaním bytu v celkovej výške 110,31
Eur. Podľa článku 4 bod 4 sa nájomca zaviazal uhradiť žalobcovi vyúčtovanie zisteného nedoplatku
nájomného, prípadne úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu, najneskôr do 15 dní po obdržaní
vyúčtovania, pokiaľ nebude určené inak. V tej istej lehote je prenajímateľ povinný nájomcovi tiež
prípadný preplatok vrátiť. Z článku 5 tejto nájomnej zmluvy tiež vyplýva, že nájomné a úhrady za

plnenie poskytované s užívaním bytu sa platia mesačne vopred, v súlade s článkom 47 bodu 3 stanov,
družstvu najneskôr do 30. dňa v mesiaci, pričom ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za
plnenie poskytované s užívaním bytu do 5 dní po ich splatnosti je povinný zaplatiť družstvu poplatok z
omeškania.Nájomnázmluvabolauzavretánadobuneurčitú.Následnežalobcavýpoveďouznájmubytuzo dňa 11.01.2019, ktorá sa podľa názoru súdu dostala do dispozičnej sféry žalovanej dňa 05.02.2019,
pretože žalovaná si zásielku neprevzala v odbernej lehote ukončil nájomný vzťah a to s poukazom
na ustanovenie § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tá nezaplatila nájomné

a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. Z predpisu mesačnej
zálohovej platby za užívanie bytu platného od 01.07.2018 vyplýva, že žalovaná mala povinnosť platiť od
01.07.2018 platby vo výške 114,07 Eur mesačne a od 01.07.2019 (predpis mesačnej zálohovej úhrady
za užívanie bytu platný od 01.07.2019) bola povinná platiť sumu 112,57 Eur mesačne. Z osobného účtu
žalovanej za obdobie od 01.07.2018 do 31.07.2019 súd zistil, že zostatok na takomto účte predstavuje

sumu-1.022,91Eurstým,žepredpistakýchtoplatiebpredstavuje795,49Eur,pričomžalovanávykonala
čiastkové úhrady v novembri 2018 vo výške 105,- Eur, v marci 2019 125,- Eur a v máji 2019 194,21 Eur /
ide o vyúčtovanie za rok 2018 - preplatok žalovanej/. Z osobného účtu za obdobie od 01.12.2017 do
31.07.2019 vyplýva, že dlh žalovanej k takémuto dňu predstavuje 1.022,91 Eur. Z vyúčtovania nákladov
za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 súd zistil, že žalovaná
mala preplatok vo výške 194,21 Eur, pričom stav jej osobného účtu k 30.04.2019 bol -759,62 Eur, a to

po zúčtovaní takéhoto preplatku. Z čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 27.01.2020, ako aj zo dňa
04.03.2020 vyplýva, že žalovaná mala vykonať čiastkovú úhradu istiny vo výške 883,99 Eur, a to dňa
03.01.2020.

7. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

8. Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v
stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

9. Podľa § 685 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených

v zákone. Nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v
stanovách bytového družstva.

10. Podľa § 686 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu

alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

11. Podľa § 696 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis. Úhrada za plnenia poskytované s
užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny
predpis neustanovuje inak.

12. Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

13. Podľa § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak
a) prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich
rodičov alebo súrodencov,
b) nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,

c)nájomcaaleboten,ktoječlenomjehodomácnosti,hrubopoškodzujeprenajatýbyt,jehopríslušenstvo,
spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné bývanie
ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytov, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v dome,d) nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

e) je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo s domom naložiť tak, že byt nemožno užívať,
alebo ak byt alebo dom vyžaduje opravy, pri ktorých vykonávaní nemožno byt alebo dom najmenej počas
šiestich mesiacov užívať,
f) nájomca prestal spĺňať predpoklady užívania bytu osobitného určenia5c) alebo predpoklady užívania
bytu vyplývajúce z osobitného určenia domu,5d)

g) nájomca využíva byt bez súhlasu prenajímateľa na iné účely ako na bývanie.

14. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt
do užívania s tým, že nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenie spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Nájomca je

povinný platiť nájomné, ktoré bolo dohodnuté zmluvnými stranami. Pokiaľ niekto užíva predmetný byt
bez platne uzavretej nájomnej zmluvy resp. po tom, ako zanikol jeho nájomný vzťah vzniká na jeho
strane bezdôvodné obohatenie. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 06.05.2009,
sp. zn. 30Cdo 1207/2007 z ktorého okrem iného vyplýva, že : V prípade užívania cudzej veci bez platnej
nájomnej zmluvy obohatenie užívateľa spočíva práve v tom, že vykonával právo nájmu k tejto cudzej

veci. Užívateľ, prirodzene, nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť, a preto je povinný nahradiť
bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorá musí zodpovedať peňažnému oceneniu
získaného obohatenia. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá
sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie veci, spravidla práve formou nájmu,
a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy; dôvodne sa teda táto náhrada

porovnáva s obvyklou výškou nájomného.“

16. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol platným spôsobom
nájomný vzťah na základe uzavretej nájomnej zmluvy s tým, že k jeho zániku došlo k 31.05.2019 a
to v dôsledku výpovede z nájmu bytu, ktorú dal žalobca žalovanej z dôvodu, že hrubo porušila svoje

povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované
s užívaní bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Následne žalovaná užívala takýto byt bez právneho dôvodu
v dôsledku čoho vzniklo na jej strane bezdôvodné obohatenie spočívajúce v tom, že užíva takýto byt
napriek neexistencii právneho dôvodu na jeho užívanie. Počas užívania bytu žalovaná riadne a včas
neplatila dohodnuté nájomné resp. úhrady spojené s užívaním bytu, a preto jej v roku 2018 vznikol

nedoplatok v celkovej výške 432,56 Eur a v roku 2019 vo výške 570,35 /ide o mesačné platby nájomného
a úhrady spojené s užívaním bytu vo výške 114,07 Eur za obdobie 1/2019 - 5/2019/. Okrem toho
vznikla jej tiež za obdobie od 6/2019 do 7/2019 povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie
z dôvodu, že po zániku nájomného vzťahu užívala takýto byt bez právneho dôvodu. Žalobcovi tak
vznikol voči žalovanej nárok na bezdôvodné obohatenie, ktoré zodpovedá obvyklému nájmu bytu čo v

danom prípade predstavuje pôvodne dohodnuté nájomné vo výške 112,57 Eur mesačne vyplývajúce
z nájomnej zmluvy platnej do 31.05.2019 s tým, že žalobca ho vyčíslil predpisom mesačnej zálohovej
úhrady platným od 1.7.2019. Tieto skutočnosti súd považoval za nesporné, pretože tvrdené skutočnosti
žalobcu v podanej žalobe neboli žiadnym spôsobom zo strany žalovanej spochybnené, sú preukázané
listinnými dôkazmi, pričom žalovaná bola počas celého konania nečinná a nárok žalobcu nespochybnila

čo do dôvodu ako aj výšky. Súd v sporovom konaní podľa Civilného sporového poriadku nevystupuje
v postavení vyšetrovateľa, ktorý vykonáva zisťovanie skutkového stavu za strany sporu ale vystupuje
ako arbiter, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov ktoré dodali sporové strany. Preto sa súd
nesnaží o poznanie materiálnej resp. objektívnej pravdy ale zisťuje skutkový stav v rozsahu procesnej
aktivity sporových strán, pričom bez takejto aktivity súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje a

uzavrie proces zisťovania skutkového stavu s tým, že vec meritórne rozhodne. Z uvedených dôvodov
tak súd dospel k názoru, že žalovanej vznikol dlh súvisiaci s nezaplatením nájmu a úhradami spojenými
s užívaním bytu ako aj dlh s titulu bezdôvodného obohatenia, ktorý spočíval v tom, že žalovaná od
01.06.2019 užívala predmetný byt bez právneho dôvodu, nakoľko nájomný vzťah zanikol. Vzhľadom nauvedené skutočnosti tak súd dospel k názoru, že nárok žalobcu pokiaľ ide o uplatnenú istinu vo výške
138,92 Eur po zohľadnení úhrady zo strany žalovanej počas súdneho konania vo výške 883,99 Eur
možno považovať za dôvodný, a preto súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi takúto dlžnú

sumu.

