Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214397
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4114214397.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a

členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobkyne: L. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom W., Y. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Námestie SNP 14, IČO: 36 862 703, proti žalovaným: 1. H. Q., nar. XX.
XX. XXXX, bytom W., Y. XXX/XX, zastúpený JUDr. Petrom Koscelanským, advokátom, so sídlom Nitra,
Fraňa Mojtu 24, 2. Okresné stavebné bytové družstvo, so sídlom Nitra, Dlhá 4, IČO: 36 526 029, o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a vzájomnej žalobe o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 5. septembra

2018 č. k. 12C/94/2014 - 265 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a vo výrokoch o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol. Určil, že žalovaný v 1. rade H. Q., nar. XX.
XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz. Z.,
zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp. č. XXX na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. podlaží vo vchode
o. č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele
111/676-ín. O trovách konania rozhodol tak, že priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v
plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalobkyňa s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením. Žalovanému v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 142 ods. 1, § 703 ods. 2, § 704 ods. 1, 2, §
126 ods. 1, § 39, § 41, § 134 ods. 1, § 35 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 23, § 24, § 25 zák. č.
42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, § 16 ods.
1, § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 147 ods. 1 a § 137 písm.
c/ CSP. Uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 05. 2014 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam

nachádzajúcim sa v obci W., okres W., kat. úz. Z., zapísaným na LV č. XXXX, obytný dom č. o. XX na
parc. č. 55/7, byt č. 6 na 4. poschodí vo vchode o. č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín. Navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak,
že predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva žalovaného v 1. rade a žalovanýv 1. rade bude zaviazaný zaplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000
eur. Žalobu odôvodnila tým, že počas trvania manželstva nadobudli na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu uvedené nehnuteľnosti. Po zániku ich manželstva sa stali s poukazom

na § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Keďže
so žalovaným v 1. rade nie je možné uzavrieť dohodu ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, obrátila sa na súd. Žalovaný v 1. rade podal s poukazom na § 97 ods. 1 OSP, teraz
147 ods. 1 CSP, vzájomnú žalobu, ktorou si uplatnil svoje práva proti žalobkyni a žiadal, aby súd určil,
že on je výlučným vlastníkom bytu, pretože zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu je neplatná

v časti, v ktorej bola žalobkyňa zapísaná ako spoločná členka a spoluvlastníčka bytu, k bytu nikdy
nevzniklobezpodielovéspoluvlastníctvomanželov,včaseuzavretiamanželstvabolvýlučnýmnájomcom
a výlučným členom družstva len on sám, žalobkyňa sa nikdy členkou družstva nestala, byt mal byť
prevedený výlučne na neho ako na člena družstva a nájomcu, uzavretím manželstva nevzniklo spoločné
členstvo manželov v družstve. V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou, či Zmluva o prevode
vlastníctva družstevného bytu je platný, alebo neplatný právny úkon, a dospel k záveru, že zmluva je

absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a to v časti, v ktorej bola
zapísaná žalobkyňa ako spoločná členka družstva, pretože právny úkon, ktorým sa koná to, čo zákon
zakazuje, odporuje zákonu buď svojím výslovným vyjadrením, alebo svojím charakterom a dôsledkami,
ku ktorým smeruje. Právny úkon odporuje zákonu, ak je v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení
Občianskeho zákonníka alebo iných zákonov existujúcich v dobe, keď bol právny úkon urobený. Zmluva

odporuje zákonu, konkrétne § 28 zákona č. 182/1993 Z. z., pretože len žalovaný v 1. rade bol členom
bytového družstva a len on mal nárok na prevod vlastníctva bytu. Zmluva je absolútne neplatný právny
úkon v časti, v ktorej bola zapísaná žalobkyňa ako spoločná členka družstva. Dôvod neplatnosti sa
vzťahuje len na časť zmluvy, ktorú je možné oddeliť od ostatného obsahu zmluvy, a preto vo zvyšnej časti
je tento právny úkon platný, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho

úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná a v prípade, že sa neplatnosť právneho úkonu týka len časti
právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť a ostatná časť právneho úkonu nedotknutá neplatnosťou
môže zostať v platnosti. V danej veci ide o takú vadu právneho úkonu v časti uvedenia žalobkyne ako
spoločnej členky družstva, ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu zmluvy a po oddelení neplatnej
časti zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstojí a zostáva tak v platnosti, pričom súd zohľadnil

aj tú skutočnosť, že na základe spornej zmluvy malo vzniknúť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov,
hoci správne mal byť v zmluve uvedený len žalovaný v 1. rade ako výlučný člen družstva a len on sám
mal nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva. Súd považoval zmluvu za neplatnú
len v časti uvedenia žalobkyne ako nadobúdateľa a z toho potom vyplýva aj neplatnosť ustanovenia,
že nadobúdatelia nadobúdajú nehnuteľnosti uvádzané v zmluve do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Z listinných dôkazov jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že žalovaný v 1. rade bol
ešte pred uzavretím manželstva so žalobkyňou výlučným nájomcom a výlučným členom družstva. Tieto
skutočnostisúnespochybniteľné.Uzavretímmanželstvanevzniklospoločnéčlenstvovdružstve,členom
družstva je iba ten z manželov, kto bol členom družstva aj pred uzavretím manželstva. Uzavretím
manželstva vznikol len spoločný nájom bytu. Žalovaný v 1. rade postupoval správne a presne podľa

zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách,
pretože podľa § 23 tohto zákona bol len žalovaný v 1. rade ako člen družstva oprávnenou osobou podľa
tohto zákona a správne podľa § 24 ako člen bytového družstva a nájomca bytu a nebytových priestorov
do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti zákona vyzval bytové družstvo na uzavretie zmluvy, ktorou na
neho družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Súd poukázal na znenie

