Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. jún 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36Cbi/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112207306
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2112207306.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu: JUDr.

Peter Sopko, LL.M., Paulínska 24, 917 01 Trnava, správca konkurznej podstaty úpadcu ELSO spol.
s r.o. so sídlom Kúpeľná ul. 1/2014, Šamorín, IČO: 31 337 511 proti žalovaným v 1. rade: R., obaja
právne zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bednárik, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811
02 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Úpadca ELSO, spol. s r.o., IČO: 31 337 511 j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným náhradu trov

konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.4.2012 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá dňa
13.9.2010 medzi spoločnosťou ELSO spol. s r.o. ako predávajúcim a žalovanými v 1. rade a v 2. rade
ako kupujúcimi, predmetom ktorej je prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, rozostavanej
stavby rekreačno - relaxačného penziónu SEAL ležiacej na parcele č. XXX/3, parcely č. XXX/1 o výmere
10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcely č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2,

ostatné plochy a kúpna zmluva uzavretá dňa 2.11.2010 medzi žalovaným v 1. rade R. ako predávajúcim
a pôvodne žalovanou v 3. rade M. ako kupujúcou, predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho
podielu 1/10 k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 3269, rozostavanej stavby rekreačno - relaxačného
penziónu SEAL ležiacej na parcele č. XXX/3, parcely č. XXX/1 o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a
nádvoria, parcely č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/4 o výmere
1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2, ostatné plochy je právne neúčinná voči
konkurzným veriteľom v konkurze úpadcu ELSO spol. s r.o. vedenom na Okresnom súde Trnava pod č.k.

25K/33/2011, zároveň sa žalobca domáhal, aby žalovaným bola uložená povinnosť poskytnúť spoločne
a nerozdielne konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 5.500.000 eur do dotknutej
podstaty ako aj nahradiť trovy konania.
V žalobe žalobca uviedol, že dňa 6.10.2011 bol uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 25K/33/2011
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka ELSO spol. s r.o. a bol ustanovený správca. Uznesenie o
vyhláseniekonkurzubolovObchodnomvestníkuzverejnenédňa6.10.2011,pričomsapovažujekonkurz
za začatý dňom 7.10.2011, od ktorého sa aj počíta 6-mesačná lehota na uplatnenie odporovacieho práva

na súde. Úpadca bol vlastníkom nehnuteľností rozostavanej stavby rekreačno - relaxačného penziónu
SEAL ležiacej na parcele č. XXX/3, parcely č. XXX/1 o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria,
parcely č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/4 o výmere 1194 m2,
ostatnéplochyaparcelyč.XXX/5ovýmere202m2,ostatnéplochy.Kvyššieuvedenýmnehnuteľnostiambol vypracovaný znalecký posudok č. 129/2007 zo dňa 13.12.2007, v ktorom bola stanovená hodnota
nehnuteľností na sumu 9.851.955,12 eur (296.800.000 Sk). Konatelia úpadcu Ing. S. podpísali dňa
13.9.2010 kúpnu zmluvu spísanú formou notárskej zápisnice, ktorou odplatne za kúpnu cenu 5.500.000

eur previedli vyššie uvedené nehnuteľnosti a zaťažené záložným právom vtedy v prospech Slovenskej
agentúry pre cestovný ruch (teraz Správa finančnej kontroly) na žalovaných v 1. a 2. rade. Podľa kúpnej
zmluvy sa nehnuteľnosti prevádzali za kúpnu cenu 5.500.000 eur, ktoré vyplatili žalovaní v 1. a 2. rade
do rúk predávajúcemu t.j. konateľom úpadcu v hotovosti pred jej podpisom.
Predmetná kúpna zmluva je odplatným právnym úkonom bez primeraného protiplnenia a zároveň

zvýhodňuje niektorých veriteľov úpadcu, nakoľko v rámci konkurzu si okrem iných veriteľov prihlásil
svoju pohľadávku aj Z. vo výške 2.762.165,57 eur, z čoho bola správcom uznaná pohľadávka vo výške
2.415.367,13 eur a veriteľ Bývanie Centrum, s.r.o. vo výške 1.392.186,16 eur, v rovnakej výške uznaná.
Tietopohľadávkyvzniklitak,ževeriteľZ.poskytoldňa27.8.2007konateľoviúpadcuZ.akofyzickejosobe
pôžičku vo výške 1.128.593,24 eur (34.000.000 Sk), vo forme notárskej zápisnice. Dodatkom č. 1 zo
dňa 12.12.2007 k zmluve o pôžičke uzavretým medzi veriteľom J. a dlžníkom 1/. a dlžníkom 2/ úpadcom

ELSO, spol. s r.o. pristúpila ako dlžník 2/ k záväzku S. obchodná spoločnosť ELSO spol. s r.o.. V zmysle
Dodatku č. 1 k zmluve o pôžičke sa úpadca ELSO, spol. s r.o. zaviazal uhradiť tento záväzok vo výške
1.230.166,60 eur najneskôr do 17.12.2007. Z. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2010
postúpil časť svojej pohľadávky vo výške 1.035.650,26 eur na veriteľa spoločnosť Bývanie Centrum
s.r.o.. Na základe vyššie uvedených pohľadávok, ktoré úpadca nesplácal, podali veriteľ Ing. J. a Bývanie

Centrum s.r.o. dňa 13.7.2011 aj veriteľský návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu ELSO
spol. s r.o.. Žalobca ďalej uviedol, že úpadca previedol svoj majetok, nehnuteľnosti, ktorý mal slúžiť
na pomerné uspokojenie aj ostatným veriteľom dvom zo svojich veriteľov t.j. žalovaným v 1. a 2. rade,
čím ich neoprávnene zvýhodnil oproti ostatným veriteľom. Zároveň prevod nehnuteľností bol vykonaný
bez primeraného protiplnenia, nakoľko úpadca previedol nehnuteľnosti pod cenu t.j. poskytol plnenie,

ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia, ktorého na jeho základe získal alebo
mal získať. Žalobca splnil všetky zákonné podmienky podania odporovacej žaloby na súd.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.6.2012 (č.l. 89 spisu) uviedli, že
žalobca síce označil žalobu ako žalobu o určenie neúčinnosti právnych úkonov, avšak v navrhovanom

petite žiada okrem určenia právnej neúčinnosti kúpnych zmlúv aj uloženia povinnosti žalovaným
spoločne a nerozdielne v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a vyrovnaní, poskytnúť
konkurzným veriteľom úpadcu peňažnú náhradu vo výške 5.500.000 eur do dotknutej podstaty.
Predmetom žaloby tak je jednak určenie neúčinnosti právneho úkonu, ale i požiadavka finančnej
náhrady, čo nie je v súlade s § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V

prípade, ak by bola vyslovená neúčinnosť kúpnych zmlúv, ktorými žalovaní nadobudli do vlastníctva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. T., boli by tieto v podstate následne „vydané“ v dôsledku
vyslovenia neúčinnosti do konkurznej podstaty, a preto požiadavka na zaviazanie žalovaných po
vyslovení neúčinnosti kúpnych zmlúv i na zaplatenie sumy 5.500.000 eur, čo sa rovná výške kúpnej
ceny dohodnutej v kúpnej zmluve zo dňa 13.09.2010, by bolo možné považovať za požadovanie

dvojnásobného plnenia, čo nemožno považovať za zákonné. Žalovaní ďalej uviedli, že poskytli ELSO,
spol. s r.o. pôžičky, a to na základe zmluvy o pôžičke z 1.10.2009 spísanej formou notárskej zápisnice
s doložkou vykonateľnosti, na základe ktorej dlžník prijal od žalovaného v 2. rade Ing. Z. pôžičku
vo výške 790.000 eur. Dlžník ELSO, spol. s r.o. pôžičku v dohodnutej lehote nevrátil, a preto na
základe exekučného titulu bola pohľadávka uplatnená v exekučnom konaní vedenom exekútorkou

JUDr. P. (EX 504/2010) a bolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV
č. XXXX v k.ú. T.. Na základe zmluvy o pôžičke spísanej vo forme notárskej zápisnice s doložkou
vykonateľnosti, prijal dlžník od IQ. pôžičku vo výške spolu 2.175.000 eur. Dlžník ELSO, spol. s r.o.
pôžičku v dohodnutej lehote nevrátil, a preto na základe exekučného titulu bola pohľadávka uplatnená
v exekučnom konaní a bolo zriadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV č.

XXXX v k.ú. T.; pôžička bola postúpená na žalovaného v 1. rade R.. Na základe zmluvy o pôžičke
z 24.3.2009 spísanej vo forme notárskej zápisnice s doložkou vykonateľnosti, dlžník ELSO, spol. s
r.o. prijal od žalovaného v 1. rade R. pôžičku vo výške 2.000.000 eur. Dlžník ELSO, spol. s r.o.
pôžičku v dohodnutej lehote nevrátil. ELSO, spol. s r.o. neuhradila pôžičky, pričom v zmluvách bolo
uvedené, že dlžník je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. T. a dlžník sa

zaviazal, že do vyrovnania dlhu nebude s týmito nehnuteľnosťami nakladať - kúpna zmluva, ktorou
nadobudli nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade bola teda logickým dôsledkom vzniknutého stavu. Kúpna
cena, dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 13.9.2010 medzi ELSO, spol. s r.o. ako predávajúcim a
žalovaným v 1. rade a 2. rade ako kupujúcimi vo výške 5.500.000 eur bola určená pri zohľadnení hodnotynehnuteľností znaleckým posudkom z roku 2007 (ktorým bola stanovená hodnota nehnuteľností vo
výške 9.851.955,12 eur) a pri zohľadnení výšky pohľadávky zabezpečenej záložným právom zapísaným
na predmetnom LV v prospech Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Okrem toho výška dohodnutej

kúpnej ceny zodpovedala súčtu zostatkov dlhov z uvedených zmlúv o pôžičkách, a preto reálne
bola kúpna cena za prevod uvedených nehnuteľností „uhradená“ zápočtom vzájomných záväzkov a
pohľadávok. Z uvedeného je zrejmé, že nedošlo k naplneniu predpokladov pre podanie žaloby, ako to v
žalobe tvrdí žalobca. Žalovaní neprihlásili svoje pohľadávky voči úpadcovi z dôvodu ich vysporiadania
pred nadobudnutím pohľadávok veriteľom Bývanie Centrum, s.r.o. Kúpna cena za prevod nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Šamorín zohľadňovala hodnotu určenú znaleckým posudkom z roku
2007, ako aj výšku záložného práva, ktoré na seba žalovaní prevzali a keďže po zohľadnení uvedeného
sa zostatok hodnoty vo výške dohodnutej kúpnej ceny rovnal pohľadávkam žalovaných v 1. a v 2.
rade, ktoré boli vymáhané i v exekučných konaniach a zabezpečené exekučnými záložnými právami,
bola uhradená zápočtom. Nie je teda možné tvrdiť, že vysporiadaním pohľadávok žalovaných v 1. a
2. rade nedošlo k primeranému protiplneniu alebo že došlo k akémukoľvek zvýhodneniu, či ukráteniu.

Jednoznačne nedošlo k zvýhodneniu veriteľov - prevod nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX sa
uskutočnil v nadväznosti na kúpnu zmluvu z 13.9.2010 ešte pred podaním návrhu na konkurz (ktorý bol
podaný 11.7.2011) a dokonca pred postúpením pohľadávok, resp. časti pohľadávky, z Ing. J. na Bývanie
Centrum, s.r.o. (zmluvy o postúpení boli uzatvorené 10.12.2010 a 17.12.2010).