17. Súd konanie čiastočne zastavil, a to čo do sumy 883,99 Eur s poukazom na § 145 ods. 2 CSP,
pretože žalobca, ktorý je oprávnený disponovať s predmetom žaloby, zobral svoju žalobu čiastočne späť,

a to do začiatku pojednávania, a preto aj prípadný nesúhlas žalovanej s takýmto čiastočným späťvzatím,
by bol právne neúčinný.

18. Súd priznal žalobcovi aj nárok na poplatky z omeškania v zmysle § 697 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., pretože súd považoval za preukázané, že žalovaná
sa dostala do omeškania s peňažným plnením. Preto súd priznal žalobcovi aj nárok na poplatky z

omeškania vo výške 0,5 ‰ denne, a to za obdobie, ktoré je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia s
tým, že splatnosť nájomného ako vyplýva z nájomnej zmluvy, bola vždy do 30. dňa v mesiaci, pričom
ak do 5 dní po splatnosti nezaplatila žalovaná nájomné resp. úhrady spojené s užívaním bytu tak
vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie takéhoto poplatku z omeškania. Z uvedených dôvodov tak
žalovaná vždy k 6. dňu v mesiaci bola v omeškaní s peňažným plnením. Zároveň súd priznal poplatok z

omeškania žalobcovi aj za nedoplatok za rok 2018 vo výške 432,56 Eur, pričom súd považoval žalobcom
tvrdené skutočnosti o omeškaní žalovanej v tejto časti za zákonné a za nesporné. Súd zamietol žalobu
žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal poplatku z omeškania obdobie od 05.06.2019 do zaplatenia, od
6.7.2019 do zaplatenia ako aj za obdobie od 05.08.2019 do zaplatenia, pretože podľa názoru súdu
od 01.06.2019 užívala žalovaná bez právneho dôvodu takýto byt, nakoľko došlo k zániku nájomného

vzťahu, a preto žalobcovi nevzniklo právo na poplatky z omeškania, ale len na úroky z omeškania.
Ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje nároky veriteľa v prípade, ak sa dlžník
omešká s plnením peňažného dlhu, pričom prvom rade priznáva veriteľovi právo požadovať úroky
z omeškania a iba v osobitných prípadoch vyslovených zákonom mu priznáva možnosť požadovať
poplatok z omeškania /napríklad prenajímateľovi pri omeškaní nájomcu s platením nájomného alebo

úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu podľa § 697 Občianskeho zákonníka/. Ako vyplýva z
vyššie uvedených skutočností tak od 01.06.2019 užívala žalovaná byt bez právneho dôvodu v dôsledku
čoho vzniklo žalobcovi právo na bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka,
pričom takýto právny vzťah nie je totožný s obsahom právneho vzťahu prenajímateľa a nájomcu
založeného zmluvou o nájme bytu. Z tohto dôvodu tak ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka

možnoaplikovaťibanavzťahmedziprenajímateľomanájomcom(povinnosťplatiťpoplatokzomeškania
vzniká iba v prípade omeškania nájomcu), nie aj na vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia,
pričom povinnosť platiť poplatok z omeškania nevzniká subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil. /napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo 17/2011 zo dňa 11.10.2012/. Keďže žalobca si uplatnil
svoj nárok na poplatok z omeškania v rozpore s právnymi predpismi, tak súd žalobu v tejto časti zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP, pretože
súd považoval za nesporné, že žalovaná zavinila svojim správaním počas súdneho konania, že žalobca
zobral svoju dôvodne podanú žalobu čiastočne späť, a to čo do sumy 883,99 Eur, nakoľko žalovaná
vykonala čiastkovú úhradu počas súdneho konania. Zároveň žalobca bol vo zvyšnej časti nároku

úspešný v takmer celom rozsahu, pretože bol neúspešný len v časti, v ktorej si uplatňoval príslušenstvo
- a to poplatky z omeškania za obdobie od júna až augusta 2019 do zaplatenia, nakoľko v tejto časti
bola žaloba zamietnutá. Z uvedených dôvodov tak súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
proti žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom Okresného súdu Levice ku
Krajskému súdu v Nitre.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré
neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)

môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný
poriadok).