§ 25 zákona č. 42/1992 Zb., podľa ktorého obsahom zmluvy je aj záväzok člena nahradiť bytovému
družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci na prevádzaný byt alebo nebytový
priestor, jedná sa o sumu 42.125,- Sk uvádzanú ako cenu v zmluve, nejedná sa však o kúpnu cenu,
ale o zostatok nesplateného investičného úveru, keďže žalobkyňa namietala ako sa súd vysporiada
s kúpnou cenou uvádzanou v zmluve. OSBD Nitra pochybilo, keď pri vyhotovovaní zmluvy uviedlo v

záhlaví zmluvy ako nadobúdateľku aj žalobkyňu ako spoločnú členku družstva, pretože žalobkyňa sa
nikdy nestala spoločnou členkou družstva a následne v rozpore so zákonom bol byt prepísaný do BSM,
byt mal byť prevedený výlučne na žalovaného v 1. rade ako člena družstva a nájomcu bytu a to bezplatne
a len žalovaný v 1. rade mal byť zaviazaný k úhrade nesplateného zostatku investičného úveru. Tu
súd poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 292/2006 (správne malo byť 3Cdo/291/2006) v

obdobnej veci, podľa ktorého uzavretím manželstva nečlena družstva s členom družstva a nájomcom
bytu dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželov, nevzniká však aj spoločné členstvo manželov
v družstve, ale členom družstva je iba ten, kto bol členom aj pred uzavretím manželstva a ktorý sa
stal členom družstva nájomníkom predmetného bytu ešte pred uzavretím manželstva. Rozhodujúceje, kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z.
možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva, pričom túto osobitnú úpravu nemožno
preklenúť žiadnym právnym výkladom. To znamená, že výlučným vlastníkom bytu je len žalovaný v 1.

rade, žiadnym zákonným spôsobom nemohol sa byt stať predmetom masy BSM a následne ani nemohlo
dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu. Súd, rešpektujúc názor Krajského súdu v Nitre (v
jeho zrušujúcom rozhodnutí) vo veci opätovne vypočul strany sporu k otázke, z akého dôvodu žalovaný
v 2. rade v písomnom vyhotovení Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001
ako nadobúdateľov, okrem žalovaného v 1. rade, uviedol aj žalobkyňu, a či sa tak nestalo na základe

vôle žalovaného v 1. rade a žalobkyne nadobudnúť predmetný byt do bezpodielového spoluvlastníctva.
Zástupkyňa žalovaného v 2. rade uviedla, že konkrétne, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy v prípade
manželov Horských, sa vyjadriť nevie, aká bola ich vôľa pri uzatváraní zmluvy, sa vyjadriť nevedela,
takžesúdnemôžekonštatovať,ževpísomnomvyhotovenízmluvyakonadobúdateľovžalovanýv2.rade
uviedol žalovaného v 1. rade a žalobkyňu na základe vôle žalovaného v 1. rade a žalobkyne, pretože
oboch ich do zmluvy uviedol automaticky na základe toho, že boli obaja nájomcovia bytu, dokonca v

zmluve mala byť pôvodne uvedená prvá manželka žalovaného v 1. rade. Zmluvy pripravovalo OSBD,
vychádzalo z podkladov, ktorými boli žiadosti k uzavretiu zmluvy, ktoré boli zaevidované, tieto však už
boli skartované. Pri vypracovaní textu zmluvy vychádzali z údajov, ktoré mali v databáze. Pokiaľ tu bol
spoločný nájom, uviedli oboch manželov, takže žalovaný v 2. rade postupoval formálne a rovnako vo
všetkých prípadoch a neskúmal v tej ktorej konkrétnej veci vôľu účastníkov zmluvy. Okrem toho, súd

poukázal na výzvu k uzavretiu zmluvy zo dňa 23. 03. 1992, kde je ako vyzývateľ k uzavretiu zmluvy
uvedený len sám žalovaný v 1. rade, ktorý postupoval podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. a ako člen
bytového družstva a nájomca vyzval bytové družstvo na uzavretie zmluvy a družstvo malo na neho
bezplatne previesť vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Žalobkyňa tvrdila, že odkupovali byt
spoločne, obaja sa podieľali na jeho odkúpení, byt bol spoločný pokiaľ nezačala hovoriť o rozvode.

Žalovaný v 1. rade zase uviedol, že žalobkyňa sa nepodieľala na nadobudnutí bytu. Zmluvu o prevode
vlastníctva bytu čítal, robilo ju bytové družstvo. Chápal to tak, že je to jeho byt, že ho odkupuje a že
žalobkyňa je tam uvedená len ako manželka. Zápis vlastníctva do listu vlastníctva vybavovalo družstvo.
On si myslel a chápal to tak, že žalobkyňa podpisuje, že je spolubývajúcou, že nejde o jej vlastníctvo.
Ďalej sa nad tým nezamýšľal, nevedel, že na katastri je to zapísané ako 1/1. Na príprave zmluvy

nespolupracoval, zmluvy už boli pripravené, bytovým družstvom vyplnené, bez toho, aby sa on na tom
podieľal. Bytové družstvo pri vyhotovovaní zmluvy vychádzalo zo žiadosti, nespomína si, aké údaje
v žiadosti boli vyplňované. Bol v presvedčení, že byt kupuje len pre seba a to z dôvodu, že všetky
záležitosti, žiadosti, poplatky, všetko bolo vedené na jeho meno. Práca bola vykonaná ním, byt prináleží
jemu, on na ňom všetko odpracoval. Byt bol skolaudovaný v r. 1988, v tom čase nebol ženatý so

