Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114214397
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4114214397.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľky: L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., zast.:

Jurovatý & Partners, s.r.o., IČO: 36 862 703, so sídlom Námestie SNP 14, Bratislava, proti odporcom:
1. H. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, W., zast. JUDr. Peter Koscelanský, advokát, so sídlom
Fraňa Mojtu 24, Nitra, 2. Okresné stavebné bytové družstvo, IČO : 36 526 029, so sídlom Dlhá 4, Nitra,
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a protinávrhu o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k spoločným častiam a
spoločným zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín

z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že odporca v 1. rade H. Q., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX j e výlučným vlastníkom
bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz. Z. zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp.č. XXX

na parc.č.XX/X, byt č. X na 4. podlaží vo vchode o.č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín.

Navrhovateľka je povinná zaplatiťodporcoviv1.rade náhradutrovkonaniavovýške6.054,84eura,
pričom náhrada trov konania pozostáva zo sumy 99,50 eura za zaplatený súdny poplatok za protinávrh
a zo sumy 5.955,34 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia, ktoré je povinná zaplatiť na účet právneho
zástupcu odporcu v 1. rade a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 13.5.2014 prostredníctvom svojho
právneho zástupcu domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v obci W., okres W., kat. úz. Z. zapísaným na LV č. XXXX , obytný dom č.o.XX na
parc.č.XX/X, byt č. X na 4. Poschodí vo vchode o.č. XX a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín. Navrhla vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že
predmetné nehnuteľnosti budú prikázané do výlučného vlastníctva odporcu a odporca bude zaviazaný

zaplatiť jej titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu 40.000 eur. Svoj návrh odôvodnila
tým, že počas trvania manželstva s odporcom nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníctva
družstevnéhobytuuvedenénehnuteľnosti.Pozánikuichmanželstvasastalispoukazomna§149ods.4OZ podielovými spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností. Keďže s odporcom nie je možné uzavrieť dohodu
ohľadne zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, obrátila sa na súd.

Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu. Uviedol, že z listu
vlastníctva vyplýva, že obaja účastníci konania sú vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti.
Keďže uplynula doba 3 rokov od právoplatnosti rozvodu platí zákonná domnienka, že každý z účastníkov
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/2-ica. V návrhu je chyba, vlastníctvo sa
nevzťahuje na pozemok v tejto časti berie návrh späť. Predpokladaná hodnota bytu je 80.000 eur.

Navrhol prikázať podiel 1/2-ica odporcovi a na finančné vyrovnanie požaduje navrhovateľka vyplatenie
sumy 40.000 eur. Odporca vo svojom vyjadrení tvrdí, že zmluva o prevode bytu je absolútne neplatný
právny úkon, ak by to tak bolo, tak potom nevie na základe akého právneho titulu sa odporca cíti byť
vlastníkom bytu, byt by sa stal vlastníctvom bytového družstva a odporca by teoreticky po splnení
všetkých podmienok mohol znova požiadať o odkúpenie bytu. Absolútna neplatnosť sa nemôže dotýkať
len navrhovateľky, pretože účastníci konania vystupovali ako manželia spoločne. Poukazoval na čl. 6

zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorý hovorí o tom, že nadobúdateľ sa zaväzuje uhradiť cenu do 30-
tich dní od podpísania zmluvy a nadobúdatelia sú v zmluve uvedení obaja manželia, sú povinní zaplatiť
kúpnu cenu spoločne a nerozdielne.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že manželstvo uzatvárali s odporcom v roku 1989. V tom čase

už bol byt skolaudovaný a do bytu sa prisťahovala. Byt bol vo vlastníctve bytového družstva. Náklady
a prevádzku domácnosti riešili zo spoločných finančných prostriedkov. Potom prišla možnosť byt si
odkúpiť. K odkúpeniu bytu došlo v r. 2001. Keďže nemali dostatok finančných prostriedkov, jej rodičia im
dvom požičali sumu 10.000 Sk, bolo to niekedy predtým ako byt odkupovali. V tom čase nikto nevzniesol
žiadnu námietku, že aj ona byt odkupovala ako manželka odporcu. Zmluvy pripravilo bytové družstvo.

