Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417208138
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4417208138.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: D. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P. XXX/XX, XXX XX C. nad W., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/70/2017-172 zo
dňa 29.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi
stranami sporu dňa 17.02.2015 je neplatná. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“), § 52 ods. 1, 2,
§ 53 ods. 1,2,3,4,5 Občianskeho zákonníka, § 53b ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1
ods. 2 prvej vety zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Zároveň súd rozhodol o trovách
konania tak, že žalobcovi nárok na ich náhradu nepriznal. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet
súdu súdny poplatok za žalobu vo výške 99,50 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou dňa 11.04.2017 domáhal
určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 17.02.2015 je neplatná, pričom uviedol,
že so žalovaným uzatvoril toho istého dňa aj zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej mu mal byť poskytnutý úver 1.500 eur so záväzkom splácania v splátkach vo výške
81,87 eura po dobu 42 mesiacov. Dohodu o zrážkach zo mzdy (ďalej aj „dohoda“) uzavreli na
zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy ako zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky.
Neplatnosť dohody podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka žiadal vysloviť pre absenciu zákonných
náležitostí, lebo neobsahovala dostatočne určité označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej šlo, a
ani výšku dohodnutých zrážok. Predmetná dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola
individuálne dojednaná, a svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení

strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Vykonávaním zrážok zo mzdy dochádza k zásahu
do jeho majetkového práva bez vydania súdneho rozhodnutia. Rozsah plnenia si určuje žalovaný vo
svojej žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu a žalovaný dňa 16.02.2017 takúto žiadosť jeho
zamestnávateľovi aj zaslal.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení a neuznal tvrdenia žalobcu spočívajúce v neurčitosti vykonávaných zrážok, lebo výška zrážky v

predmetnej dohode bola stanovená na rovnakú sumu, aká predstavuje výšku mesačnej zrážky podľa
čl. 6 Zmluvy o revolvingovom úvere. Z obsahu vzájomných práv a povinností strán nevyplýva žiadne
relevantné zdôvodnenie pre to, aby jedna zo strán spochybňovala obsah ňou prejavenej slobodnej
vôle pri uzatvorení zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky určené zákonom o
ochrane spotrebiteľa, pretože bola vždy uzavretá na samostatnom liste, žalobca ju uzavrieť nemusel

a obsahovala poučenie aj o dôsledkoch jej uzavretia. Dohoda je zákonný spôsob zabezpečenia
pohľadávky podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Žalobca v replike uviedol, že žiada určiť neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 137 písm. d) CSP, čo predpokladá aj zákon o ochrane spotrebiteľa,
pričom na dohodu sa vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch; on nemal možnosť ju
odmietnuť, pretože by úver nezískal. Nemal skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy a táto
mu bola predložená s ostatnými dokladmi na podpis. Žalovaný v duplike potom namietal, že z dohody

vyplýva poučenie o dobrovoľnosti, a nachádza sa tam aj text, ktorý si mal žalobca pred podpísaním
pozorne prečítať.

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní konštatoval, že strany sporu mali uzatvorené viaceré
zmluvy. Tento úver bol žalobcovi podľa jeho tvrdenia vyplatený v hotovosti hneď, ako podpísal žiadosť

a aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Všetky zmluvy podľa jeho tvrdenia riadne platil, aj dve vyplatil a
dve mu strhávali v práci. I napriek tomu, že mu boli vykonávané zrážky v práci, naďalej platil. Strany
sporu uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka podľa § 551 Občianskeho, ktorá je formulárovou
dohodou, kde dlžník vyhlásil, že si je vedomý jej dobrovoľného uzavretia a aj toho, že jej uzavretie nie
je podmienkou uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo poskytnutia úveru. Dlžník podpisom

podpísal záujem uzavrieť dohodu na zabezpečenie svojich záväzkov voči veriteľovi s tým, že z jeho
mzdy budú vykonávané zrážky v dohodnutej výške a poukazované žalovanému až do úplného splatenia
pohľadávky žalovaného, prípadne aj iných nárokov, ktoré voči nemu vzniknú. Dlžník nemal právo zmluvu
vypovedať, odstúpiť od nej, alebo ju iným spôsobom jednostranne ukončiť. Dohoda sa odvolávala
na úver poskytnutý zmluvou o spotrebiteľskom úvere čl. 8500104063 vo výške 1.500 eur, pričom