3. Rozsudkom č.k.: 36Cbi/6/2012 - 361 zo dňa 28.8.2013 súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným náhradu trov konania. Proti predmetnému
rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom odvolací súd rozsudkom č.k.: 31CoKR/8/2013-412 zo dňa
12.2.2015 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok v časti zamietnutia žaloby voči žalovaným v 1. a
2. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V časti zamietnutia žaloby voči pôvodne

žalovanej v 3. rade rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodení rozsudku odvolací súd okrem
iného uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď nevykonal dôkaz výsluchom svedkov - konateľov
úpadcu a dôsledne sa nevysporiadal s argumentáciou dotýkajúcou sa započítania pohľadávok. Rovnako
súd pochybil aj v časti týkajúcej sa celkovej ceny dotknutej nehnuteľnosti, ktorá je nepreskúmateľná,
nakoľko súd vychádzal iba z listinných dokladov predložených žalovanými. Tieto doklady sa vzťahujú

iba na ceny nehnuteľností určených na bývanie. Zo znaleckého posudku č. 129/2007, príslušného
výpisu z listu vlastníctva ako aj Kúpnej zmluvy zo dňa 13.9.2010 vyplýva, že predmetom prevodu neboli
iba nehnuteľnosti určené na bývanie, a teda súdom aplikovaná štatistika môže viesť ku „skresleniam“
výslednej ceny príslušných nehnuteľností. V závere odvolací súd dodal, že ďalšími odvolacími dôvodmi
prednesenými žalobcom a spočívajúcimi predovšetkým v pochybení súdu, že tento predmetnú kúpnu

zmluvu zo dňa neposudzoval aj z hľadiska ust. § 59 ZoKR, sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko už
samotné vyššie zmieňované pochybenia zo strany súdu prvého stupňa majúce za následok odňatie
možnosti účastníkovi konať pred súdom sú bez ďalšieho dostatočným dôvodom na zrušenie a vrátenie
veci (v dotknutej časti) prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení zo dňa 29.9.2015 (č.l. 434 spisu) navrhli vykonať dokazovanie za
účelom preverenia existencie jedného z predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 58 a §
59 ZKR a to existenciu úpadku dlžníka v čase vykonania predmetného právneho úkonu, keďže žalovaní
trvajú na tom, že napadnutý scudzovací právny úkon bol ekvivalentný, bez znakov odporovateľnosti
resp. preveriť a v konaní preukázať, či tento úkon spôsobil úpadok dlžníka. Ďalej navrhli ustáliť cenu

nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom napadnutej kúpnej zmluvy zo dňa 13.9.2010 t.j. nehnuteľnosti ktorá
bola prevedená údajne odporovateľným právnym úkonom a taktiež navrhli vypočuť konateľ úpadcu Ing.
Ladislav Somogyiho a Editu Somogyiovú.

5.Žalobcavpísomnomvyjadrenízodňa12.10.2015knávrhomnavykonaniedokazovaniapredloženými

zo strany žalovaných písomným podaním zo dňa 29.9.2015 uviedol, že predmetné návrhy pokladá
za nedôvodné. K existencii úpadku uviedol, že právnym úkonom - kúpnou zmluvou bol vyvolaný
úpadok úpadcu ELSO spol. s r.o., keďže pri vykonávaní správcovskej činnosti ku dňu podpisu zmluvy
nebol zistený žiaden iný majetok než ten, ktorý je zapísaný v Obchodnom vestníku č. 237/2011 zo
dňa 12.12.2011 a č. 244/2011 zo dňa 21.12.2011 t.j. majetok vo výške 43.600,24 eur. Na bankových

účtoch úpadcu bol ku dňu podpisu kúpnej zmluvy zostatok len 200 eur, 52,21 eur, 51,67 eur. Predajom
nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy sa teda znížil disponibilný majetok úpadcu natoľko,
že pohľadávky tretích osôb voči úpadcovi, ktoré vychádzajúc zo zoznamu zistených pohľadávok, boli
ku dňu podpisu kúpnej zmluvy minimálne vo výške 3.819.226,61 eur a pozostávali najmä z pohľadávokveriteľov: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. vo výške 10.880,35 eur, Dôvera zdravotná poisťovňa
a.s. vo výške 221,51 eur, 44,40 eur, 44,31 eur, 22,25 eur, Krajský súd Bratislava vo výške 460,50
eur, Ing. J. vo výške 687.446,06 eur, 853.161,73 eur, 874.759,34 eur, 542.720,57 eur, 690.599,49 eur,

72.362,75 eur a 86.503,35 eur, ktoré boli po podpise kúpnej zmluvy prevedené na súčasného veriteľa
Bývanie centrum s.r.o. vysoko prevyšovali hodnotu zostávajúceho majetku po prevode nehnuteľností.
K žalovaným namietanej primeranosti kúpnej ceny žalobca uviedol, že túto rozporuje už len samotný
znalecký posudok, ktorým boli nehnuteľnosti ohodnotené nie na sumu 5.500.000 eur akou mala byť
kúpna cena, ale na sumu 9.851.955,12 eur. V čase podpisu kúpnej zmluvy neexistovala vôľa zmluvných

strán na odplatný prevod nehnuteľností a de facto išlo o darovaciu zmluvu, čo podporuje aj písomné
vyhlásenie konateľa úpadcu o tom, že kúpna cena nebola a nemala byť nikdy zaplatená. K ustáleniu
hodnoty nehnuteľností prevedených kúpnou zmluvou, žalobca uviedol, že túto bez pochýb preukazuje
znalecký posudok znalca IQ. vyhotovený na podnet konateľa úpadcu. Hodnotu nehnuteľností určuje
aj neskorší znalecký posudok znalca IQ. vyhotovený na podnet predchádzajúceho správcu Ing. Petra
Veselovského, ktorý nehnuteľnosti ohodnotil dokonca ešte na vyššiu cenu 10.500.000 eur, je preto

zrejmé, že nakoľko kúpna zmluva bola uzatvorená v období medzi skorším a neskorším znaleckým
posudkom, ktoré oba znalecké posudky ohodnotili nehnuteľnosti vyššie než bola výška kúpnej ceny
uvedená v kúpnej zmluve, hodnota nehnuteľností v čase podpisu kúpnej zmluvy nemohla byť v žiadnom
prípade v sume 5.500.000 eur. Z neskoršieho znaleckého posudku je zrejmé, že nemohlo dôjsť ani
k prepadu cien nehnuteľností v rozsahu a spôsobom uvádzaným žalovanými. S vypočutím konateľov

Z. žalobca súhlasil, keďže títo vedia potvrdiť neprimeranosť výšky dohodnutej kúpnej ceny ako aj
skutočnosť, že kúpna cena nikdy nebola a nikdy nemala byť zaplatená. Napadnutý právny úkon kúpna
zmluva zo dňa 13.9.2010 je úkonom bez primeraného protiplnenia a zároveň zvýhodňujúcim úkonom
keďže prevod nehnuteľností v skutočnosti slúžil na uspokojenie pohľadávok iba žalovaných a prevodom
nehnuteľností zvýhodnil žalovaných na úkor ostatných veriteľov.

6. Rozsudkom č.k. 36Cbi/6/2012 - 538 zo dňa 16.10.2015 súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 13.9.2010
uzatvorená medzi ELSO spol. s r.o. ako predávajúcim a žalovaným v 1. rade R., ako kupujúcimi, ktorou
žalovaný v 1. rade nadobudol spoluvlastnícky podiel 4/5 a žalovaný v 2. rade nadobudol spoluvlastnícky
podiel 1/5 k prevádzaným nehnuteľnostiam je právne neúčinná voči konkurzným veriteľom úpadcu

ELSO spol. s r.o. Zároveň žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne poskytnúť konkurzným
veriteľomúpadcupeňažnúnáhraduvovýške10.175.977,60eurdodotknutejpodstatyazaplatiťnáhradu
trov konania. Proti predmetnému rozsudku podali žalovaní odvolanie (č.l. 559), o ktorom odvolací súd
rozsudkom č.k.: 31CoKR/1/2016-636 zo dňa 22.12.2016 rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodení rozsudku odvolací súd okrem iného

uviedol, že súd prvej inštancie procesne pochybil, nerozhodol správne ak na pojednávaní konanom
dňa 16.10.2015 rozhodol o zmene návrhu žalobcu v znení, že „pripustil zmenu petitu žaloby v časti
bankového účtu žalobcu ako aj v časti výšky peňažnej náhrady, ktorá sa má poskytnúť do dotknutej
podstaty tak, ako bolo uvedené žalobcom do zápisnice na dnešnom pojednávaní“. V tejto súvislosti
odvolací súd dal do pozornosti skutočnosť, že súd nemusí pripustiť zmenu návrhu podľa § 95 ods.

2 O.s.p. (t.č. ide o ust. § 139 a nasl. CSP), ak v čase zmeny návrhu na začatie konania už bolo
vykonané dokazovanie, ktoré by nemohlo byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, čo možno
konštatovať aj v predmetnej veci. Takto pripustená zmena návrhu na začatie konania je taktiež v
rozpore so zásadou koncentrácie konania uplatnenie ktorej v tomto konaní vyplýva z ust. § 118a ods.
2 O.s.p.. Výška peňažnej čiastky, poskytnutia do podstaty, ktorej sa žalobca v konaní domáha a ktorá

má predstavovať hodnotu, o ktorú boli úkonom úpadcu a žalovaných ukrátení zostávajúci veritelia, je
skutočnosťou, ktorá má pre konanie zásadný význam. Bolo by preto v rozpore s účelom a významom
procesného inštitútu koncentrácie konania, aby súd prihliadal na iné tvrdenie žalobcu v tomto smere
prednesené neskôr ako do skončenia prvého pojednávania vo veci, tak, ako to súd urobil akceptovaným
návrhu na pripustenie zmeny žaloby na pojednávaní konanom dňa 16.10.2015 a pokiaľ súčasne podľa

tejto „novej“ skutočnosti, ktorá nepochybne nevyšla najavo až v dobe po prvom pojednávaní a nie je
tu ani prekážka, pre ktorú by ju žalobca nemohol včas uviesť rozhodol, porušil práva žalovaných a
svoje konanie zaťažil vadou spôsobujúcou nesprávnosť rozhodnutia. Ďalej odvolací súd uviedol, že
samotná hodnota nehnuteľností, bez zohľadnenia na nich viaznuceho záložného práva, súd určil ako
hodnotu priemernú, stanovenú z hodnôt podľa znaleckých posudkov ohodnocujúcich nehnuteľnosti

ku dňu 13.12.2007 a ku dňu 27.4.2012, pričom nevysvetlil, na základe akého oceňovacieho alebo
procesného predpisu, alebo akých jeho úvah by takto stanovená hodnota (cena) nehnuteľností mala
predstavovať ich reálnu cenu v čase uzavretia kúpnej zmluvy a neozrejmil ani to, ktorá časť neskoršieho
posudku by mala vylučovať prepad cien nehnuteľností v roku 2010 tvrdený žalovanými, najmä k vsúvislosti s cenami nehnuteľností na bývanie podľa dokladu založeného v spise došlo od roku 2007 do
roku 2010 k poklesu minimálne o 23%, ako súd prvej inštancie uviedol na inom mieste odôvodnenia
rozhodnutia. Kúpna zmluva zo dňa 13.9.2010 je zmluvou odplatnou bez ohľadu na skutočnosť, že k

reálnemu vyplateniu kúpnej ceny nedošlo, vzhľadom na existenciu splatných peňažných pohľadávok
kupujúcich voči predávajúcemu a dohodu zmluvných strán o započítaní vzájomných pohľadávok, preto
pri posudzovaní primeranosti plnenia kupujúcich je potrebné prihliadať na všetky okolnosti - výšku
pohľadávok kupujúcich voči predávajúcemu, existenciu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti
ako aj v tom čase aktuálnu cenu nehnuteľností, pričom ukrátenie veriteľov môže vyvodzovať iba z

rozdielu medzi výškou trhovej hodnoty prevedeného majetku a výškou poskytnutej odplaty v čase
účinnosti právneho úkonu, za predpokladu, že obvyklá cena prevedeného majetku je podstatne vyššia
ako cena plnenia, ktorá zaň bola poskytnutá.

7. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.6.2017 (č.l. 650 spisu) uviedol, že navrhuje v súvislosti s preukázaním
existencie zvýhodnenia veriteľov - žalovaných dovypočuť konateľa úpadcu Ladislava Somogyiho a

súčasne aj vypočuť žalovaných v 1. a 2. rade. K zriadeniu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho
práva navrhol dovypočuť konateľa úpadcu LG.
8. Uznesením č.k. 36Cbi/6/2012-695 zo dňa 11.8.2017 súd pribral do konania znaleckú organizácia
CORPORA, a.s. za účelom určenia aká bola obvyklá hodnota (cena) dotknutých nehnuteľností ku dňu
13.9.2010, t.j. ku dňu uzatvorenia odporovateľnosťou napadnutej kúpnej zmluvy.

9. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.8.2018 (č.l. 838) uviedol že s ocenením nehnuteľností
tak, ako sú uvedené v posudku č. 72/2018 nesúhlasí, nakoľko odhadná cena je o desiatky percent nižšia,
ako cena odhadovaná znalcom IQ. v posudkoch č. XX/XXXX a XXX/XXXX, ktoré sú založené v súdnom
spise. Navrhol preto, aby súd pri hodnotení dôkazov vychádzal z priemeru hodnôt všetkých posudkov

obsiahnutých v spise. I v prípade, ak by hodnota 6.250.000 eur bola hodnotou trhovou, bola by stále
vyššia než kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve, t.j. 5.500.000 eur, a to o sumu 750.000 eur, čo je
takmer 14%. To znamená, že i v prípade, ak by hodnota 6.250.000 eur bola hodnotou trhovou, stále
by nehnuteľnosti boli prevedené právnym úkonom, ktorý je súčasne právnym úkon bez primeraného
protiplnenia, ukracujúcim právnym úkonom ako aj úkonom zvýhodňujúcim žalobcov.

10. Žalovaní vo vyjadrení 3.9.2018 (č.l. 841 spisu) uviedli, že v priebehu celého konania tvrdili, že plnenie
vo výške 5,5 mil. eur, ktoré úpadca získal na základe Kúpnej zmluvy, nie je neprimeraným protiplnením
v zmysle ust. § 58 ods. (1) ZKR a preto sa žalobca nemôže s úspechom dovolávať neúčinnosti
Kúpnej zmluvy. Žalovaní taktiež tvrdili, že zisťovanie, či plnenie poskytnuté na základe odporovateľného

právneho bolo (ne)primerané, je vecou konkrétneho dokazovania, pričom sa musí zisťovať, aká bola
obvyklá cena takého istého plnenia alebo plnenie obdobného v čase urobenia právneho úkonu a v
mieste, v ktorom sa úkon uskutočnil. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 19. 6. 2012, sp.
zn. III. ÚS 117/2002, v tejto súvislosti uviedol, že: „(...) záver o (ne)primeranosti plnenia z odporovaného
právneho úkonu sa odvíja najprv od skúmania „obvyklosti“ ceny plnenia a protiplnenia a následne

od zistenia, či obvyklá cena plnenia je podstatne vyššia ako obvyklá cena protiplnenia.“. Všeobecná
hodnota Nehnuteľností stanovená znaleckou organizáciou je v posudzovanom prípade len o 12 %
vyššia, než je hodnota protiplnenia, ktoré úpadca získal na základe Kúpnej zmluvy od žalovaných.
Kúpna cena bola v Kúpnej zmluve určená kombináciou viacerých faktorov. Jednalo sa o hodnotu určenú
znaleckým posudkom z roku 2007 rovnajúcej sa sume vo výške cca 10 mil. eur, trhovú hodnotu (na

necelých 37 %) rozostavanej a neskolaudovanej stavby v čase uzatvárania Kúpnej zmluvy, prudký
prepad cien nehnuteľností medzi rokmi 2008 a 2010 a skutočnosť, že na predmetné nehnuteľnosti
bolo zriadené záložné právo v prospech SACR, ktorým bola zabezpečená pohľadávka až vo výške
cca 2,2 mil. eur. L. Y., konateľ úpadcu pred súdom potvrdil, že kúpna cena stanovená v kúpnej zmluve
odzrkadľovala reálnu trhovú hodnotu nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu na základe Kúpnej

zmluvy a súčasne potvrdil, aké faktory brali do úvahy žalovaní a úpadca pri stanovovaní kúpnej ceny
nehnuteľností. Inými slovami, všeobecná hodnota (obvyklá cena) nehnuteľností stanovená znaleckou
organizáciou, nie je podstatne vyššia ako kúpna cena (obvyklá protihodnota) získaná úpadcom, keďže
s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, rozdiel medzi týmito cenami je v percentuálnom vyjadrení
minimálny. Znalecký posudok č. 72/2018 vyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že obvyklá cena nehnuteľností

sa pohybuje na úrovni znaleckého posudku z roku 2007 (cca 10 mil. eur), resp. na úrovni znaleckého
posudku z roku 2012 (cca 10,5 mil. EUR), a preto pri posudzovaní obvyklej ceny nemožno bez
ďalšieho vychádzať zo žalobcom predložených znaleckých posudkov z roku 2007 a 2012, ktoré celkom
zjavne neodzrkadľovali obvyklú cenu nehnuteľností k 13. 9. 2010. Žalobcom tvrdená obvyklá cenanehnuteľnsotí (v rozpätí 10 až 11 mil. eur) sa podľa znaleckého posudku (strana 13, Východisková
a technická hodnota dokončenej stavby) približuje obvyklej cene nehnuteľností v prípade, ak by bola
dokončená celá stavba (cca 11 mil. eur), a to napriek tomu, že stavba bola dokončená len na necelých 37

% (strana 13, Rozostavanosť stavby). Znalecký posudok č. 72/2018 potvrdil, že kúpna cena dohodnutá
v kúpnej zmluve bola ekvivalentným protiplnením a bola určená na základe aktuálneho vývoja cien
nehnuteľností a trhových podmienok. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade nie sú splnené
podmienky na to, aby mohla byť kúpna zmluva považovaná za neúčinný právny úkon bez primeraného
protiplnenia v zmysle ust. § 58 ZKR a preto je nutné žalobu zamietnuť.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2.
rade, svedkov Z., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým s kúpnou zmluvou zo
dňa 13.9.2010, zmluvami o pôžičke zo dňa 24.3.2009, 1.10.2009, uznaním dlhu zo dňa 18.12.2009,
znaleckým posudkom č. 1XX/XXXX a znaleckým posudkom č. XX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/
XXXX, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

12. Žalobca v konaní uviedol, že zotrváva na písomných podaniach zaslaných súdu a uviedol, že z
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu ako aj z výsluchov svedkov pána Somogyiho a
Somogyiovej vyplýva, že títo mali vedomosť že v čase podpisu kúpnej zmluvy hodnota prevádzaných
nehnuteľností je vyššia ako dojednaná kúpna cena, mali vedomosť o tom, že v čase podpisu kúpnej

zmluvy sú aj iní veritelia úpadcu ELSO spol. s r.o. ktorí majú splatné pohľadávky. Účelom prevodu
nehnuteľností bolo uspokojenie pohľadávok žalovaných a tým došlo k ich zvýhodneniu v porovnaní
s ostatnými veriteľmi úpadcu. Prevodom nehnuteľností kúpnou zmluvou z roku 2010 bol vyvolaný
stav úpadku, vo forme predĺženia, keďže hodnota majetku úpadcu bola výrazne nižšia ako splatné
záväzky úpadcu v tom čase. Bolo preukázané, že nedošlo k reálnemu zaplateniu kúpnej ceny, tak ako

bolo uvedené v zmluve ale malo sa tak stať čiastočne s vopred dojednaného zápočtu vzájomných
pohľadávok a teda možno zhrnúť že právny úkon ktorým úpadca ELSO previedol kúpnou zmluvou z
13.9.2010 na žalovaných je tak zvýhodňujúcim úkonom ako aj úkonom bez primeraného protiplnenia
a sú splnené všetky dôvody pre to aby súd návrhu vyhovel v celom rozsahu. Žalobca v konaní ďalej
uviedol, že z výpovede svedka pána Y. vyplýva, že po prevode nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa

13.9.2010 na žalovaných úpadcovi nezostal taký majetok, z ktorého by bolo možné v plnom rozsahu
uspokojiť pohľadávky všetkých veriteľov úpadcu t.j. vykonaním prevodu nehnuteľností na žalovaných
došlo k ukráteniu ostatných veriteľov napríklad veriteľa J. ktorého pohľadávka bola v takej výške, že
ju zo zostávajúceho majetku nebolo možné uspokojiť. K ukráteniu by nedošlo len vtedy pokiaľ by z
prevedeného majetku boli pomerne uspokojovaní aj iní veritelia úpadcu čo sa nestalo, nakoľko úpadca

si selektívne vyberal aké pohľadávky bude pri prevode majetku uspokojovať či už v plnom rozsahu alebo
čiastočnom rozsahu. Z výpovede svedka Y. tiež vyplynulo, že prevodom nehnuteľností na žalovaných
bola ich pohľadávka uspokojená v celom rozsahu t.j. že boli nepochybne zvýhodnení pri uspokojovaní
záväzkov na úkor ostatných veriteľov. V konaní bol vyhotovený aj tretí znalecký posudok č. 72/2018
ku ktorému žalobca vzniesol námietky voči ohodnoteniu bez ohľadu na tieto však je zrejmé, že i

cena stanovená predmetným znaleckým posudkom bola v prepočte na slovenské koruny o niekoľko
miliónov vyššia než bola dohodnutá kúpna cena v kúpnej zmluve. Porovnaním kúpnej ceny uvedenej
v kúpnej zmluve a v súdnom spise založených notárskych zápisníc je evidentné že kúpna cena bola
dohadovaná a možno povedať napasovaná priamo na deklarované pohľadávky žalovaných zo zmlúv
o pôžičkách. Svedok Y. sa vyjadril, že medzi stranami nikdy nebola vôľa k reálnej platbe kúpnej ceny

t.j. bolo vopred a spoločne dohodnuté, že by malo dôjsť k započítaniu pohľadávok ktoré v konaní
neskôr hodnoverne preukázané neboli, čo jednotlivo ako i vo vzájomnej súvislosti napĺňa prvky tak
zvýhodňujúceho právneho úkonu ako aj úkonu bez primeraného protiplnenia. Z výpovede pána Y. ako
aj zo súpisu majetku konkurznej podstaty ako aj z výpisov z bankových účtov úpadcu vyplynulo, že
prevodom nehnuteľností na žalovaných úpadcovi nezostal majetok postačujúci na uspokojenie všetkých

veriteľov teda vyplynulo, že uzavretím tejto kúpnej zmluvy bol vyvolaný úpadok. Boli naplnené všetky
predpoklady pre obe skutkové podstaty odporovateľných právnych úkonov.