V tom čase ich manželstvo fungovalo, všetko bolo spoločné. Vznikol len problém v tom, že byt bol
ešte evidovaný na bývalú manželku odporcu. Problém nastal keď začala hovoriť o rozvode. Odporca
sa vyjadril tak, že byt je jeho. Odišla zo spoločnej domácnosti v r. 2009, odvtedy býva v podnájme. V r.
2010 boli rozvedení. BSM si nevyporiadali, pretože odporca nesúhlasil s predajom bytu, výstavba domu
prebiehala svojpomocne, odporca bol členom družstva.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní trval na písomnom vyjadrení k veci a podanom protinávrhu.
Skutočnosti medzi účastníkmi konania nie sú sporné, že od roku 1983 bol odporca členom družstva,
že v čase uzavretia manželstva bol výlučným členom družstva a výlučným nájomcom bytu. Chyba sa
stala, keď bytové družstvo napísalo do záhlavia ako spoločnú členku družstva aj navrhovateľku, pričom

navrhovateľke nikdy nevzniklo spoločné členstvo v družstve. Poukazoval na zákon o transformácii č.
42/1992 Zb., podľa tohto zákona len člen družstva mohol podať žiadosť o odkúpenie bytu v lehote
6 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Tým sa zúčastnil transformácie a byt pripadol členovi
družstva. S poukazom na §§ 16, 28 zákona. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, prevod vlastníctva
družstevného bytu je formou vyporiadania medzi družstvom a členom družstva. Úprava v § 16 zákona

č. 182/1993 Z.z. je špeciálna vo vzťahu k § 143 OZ. Byt je výlučným vlastníctvom člena družstva
a táto skutočnosť sa nedá preklenúť žiadnym výkladom. Navrhol návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva zamietnuť, pretože podielové spoluvlastníctvo nevzniklo. Nie je možné inak vysporiadať
vlastníctvo k bytu, len tak, že odporca sa môže domáhať, že byt patrí do jeho výlučného vlastníctva.
Súd si má riešiť ako prejudiciálnu otázku platnosť alebo neplatnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu.

Poukazoval na § 41 OZ, dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť právneho úkonu vo vzťahu k
navrhovateľke. Vo zvyšku vo vzťahu k odporcovi je zmluva platná.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka vo svojom návrhu uvádza, že rodičia im
požičali30.000Sk,teraztvrdížepožičali10.000Sk.Tovšakniejepodstatné,pretožepeniazeimvrátili.V

roku 1988 bola ukončená výstavba bytového domu so 6 bytmi. Prebehla kolaudácia. Papiere o pridelení
bytu boli len na jeho meno, dostal ich sám, pretože v tom čase neboli s navrhovateľkou v žiadnom
právnomvzťahu.Svadbabolavlete1989.Poistejdobebolomožnéodkúpiťbytdoosobnéhovlastníctva.
Na byte zostali pasíva 42.500 Sk, túto sumu museli zaplatiť ak malo dôjsť k prevodu vlastníctva bytu. Na
zaplatení tejto sumy 42.500 Sk sa podieľali s navrhovateľkou obaja spoločne. V roku 2009 bol rozvod.

Navrhovateľka sa nezúčastňovala a nepodieľala sa finančne na výstavbe bytu. V byte žije so syn a s
jeho synom. Zvyšok úveru splácali tak, že splátky boli zahrnuté v nájomnom. Úver mal byť splatený po
30-tich rokoch, keďže byt odkúpil skôr než uplynula doba 30 rokov, zostal tam nedoplatok 42.500 Sk.
Člen družstva bol od r. 1983, naskytla sa možnosť svojpomocnej výstavby, požiadal o začlenenie, v roku1985 začali stavať, v roku 1988 bola kolaudácia. V roku 1989 uzavreli manželstvo. Navrhovateľka nebola
členkou bytového družstva. Nepodieľala sa na nadobudnutí bytu. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu
čítal, robilo ju bytové družstvo. Chápal to tak, že je to jeho byt, že ho odkupuje a že navrhovateľka je tam

uvedená len ako manželka. Zápis vlastníctva do listu vlastníctva vybavovalo družstvo. Neuznáva, že
byt bol nadobudnutý zo spoločných finančných prostriedkov. Pri výstavbe bytu neboli žiadne spoločné
finančné prostriedky.