žalobkyňou, brali sa v auguste 1989, v tom čase už byt mal. Strávil 3 roky soboty, nedele, každé
popoludnie pri práci na ňom. Keď uzatváral zmluvu, myslel si, že byt patrí jemu, bol člen bytového
družstva, podával žiadosť, platil poplatky, bol prijatý do svojpomocnej výstavby. Žalobkyňa nebola členka
družstva.Spoukazomnavýpoveďžalobkyneažalovanéhov1.radezasituácie,žežalovanýv2.radesa
nevedel vyjadriť, aká bola vôľa oboch manželov, súd nemôže konštatovať, že by žalobkyňa preukázala

jednoznačne a bez pochybností, že vôľa strán pri uzatváraní zmluvy bola taká, že nehnuteľnosti by
mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci to v zmluve uvedené bolo, žalovaný v 2.
rade ani nemohol iné skutočnosti do zmluvy uviesť, keď do zmluvy uvádzal oboch manželov, uviedol
to tam automaticky, pričom neskúmal, či je to tak správne, či sa byt nadobúda alebo nenadobúda
do BSM. Nekorešponduje to s presvedčením a tvrdením žalovaného v 1. rade, ako aj so všetkými

okolnosťami predmetnej veci, keď z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 1. rade
sa na základe prihlášky zo dňa 25. 01. 1983 stal členom Okresného stavebného bytového družstva
Nitra, zaplatil základný členský vklad, aj zápisné, listom zo dňa 01. 02. 1983 požiadal OSBD Nitra
o zaradenie do poradovníka svojpomocnej bytovej výstavby, dňa 28. 05. 1985 uzatvoril s OSBD
Nitra Zmluvu o osobnom plnení na členský podiel, kde už bol zaradený na výstavbu konkrétneho 3-

izbového bytu a v zmluve sa zaviazal osobne odpracovať 4.200 hodín, zaplatiť členský vklad 6.500,-
Kčs a začal s výstavbou predmetného bytu ako člen OSBD Nitra, dňa 25. 11. 1988 mu bol pridelený
byt ako členovi družstva do užívania, kolaudačné rozhodnutie bolo vydané 06. 12. 1988, odpracoval
42725 hodín a všetky tieto skutočnosti sa udiali ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou,
ktoré bolo uzatvorené dňa 19. 08. 1989. Všetky tieto okolnosti potvrdzujú tvrdenia žalovaného v 1.

rade, že mal vôľu nadobudnúť byt pre seba. Na uvedenom závere nič nemení ani tá skutočnosť, že v
čase uzatvárania zmluvy vzťahy v manželstve boli dobré, že kúpna cena bola vyplatená zo spoločných
finančných prostriedkov, že rodičia žalobkyne im požičali 10.000,-Sk. Po podpise zmluvy, žalovaný v
1. rade situáciu ďalej neriešil, žalovaný v 2. rade komunikoval so Správou katastra ohľadne evidencienehnuteľností na liste vlastníctva. Žalovaný v 1. rade, keď zistil, že na liste vlastníctva je zapísaný podiel
1/1, toto neriešil, ale súdu sa javil ako pochopiteľný jeho dôvod, že nechcel vzťahy so žalobkyňou ešte
viac vyhrocovať, keď vo svojej výpovedi uviedol, že dúfa, že sa to medzi nimi urovná, nechcel to riešiť

za takú cenu, že to bude len jeho majetok, nechcel žalobkyni spraviť zle. Súd je toho názoru, že v
konaní nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade potvrdil svoju vôľu pri podpise zmluvy nadobudnúť
byt do BSM. To, že žalovaný volá žalobkyňu späť do bytu, ponúkal jej 20.000 eur, nesvedčí o tom,
aká bola jeho vôľa pri uzatváraní zmluvy, skôr to napovedá o tom, že by chcel obnoviť spolužitie so
žalobkyňou a má záujem o to, aby sa k nemu vrátila. Nebolo v konaní preukázané, že by žalovaný v

1. rade chcel, aby byt patril do BSM. S poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné
ustanovenia, súd žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, pretože byt
nikdy netvoril masu BSM, a preto ani s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka
nemohlo nikdy dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu a zároveň vyhovel vzájomnej žalobe
žalovaného v 1. rade a určil, že H. Q., nar. XX. XX. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX je výlučným vlastníkom
bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz. Z., zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp. č. XXX

na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. podlaží vo vchode o. č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín, pretože v čase uzavretia manželstva bol
výlučným členom bytového družstva a výlučným nájomcom bytu, žalobkyňa sa nikdy nestala spoločnou
členkou družstva, nesprávne bola v zmluve uvedená ako spoločná členka družstva, pričom bola len
spoločnou nájomníčkou bytu. Žalovaný v 1. rade má na určení vlastníckeho práva k bytu naliehavý

právny záujem, pretože je potrebné dať do súladu skutkový stav so stavom právnym, keďže žalovaný
v 1. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom na liste vlastníctva je vedená žalobkyňa spolu
so žalovaným v 1. rade v podiele 1/1. V konaní nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané,
že zmluva prejavovala vôľu nadobudnúť spornú nehnuteľnosť spoločne. Súd z uvedených dôvodov
zamietol návrh na doplnenie dokazovania vo veci vykonať znalecké dokazovanie na ohodnotenie bytu.