zamestnávateľ dlžníka bol povinný vykonávať v prospech žalovaného zrážky zo mzdy dlžníka až do
doby písomného ohlásenia, že všetky pohľadávky sú splatené. Výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy
zaslal žalovaný zamestnávateľovi žalobcu - AGROPROFIT Bešeňov, a.s., Bešeňov, na realizáciu s
tým, že celkový dlh ku dňu 16.02.2017 činí 2.320,20 eura + úrok z omeškania ku dňu 16.02.2017.
Žiadal o vykonanie pravidelných mesačných plátok vo výške 81,87 eura až do vyrovnania celého dlhu

s odkazom na ustanovenia § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 131 ods. 3 Zákonníka práce ako aj
prípadnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Zamestnávateľ žalobcu potvrdil,
že vykonával zrážky zo mzdy na úver č. XXXXXXXXXX v období od februára 2017 do decembra 2017
vo výške 980,57 eura od januára 2018 do augusta 2018 vo výške 654,96 eura. Rovnako potvrdil, že
vykonával zrážky zo mzdy aj na úver č.XXXXXXXXXX v období od októbra 2016 do augusta 2018.

5. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd prvej inštancie
poukázal na ustanovenie § 137 CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. S ohľadom na to
naliehavýprávnyzáujempodľa§137písm.c)CSPmusíbyťriadnepreukázaný.Priposudzovanídanosti
naliehavého právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo
právo bude mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych

vzťahoch. Naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak
právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Všeobecným predpokladom, aby súd
žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho
po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca má naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu,

že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak
naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Zmluvy a inéprávne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie sporové strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch a v súvislosti s ňou, resp. na zabezpečenie záväzkov z nej
vyplývajúcich pre žalobcu ako dlžníka aj dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho
zákonníka. Súd posúdil žalobu ako inú žalobu v § 137 CSP neuvedenú, pričom za predpisy hmotného
práva odôvodňujúce možnosť podať takúto žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

považoval právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka,
zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa. Ide o určovaciu žalobu podanú
na základe vzniku ohrozenia subjektívneho práva žalobcu bez potreby preukazovania naliehavého
právneho záujmu. V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dohoda o zrážkach zo mzdy
spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvoril dodávateľ - žalovaný a žalobca - spotrebiteľ, nadväzovala
na zmluvu o úvere a s ňou súvisela, pretože zabezpečovala splnenie záväzku dohodnutého v zmluve.

Spotrebiteľský charakter majú aj všetky na tento základný právny vzťah nadväzujúce právne úkony,
teda aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd preto aplikoval ustanovenie § 137 CSP a § 11 ods. 4
zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia
neplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnostiabezpoplatkovostiposkytnutého
spotrebiteľskéhoúveružalobou.Keďžepredmetomtakéhokonaniamôžebyťurčenieneplatnostizmluvy

o úvere, potom môže byť predmetom konania aj žaloba o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy v
súlade s ustanovením § 137 písm. d) CSP.

7. Súd prvej inštancie posúdil ako neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2015, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú

podmienku z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a spôsobuje výraznú nerovnováhu v podstavení
zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže nemal možnosť zrážky zo mzdy zrušiť, lebo žalovaný už
nazákladenejzačalaktívnevymáhať neuhradenúpohľadávkukudňu16.02.2017vyčíslenúna2.320,20
eura. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zákonný prostriedok
zabezpečenia záväzkov a nie je vylúčený, resp. neprípustný ani v prípade zabezpečenia záväzkov zo

spotrebiteľských zmlúv. Pri jej uzatváraní však veriteľ musí rešpektovať všetky skutočnosti súvisiace s
ochranou spotrebiteľa, najmä to, aby sa spotrebiteľ nedostal vo vzťahu s veriteľom do nevýhodného
postavenia, teda aby nevznikla nerovnováha v postavení zmluvných strán. Vo formulárovej dohode
žalovaného boli na vyznačené miesta textu osobitne doplnené konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu
ako dlžníka (označenie žalobcu, číslo zmluvy o úvere, výška úveru a VS žalovaného, povinnosť

zamestnávateľa vykonávať zrážky vo výške 81,87 eura mesačne). Všetky ostatné časti dohody boli
vopred naformulované žalovaným, a teda aj to, že dlžník je povinný rešpektovať vykonávanie zrážok
zo mzdy v dohodnutej výške až do úplného splatenia pohľadávok žalovaného, prípadne aj iných
nárokov, ktoré voči nemu vzniknú, bez toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie alebo rozhodnutie
osvedčujúce pohľadávky žalovaného. Žalovaný túto Dohodu predložil na podpis žalobcovi v ten istý