Zástupkyňa odporcu v 2. rade na pojednávaní uviedla, že byt a dom je v správe Spoločenstva vlastníkov

bytov od r. 2001, nie je v správe Bytového družstva. V predmetnej veci vie potvrdiť tvrdenia odporcu zo
dňa 6.10.2013, že uhradil členský podiel v máji 1985 vo výške 6.500 korún, stal sa členom Bytového
družstva. Hodnota jeho členského podielu bola vypočítaná na sumu 42.225 korún + 6.500 korún. K
prevodu bytu došlo v r. 2001, v súlade so zákonom č. 42/1992 Zb. a 182/1993 Zb. kedy bola uhradená
suma 42.125 korún ako zostatková časť nesplateného investičného úveru. Uzatvorená zmluva je platná,
bola uzatvorená v súlade s transformačným zákonom č. 42/1992 Zb., tento zákon rieši kto má právo

požiadať o odkúpenie bytu, nerieši situáciu či prechádza aj do vlastníctva druhému nájomcovi.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s obsahom spisu
a to návrhom, predžalobnou výzvou, výpisom z LV XXXX, rozsudkom o rozvode manželstva sp. zn.
18C/43/2010, uznesením o čiastočnom priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov, vyjadrením

odporcu a protinávrhom, dokladom o prijatí za člena, žiadosťou o prijatie za člena, zaradením do
evidencie SVS, prijatím do SVS, poštovou poukážkou, zmluvou o osobnom plnení na členský podiel,
rozhodnutím o pridelení družstevného bytu, kolaudačným rozhodnutím, výzvou k uzavretiu zmluvy,
oznámením o registrácii, rozsudkom NS SR sp. zn. 3Cdo/291/2006, zmluvou o prevode vlastníctva bytu,
uzneseniami, rozsudkom NS SR, sp. zn. 5Cdo/208/2010, návrhom na vstup odporcu v 2. rade, výpisom

z obchodného registra odporcu v 2. rade a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľka a odporca boli manželia, manželstvo uzatvárali dňa XX.X.XXXX. Ich manželstvo bolo
rozsudkom Okresného súdu Nitra, č.k. 18C/43/2010-15 zo dňa 20.4.2010 rozvedené, právoplatne dňa
20.5.2010.

Zánikom manželstva zaniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom do troch rokov od
zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu.

Navrhovateľka v návrhu tvrdila, že s poukazom na § 149 ods. 4 OZ sa spolu s odporcom stali podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností, pretože za trvania manželstva nadobudli na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu zo dňa 3.10.2001, ktorej vklad bol povolený pod V 6776/01 dňa 23.1.2002,
byt nachádzajúci sa v obci W., kat. úz. Z. v obytnom dome súp.č. XXX na parc.č.XX/X, byt č. X na 4.
podlaží vo vchode o.č. XX a podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu
vo výške 111/676-ín.

V súčasnosti sú navrhovateľka a odporca zapísaní na LV č. XXXX ako vlastníci predmetných
nehnuteľností v podiele 1/1.

Proti podanému návrhu podal odporca protinávrh, ktorým sa domáhal určenia, že on je výlučným

vlastníkom predmetných nehnuteľností.

Odporca sa na základe prihlášky zo dňa 25.1.1983 stal členom Okresného stavebného bytového
družstva Nitra. Svedčí o tom doklad - prijatie za člena pod č. Pk/Mo18924 zo dňa 9.3.1983.

Odporca zaplatil základný členský vklad vo výške 3.000 Kčs a zaplatil aj zápisné 200 Kčs.

Odporca listom zo dňa 1.2.1983 pod č. 855 požiadal OSBD Nitra o zaradenie do poradovníka
svojpomocnej bytovej výstavby.

Listom zo dňa 25.2.1983 pod č. Pk/Ká 855/83 mu bolo oznámené, že je zaradený do evidencie
svojpomocnej výstavbovej skupiny /SVS/.Dňa 28.5.1985 uzatvoril odporca s OSBD Nitra Zmluvu o osobnom plnení na členský podiel, kde už bol
zaradený na výstavbu konkrétneho 3-izbového bytu a v zmluve sa zaviazal osobne odpracovať 4.200
hodín, zaplatiť členský vklad 6.500 Kčs, čo aj zaplatil ako vyplýva z predloženej poštovej poukážky, a

začal s výstavbou predmetného bytu ako člen OSBD Nitra.

Rozhodnutím OSBD Nitra zo dňa 25.11.1988 bol odporcovi pridelený družstevný byt ako členovi
družstva do užívania.