13. Právny zástupca žalovaných v konaní zotrval na písomných vyjadreniach a naviac zdôraznil, že k
samotnému prevodu nehnuteľností došlo v nadväznosti na pôžičky, ktoré boli poskytnuté žalovaným

v 1. a 2. rade a pôvodne aj pánom X., avšak túto pohľadávku odkúpil žalovaný v 1. rade pán R.,
preto zostali veritelia voči ELSO, spol. s r.o. len žalovaní v 1 a 2. rade. Pokiaľ ide o pôžičky je pravda
že boli poskytnuté v roku 2009, avšak istiny týchto pôžičiek boli vo výške 4.965.000 eur, pričom bolo
dohodnuté v týchto zmluvách, ktoré boli spísané vo forme notárskych zápisníc ako exekučných titulov,že predmetné sumy budú vrátené prvá do 1.8.2009 a druhá do 1.11.2009 a tretia do 31.1.2010 a v týchto
zmluvách bolo priamo uvedené, že dlžník ELSO ako vlastník nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX nachádzajúce sa v katastrálnom území T., na ktorých viazne záložné právo pre Slovenskú

agentúru pre cestovný ruch neprevedie pred splnením si záväzkov z predmetných zmlúv o pôžičkách.
Notárske zápisnice sú exekučnými titulmi a veritelia ako oprávnené osoby sú oprávnené podať návrh
na exekúciu a v dvoch prípadoch týchto 3 zmlúv aj exekúcie prebiehali. Ku dňu kedy bola uzatvorená
Kúpna zmluva 13.9.2010, vo forme notárskej zápisnice okrem istiny vo výške 4.965.000 eur boli úroky
z pôžičiek vo výške takmer 400.000 eur a istina s úrokmi samotná predstavovala 5.365.000 eur ako aj

odmenaexekútora,trovyexekúcieazriadené2exekučnézáložnépráva,čižekonečnádohodnutákúpna
cena vo výške 5 a pol milióna eur zohľadňovala záväzky ELSO súvisiace s poskytnutými pôžičkami a
prebiehajúcimi exekúciami v tejto súvislosti. Celá kúpna cena bola uhradená zápočtom aj napriek tomu,
že v kúpnej zmluve je výslovne uvedené že bola uhradená v hotovosti. Toto konštatovanie zo zmluvy nie
je pravdivé, že potvrdili zhodne obe zmluvné strany. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci berú
na vedomie, že na nehnuteľnostiach viazne záložné právo pre Slovenskú agentúru pre cestovný ruch

a kupujúcim bola zároveň známa výška tohto záväzku 2.183.568,99 eur. Ďalej uviedol, že ako vyplýva
zo záverom posledného rozhodnutia odvolacieho súdu a znaleckého posudku č. 7X/XXXX, ktorý bol
ako jediný vypracovaný v súdnom konaní je potrebné opätovne sa pozrieť na splnenie všeobecných
podmienok odporovateľnosti, ktoré sú uvedené v § 57 ZKR. V zmysle záväzného právneho názoru
odvolacieho súdu o ukracujúci právny úkon dlžníka ide v tom prípade, ak je tu rozdiel medzi trhovou

výškou prevedeného majetku a výškou poskytnutej odplaty. Ak tu rozdiel je potom o ukracujúci úkon
ide len vtedy pokiaľ obvyklá cena prevedeného majetku je podstatne vyššia než výška poskytnutého
protiplnenia. Znalecký posudok č. XX/XXXX p.reukázal, že obvyklá hodnota prevedených nehnuteľností
predstavuje sumu 6.250.000 eur. Kúpna cena uhradená zápočtom predstavuje sumu 5.500.000 eur.
Rozdiel medzi týmito cenami je zanedbateľných 12 %. V zmysle záverov znaleckého posudku konkrétne

na strane 13 posudku, sa uvádza, že cena tvrdená žalobcom v rozpätí 10 - 11 miliónov eur by
predstavovala trhovú cenu nehnuteľností ak by bola stavba dokončená na 100 %. Keďže však stavba
bola rozostavaná len na 37 %, trhová cena je 6,25 milióna eur. Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol,
že pri stanovovaní obvyklej hodnoty majetku bolo potrebné zohľadniť aj výšku pohľadávky SACR ktorá
predstavovala sumu viac ako 2,8 milióna eur, ktorá sa viaže k prevádzaným nehnuteľnostiam. Znalec

túto pohľadávku nezohľadnil, čo je samozrejmé keďže stanovoval trhovú hodnotu nehnuteľnosti. Ak však
odpočítameodsumy6,25miliónasumu2,8miliónadostanemesumu3,4milióna,čopredstavujeobvyklú
hodnotu nehnuteľností podľa názoru žalovaných. Pohľadávku SACR možno odpočítať zo znalcom
určenej obvyklej hodnoty nehnuteľností preto, že každý vlastník týchto nehnuteľností sa musí s touto
pohľadávkou zabezpečenou záložným právom viaznucom na nehnuteľnostiach vysporiadať a keďže ide

o pohľadávku štátu bude musieť byť uspokojená v plnom rozsahu. Keďže za majetok (nehnuteľnosti) v
hodnote 3,4 milióna sa úpadca zbavil záväzkov v celkovej výške 5,5 a 2,8 mil. čo je spolu 8,3 mil. tak v
žiadnom prípade nemožno hovoriť o ukracujúcom právnom úkone dlžníka. Ak nie je splnená základná
podmienka odporovateľnosti právneho úkonu ktorým je ukracujúci právny úkon dlžníka, nie je prípustná
odporovateľnosť vo všeobecnosti, pretože § 57 ods. 4 sa aplikuje aj na všetky ostatné špeciálne dôvody

odporovateľnosti.Sohľadomnauvedenéužnemázmyselzaoberaťsatým,čiišloozvýhodňujúciprávny
úkon alebo právny úkon bez primeraného protiplnenia alebo či úkon viedol k úpadku alebo bol urobený
počas úpadku. V súvislosti s dodatočným návrhom žalobcu na opätovný výsluch svedka pána Y.alovaní
poukazajú na jeho výpoveď v tomto súdnom konaní ako aj na výpoveď v trestnom konaní, kde vypovedal
2 krát, dňa 27.6.2012 a 11.5.2012 a jednoznačne potvrdil, že záväzok úpadcu voči žalovaným je 5,5 mil.

titulom v minulosti poskytnutých pôžičiek. Tento záväzok bol vysporiadaný zápočtom o čom svedčí aj
podľa vlastných slov pána Y., že exekúcie už nie sú vedené a nie sú zapísané na liste vlastníctva. Na
základe vyššie uvedeného žiadajú žalovaní žalobu zamietnuť.

14. Žalovaný v 2. rade Ing. Z. v konaní uviedol, že v roku 2009 poskytol spoločnosti ELSO spol.

s r.o., pôžičku na vyplatenie faktúr dodávateľov penziónu SEAL formou notárskej zápisnice s tým,
že v notárskej zápisnici bolo uvedené, že s nehnuteľnosťou sa nebude nakladať. Pôžičku poskytol
z toho dôvodu, že podľa informácii od pána Y. existovali komunikačné disproporcie medzi SACR a
spoločnosťouELSOspol.sr.o..KeďžepánSomogyiakokonateľspoločnostiELSOspol.sr.o.nedodržal
splatnosť pôžičky tak prostredníctvom JUDr. K. začal exekúciu voči tejto spoločnosti. Vzhľadom k tomu

že pán Y. neplatil, tak sám navrhol aby sa započítali vzájomné pohľadávky a urobili kúpnu zmluvu. Mala
sa započítať pohľadávka spoločnosti ELSO spol. s r.o. titulom kúpnej ceny za prevod nehnuteľností
voči kupujúcim s pohľadávkou kupujúcich titulom dlhu zo zmlúv o pôžičkách, ktoré v minulosti boli
poskytnuté úpadcovi. Pred predajom im predávajúci uviedol aktuálnu cenu nehnuteľností, ktorá sazhodovala s kúpnou cenou s tým, že ako kupujúci si boli vedomí ťarchy viaznucej k nehnuteľnostiam
a to konkrétne záložného práva v prospech SACR, ktoré zabezpečovalo pohľadávku tohto veriteľ asi
vo výške 2,8 mil. eur. Podľa jeho vedomostí úpadca v účtovníctve neevidoval prijaté pôžičky aj keď

konateľ úpadcu pôžičky nikdy nespochybňoval. Ide o ekonomicky závažnú vec a preto aj ostatní veritelia
nemuseli mať o tejto skutočnosti vedomosť. Ako kupujúci boli asi po roku vlastníctva nehnuteľností
prekvapení keď bol vyhlásený konkurz na spoločnosť ELSO spol. s r.o. a ako vlastníci nehnuteľností
nemohli touto nehnuteľnosťou nakladať a nemôžu doteraz čím dochádza k výraznému poklesu cenu
nehnuteľností. Na otázku súdu, aby sa vyjadril k vyhláseniu v Čl. III kúpnej zmluvy, že „Celá kúpna

cena bola zaplatená predávajúcemu v hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy...“ keď tvrdí, že táto
reálne v hotovosti vyplatená nikdy nebola a nárok na kúpnu cenu resp. pohľadávka bola uspokojená,
zanikla zápočtom s pohľadávkami kupujúcich žalovaný v 2. rade odpovedal, že citované vyhlásenie zo
zmluvy si vysvetľuje ako administratívne nedopatrenie notárskeho úradu a toto vyhlásenie v zmluve
nie je pravdivé. Vôľa oboch zmluvných strán bola taká, že kúpna cena sa v hotovosti neuhrádza,
ale je zaplatená zápočtom. V dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy boli záväzky voči kupujúcim zo strany

úpadcu vo výške dohodnutej kúpnej ceny. Na otázku súdu či mal vedomosť o nejakých iných veriteľov
úpadcu žalovaný v 2. rade odpovedal, že v tom čase sa o to nezaujímal, o žiadnych iných veriteľoch
nevedel. O veriteľovi pánovi J. sa dozvedel až po začatí konkurzného konania a že si on prihlásil svoju
pohľadávku. Kúpnou zmluvou, prevodom nehnuteľností boli uspokojené všetky záväzky žalovaných a to
konečným spôsobom, takto sa na tom s pánom Y. vzájomne dohodli. Nevedeli aký majetok po prevode

nehnuteľností úpadcovi ešte zostal resp. ktorý vlastnil a ktorý mohol slúžiť na prípadné uspokojenie
ďalších veriteľov. Toto ich nezaujímalo, nebolo to rozhodujúce, mali záujem len na uspokojení svojich
pohľadávok v plnom rozsahu k čomu aj reálne došlo kúpnou zmluvou zo dňa 13.9.2010.

15. Svedok IQ. v konaní potvrdil, že spolu s manželkou P. uzavreli ako konatelia za spoločnosť ELSO

spol. s r.o. dňa 13.9.2010 Kúpnu zmluvu, ktorou spoločnosť ELSO spol. s r.o. previedla na kupujúcich
nehnuteľnosti bližšie označené v kúpnej zmluve a to stavbu hotela označeného ako rekreačno relaxačný
penzión SEAL spolu s pozemkom. Na otázku súdu v akej výške bola zmluvnými stranami dohodnutá
kúpna cena a akým spôsobom došlo k jej úhrade resp. akým spôsobom sa reálne plnilo. Svedok
uviedol, že kúpna cena bola v zmluve dohodnutá vo výške 5.500.000 eur a nebola nikdy uhradená.

Na otázku súdu, aby sa vyjadril k textu obsiahnutému v Čl. III kúpnej zmluvy: „Kúpna cena bola
dohodnutá na 5.500.000 eur. Celá kúpna cena už bola zaplatená predávajúcemu v hotovosti pred
podpisom tejto kúpnej zmluvy, čo štatutárny zástupcovia strany predávajúcej výslovne potvrdzujú“ a z
akého dôvodu nebola kúpna cena uhradená vyššie uvedeným spôsobom svedok uviedol, že kúpna cena
týmto spôsobom nebola uhradená t.j. predávajúci kúpnu cenu v hotovosti pred podpísaním predmetnej

kúpnej zmluvy neprevzal, uvedené tvrdenie obsiahnuté v zmluve je nepravdivé. Na otázku súdu, aby
ozrejmil tento rozpor svedok uviedol, že pri výstavbe penziónu SEAL sa dostala spoločnosť ELSO
spol. s r.o. do finančných problémov, z ktorého dôvodu R. úpadcovi poskytli pôžičky pred uzavretím
kúpnej zmluvy, ktoré však úpadca v lehote splatnosti neuhradil, nevrátil, dokonca Z. U. podal návrh na
exekúciu, preto sa vzájomne dohodli, že dlžník ELSO spol. s r.o. nemusí vrátiť peňažnú pôžičku, ale

namiesto finančného plnenia bude prevedená na veriteľov z pôžičky nehnuteľnosť. Zároveň sa dohodli,
že keď Slovenská agentúra pre cestovný ruch uvoľní pre spoločnosť ELSO spol. s r.o. finančné plnenie
resp. bude pokračovať v riadnom plnení, keďže v tej dobe bola už asi 300 dní v sklze, tak predané
nehnuteľnosti budú prevedené späť na dlžníka ELSO spol. s r.o.. Nehnuteľnosti sa však naspäť na
spoločnosť ELSO spol. s r.o.. už nepreviedli. Na základe predmetnej kúpnej zmluvy dlžník nikdy žiadne

finančné prostriedky neobdržal. Na otázku súdu či vyššie uvedený a stranami dohodnutý neformálny
spôsob započítania kúpnej ceny z kúpnej zmluvy z pohľadávkou z pôžičky mal aj inú osobitnú formu
svedok uviedol, že žiaden iný písomný prejav zo strany kupujúcich v tomto smere vykonaný nebol.
Spoločnosti ELSO spol. s r.o.. nebolo doručené žiadne písomné započítanie. Na otázku súdu či vedel
aká je hodnota prevádzaných nehnuteľností svedok uviedol, že vzhľadom k tomu, že nehnuteľnosti sa