Čo sa týka vydržania, žalobkyňa žiadne skutočnosti, ani argumenty k vydržaniu neuvádzala, netvrdila a
nepreukazovala, že by nehnuteľnosti mala nadobudnúť vydržaním. Žalobkyňa netvrdila, ani preukázala
okolnosti, z ktorých možno usudzovať jej dobromyseľnosť, museli jej byť predsa známe skutočnosti, že
nikdy nebola členkou družstva, tieto skutočnosti, ktoré z hľadiska objektívneho posudzovania museli
u nej dôvodne vyvolať pochybnosti o tom, že jej byt patrí. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať na

existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ veci. Čo sa týka žalovaného v 2. rade,
bol pripustený jeho vstup do konania s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 1 OSP, rozhodnutie je
právoplatné, v konaní sa riešila otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu - zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu, a tak by mali byť stranou sporu všetci účastníci zmluvy, takto si súd ustálil
okruh strán sporu. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že súd

náhradu trov konania priznal v plnej výške žalovanému v 1. rade, nakoľko vo veci mal plný úspech,
žaloba bola zamietnutá a jeho vzájomnej žalobe bolo vyhovené, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný v 1. rade,
keďže žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej
strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach

danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. Rovnako v konaní úspešný bol
aj žalovaný v 2. rade, tomu však súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, udávajúc, že súd prvej inštancie
síce dostatočne a úplne zistil skutkový stav, vyvodil z neho však nesprávne právne závery, ktoré sú

v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v jeho rozhodnutí sp. zn. 9Co/189/2016
zo dňa 16. 02. 2017, ktorý je pre súd prvej inštancie právne záväzný. Dôvody rozhodnutia súdu prvej
inštancie sú nelogické, nepresné, v niektorej časti neúplné a nezodpovedajú skutkovým zisteniam. V
prvom rade sa súd prvej inštancie nemal najskôr zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti zmluvy
o prevode vlastníctva k predmetnému bytu, ale najskôr sa mal zaoberať otázkou, či predmetný byt

nadobudli manželia do BSM, resp. aká bola vôľa žalovaného v 1. rade pri nadobúdaní bytu, t. j. či
byt chcel nadobudnúť ako výlučný člen družstva do svojho výlučného vlastníctva, alebo jeho vôľa
smerovala k nadobudnutiu bytu do bezpodielového vlastníctva manželov. Až v prípade zistenia vôle
žalovaného byt nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva sa potom mal súd zaoberať otázkou
platnosti alebo neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva k predmetnému bytu. Ak ide pritom o právny

úkon v písomnej forme, spravidla určitosť obsahu prejavu vôle vyplýva z textu listiny, na ktorej je
prejav vôle zaznamenaný. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou, a preto obsah
právneho úkonu je zrejmý každému (i tretím osobám). Z hore uvedeného vyplýva, že základným
dôkazom preukazujúcim prejavenú vôľu žalovaného pri kúpe predmetného bytu do BSM je v tejtoveci písomná Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001, uzavretá medzi
zmluvnými stranami, a to na strane predávajúceho: OSBD Nitra a na strane kupujúcich: 1. H. Q., 2. L.
Q., rod. T., ktorí v tom čase boli manželmi. Žalovaný do podania žaloby, resp. jeho protižaloby v tomto

súdnom konaní nikdy nespochybnil platnosť tejto kúpno-predajnej zmluvy k bytu, hoci mu muselo byť,
a aj bolo známe, že na liste vlastníctva bol byt vedený v 1/1, t. j. ako bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. Preto jeho zmena stanoviska a tvrdenie, že on si vždy myslel, že byt je len jeho výlučným
vlastníctvom, sa javí ako účelové. Tento záver podporujú aj ostatné okolnosti, uvádzané samotným
žalovaným vo svojej doplňujúcej výpovedi na pojednávaní dňa 05. 09. 2018. Nebolo povinnosťou

žalobkyne preukazovať, že vôľa strán pri uzatváraní zmluvy bola taká, že nehnuteľnosti by mali patriť
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci to v zmluve uvedené bolo, avšak bolo povinnosťou
žalovaného v 1. rade preukazovať, že jeho vôľa bola iná, než prejavil v písomnej zmluve o odkúpení
bytu, čo sa mu však žiadnym dôkazom nepodarilo. Až v prípade, že by žalovaný v 1. rade nad akúkoľvek
pochybnosť preukázal nadobudnutie bytu do jeho výlučného vlastníctva, mohol sa súd prvej inštancie
zaoberať otázkou platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa

03. 10. 2001. Ak by prišiel k záveru, že zmluva je absolútne neplatná, zároveň by musel posúdiť aj
otázku, či je zmluva neplatná celá, alebo len čiastočne. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, že podľa
jeho právneho názoru je zmluva neplatná len čiastočne, a to vo vzťahu k žalobkyni, avšak neuvádza
ani jeden právny argument, resp. dôvod, na základe ktorého by bolo možné k takémuto názoru dospieť.
Ak je Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 03. 10. 2001 absolútne neplatná, tak je

neplatná celá, a nielen v časti týkajúcej sa len jej, keď je nezvratné, že žalobkyňa a žalovaný v 1. rade v
nej vystupujú na strane kupujúcich ako nerozlučné spoločenstvo, ktoré okrem iného kupuje byt ako celok
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (v tom čase) a kúpnu cenu sú povinní zaplatiť spoločne
a nerozdielne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Tiež uviedla, že v zmysle ust. § 384 ods. 2 CSP žiada odvolací súd, aby doplnil dokazovanie

nariadením znaleckého dokazovania na cenu predmetnej nehnuteľnosti (bytu), ktorá je predmetom
vyporiadania, pretože tento dôkaz nevykonal súd prvej inštancie, hoci ho navrhla. Navrhla, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie
a zruší podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v obci W., okres W., kat. úz. Z.
zapísaným na L V č. XXXX, obytný dom č. o. XX na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. poschodí vo vchode o. č.

XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín.
Súčasne vyporiada podielové spoluvlastníctvo tak, že predmetné nehnuteľnosti prikáže do výlučného
vlastníctva žalovaného v 1. rade, ktorý žalovaný v 1. rade bude zaviazaný zaplatiť žalobkyni titulom
vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur (resp. ustálenú znaleckým posudkom) do
30dníodprávoplatnostirozsudku.Tiežžiadala,abyjejsúdpriznalnároknanáhradutrovkonania v

rozsahu 100%.

3. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol rozhodnutie súdu
prvej inštancie v súlade s § 387 CSP potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie v zmysle pokynov
odvolacieho súdu doplnil dokazovanie najmä na skutočnosť, aká bola vôľa účastníkov pri uzatváraní

zmluvy o prevode vlastníctva z OSBD Nitra na jeho osobu. V rámci doplneného dokazovania bolo
zistené, že prax u žalovaného v 2. rade je taká, že zmluvy sú vopred pripravené a účastníci na strane
nadobúdateľov tieto automaticky podpisujú, pričom OSBD zabezpečoval aj vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností. On nemal žiadnu možnosť zasahovať do vypracovávania tejto zmluvy, a keď boli
pozvaní aj s vtedajšou manželkou (žalobkyňou) k podpisu zmluvy, bol v tom, že byt sa, vzhľadom na

všetky okolnosti tohto prípadu, prepisuje do jeho výlučného vlastníctva a žalobkyňa je prizvaná len ako
spoločná nájomníčka. Keďže nemá právne vzdelanie, jej prítomnosti tam nepripisoval nejaký zásadný
význam. Podľa jeho názoru na celú vec je potrebné sa dívať z toho pohľadu, že jeho presvedčenie,
že predmetný byt patrí len do jeho výlučného vlastníctva vyplýva zo všetkých skutočností, ktoré boli v
rámci tohto sporu z jeho strany dokazované a dokázané, a z ktorých vyplýva, že bol v čase uzavretia

manželstva so žalobkyňou členom bytového družstva a byt bol výlučne pridelený jemu. Vyplýva to z
dôkazov, a to z prihlášky zo dňa 25. 01. 1983, kedy sa stal členom OSBD Nitra, zaplatil základný členský
vklad aj zápisné, listom zo dňa 01. 02. 1983 požiadal o zaradenie do poradovníka svojpomocnej bytovej
výstavby, dňa 28. 05. 1985 uzavrel s OSBD Nitra zmluvu o osobnom plnení na členský podiel, kde už
bol zaradený na výstavbu konkrétneho bytu, v zmluve sa zaviazal osobne odpracovať 4200 hodín, čo aj

urobil, zaplatil členský vklad vo výške 6.500,- Kčs, a po výstavbe predmetného bytu, ako členovi OSBD,
mu bol pridelený byt do užívania dňa 25. 11. 1988, kolaudačné rozhodnutie na celý dom bolo vydané dňa
06.12.1988anáslednebolasnímspísanádohodaoodovzdaníaprevzatíbytu,ktorévšetkyskutočnosti
jednoznačne preukazujú, že tento byt bol len jeho a žalobkyňa sa na jeho nadobudnutí, výstavbe aplatbách súvisiacich s členstvom v družstve vôbec nepodieľala. Jeho vôľu o tom, že bol presvedčený,
že byt nadobúda kúpnou zmluvou do výlučného vlastníctva, potvrdzujú všetky uvedené skutočnosti a
dôkazyaakoitvrdenia,žemalvôľunadobudnúťbytpreseba.Uvedenéskutočnostinemôžemeniťanito,

že pri uzavretí kúpnej zmluvy bolo potrebné doplatiť ešte 42.125,- Sk. Pokiaľ by aj vzniklo so žalobkyňou
spoluvlastníctvo, maximálne by mala, podľa jeho názoru, nárok na vyplatenie polovice tejto doplatenej
sumy, a nie polovice hodnoty celého bytu, o ktorého získanie a nadobudnutie sa žalobkyňa žiadnym
spôsobomnezaslúžila.Pokiaľsúdpríjmezáver,žežalobkyňajespoluvlastníčkoupredmetnéhobytuaže
mátedanároknajehopolovicu,takýtovýkladjevpriamomrozporesvýkonomprávapovinnostívsúlade

s dobrými mravmi a takýto výklad sa aj prieči základnému princípu civilného sporového poriadku, ktorý
súdom prikazuje, aby rozhodovali na základe princípu všeobecnej spravodlivosti a aby výsledkom ich
rozhodnutia bolo rozumné usporiadanie vzťahov medzi účastníkmi v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou najvyšších súdnych autorít. Okrem toho, je i názoru, že rozhodnutie súdu musí byť založené
aj na princípe slušnosti, a berúc do úvahy všetky okolnosti tohto konkrétneho prípadu, nie je vôbec
slušné, aby žalobkyňa bola podielovou spoluvlastníčkou bytu, ktorý jej reálne nepatrí a celé jej právo

je založené na kúpnej zmluve uzavretej s OSBD, ktorá je - v časti týkajúcej sa žalobkyne - uzavretá v
priamom a príkrom rozpore so zákonom č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní
majetkových nárokov v družstvách a taktiež je v priamom rozpore so zákonom č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V prípade, ak by odvolací súd dospel k názoru, že podielové
spoluvlastníctvo vzniklo, žiadal, aby sa súd zaoberal jeho obranou, a to s poukazom na § 142 ods.