Na celý bytový dom bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mestským národným výborom Nitra - odbor
územného plánovania a architektúry pod č. UPA 2574/88-Ing. LK zo dňa 6.12.1988.

Po pridelení bytu začal byt odporca užívať a užíva ho dodnes.

Z vyúčtovania stavby bytového domu vyplýva, že náklady bytu boli 263.756 Kčs, náklady garáže boli

14.792 Kčs. Odporcovi bol vyplatený štátny príspevok vo výške 157.335 Kčs, zaplatil členský podiel
6.500 Kčs, odpracoval 42725 hodín a zvyšnú sumu 71.988 Kčs vyplatil z úveru.

Všetky tieto skutočnosti sú preukázané listinnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne a bez pochybností
vyplýva, že sa udiali ešte pred uzatvorením manželstva s navrhovateľkou, ktoré bolo uzatvorené až dňa

19.8.1989.

Odporca žiadal výzvou zo dňa 23.3.1992 OSBD Nitra o uzavretie Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu
podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb. Jeho žiadosť bola zaregistrovaná a listom zo dňa 26.3.1992 mu bolo
oznámené, že k uzavretiu Zmluvy o prevode vlastníctva k bytu ho družstvo písomne vyzve.

K uzatvoreniu Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu došlo dňa 3.10.2001, ktorej vklad bol
povolený pod V 6776/01 dňa 23.1.2002, kde ako spoloční členovia družstva boli uvedení navrhovateľka ,
aj odporca. Zmluvy pripravovalo OSBD Nitra. V článku 6 Zmluvy je uvádzaná cena 42.125.-Sk, je to
zostatková časť nesplateného investičného úveru, ktorý patrí bytovému družstvu.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny

zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 703 ods.2 OZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom manželmi a spoločne členstvo
manželov v družstve, z tohto členstva sú manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

Podľa § 704 ods. 1 OZ, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva,
vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

Podľa § 704 ods. 2 OZ, to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo

na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.

Podľa § 126 ods.1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od samostatného obsahu.

Podľa § 23 zákona č. 42/1992 Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov
v družstvách, oprávnenými osobami sú členovia družstva.Podľa § 24 zákona č. 42/1992 Zb., členovia bytových družstiev, ktorí sú nájomcami bytov a nebytových
priestorov, môžu do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona vyzvať bytové družstvo na

uzavretie zmluvy, ktorou na nich družstvo bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru.
Uplynutím tejto lehoty toto právo zaniká.

Podľa § 25 zákona č. 42/1992 Zb., obsahom zmluvy podľa § 24 je aj záväzok člena nahradiť bytovému
družstvu nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci na prevádzaný byt alebo nebytový

priestor, ďalej záväzok člena podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním domu. Tieto záväzky
prechádzajú aj na právnych nástupcov člena družstva.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, byt, ktorého
nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto
nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas. Týmto ustanovením nie je dotknuté predkupné

právo spoluvlastníka domu.

Podľa § 28 zákona č. 182/1993 Z.z., nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva,
má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa
osobitného predpisu.

Podľa§97ods.1O.s.p.,odporcamôžezakonaniauplatniťsvojeprávaprotinavrhovateľoviivzájomným
návrhom.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k bytu s poukazom na § 142 ods. 1 OZ. Tvrdila, že byt nadobudli za trvania manželstva na základe
Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorej vklad bol povolený pod V 6776/01 dňa
23.1.2002 a keďže do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva s odporcom

nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, platí fikcia o vzniku podielového
spoluvlastníctva s poukazom na § 149 ods. 4 OZ. Navrhla byt prikázať do výlučného vlastníctva
odporcu s tým, aby odporcovi bola uložená povinnosť vyplatiť jej titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva sumu 40.000 eur. V časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
spoločným častiam a spoločným zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín zobrala návrh späť.