zakladali v prospech Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorá poskytovala spoločnosti ELSO spol.
s r.o.. nenávratný finančný príspevok, tak sa dával vypracovať znalecký posudok, v ktorom bola určená
hodnotanehnuteľnostínasumu8.962.358eur(297.000.000Sk).Podľanázorusvedkadohodnutákúpna
cena odzrkadľovala reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, ide o rozostavanú stavbu nie je dokončená,
skolaudovaná. Na otázku či mal úpadca ELSO spol. s r.o.. v dobe keď sa uzatvárala kúpna zmluva

v septembri 2010 aj iných veriteľov so splatnými záväzkami ako boli obaja kupujúci, žalovaní, svedok
uviedol, že spoločnosť ELSO spol. s r.o. mala aj iných veriteľov v dobe uzatvorenia kúpnej zmluvy
napr. spoločnosť Allianz, poisťovňa Dôvera, Bezpečnostná služba a najväčší veriteľ bol Ing. MirK.s,
ktorý v tej dobe mal pohľadávku splatnú asi vo výške 1.200.000 eur. Predmetná pohľadávka vzniklatitulom pôžičky, ktorú pôvodne uzatvoril iba on osobne a neskôr na základe Dodatku k zmluve o pôžičke
k záväzku pristúpil aj úpadca spoločnosť ELSO spol. s r.o. Záväzok voči veriteľovi InE. bol splatný
niekoľko rokov pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Spoločnosť ELSO spol. s r.o. sa dostala do finančných

problémov a bola v sklze s úhradou týchto záväzkov. Na otázku súdu z akého dôvodu, sa spoločnosť
ELSO spol. s r.o. nerozhodla uspokojiť pomerne všetkých v tom čase existujúcich a známych veriteľov
so splatnými pohľadávkami, ale predajom nehnuteľností kúpnou zmluvou zo dňa 19.9.2010 uspokojila
iba kupujúcich veriteľov IJ. svedok uviedol, že dôvodom bolo, že pán U. podal návrh na exekúciu,
nesúhlasil s tým, aby v tom čase boli uspokojovaní aj ďalší existujúci veritelia a podmieňoval uzatvorenie

kúpnej zmluvy tým, že všetky prevádzané nehnuteľnosti budú slúžiť iba na uspokojenie pohľadávok
žalovaných. Veriteľ Ing. J. bol uspokojený len čiastočne tým spôsobom, že mal jednu parcelu mimo
kúpnej zmluvy, na ktorej sa nachádza geotermálny vrt, založenú ako čiastočné zabezpečenie jeho
pohľadávky. Na otázku súdu, či boli dohodnutí s kupujúcimi, že prevodom nehnuteľností budú ich nároky
uspokojené v plnom rozsahu a konečne svedok uviedol, že áno takto boli dohodnutí, že prevodom
nehnuteľností ich pohľadávky budú uspokojené v plnom rozsahu a žiadne ďalšie nároky voči spoločnosti

ELSO spol. s r.o. si už uplatňovať nebudú. Čo sa týka ďalších veriteľov Allianz, poisťovňa Dôvera atď.
títo veritelia neboli uspokojovaní žiadnym spôsobom ani čiastočne. Po prevode, predaji nehnuteľností
Kúpnou zmluvou zo dňa 13.9.2010 nezostal dlžníkovi ELSO spol. s r.o. žiaden majetok. Spoločnosť
bola založená výlučne za účelom investičnej činnosti vo vzťahu k výstavbe penziónu SEAL a nemala
žiadne iné aktivity. Na otázku právneho zástupcu žalovaných svedok uviedol, že speňažením zálohu

pohľadávka veriteľa Ing. J. nemohla byť v žiadnom prípade uspokojená v celom rozsahu ale podľa jeho
odhadu zabezpečená nehnuteľnosť mohla uspokojiť jeho pohľadávku tak v 1/10-ine. V závere svedok
uviedol, že jeho manželka P. ako vtedajšia konateľka úpadcu podpísala taktiež za spoločnosť ELSO
spol. s r.o. kúpnu zmluvu ale zdôraznil, že celý projekt realizoval sám. Manželka mu dôverovala tak
zmluvu podpísala v znení ako jej bola predložená. Svedočné si neuplatnil.

16. Svedkyňa P.á v konaní taktiež potvrdila, že kúpnu zmluvu zo dňa 13.9.2010 za predávajúceho
spoločnosť ELSO spol. s r.o. ako druhá konateľka popri manželovi podpísala a to na základe
ubezpečenia manžela, ktorý realizoval, zabezpečoval všetky veci. Na otázku súdu či vie uviesť v akej
výškebolavzmluvedohodnutákúpnacenaaakýmspôsobombolauhradenáuviedla,žeboladohodnutá

vo výške 5.500.000 eur. Poprela ale, že by bola kúpna cena uhradená spôsobom, ktorý je uvedený
v zmluve, teda že predávajúci ju uhradili celú v hotovosti pred podpisom zmluvy, aj napriek takémuto
jej vyhláseniu v zmluve, ktoré urobila len z dôvodu, že bola manželom ubezpečená že sa nemusím
báť, že všetko je v poriadku. Na otázku súdu aká bola hodnota prevádzaných nehnuteľností uviedla,
že presnú výšku nevie, ale bola určite vyššia ako 5.500.000. Na otázku z akého dôvodu bola v zmluve

uvedená suma nižšie uviedla, že má vedomosť o tom, že kupujúci mali nejaké neuhradené pohľadávky
zo strany spoločnosti ELSO s.r.o. a týmto spôsobom sa mali tieto pohľadávky vyriešiť. Na otázku či
vie uviesť v akej výške boli pohľadávky kupujúcich v čase podpisu zmluvy svedkyňa uviedla, že si
myslí, že pohľadávky kupujúcich boli ešte v nižšej výške ako bola dohodnutá kúpna cena. Pôžičky, ktoré
spoločnosti ELSO spol. s r.o. žalovaní poskytli za účelom výstavby hotela sa riadne nesplácali tak sa

dohodol takýto spôsob ich vyrovnania. V tej dobe mal úpadca aj ďalších veriteľov, z ktorých najväčším
bol pán Matis s pohľadávkou asi 1.000.000 eur. Po prevode predmetných nehnuteľností predávajúcemu,
úpadcovi žiaden ďalší majetok nezostal. Svedočné si svedkyňa neuplatnila.

17. Zo zmluvy o pôžičke (č.l. 29 spisu) súd zistil, že dňa 27.8.2007 uzavreli veriteľ Z. zmluvu o pôžičke,

na základe ktorej veriteľ požičal dlžníkovi finančnú čiastku 1.128.593,24 eur (34.000.000 Sk) s tým, že
tento ju vráti do 27.11.2007 spolu s dohodnutým úrokom.

18. Z Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2007 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 (č.l. 31) súd zistil, že
spoločnosť ELSO spol. s r.o. pristúpila k záväzku pôvodného dlžníka zo zmluvy o pôžičke a zaviazala

sa dlh vo výške 1.230.166, 60 eur (37.060.000 Sk) splniť do 17.12.2007.

19. Z Dodatku č. 2 zo dňa 12.12.2007 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 (č.l. 165) súd zistil, že
veriteľ Z. a dlžník č. 2 alebo záložca ELSO spol. s r.o., uzatvorili Zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parc. č. XXX/2 o rozlohe XXXX m2, ostatné plochy, zapísanú na LV

č. XXXX v kat. území T., za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči obom dlžníkom (vzniknutej
titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 27.8.2007 a Dodatku č. 1 k zmluve). V prípade ak nebude pohľadávka
riadne a včas uspokojená je veriteľ oprávnený záloh predať za trhovú cenu.20. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX zo dňa 12.12.2007 vypracovaného Z. (č.l. 12 spisu) súd zistil,
že všeobecná hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., zapísaných na LV. č. XXXX ako
parcely č. XXX/1 o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/3 o výmere 3629 m2,

zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere
202 m2 je 1.170.614 eur (35.265.908,16 Sk). Hodnota rozostavanej stavby rekreačno - relaxačného
penziónu SEAL ležiacej na parcele č. XXX/3 je 7.737.983 eur (233.114.479,19 Sk) a hodnota bazénov
a vonkajších úprav je 898.833 eur (27.078.256,20 Sk), spolu 9.807.430 eur.

21. Zo zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice (č.l. 134) súd zistil, že dňa 24.3.2009
spoločnosť ELSO spol. s r.o., v zastúpení konateľmi, ako dlžník vyhlásil že na základe zmlúv o pôžičke, si
odveriteľaR.požičalavčaseodapríla2007do24.3.2009finančnéprostriedkyspoluvovýške2.000.000
eur, pričom sa v zmluve zaviazala poskytnuté pôžičky uhradiť do 1.8.2009. Dlžník zároveň svoj dlh do
notárskej zápisnice uznal čo do základu a čo do výšky. Dlžník vyhlásil, že ak dlh nebude včas splatený,
tak súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a to na

celý majetok, ktorý predstavujú predovšetkým nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. T., zapísané na LV.
č. XXXX ako parcela č. XXX/1 o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/3 o výmere
3629 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5
o výmere 202 m2 a stavby rekreačno - relaxačného penziónu SEAL ležiaca na parcele č. XXX/3, spolu
s neevidovanými stavbami veľkým a detským bazénom. Dlžník sa zaviazal až do úplného splatenia dlhu

nenakladať s horeuvedenými nehnuteľnosťami a tieto ani nijak nezaťažiť.

22. Zo zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice (č.l. 77) súd zistil, že dňa 1.10.2009
spoločnosť ELSO spol. s r.o., v zastúpení konateľmi Ing. S., ako dlžník vyhlásila, že si v tento v
hotovosti požičala od veriteľa Z. sumu 790.000 eur, pričom dlžník sa zaviazal poskytnuté pôžičky

uhradiť do 1.11.2010. Dlžník zároveň svoj dlh do notárskej zápisnice uznal čo do základu a čo do
výšky. Dlžník vyhlásil, že ak dlh nebude včas splatený, tak súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a to na celý majetok, ktorý predstavujú predovšetkým
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. T., zapísané na LV. č. XXXX ako parcela č. XXX/1 o výmere
10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a nádvoria,

č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2 a stavby rekreačno
- relaxačného penziónu SEAL ležiaca na parcele č. XXX/3, spolu s neevidovanými stavbami veľkým
a detským bazénom. Účastníci sú si vedomí, že pozemky a stavby sú pritom zaťažené pohľadávkami
SACR (Slovenská agentúra pre cestovný ruch) vo výške 2.183.569 eur (65.782.199 Sk) a R.a vo
výške 2.000.000 eur. Dlžník sa zaviazal až do úplného splatenia dlhu nenakladať s horeuvedenými

nehnuteľnosťami a tieto ani nijak nezaťažiť.

23. Zo zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice (č.l. 75) súd zistil, že dňa 18.12.2009
spoločnosť ELSO spol. s r.o., v zastúpení konateľmi Z., ako dlžník vyhlásila, že si v čase od 15.12.2008
do 20.11.2009 priebežne požičala na základe ústnych zmlúv o pôžičke od veriteľa Ing. T. narodeného

1.6.1950 spolu 2.175.000 eur, pričom dlžník sa zaviazal poskytnuté pôžičky uhradiť do 31.1.2010. Dlžník
zároveň svoj dlh do notárskej zápisnice uznal čo do základu a čo do výšky. Dlžník vyhlásil, že ak dlh
nebude včas splatený, tak súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon
rozhodnutia a to na celý majetok, ktorý predstavujú predovšetkým nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú.
T., zapísané na LV. č. XXXX ako parcela č. XXX/1 o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, č.

XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a
parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2 a stavby rekreačno - relaxačného penziónu SEAL ležiaca na parcele
č. XXX/3, spolu s neevidovanými stavbami veľkým a detským bazénom. Účastníci sú si vedomí, že
pozemky a stavby sú pritom zaťažené pohľadávkami SACR vo výške 2.183.569 eur (65.782.199 Sk) a
R. vo výške 2.000.000 eur.

24. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.9.2010 uzavretej vo forme notárskej zápisnice (č.l. 25 spisu) súd zistil, že
dňa 13.9.2010 uzavreli ELSO, spol. s r.o., ako predávajúci a R. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., zapísaných na LV. č. XXXX ako parcela č.
XXX/1ovýmere10.509m2,zastavanéplochyanádvoria,č.XXX/3ovýmere3629m2,zastavanéplochy

a nádvoria, č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2 a stavby
rekreačno - relaxačného penziónu SEAL ležiacej na parcele č. XXX/3, spolu s neevidovanými stavbami
veľkým a detským bazénom, ktorých bol predávajúci výlučným vlastníkom za kúpnu cenu 5.500.000
eur, pričom v čl. III. zmluvy účastníci uviedli, že celá kúpna cena už bola zaplatená predávajúcemu vhotovosti pred podpisom zmluvy. Kupujúci R. R. nadobudol k nehnuteľnostiam podiel 4/5 vzhľadom k
celku a kupujúci Ing. U. podiel 1/5. V kúpnej zmluve je ďalej uvedené, že na nehnuteľnostiach, ktoré
sú jej predmetom viazne ťarcha záložného práva v prospech SACR. Pri podpise bol predávajúci ELSO

spol. s r.o., zastúpení konateľmi Z.
25. Z výpisu z Katastra nehnuteľností zo dňa 4.4.2012 (č.l. 81 spisu) súd zistil, že na liste vlastníctva č.
XXXX je zapísane spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam parc. č. XXX/1 o výmere 10.509 m2, zastavané
plochy a nádvoria, č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/4 o výmere 1194
m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2 a stavbe rekreačno - relaxačného penziónu

SEAL ležiaca na parcele č. XXX/3, všetky nachádzajúce sa v k.ú. T., spoluvlastníkov R. podiele 8/10 a
Ing. Z. U. v podiele 1/5 vzhľadom k celku. V časti C: Ťarchy je poznámka že nehnuteľnosti súd založené
v prospech záložného veriteľa Správa finančnej kontroly.

26. Z výpisu z Katastra nehnuteľností zo dňa 7.6.2012 (č.l. 169) súd zistil, že na liste vlastníctva č. XXXX
je zapísané vlastníctvo spoločnosti Bývanie Centrum, s.r.o., k nehnuteľnosti parc. č. XXX/2, ostatné

plochy, vo výmere 4602 m2, nachádzajúcej sa v k.ú. T..

27. Z vyjadrenia Z. ku konečnému zoznamu pohľadávok úpadcu ELSO spol. s r.o. (č.l. 127) a zo
Zápisnice z konania prvej schôdze veriteľov úpadcu (č.l. 129) a zo Zoznamu pohľadávok (č.l. 68)
súd zistil, že v konkurznom konaní vedenom na majetok úpadcu ELSO spol. s r.o., si veriteľ Správa

finančnej kontroly Bratislava prihlásil pohľadávku v celkovej sume 2.832.088,98 eur. Pri veriteľovi Ing.
J.e poznámka, že tento si prihlásil v konkurznom konaní pohľadávku titulom Zmluvy o pôžičke zo dňa
27.8.2007 v znení jej dodatkov, pričom obsahom Dodatku č. 2 je Zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti XXX/2 a veriteľ predmet zálohu v roku 2011 predal.

28. Zo znaleckého posudku č. XX/XXX2 zo dňa 5.5.2012 vypracovaného Z. súd zistil, že všeobecná
hodnota nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. T., zapísaných na LV. č. XXXX ako parcely č. XXX/1
o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy
a nádvoria, č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2 je
1.198.668,46 eur. Hodnota rozostavanej stavby rekreačno - relaxačného penziónu SEAL ležiacej na

parcele č. XXX/3 a hodnota bazénov a vonkajších úprav je 9.297.420,75 eur, spolu hodnota stavieb a
pozemkov 10.496.089, 21 eur, po zaokrúhlení 10.500.000 eur.

29. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 30.7.2018 vypracovaného znaleckou organizáciou
CORPORA, a.s., (č.l. 733 spisu) súd zistil, že obvyklá hodnota (cena) nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Dunajská Streda,
katastrálny odbor a to rozostavanej stavby rekreačno-relaxačného penziónu SEAL ležiacej na parcele
XXX/3, parcely č. XXX/1 o výmere 10509 m2, druh zastavané plochy nádvoria, parcely č. XXX/3 o
výmere 3629 m2, druh zastavané plochy a nádvoria, parcely č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy
a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2, druh ostatné plochy, ako aj neevidovaných stavieb - veľký bazén

na parc. č. XXX/4 a detský bazén na parc. č. XXX/5 je ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy 13.9.2010
vo výške 6.250.000 eur.

30. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči

nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený

31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení účinnom v rozhodnej
dobe, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na povolenie

reštrukturalizácie alebo návrh na vyhlásenie konkurzu, rozumie sa tým, že je v úpadku.

32. Podľa § 3 ods. 3 cit. zákona predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného
predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho
majetku.

33. Podľa § 57 ods. 1 cit. zákona právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom
dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane
lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

34. Podľa § 57 ods. 4 cit. zákona odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

35.Podľa§58ods.1cit.zákonaprávnymúkonombezprimeranéhoprotiplnenianaúčelytohtozákonaje
bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe dlžník poskytol

alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako obvyklá cena plnenia,
ktoré na jeho základe získal alebo má získať.

36. Podľa § 58 ods. 2 cit. zákona právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia možno odporovať,
ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa

predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

37. Podľa § 59 ods. 1 cit. zákona zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny
úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu,
zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku

vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

38. Podľa § 59 ods. 3 cit. zákona zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil
úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho

úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

39. Podľa § 59 ods. 4 cit. zákona odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli
urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon
urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka,

ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

40. Podľa § 62 ods. 1 cit. zákona právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s
dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

41. Podľa § 63 ods. 1 ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej
hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo,
povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota

nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej
majetkovejhodnoty.Protitomu,vočikomusaprávoodporovaťprávnemuúkonuuplatnilo,možnouplatniť
vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.

42. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

43. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

44. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Podľa § 217 ods. 1, prvá veta CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

46. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže

účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznúpovinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť

za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

47. Zo zhodných vyjadrení účastníkov a listinných dôkazov mal súd preukázané a medzi účastníkmi
nebolo sporné, že Kúpnou zmluvou zo dňa 13.9.2010 úpadca ELSO spol. s r.o., ktorého je žalobca
správcom, previedol ako predávajúci na žalovaného v 1. rade R. R. a žalovaného v 2. rade Ing. IJ. ako

kupujúcich nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. T., zapísané na LV. č. XXXX ako parcela č. XXX/1
o výmere 10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a
nádvoria, č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2 a stavbu
rekreačno - relaxačný penzión SEAL ležiaci na parcele č. XXX/3, spolu s neevidovanými stavbami
veľkým a detským bazénom, ktorých bol predávajúci výlučným vlastníkom za kúpnu cenu 5.500.000
eur, pričom kúpna cena bola uhradená zápočtom voči pohľadávkam žalovaných, ktorý tieto mali voči

predávajúcemu. Kupujúci R. R. nadobudol k nehnuteľnostiam podiel 4/5 vzhľadom k celku a kupujúci
Ing. U. podiel 1/5. Pri podpise bol predávajúci ELSO spol. s r.o., zastúpení konateľmi IQ. Zo zmluvy o
pôžičke mal súd preukázané, že dňa 27.8.2007 uzavreli veriteľ Z.i zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
veriteľ požičal dlžníkovi finančnú čiastku 1.128.593,24 eur s tým, že tento ju vráti do 27.11.2007 spolu
s dohodnutým úrokom. Z Dodatku č. 1 zo dňa 12.12.2007 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 mal

súd preukázané, že spoločnosť ELSO spol. s r.o. pristúpila k záväzku pôvodného dlžníka zo zmluvy
o pôžičke a zaviazala sa dlh vo výške 1.230.166, 60 eur splniť do 17.12.2007. Z Dodatku č. 2 zo dňa
12.12.2007 k zmluve o pôžičke zo dňa 27.8.2007 mal súd preukázané, že že veriteľ Z. a dlžník č. 2
alebo záložca ELSO spol. s r.o., uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiparc.č.XXX/2orozlohe4602m2,ostatnéplochy,zapísanúnaLVč.XXXX vkat.územíT.,

za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa voči obom dlžníkom (vzniknutej titulom zmluvy o pôžičke
zo dňa 27.8.2007 a Dodatku č. 1 k zmluve). V prípade ak nebude pohľadávka riadne a včas uspokojená
je veriteľ oprávnený záloh predať za trhovú cenu. Zo zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu vo forme notárskej
zápisnice mal súd preukázané, že dňa 24.3.2009 spoločnosť ELSO spol. s r.o., v zastúpení konateľmi,
ako dlžník vyhlásil že na základe zmlúv o pôžičke, si od veriteľa R. požičala v čase od apríla 2007 do

24.3.2009 finančné prostriedky spolu vo výške 2.000.000 eur, pričom sa v zmluve zaviazala poskytnuté
pôžičky uhradiť do 1.8.2009. Zo zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice mal súd
preukázané, že dňa 1.10.2009 spoločnosť ELSO spol. s r.o., v zastúpení konateľmi, ako dlžník vyhlásila,
že si v tento v hotovosti požičala od veriteľa IQ. sumu 790.000 eur, pričom dlžník sa zaviazal poskytnuté
pôžičky uhradiť do 1.11.2010. Dlžník zároveň svoj dlh do notárskej zápisnice uznal čo do základu a čo

do výšky. Dlžník vyhlásil, že ak dlh nebude včas splatený, tak súhlasí s tým, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia a to na celý majetok, ktorý predstavujú predovšetkým
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. T., zapísané na LV. č. XXXX ako parcela č. XXX/1 o výmere
10.509 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. XXX/3 o výmere 3629 m2, zastavané plochy a nádvoria,
č. XXX/4 o výmere 1194 m2, ostatné plochy a parcely č. XXX/5 o výmere 202 m2 a stavby rekreačno

- relaxačného penziónu SEAL ležiaca na parcele č. XXX/3, spolu s neevidovanými stavbami veľkým a
detským bazénom. Zo zmluvy o pôžičke a uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice mal súd preukázané,
že dňa 18.12.2009 spoločnosť ELSO spol. s r.o., v zastúpení konateľmi IQ., ako dlžník vyhlásila, že si v
čase od 15.12.2008 do 20.11.2009 priebežne požičala na základe ústnych zmlúv o pôžičke od veriteľa
IQ. spolu 2.175.000 eur, pričom dlžník sa zaviazal poskytnuté pôžičky uhradiť do 31.1.2010. Dlžník

zároveň svoj dlh do notárskej zápisnice uznal čo do základu a čo do výšky.

48. Žalobca v konaní tvrdil, že predaj vyššie uvedených nehnuteľností kúpou zmluvou zo dňa 13.9.2010
je odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 59 ZKR nakoľko ním došlo k zvýhodneniu niektorých
veriteľov a zároveň je odporovateľným úkonom v zmysle § 58 ZKR keďže ide o predaj bez primeraného

protiplnenia, vzhľadom k tomu, že dohodnutá kúpna cena bola podstatne nižšia než cena obvyklá. Svoje
tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny opieral žalobca o listinné dôkazy - znalecký posudok z roku 2007
a z roku 2012, ktoré ocenili predmetné nehnuteľnosti na sumu ďaleko vyššiu ako bola dohodnutá kúpna
cena. Žalovaní s tvrdeniami žalobcu nesúhlasili.