deň ako zmluvu o úvere. Išlo o neprijateľnú podmienku zmluvy o úvere, keďže ju žalobca nemohol
ovplyvniť. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako nie individuálne dohodnutá podmienka Zmluvy o úvere mala
jednoznačne za následok hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
žalobcu ako spotrebiteľa, keďže tento bol nútený kedykoľvek počas jej splatnosti strpieť vykonávanie
zrážok zo mzdy na úhradu nielen poskytnutej sumy úveru a úrokov z úveru, ale aj akýchkoľvek

nárokov žalovaného oznámených jeho zamestnávateľovi. Tieto by mohli byť vyčíslené aj na základe
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. v rozpore zo zákonom. Dohoda ako právny úkon podľa §
551 Občianskeho zákonníka bola teda uzatvorená v rozpore zo zákonom (§ 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a aj v rozpore s dobrými mravmi, preto je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.
Dohodou vymedzený predmet zrážok zo mzdy nenapĺňa atribút určitosti, a aj preto spôsobuje neplatnosť

dohody o zrážkach zo mzdy, preto súd žalobe vyhovel. Výrok o trovách konania odôvodnil s odkazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobcovi nárok na náhradu trov nepriznal, pretože vyslovene
uviedol, že si ich neuplatňuje, a žiadne mu zo spisu ani nevyplývajú. Keďže žalobca ako spotrebiteľ
bol podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch oslobodený od súdnych
poplatkov, tak podľa § 2 ods. 2 tohto zákona súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku

za žalobu vo výške 99,50 eura (položka 1b sadzobníka súdnych poplatkov).

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d),f),h)CSP. Namietal, že súd rozhodol v rozpore s ustanovením § 137 CSP, keďže podľa jeho názoru neboli
splnenépodmienkyprekonanieourčovacejžalobe.Vtomtosmeresúdnesprávneaplikovalustanovenie
§ 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal nesprávne skutkové a právne závery súdu

prvej inštancie, a to najmä v názore, že žalovaný nepreukázal, že si žalobca prečítal dohodu o zrážkach
zo mzdy. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/420/2014. Nesprávny záver bol
aj v tom, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú bez rozhodnutia súdu. Ustanovenie § 551 Občianskeho
zákonníka totiž nepredpokladá, že zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy len na základe
súdneho rozhodnutia, preto takúto povinnosť mimo zákon konštruovať nemožno. Zmluvný dokument

je vždy niekým pripravený a jeho platnosť či neplatnosť nie je primárne založená na tom, či bol alebo
nebol individuálne dojednaný; individuálnosť by iba vylučovala možnosť namietať jeho neprijateľnosť,
ale sama osebe nie je podmienkou platnosti právneho úkonu. Požiadavka individuálnosti nevyplýva ani
z ustanovenia § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody boli podľa neho splnené
všetky zákonné podmienky. Len z toho, že dohoda bola uzavretá v rovnaký deň ako úverová zmluva,
sa nedá vyvodiť že šlo o podmienku pre uzavretie zmluvy. Argumentačne poukázal aj na rozhodnutia

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý zaujal iný právny názor, než súd prvej inštancie v tomto prípade.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom odvolania a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po
prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto tento rozsudok
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie, preto na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

11. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý opísal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého

rozsudku. Strany sporu v súvislosti s uzavretím úverovej zmluvy uzavreli toho istého dňa aj dohodu
o zrážkach zo mzdy, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne žalovanému z
úverovej zmluvy vo výške 1.500 eur s príslušenstvom (v spise na č. l. 12). Odvolací súd sa stotožnil
s dostatočne odôvodneným záverom súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení v zmysle § 137 písm. d) CSP v nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o

spotrebiteľských úveroch a aj so záverom o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy pre jej nedostatok
prijateľnosti zmluvnej podmienky, jej neurčitosť a rozpor so zákonom a dobrými mravmi (§ 37 ods. 1, § 39
Občianskeho zákonníka). Rozhodovacia prax súdov sa vo väčšine prejednávaných prípadov vyvinula
tým smerom, že pri posudzovaní neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy uzavretých v nadväznosti na
spotrebiteľskú úverovú zmluvu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení práve na

podklade ustanovenia osobitného predpisu - § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací
súd preto tento odvolací dôvod žalovaného nepovažoval za relevantný.