Odporca podal s poukazom na § 97 ods. 1 O.s.p. vzájomný návrh, ktorým si uplatnil svoje práva proti
navrhovateľke a žiadal, aby súd určil, že on je výlučným vlastníkom bytu, pretože zmluva o prevode
vlastníctva družstevného bytu je neplatná v časti, v ktorej bola navrhovateľka zapísaná ako spoločná
členka a spoluvlastníčka bytu, k bytu nikdy nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, v čase

uzavretia manželstva bol výlučným nájomcom a výlučným členom družstva len on sám, odporkyňa sa
nikdyčlenkoudružstvanestala,bytmalbyťprevedenývýlučnenanehoakonačlenadružstvaanájomcu,
uzavretím manželstvo nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou, či Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu

je platný, alebo neplatný právny úkon a dospel k záveru, že Zmluva je absolútne neplatný právny úkon s
poukazom na § 39 OZ a to v časti, v ktorej bola zapísaná navrhovateľka ako spoločná členka družstva,
pretože právny úkon, ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje, odporuje zákonu buď svojím výslovným
vyjadrením alebo svojím charakterom a dôsledkami, ku ktorým smeruje. Právny úkon odporuje zákonu,
ak je v rozpore s niektorým z kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iných zákonov

existujúcich v dobe, keď bol právny úkon urobený. Zmluva odporuje zákonu konkrétne § 28 zákona
č. 182/1993 Z.z., pretože len odporca bol členom bytového družstva a len on mal nárok na prevod
vlastníctva bytu. Zmluva je absolútne neplatný právny úkon v časti, v ktorej bola zapísaná navrhovateľka
ako spoločná členka družstva. Dôvod neplatnosti sa vzťahuje len na časť Zmluvy, ktorú je možné oddeliťod ostatného obsahu Zmluvy a preto vo zvyšnej časti je tento právny úkon platný, pretože s poukazom
na § 41 OZ neplatnosť právneho úkonu môže byť úplná alebo len čiastočná a v prípade, že sa neplatnosť
právneho úkonu týka len časti právneho úkonu, je neplatná len táto jeho časť a ostatná časť právneho

úkonu nedotknutá neplatnosťou môže zostať v platnosti. V danej veci ide o takú vadu právneho úkonu v
časti uvedenia navrhovateľky ako spoločnej členky družstva, ktorú možno oddeliť od ostatného obsahu
Zmluvy a po oddelení neplatnej časti zvyšok právneho úkonu sám osebe právne obstojí a zostava
tak v platnosti.

Z listinných dôkazov jednoznačne a bez pochybností vyplýva, že odporca bol ešte pred uzavretím
manželstva s navrhovateľkou výlučným nájomcom a výlučným členom družstva. Tieto skutočnosti sú
nespochybniteľné. Uzavretím manželstva nevzniklo spoločné členstvo v družstve, členom družstva je
iba ten z manželov, kto bol členom družstva aj pred uzavretím manželstva. Uzavretím manželstva
vznikol len spoločný nájom bytu. Odporca postupoval správne a presne podľa zákona č. 42/1992
Zb. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov v družstvách, pretože podľa

§ 23 tohto zákona bol len odporca ako člen družstva oprávnenou osobou podľa tohto zákona a
správne podľa § 24 ako člen bytového družstva a nájomca bytu a nebytových priestorov do šiestich
mesiacovododňaúčinnostizákonavyzvalbytovédružstvonauzavretiezmluvy,ktorounanehodružstvo
bezplatne prevedie vlastníctvo k bytu a nebytovému priestoru. Tu súd poukazuje na znenie § 25
zákona č. 42/1992 Zb., podľa ktorého obsahom zmluvy je aj záväzok člena nahradiť bytovému družstvu

nesplatený investičný úver s príslušenstvom, pripadajúci na prevádzaný byt alebo nebytový priestor,
jedná sa o sumu 42.125.-Sk uvádzanú ako cenu v Zmluve, nejedná sa však o kúpnu cenu ale o zostatok
nesplateného investičného úveru, keďže navrhovateľka namietala ako sa súd vysporiada s kúpnou
cenou uvádzanou v Zmluve. OSBD Nitra pochybilo, keď pri vyhotovovaní Zmluvy uviedlo v záhlaví
Zmluvy ako nadobúdateľku aj navrhovateľku ako spoločnú členku družstva, pretože navrhovateľka sa

nikdy nestala spoločnou členkou družstva a následne v rozpore so zákonom bol byt prepísaný do BSM,
byt mal byť prevedený výlučne na odporcu ako člena družstva a nájomcu bytu a to bezplatne a len
odporca mal byť zaviazaný k úhrade nesplateného zostatku investičného úveru. Tu súd poukazuje na
rozhodnutiaNSSRsp.zn.3Cdo292/2006vobdobnejveci,podľaktoréhouzavretímmanželstvanečlena
družstva s členom družstva a nájomcom bytu dochádza k vzniku spoločného nájmu bytu manželov,