49. Pred tým ako súd posúdil dôvodnosť podanej žaloby bolo nutné zistiť, či boli splnené podmienky
rozhodovania súdu o žalobe žalobcu v zmysle zachovania lehôt podľa zákona o konkurze a
reštrukturalizácii. V konaní mal súd preukázané, že Okresný súd Trnava uznesením zo sp.zn.
25K/33/2011 zo dňa 29.9.2011, ktoré bolo uverejnené v Obchodnom vestníku OV 192/2011 dňa6.10.2011, bol vyhlásený dňom 7.10.2011 (§ 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR) konkurz na majetok
dlžníka ELSO spol. s r.o., a súčasne bol za správcu ustanovený B.F.B. správcovská, v.o.s.. Dňa 5.4.2012
žalobcauplatnilžalobounasúdeprávoodporovaťprávnemuúkonuzodňa13.9.2010.Nazákladevyššie

uvedeného má súd zato, že žalobca uplatnil svoje právo na súde v zákonnej lehote (v zmysle § 57 ods.
2 ZKR do šesť mesiacov od vyhlásenia konkurzu) a napadol úkony urobené počas jedného roka pred
začatím konkurzného konania (§ 58 ods. 3 ZKR), ktoré začalo dňa 28.7.2011.

50. Medzi účastníkmi zostala spornou skutočnosť, či napadnutý právny úkon je úkonom zvýhodňujúcim

a úkonom bez primeraného protiplnenia a či je možné napadnúť odporovateľnosťou v zmysle § 59 ods.
1 a 58 ods. 1 ZKR.

51. V prvom rade je nutné uviesť, že úprava odporovateľnosti obsiahnutá v zákone o konkurze
a reštrukturalizácii je úpravou špeciálnou popri právnej úprave odporovateľnosti v Občianskom
zákonníku. Odporovateľnosť právnych úkonov je osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov.

Odporovateľnosť právnych úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho
úkonu, ale za jeho právne dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa
prejavujú v tom, že konkrétny právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa.
K tomu dôjde zásadne vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Ukrátenie
uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni

uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí
dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa
preukázať, že sa zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku.
Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu dlžníka,
ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom

konaní sú: vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka týkajúci sa jeho majetku a ukrátenie pohľadávky
veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Ako je vyššie uvedené jedným zo všeobecných a aj osobitných
predpokladov odporovateľnosti je, že právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia
veriteľa. Treba zdôrazniť, že ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa je vecou dôkazného bremena
žalobcu. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom

zmenšil,vakomrozsahuahlavneakýmajetokmuzostanenauspokojeniepohľadávky.Odporovateľnosť
predpokladá, že právnym úkonom dlžníka sa skráti uspokojenie pohľadávky veriteľa, teda že v dôsledku
konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená
vôbec alebo len čiastočne. Aj keď právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu jeho majetku, nie
je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, nepochybne

postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedošlo ku kráteniu uspokojenia
pohľadávky veriteľa a nie je dôvod na vyslovenie neúčinnosti takéhoto právneho úkonu. Zásadnou
otázkou tak je, či hodnota majetku dlžníka (úpadcu), po vykonanom právnom úkone postačovala alebo
nepostačovala na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.

52. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí č.k. 31CoKR/1/2016 - 636 okrem iného konštatoval, že kúpna
zmluva zo dňa 13.9.2010 je zmluvou odplatnou bez ohľadu na skutočnosť, že k reálnemu vyplateniu
kúpnej ceny nedošlo, vzhľadom na existenciu splatných peňažných pohľadávok kupujúcich voči
predávajúcemu a dohodu zmluvných strán o započítaní vzájomných pohľadávok, preto pri posudzovaní
primeranostiplneniakupujúcichjepotrebnéprihliadaťnavšetkyokolnosti-výškupohľadávokkupujúcich

voči predávajúcemu, existenciu záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti ako aj v tom čase
aktuálnu cenu nehnuteľností, pričom ukrátenie veriteľov môže vyvodzovať iba z rozdielu medzi výškou
trhovej hodnoty prevedeného majetku a výškou poskytnutej odplaty v čase účinnosti právneho úkonu,
za predpokladu, že obvyklá cena prevedeného majetku je podstatne vyššia ako cena plnenia, ktorá
zaň bola poskytnutá. V nadväznosti na to súd do konania uznesením č.k. 36Cbi/6/2012 - 695 zo

dňa 11.8.2017 pribral do konania znaleckú organizáciu, ktorá znaleckým posudkom č. XX/XXXX
(č.l. 733 spisu) určila obvyklú hodnotu prevádzaných nehnuteľností ku dňu realizácie napadnutého
právneho úkonu (13.9.2010) vo výške 6.250.000 eur. Práve tento znalecký posudok je pre súd zásadný,
nakoľko ohodnocoval hodnotu nehnuteľností presne ku dňu realizácie napadnutého právneho úkonu so
všetkými špecifikami a okolnosťami, ktoré boli rozhodujúce pre objektívne zistenie a určenie hodnoty

nehnuteľností.Žalobcaajkeďvyjadrilnesúhlassozávermiznaleckéhoposudku,takišloibaovšeobecnú
námietku nesúhlasu. Žalobca žiadne konkrétne námietky, výhrady voči obsahu znaleckého posudku,
resp. odbornému postupu znaleckej organizácie nevzniesol. Znalecký posudok č. 72/2018 vyvrátil
tvrdenia žalobcu o tom, že obvyklá cena nehnuteľností sa pohybuje na úrovni znaleckého posudkuč. XXX/XXX7 z roku 2007 (cca 10 mil. eur), resp. na úrovni znaleckého posudku č. 2X/XXXX z roku
2012 (cca 10,5 mil. EUR), a preto pri posudzovaní obvyklej ceny nemožno bez ďalšieho vychádzať
z týchto znaleckých posudkov, ktoré celkom zjavne neodzrkadľovali obvyklú cenu nehnuteľností k

13.9.2010. V konaní tak bolo znaleckým dokazovaním - znaleckým posudkom č. XX/XXXX na jednej
strane preukázané, že dohodnutá kúpna cena 5.500.000 bola nižšia ako obvyklá hodnota prevádzaných
nehnuteľnosti (6.250.000 eur), ale na druhej strane už nebolo v konaní preukázané, že kúpna cena bola
„podstatne“ nižšia ako obvyklá hodnota prevádzaných nehnuteľností. Samotná skutočnosť nižšej kúpnej
ceny ešte bez ďalšieho neprimeranosť plnenia pre účely posudzovania odporovateľnosti podľa ZKR

nezakladá. V zmysle § 58 ods. 1 ZKR musí výslovne ísť o takú kvantitatívnu nižšiu sumu kúpnej ceny,
aby ju bolo možné klasifikovať ako „podstatne“ nižšiu. Súd je toho názoru, že v prípade ak sú predávané
nehnuteľnosti v hodnote 6.250.000 eur za kúpnu cenu 5.500.000 eur (cca. 12 %) tak takto dohodnutá
kúpna cena je síce nižšia ale nie je „podstatne“ nižšia ako hodnota predávaného majetku. Bolo by tomu
napr. v prípade ak by predávajúci obdržal len zlomok hodnoty nehnuteľností, čo nie je daný prípad. Je
nutné podotknúť, že kúpna cena je výsledkom slobodnej zmluvnej voľnosti a rozhodovania strán, na

ktorú majú nepochybne vplyv mnohé okolnosti, danosti, špecifiká a iné zákonitosti trhovej ekonomiky.
Preto ak si zmluvné strany dohodli kúpnu cenu nižšiu ako je ustálená znaleckým dokazovaním obvyklá
hodnota nehnuteľností a táto kúpna cena nie je podstatne nižšia (ako v danom prípade) tak takéto
konanie nie je v rozopre s právom a nemôže ani zakladať úvahy o neprimeranom plnení ako zákonného
predpokladu odporovateľnosti v zmysle § 58 ods. 1 ZKR. Znalec určil, odchylku len 12 % čo podľa

názoru a výkladu súdu nie je „podstatná“ odchýlka, ale odklon od trhovej, obvyklej ceny nehnuteľnosti
o 12 % je v hraniciach zmluvnej trhovej voľnosti strán pri určovaná zmluvnej kúpnej ceny a nie je ničím
neobvyklým. V konaní tak bolo preukázané, že odplata - dohodnutá kúpna cena bola ekvivalentná k
poskytnutému plneniu vo forme prevodu nehnuteľnosti a na druhej strane nebolo preukázané, že dlžník
poskytol žalovaným plnenie, ktorého obvyklá cena bola podstatne vyššie ako obvyklá cena plnenie,

ktoré na jej základe získal. Kúpna zmluva zo dňa 13.9.2010 nie je právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia.

53. Kúpna cena bola v danom konkrétnom prípade uhradená zápočtom so súčtom pohľadávok
žalovaných voči predávajúcemu titulom dlhu zo zmlúv o pôžičkách (nevrátená istina + úroku spolu cca.

5.365.000 eur) + odmena exekútora, trovy exekúcie. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. a 2.
rade mali v dobe, kedy od spoločnosti ELSO spol. s r.o. napadnutým právnym úkonom Kúpnou zmluvou
zo dňa 13.9.2010 odkúpili nehnuteľnosti, voči tomuto subjektu sami pohľadávky vzniknuté titulom
nevrátenia pôžičiek a tieto svoje pohľadávky odkúpením predmetných nehnuteľností v plnom rozsahu
uspokojili. V prípade predaja nehnuteľností išlo o zápočet splatných pohľadávok nakoľko spoločnosti

ELSO spol. s r.o. žalovaný v 1. rade požičal sumu 2.000.000 eur, splatnú 1.8.2009, žalovaný v 2. rade
požičal sumu 790.000 eur splatnú 1.11.2009 a na žalovaného v 1. rade bola postúpená aj pohľadávka
voči tejto spoločnosti titulom pôžičky od Z. v sume 2.175.000 eur, splatná 31.1.2010. Kúpna cena za
predaj nehnuteľností nebola teda zaplatená v hotovosti (čo sa podarilo ustáliť v konaní aj napriek v
kúpnej zmluve dojednanému práve takémuto spôsobu zaplatenia kúpnej ceny) ale k zániku pohľadávky

ELSO spol. s r.o. vzniknutej titulom kúpnej zmluvy došlo započítaním pohľadávok žalovaných v 1. a 2.
rade vzniknutých titulom zmlúv o pôžičke, čím došlo k úhrade splatného dlhu spoločnosti ELSO spol. s
r.o. voči žalovaným v 1. a 2. rade a k vzájomnému bezhotovostnému vyporiadaniu. Vzájomný zápočet
pohľadávok (dohoda o započítaní) bol zhodne potvrdený a preukázaný oboma zmluvnými stranami.
Preto ak v majetku dlžníka (úpadcu) bola predmetnou kúpnou zmluvou nahradená vec (nehnuteľnosti)

jej zodpovedajúcim peňažným plnením (kúpnou cenou), nie je už možné z tohto dôvodu vyvodiť, že
by predmetná kúpna zmluva viedla k zmenšeniu majetku dlžníka obchodnej spoločnosti ELSO spol. s
r.o., a že by teda ukracovala uspokojenie pohľadávky iného veriteľa voči tejto spoločnosti. Ukrátenie
pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku je v zmysle § 57 ods. 4 ZKR jedným zo základných
predpokladov odporovateľnosti v konkurze. Nakoľko ako je vyššie uvedené súd dospel k záveru, že

úpadca predal nehnuteľnosti za ekvivalentnú (primeranú) cenu čím zásadným spôsobom nezmenšil svoj
majetok, došlo len k zmene jeho štruktúry (pretože dlžník namiesto hmotného majetku získal finančný
majetok), tak nie je naplnený jeden zo základných predpokladov odporovateľnosti, a to ukrátenie.
Bez splnenia tohto predpokladu nie je možné úspešne napadnúť úkon odporovateľnosťou. Úspešnosť
žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia konkrétneho právneho úkonu neúčinným, bude závisieť od

toho, či sa majetok dlžníka tým ktorým konkrétnym právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký
majetok mu ostane na uspokojenie jeho pohľadávky, nakoľko pre úspešnosť odporovacej žaloby musia
byť naplnené aj všetky všeobecné predpoklady, teda aj § 57 ods. 4 ZKR. Predpoklad ukrátenia musí byť
naplnený u každej skutkovej podstaty, teda aj pri odporovateľnosti podľa § 58 aj § 59 ZKR. Z vykonanéhoznaleckéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žedošlokekvivalentnostiposkytnutéhoplnenia(samotný
predaj za ekvivalentnú cenu nie je, ani nemôže byť zmenšením majetku dlžníka, pretože namiesto
hmotného majetku získava úpadca finančný majetok). K zmenšeniu majetku úpadcu nijak nedošlo

pretože k pohľadávke tzn. plusovej hodnote v rámci majetku úpadcu existovala v rozhodnom čase v
rovnakej výške protipohľadávka žalovaných tzv. mínusová hodnota v rámci majetku úpadcu. Kúpnou
zmluvou a dohodou o započítaní teda k žiadnej kvantitatívnej zmene v rámci majetku úpadcu nedošlo.
Ak žalobca mal pohľadávku aj zároveň záväzok v tej istej hodnote a aj pohľadávka aj záväzok zanikli,
hodnota celkového majetku úpadcu sa nezmenila. Nie je možné právny úkon kúpnej zmluvy hodnotiť

ako zvýhodňujúci právny úkon práve z toho dôvodu, že nebolo dokázané zníženie majetku dlžníka, len
zmena jeho štruktúry v otázke aktív a pasív. Je primárnou povinnosťou dlžníka plniť si svoje záväzky.
Túto povinnosť má dlžník až do momentu vyhlásenia konkurzu, kedy sa mení režim uspokojovania
pohľadávok a tým aj plnenia záväzkov dlžníka. Až do uvedeného momentu je dlžník povinný plniť svoje
záväzky veriteľom. Opačný záver by znamenal nemožnosť dlžníka plniť svoje záväzky v období pred
vyhlásením konkurzu žiadnym svojim veriteľom v prípade, ak by nemohol uspokojiť všetkých veriteľov.