2 Občianskeho zákonníka, na základe ktorého z dôvodov hodných osobitného zreteľa, súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
Je toho názoru, že sú u neho splnené všetky dôvody hodné osobitného zreteľa, tak ako ich má na mysli
§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď dôvodmi hodnými osobitného zreteľa môžu byť u neho najmä
zdravotný stav (zdravotný stav nemá dobrý, lieči sa na cukrovku, vysoký krvný tlak, je po úraze hlavy),

sociálna situácia - je starobný dôchodca, dôchodok činí 500 eur mesačne, z ktorého musí uspokojovať
všetky životné potreby, potom poukázal na jeho vek 73 rokov, pričom žalobkyňa je od neho podstatne
mladšia, a to o 18 rokov, nie je vôbec závislá na odkázanosť bývania v tomto byte, pričom on jej v tom
ani nebráni, naopak, on je odkázaný na bývanie v spornej nehnuteľnosti a v neposlednom rade ho k
tejto nehnuteľnosti viažu silné osobné väzby, a to citové, vyplývajúce z dĺžky času, po ktorý vec užíva

a skutočnosti, že tento byt staval. Významná je tiež skutočnosť, že tento byt nadobudol výlučne on a
jeho osobným aj finančným pričinením bol tento byt získaný do jeho výlučného členstva a následne, ak
by bola zmluva o prevode bytu spísaná v súlade so zákonom, mal byť tento byt prepísaný výlučne do
jeho výlučného vlastníctva, a nie aj do vlastníctva žalobkyne. V byte nepretržite žije od roku 1988, čo
je rovných 30 rokov a nevie si predstaviť, že by mal teraz tento byt opustiť a predávať ho, pretože na

výplatu výšky podielu, ktorý požaduje žalobkyňa, nemá finančné prostriedky, žije dlhé roky v komunite
známych ľudí, v známom prostredí a nevie si predstaviť pretrhnutie týchto vzťahov. Zo situácie na trhu
bytov vie, že pokiaľ by sa tento byt predal, z jeho výťažku, ktorý by mu takto pripadal vo výške 1/2-ice,
by si nemohol zabezpečiť ani garsónku, čím by sa mohlo stať, že by v konečnom efekte na starobu
zostal bývať v nejakom podradnom podnájme, alebo by sa z neho mohol stať aj bezdomovec, pretože

by nebol schopný riešiť svoju bytovú otázku.

4. Žalovaný v 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobkyne

(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacich výrokoch o
trovách konania je potrebné ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý

b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.9. V sporovom konaní je súd viazaný žalobným petitom, okrem zákonnej výnimky, ktorá vyplýva
z § 216 ods. 2 CSP. Táto zásada sa premieta aj do odvolacieho konania, keď aj odvolací súd je

viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie. V odvolacom konaní
sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. odvolanie
prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Odvolateľ musí v podanom odvolaní uviesť,
ktoré výroky rozhodnutia konkrétne napáda, t. j. proti ktorým konkrétnym výrokom odvolanie smeruje.
Odvolateľ súčasne v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého

rozhodnutia. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom
rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Odvolací súd preto pri
rozhodovaní o podanom odvolaní môže prihliadať len na také dôvody, ktoré boli uplatnené v lehote
na podanie odvolania a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Odvolateľ teda v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti

odvolacieho súdu.

10. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania žalobkyne, riadiac sa zásadou viazanosti odvolacieho
súdu rozsahom podaného odvolania, v zmysle ktorej je odvolací súd oprávnený preskúmať len tie výroky
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli napadnuté podaním odvolania, je zrejmé, že odvolanie

žalobkyne smeruje proti zamietajúcemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, keď z jeho obsahu
jednoznačne vyplýva to, že žalobkyňa nesúhlasí so zamietajúcim výrokom napadnutého rozhodnutia, a
len vo vzťahu k tomuto výroku navrhla ako žiada, aby odvolací súd rozhodol (z dôvodov prezentovaných
v odvolaní), bez toho, že by rovnakým spôsobom postupovala i vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku
rozhodnutia o určení vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade (o ktorom súd prvej inštancie rozhodol na

základevzájomnejžalobyžalovanéhov1.rade).Vzhľadomnataktozistenýrozsahpodanéhoodvolania,
ako i na to, že vychádzajúc zo stranami sporu formulovaného predmetu konania na základe žaloby
žalobkyne a vzájomnej žaloby žalovaného v 1. rade nemožno hovoriť o zákonnej výnimke z viazanosti
odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania (v zmysle písm. a/ až c/ § 379 CSP), odvolací súd
prejednal podané odvolanie žalobkyne len v medziach zamietajúceho výroku napadnutého rozhodnutia

a s tým súvisiacimi výrokmi o náhrade trov konania.

11. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobou doručenou na súd prvej inštancie dňa 13.
05. 2014 sa žalobkyňa voči žalovanému v 1. rade domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Z., obec W., zapísanej na LV č.

XXXX, obytný dom č. o. XX na parc. č. 55/7, vchod č. o. XX, 4. poschodie, byt č. 6, podiel priestoru
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku 111/676.
Zrušené podielové spoluvlastníctvo žiadala vyporiadať tak, že nehnuteľnosť súd prikáže do výlučného
vlastníctva žalovaného H. Q. (žalovaný v 1. rade), ktorému bude súčasne uložená povinnosť zaplatiť
jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že manželstvo žalobkyne a žalovaného v 1. rade bolo
rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 04. 2010 č. k. 18C/43/2010-15 právoplatne rozvedené
dňa 20. 05. 2010. Strany sa po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov stali v zmysle
ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti,
keď titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol prevod bytu V 6776/01-86/2002.

Uvedenú nehnuteľnosť nadobudli strany sporu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že ďalšia existencia podielového spoluvlastníctva pre ňu nie je účelná,
nakoľko trvanie spoluvlastníctva ju obmedzuje v dispozícii s časťou pripadajúcou jej podľa veľkosti
podielu. Nakoľko ani napriek jej snahe nie je možné so žalovaným (teraz žalovaným v 1. rade) uzavrieť
dohodu ohľadom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, obrátila sa žalobkyňa so svojim

nárokom na súd.