nevzniká však aj spoločné členstvo manželov v družstve, ale členom družstva je iba ten, kto bol členom
aj pred uzavretím manželstva a ktorý sa stal členom družstva nájomníkom predmetného bytu ešte
pred uzavretím manželstva. Rozhodujúce je kto je nájomcom bytu a súčasne členom družstva, pretože
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. možno previesť družstevný byt len do vlastníctva člena družstva,
pričom túto osobitnú úpravu nemožno preklenúť žiadnym právnym výkladom. To znamená, že výlučným

vlastníkom bytu je len odporca, žiadnym zákonným spôsobom nemohol sa byt stať predmetom masy
BSM a následne ani nemohlo dôjsť k vzniku podielového spoluvlastníctva k bytu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu a

ustanovenie § 96 ods. 1 O.s.p. konanie v časti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
spoločným častiam a spoločným zariadeniach obytného domu v podiele 111/676-ín zastavil, vo zvyšnej
časti návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol, pretože byt nikdy netvoril
masu BSM a preto ani s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 4 OZ nemohlo nikdy dôjsť k vzniku
podielového spoluvlastníctva k bytu a zároveň vyhovel protinávrhu odporcu v 1. rade a určil, že H. Q.

nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX je výlučným vlastníkom bytu nachádzajúceho sa v obci W., kat. úz.
Z. zapísaného na LV č. XXXX v obytnom dome súp.č. XXX na parc.č.XX/X, byt č. X na 4. podlaží vo
vchode o.č. XX a spoluvlastníkom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu
v podiele 111/676-ín, pretože v čase uzavretia manželstva bol výlučným členom bytového družstva a
výlučným nájomcom bytu, navrhovateľka sa nikdy nestala spoločnou členkou družstva, omylom bola v

Zmluve uvedená ako spoločná členka družstva, pričom bola len spoločnou nájomníčkou bytu. Odporca
má na určení vlastníckeho práva k bytu naliehavý právny záujem, pretože je potrebné dať do súladu
skutkový stav so stavom právnym, keďže odporca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, pričom na liste
vlastníctva je vedená navrhovateľka spolu s odporcom v podiele 1/1.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., tak že úspešnému odporcovi v 1. rade súd
priznal právo na náhradu trov konania vo výške 6.054,84 eura, ktoré pozostávajú zo sumy 99,50 eura
za zaplatený súdny poplatok za protinávrh a zo sumy 5.955,34 eura, čo sú trovy právneho zastúpenia
za 7 úkonov právnej pomoci: 1. Príprava a prevzatie veci v roku 20014, 2. Spísanie vyjadrenia k návrhua protinávrhu v roku 2014, 3. Účasť na pojednávaní dňa 22.10.2014, 4. Účasť na pojednávaní dňa
9.3.2015, 5. Účasť na pojednávaní dňa 2.11.2015, 6. Účasť na pojednávaní dňa 30.11.2015, 7. Účasť
na pojednávaní dňa 21.12.2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok. Pri výpočte náhrady trov konania

súd postupoval podľa § 10 ods. 2, § 10 ods. 5 a § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Zb. Vychádzal zo
skutočností uvádzaných v návrhu, že cena nehnuteľnosti je 80.000 eur, podiel ?-ice je suma 40.000 eur.
Ďalej súd vychádzal zo skutočností, že v tomto konaní došlo k spojeniu dvoch vecí, keďže sa jednalo
o konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a aj o konanie určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Odmena za jeden úkon je 585,89 eura v konaní o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam. Odmena za jeden úkon je 506,21 eura v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, z toho 1/3-ina je suma 168,74 eura. Sčítaním sumy 585,89 eura
a 168,74 eura je hodnota jedného úkonu za poskytnutie právnej pomoci v dvoch spojených veciach v
sume 754,63 eura. Potom výpočet trov právneho zastúpenia je 6 x 754,63 eura + 1 x 377,32 eura, čo
je polovičný úkon za účasť na vyhlásený rozsudku + 3 x 8,04 eura režijný paušál za úkony v r. 2014 +
4 x 8,39 eura režijný paušál za úkony v r. 2015, spolu 4.962,78 eura + 20 % DPH čo je suma 992,56

eura, spolu 5.955,34 eura. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne
nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.