Je vecou aj samotných veriteľov, ako si riešia svoje konkrétne pohľadávky a záväzky so svojím dlžníkom,
a akú snahu vyvinú za účelom vysporiadania svojich záväzkov vo vzťahu k dlžníkovi. Súd nevylučuje,
že aj takéto právne úkony však môžu byť odporovateľné v zmysle ustanovenia § 59 ZKR, avšak len
v prípade, pokiaľ z ďalších skutkových okolností bude jednoznačne zrejmé, že dlžník týmto postupom
neodôvodnene zvýhodnil tohto svojho konkrétneho veriteľa oproti iným veriteľom. V konaní bolo

preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade mali v dobe, kedy od spoločnosti ELSO spol. s r.o. napadnutým
právnym úkonom Kúpnou zmluvou zo dňa 13.9.2010 odkúpili nehnuteľnosti, voči tomuto subjektu sami
pohľadávky vzniknuté titulom nevrátenia pôžičiek (istina, úroky z omeškania, trovy exekúcie) a tieto
svoje pohľadávky odkúpením predmetných nehnuteľností uspokojili. Tým, že dlžník, ktorý predá svoj
majetok alebo jeho časť, zo získaných prostriedkov uhradí iné skutočné (splatné) pohľadávky voči

sebe, sa nedopúšťa odporovateľného právneho úkonu aj keď týmto konaním zmarí alebo čiastočne
zmarí uspokojenie iného veriteľa. Rovnako je nutné posudzovať aj situáciu keď vzájomným započítaním
pohľadávok je zaplatený iný dlh. Započítacím prejavom okrem zániku vzájomných pohľadávok zároveň
dochádza k úspore nákladov spojených s vymáhaním vzájomného plnenia. Preto, ak zanikli dve
vzájomné pohľadávky započítaním v čase pred začatím konkurzného konania, pričom išlo o platne

vzniknuté pohľadávky, bez akýchkoľvek znakov neúčinnosti týchto právnych úkonov, nakoľko tento
napadnutý ani nebol, potom ani uskutočnený započítací prejav, či už jednostranný, ako aj dvojstranný,
nemôže byť dôvodne uplatneným predmetom odporovateľnosti. Uvedené podporuje aj samotné znenie
§ 59 ods. 1 ZKR v zmysle, ktorého je zvýhodňujúcom právnym úkonom okrem iných aj taký právny
úkon, ktorým by dlžník splnil ešte nesplatnú pohľadávku (splatnú až vyhlásením konkurzu). Teda zákon

rozlišuje úhradu splatnej a nesplatnej pohľadávky, pričom za zvýhodnenie pokladá výslovne úhradu ešte
nesplatnej pohľadávky, ktorú by dlžník prednostne uhradil pred inými splatnými pohľadávkami iných
veriteľov, čím by ich znevýhodnil oproti iným veriteľom (s nesplatnými pohľadávkami). Úpadca a žalovaní
mali v rozhodnom období vzájomné pohľadávky (úpadca titulom zaplatenia kúpnej ceny a žalovaní
titulom vrátenia pôžičiek), preto predmetný právny úkon nepredstavuje neodôvodnené zvýhodnenie

žalovaných, pretože práve existencia protipohľadávky predstavuje dôvod, pre ktorý k uzatvoreniu
predmetnej Zmluvy došlo. Tento dôvod zároveň vylučuje uplatnenie dôvodu odporovateľnosti v zmysle
§ 59 ZKR. Existencia vzájomných pohľadávok úpadcu a dlžníka, žalovaných zároveň odlišovala
žalovaných ako veriteľov od ostatných veriteľov úpadcu, preto v uvedenom prípade nemožno hovoriť
o neodôvodnenosti zvýhodnenia. V zásade dlžník až do začatia konkurzného konania môže a zároveň

je povinný plniť svoje záväzky voči veriteľom, avšak nesmie sa jednať o neodôvodnené zvýhodnenie
konkrétneho veriteľa oproti iným veriteľom. Neodôvodnené zvýhodnenie musí vyplývať z konkrétnych
okolností takéhoto plnenia, preto pokiaľ je len tvrdené uzatvorenie kúpnej zmluvy a len v dôsledku
tejto skutočnosti malo dôjsť k zvýhodneniu žalovaných oproti iným veriteľom, nemožno to považovať
za zvýhodňujúci úkon. Zákonnou povinnosťou dlžníka vo vzťahu k veriteľovi je plniť svoje záväzky, a

preto, pokiaľ z iných okolností nie je možné vyvodiť záver, že dlžník neopodstatnene plnil tomu - ktorému
konkrétnemu veriteľovi, nie je možné takýto právny úkon automaticky považovať za zvýhodňujúci právny
úkon. Započítaním pohľadávok zaniká záväzok spôsobom iným ako splnením, pričom dlžník je v zmysle
zákona povinný až do začatia konkurzného konania riadne plniť svoje záväzky. Žalobca v konané tvrdil,
že predmetná kúpna zmluva je odplatným právnym úkonom bez primeraného protiplnenia a zároveň

zvýhodňuje niektorých veriteľov úpadcu. Uvedené tvrdenie, ale v konaní preukázané nebolo. Nebolo
preukázané ukrátenie, neprimeranosť plnenia ani zvýhodnenie žalovaných oproti iným veriteľom.54. Nakoľko súd nemal v konaní preukázané naplnenie predpokladov odporovateľnosti a to ukrátenie,
neprimeranosť plnenia ani zvýhodnenie žalovaných (pre rozhodnutie zásadné skutočnosti) čo je
dostatočné k posúdeniu žaloby ako nedôvodnej, tak ani bližšie neposudzoval splnenie ďalších

podmienok odporovateľnosti v zmysle § 58 ods. 2 a 59 ods. 3 ZKR (spôsobenie úpadku dlžníka právnym
úkonom, realizácia úkonu počas úpadku atď.) a bližšie sa nevysporiadaval s právnou argumentáciou
oboch sporových strán s tým súvisiacou. Ak by aj mal súd preukázaný úpadok úpadcu v čase
uskutočnenia predmetného právneho úkonu prípadne preukázané, že právny úkon viedol k úpadku, nič
by to nezmenilo na už zistenom skutkovom stave tzn. na tom, že uskutočnený úkon všetky podmienky

§ 58 a § 59 ZKR nenapĺňa. Z rovnakých dôvodov súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania
výsluchom svedka S. a veriteľa J. ako bude ešte nižšie zdôvodnené. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a

jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z
odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Pokiaľ sa týka ďalšieho nároku žalobcu, a to

vrátenia sumy peňažnej náhrady do konkurznej podstaty v zmysle § 63 ods. 1 ZKR tak súd aj v tejto
časti žalobu zamietol z dôvodu, že súdom nebol uznaný právny titul neúčinnosti právneho úkonu kúpnej
zmluvy a tým sa aj tento nárok stal bezpredmetným.

55. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 28.6.2017 navrhol v súvislosti s preukázaním existencie

zvýhodnenia veriteľov dovypočuť konateľa úpadcu S. a žalovaných. Súd dovypočutie menovaného
svedka nevykonal, nakoľko svedok bol dňa 16.10.2015 na pojednávaní veľmi podrobne a rozsiahlo
už súdom osobne vypočutý ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam a okolnostiam sporu a to aj k
otázke žalobcom tvrdeného zvýhodnenia žalovaných. Žalobca nekonkretizoval k čomu by ešte svedok
mal byť dodatočne vzhľadom na jeho rozsiahlu výpoveď dovypočutý. Ako je vyššie zdôvodnené tak

zvýhodneniežalovanýchvkonanípreukázanénebolo,pričomsúdvychádzalajzvýpovedemenovaného
svedka ako aj z výpovede osobne vypočutého žalovaného v 2. rade. Súčasne žalobca navrhol k
zriadeniu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva opäť dovypočuť konateľa úpadcu S. a vypočuť
Ing. J.. Ako je vyššie v rozhodnutí odôvodnené, tak posúdenie zriadenia zabezpečovacieho prevodu
vlastníckeho práva opäť nie je v konaní už rozhodujúce. Na základe toho pokladá súd vykonanie

navrhnutých dôkazov (výsluchy označených osôb) za nadbytočné, nehospodárne a neúčelné s tým, že
žiadnym rozhodným spôsobom neovplyvnia vyššie uvedený právny názor súdu a posúdenie dôvodnosti
(resp. nedôvodnosti) uplatneného nároku.

56. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1

CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy
právneho zastúpenia), uložil úpadcovi povinnosť ich žalovaným zaplatiť s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).

57. O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, a to
bez ohľadu na to, kto je sporovou stranou konania (že ním je správca), ako aj bez ohľadu na to,
ako pohľadávku predstavujúcu trovy konania z hľadiska jej uspokojenia upravuje zákon o konkurze a
vyrovnaní. Procesne úspešní žalovaní majú v zmysle § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu tých nákladov,

ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie ich práva. V danom prípade mali žalovaní
plný procesný úspech, preto im súd priznal v celom rozsahu náhradu trov konania. Je pravdou, že trovy
účastníkov konkurzného konania, ale aj konaní, ktoré sú vyvolané konkurzným konaním, sú vylúčené
z uspokojenia, a preto ich nemožno, okrem niektorých výnimiek, v konkurznom konaní uspokojiť. Tieto
pohľadávky však nemožno považovať za neoprávnené, pretože z hľadiska hmotného práva nezanikajú

a po prípadnom zrušení konkurzu ich možno uspokojiť v súdnom alebo inom konaní, za podmienky, že
dlžník bude existovať a bude mať majetok.58. Trovy konania vyvolaného konkurzom sú vylúčené z uspokojenia v rámci konkurzu, čo znamená,
že súd môže tieto trovy konania procesne úspešnému účastníkovi priznať, avšak tieto nie je možné
uspokojiť z konkurznej podstaty. V prípade, ak v konaní bol neúspešný správca, trovy konania súd prizná

úspešnému veriteľovi voči úpadcovi, nie voči osobe správcu, ktorý v konaní vystupuje namiesto úpadcu
stým,žetietotrovymožnoprípadneuspokojiťzúpadcovhomajetku,ktorýmuzvýšipozrušeníkonkurzu.
Aj keď je priznaná náhrada trov konania proti správcovi, nie sú jeho „osobnými trovami“, pretože správca
koná v mene úpadcu a na jeho účet. Náhrada trov konania je preto pohľadávkou proti úpadcovi.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP)
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti torému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“