12. Podaním zo dňa 06. 10. 2014, doručeným súdu prvej inštancie dňa 08. 10. 2014, žalovaný
Dušan Horský doručil súdu vzájomnú žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom
bytu nachádzajúceho sa v obci W., katastrálne územie Z., zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome

č. s. XXX na parc. č. 55/7, byt č. X na 4. podlaží vo vchode č. o. XX a spoluvlastníkom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele 111/676. Z odôvodnenia vzájomnej žaloby vyplýva,
že k spornej nehnuteľnosti stranám sporu nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a
žalobkyňa nemá nárok z bytu na nič. Poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia manželstva bolon výlučným nájomcom sporného bytu a výlučným členom Okresného stavebného bytového družstva,
pričom uzavretím manželstva vznikol iba spoločný nájom bytu, nie však spoločné členstvo manželov v
družstve. V súlade s ustanovením § 24 zákona č. 42/1992 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 01. 01. 1992 ,

listomzodňa23.03.1992vyzvalOkresnéstavebnébytovédružstvoNitranauzavretiezmluvyoprevode
vlastníctva k bytu, ktorý užíval. OSBD ho k uzavretiu zmluvy vyzvalo až v roku 2001, kedy dňa 03.
10. 2001 bola uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu, pričom OSBD,
ktoré zmluvu vyhotovovalo, z neznámych dôvodov uviedlo ako spoločného člena družstva žalobkyňu,
ktorá sa však nikdy členkou družstva nestala, a preto v rozpore so zákonom prepísalo byt do ich

bezpodielového spoluvlastníctva, hoci takýto postup je v rozpore jednak s Občianskym zákonníkom, a
jednak so zákonom č. 42/1992 Zb. Na základe jeho žiadosti o uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva
zo dňa 23. 03. 1992 mal byť tento byt prevedený iba výlučne na neho ako na člena družstva a nájomcu,
a to podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. bezplatne, pričom maximálne mal byť zaviazaný nahradiť
bytovému družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom pripadajúci na prevádzaný byt podľa §
25zákona.Zmluvaoprevodevlastníctvadružstevnéhobytunažalobkyňujeabsolútneneplatná,pretože

je v rozpore so zákonom. Preto neobstojí žaloba na zrušenie podielového spoluvlastníctva zo strany
žalobkyne, pretože medzi nimi podľa zákona nikdy žiadne vlastníctvo nevzniklo.

13. Uznesením zo dňa 17. 06. 2015 č. k. 12C/94/2014-157 súd prvej inštancie pripustil, aby do konania
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na strane žalovaného pristúpil ako žalovaný v 2. rade

Okresné stavebné bytové družstvo, IČO: 36 526 029, so sídlom Dlhá 4, Nitra.

14. Pokiaľ súd prvej inštancie ustálil, že uzatvorením manželstva nečlena družstva s členom družstva
a nájomcom bytu dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželov, nevzniká však aj spoločné
členstvo manželov v družstve, ale členom družstva je iba ten z manželov, ktorý bol jeho členom aj pred

uzatvorením manželstva a ktorý sa stal členom družstva a nájomníkom predmetného bytu ešte pred
uzatvorením manželstva, s takýmto záverom sa odvolací súd plne stotožňuje. Napokon, tento svoj názor
prezentoval odvolací súd už vo svojom rozhodnutí zo dňa 16. 02. 2017 č. k. 9Co/189/2016-217 a tieto
v zásade i žalobkyňou v odvolaní nespochybnené právne závery vychádzajú z ustálenej rozhodovacej
činnosti súdov SR. Teda, v danom prípade nedošlo k vzniku spoločného členstva manželov v bytovom

družstve, pretože žalobkyňa nenadobudla práva a povinnosti člena družstva a v tomto ohľade ani nebola
oprávnenouosobounauzatvoreniezmluvyoprevodevlastníctvadružstevnéhobytuspolusožalovaným
v 1. rade, ako jedinou oprávnenou osobou k tomuto úkonu. Pokiaľ potom napriek tejto skutočnosti,
žalobkyňa spolu so žalovaným v 1. rade v pozícii nadobúdateľov uzatvorila so žalovaným v 2. rade
zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, súd prvej inštancie, v zmysle pokynu odvolacieho

súdu, dôvodne riešil otázku, či sa tak nestalo na základe vôle žalovaného v 1. rade a žalobkyne
(v tom čase manželov) nadobudnúť nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a
teda prejednávanú právnu vec posúdil i z aspektu prejavenej vôle strán pri nadobudnutí bytu do ich
vlastníctva. V tomto ohľade súd prvej inštancie ustálil, že nebolo v konaní preukázané, že by vôľa
žalobkyne a žalovaného v 1. rade bola taká, že nehnuteľnosti by mali patriť do ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, keď
zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť záver, že
podpisom zmluvy o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu žalobkyňou bola prejavená
zhodná vôľa žalovaného v 1. rade a žalobkyne nadobudnúť predmetný byt do BSM. V komplexe
vykonaného dokazovania, a to tak výsluchom strán sporu, ako i vyhodnotením listinných dôkazov, nie je

možné ustáliť taký záver, ako tvrdí žalobkyňa, že žalovaný v 1. rade žiadnym dôkazom nepreukázal, že
jeho vôľa bola iná, ako vyplýva z uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, v ktorej
zmluve je vôľa strán preukázaná jasne.

15. Je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že iniciatíva na uzavretie zmluvy o prevode

vlastníctva družstevného bytu oboma vtedajšími manželmi ako nadobúdateľmi, teda žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade, nesmerovala zo strany týchto účastníkov zmluvy, ktorým bola predložená na podpis
už vopred pripravená zmluva vyhotovená žalovaným v 2. rade. Teda, aj keď v predmetnej zmluve o
prevode vlastníctva bytu boli ako účastníci zmluvy uvedení obaja vtedajší manželia, nestalo sa tak preto,
že obaja prejavili vôľu nadobudnúť predmetný byt do BSM, ale preto, že žalovaný v 2. rade manželku

žalovaného v 1. rade (žalobkyňu) ako účastníčku zmluvy, na základe vlastných úvah, uviedol.
Táto skutočnosť, teda to, že v zmluve boli uvedení obaja manželia, nemôže prezumovať jasný prejav
vôle účastníkov zmluvy na strane nadobúdateľov nadobudnúť nehnuteľnosť do BSM, tak ako udávala
žalobkyňa v podanom odvolaní. Rovnako, v kontexte výpovede žalovaného v 1. rade na pojednávaní aním realizovaných úkonov v súvislosti s nadobudnutím predmetného bytu (najskôr v pozícii nájomcu,
následne vlastníka), nie je dôvodné pochybovať o jeho viere, že byt nadobúda do výlučného vlastníctva,
keď nesporné skutkové okolnosti tejto veci jednoznačne nasvedčujú tomu, že to bol výlučne žalovaný v

1. rade ako jediný člen bytového družstva, ktorý realizoval úkony, či už faktické alebo právne smerujúce
k nadobudnutiu tohto bytu, k čomu bol i jedinou oprávnenou osobou, navyše, k prevodu vlastníctva
družstevného bytu došlo na základe žiadosti žalovaného v 1. rade zo dňa 23. 03. 1992, v ktorej výlučne
žalovaný v 1. rade (v tom čase už manžel žalobkyne) prejavil vôľu nadobudnúť predmetný byt do
vlastníctva v zmysle zákona č. 42/1992 Zb. V kontexte takto preukázaných skutočností nie je možné

ustáliť taký záver, že by bola daná jednoznačná vôľa manželov nadobudnúť predmetný byt do BSM, tak
ako správne skonštatoval súd prvej inštancie. Potom je možné ustáliť len taký právny záver, že sporná
nehnuteľnosť nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následne, v zmysle ustanovenia
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka nikdy nemohlo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva. Na toto
konštatovanie, tak ako správne uviedol i súd prvej inštancie, nemajú žiadny vplyv okolnosti spoločného
finančného plnenia manželov pri nadobúdaní bytu, resp. existencie pôžičky zo strany rodičov žalobkyne

za účelom tohto plnenia. Rovnako tak na tomto závere nič nemení ani následný postoj žalovaného v 1.
rade, ktorý prejavil záujem žalobkyni poskytnúť finančné plnenie v súvislosti s vyporiadaním vzájomných
vzťahov, keď je predovšetkým potrebné uviesť to, že rozhodujúca bola vôľa manželov v čase realizácie
úkonu, teda v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, a nie už následné
konanie a správanie sa žalovaného v 1. rade, ktoré v tomto ohľade môže nasvedčovať len jeho snahe o

usporiadanie vzájomných vzťahov po rozvode manželstva dohodou, v žiadnom prípade nie však o jeho
vôli nadobudnúť byt do BSM.

16. Vychádzajúc potom z vyššie uvedeného odôvodnenia, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobkyne
zamietol, keď ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade nevzniklo podielové spoluvlastníctvo

k predmetnému bytu, takýto záver súdu prvej inštancie je správny a odvolací súd sa s ním plne
stotožňuje. V tomto ohľade potom nebol dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania, keďže prípadné
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v zmysle požiadavky žalobkyne, neprichádzalo do úvahy.
Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom zamietajúcom výroku, ako i v
súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1

CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie v tomto rozsahu správne zistil skutkový stav veci a vec aj správne
právne posúdil.

17. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom prejednania odvolacieho súdu nebol vyhovujúci výrok
napadnutého rozhodnutia (tak, ako odvolací súd odôvodnil vyššie rozsah podaného odvolania, ktorým

je viazaný), ktorým súd určil žalovaného v 1. rade za výlučného vlastníka prejednávanej nehnuteľnosti,
a to v zmysle požiadavky žalovaného v 1. rade vo forme vzájomnej žaloby, ďalšími odvolacími dôvodmi
žalobkyne súvisiacimi s rozsahom neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, keď táto
namietala správnosť záverov súdu prvej inštancie o čiastočnej neplatnosti tohto právneho úkonu, sa
odvolacísúdďalejnezaoberal,keďžetietodôvodynemajúžiadnyvplyvnapotvrdeniesprávnostizáverov

súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému výroku rozhodnutia, v ktorom ohľade bolo zásadné
posúdenie toho, či nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1.
rade, a teda, či je namieste pristúpiť k jeho zrušeniu a vyporiadaniu, alebo nie, pričom z hľadiska
tohto rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnutým výrokom bolo zásadné posúdenie tých okolností,
ktoré odvolací súd rozobral vyššie. Na správnosť záverov súdu prvej inštancie v tomto rozsahu nemá

vplyv konštatovanie súdu o čiastočnej neplatnosti zmluvy, keď táto právna otázka by bola relevantnou
z hľadiska posúdenia správnosti vyhovujúceho výroku rozhodnutia súdu, ktorý odvolaním napadnutý
nebol. Keďže však pre správne závery súdu prvej inštancie o neexistencii podielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného v 1. rade skutočnosť, či je zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu
neplatná celá alebo len čiastočne, nie je zásadnou právnou otázkou, nebolo už opodstatnené sa týmito

odvolacími dôvodmi ďalej zaoberať, pretože by nemali žiadny vplyv na výsledok odvolacieho konania.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania nepriznal,

keďže v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo nesporné, že mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).