12. Je zjavné, že z uvedenej dohody jasne a určito nevyplýva, aká bude výška konečnej pohľadávky,
ktorá by mala byť zrážkami zo mzdy uspokojovaná. V bode IV. dohody je uvedené, že úver predstavuje

1.500 eur a dlžníkovi môže byť poskytnutý aj revolvingový úver, pričom dohoda má zabezpečiť
pohľadávky žalovaného tvorené úverom, prípadným revolvingom, príslušenstvom úveru/revolvingu,
uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s
vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči
dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov. Z

takto formulovanej dohody skutočne nie je zrejmé, aká pohľadávka žalovaného a v akej výške by mala
byť zabezpečená, aké zmluvné pokuty a v akej výške mali byť predmetom zrážok, a tiež nie je zrejmé,
akú výšku by tvorili náklady vzniknuté v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ako aj ďalšie prípadné
pohľadávky a ktoré to vôbec sú. V bode V. dohody je uvedené, že „strany výslovne súhlasia s tým,
že ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, ale vo výške

nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy
v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu
prípustnú výšku v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo
mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Dlžník stakýmtopostupomvýslovnesúhlasí.“Ztakejtoformuláciedohodyniejezrejmé,akámaximálnabymohla
byť výška finančných prostriedkov, ktoré by sa žalobcovi zrážali zo mzdy. Výška zvýšenej mesačnej
zrážkyjepretoneurčitá,niejezrejmáanidoba,poktorúbysatakátozvýšenázrážkavykonávala,atobez

ohľadu na to, že by neprekročila zákonom stanovenú výšku, ako namietal žalovaný v odvolaní. Žalobca
by si nemohol ani overiť, čo všetko sa zo zrazenej mzdy uhrádza a koľko z nej sa má započítať na
úhradu tej - ktorej zložky pohľadávky žalovaného. Za ustálenie zabezpečovanej pohľadávky v žiadnom
prípade nemožno považovať pohľadávky, ktoré možno vzniknú v budúcnosti tak, ako je to uvedené v čl.
IV. predmetnej dohody, a ktoré budú tvorené z pokút, z nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky

a ďalšími prípadnými pohľadávkami.

13. Vychádzajúc z uvedeného aj odvolací súd na podklade skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie urobil záver, že dohoda o zrážkach zo zmluvy je neplatným právnym úkonom v zmysle §
37 ods.1 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože tento úkon je neurčitý v tom, jednoznačne aká
pohľadávka má byť zabezpečená a v akej výške, pričom žalobcovi nemohla byť známa ani výška

prípadných pohľadávok obsiahnutých v bode IV. dohody, ani výška zrážky, ktorá je upravená v bode V.
dohody, a ani doba, po ktorú by sa zvýšená zrážka vykonávala. Nedostatok individuálneho dojednania
zmluvnej podmienky má za následok jej neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Bod IV.
dohody požaduje od žalobcu plnenia, o ktorých nebol preukázateľne pred uzatvorením dohody (§ 53
ods. 4 písm. v/ Občianskeho zákonníka) a ani po nej informovaný. Žalovaný by si na základe spornej

dohody mohol zrážkami zo mzdy vymôcť svoju pohľadávku, avšak žalobca by bol v právnej neistote
ohľadne výšky pohľadávky, pozostávajúcej z príslušnej zložky. Zároveň je taký právny úkon neplatný aj
pre rozpor s dobrými mravmi, pretože Občiansky zákonník v ustanovení § 3 ods. 1 uvádza, že výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Postup žalovaného

pri uzatváraní predmetnej dohody s ohľadom na jej uvedené znenie jednoznačne nemožno hodnotiť
ako také, ktoré by bolo v súlade s dobrými mravmi. Odvolací súd s ohľadom na uvedené námietky
žalovaného voči záveru súdu prvej inštancie o neplatnosti právneho úkonu dohody o zrážkach zo
mzdy preto považoval za nedôvodné, s výnimkou názoru o tom, že dohoda sa bude realizovať bez
súdneho rozhodnutia, pretože pri platnom dojednaní dohody o zrážkach zo mzdy skutočne zákon súdne

rozhodnutie nevyžaduje.

14. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov v nadväznosti na rozsah a dôvody odvolania
žalovaného posúdil toto odvolanie ako neopodstatnené. Na základe toho rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 387

ods. 2 CSP).

15. S ohľadom na výsledok odvolacieho konania by mal úspešný žalobca nárok na náhradu trov konania
(§ 255 ods. 1 CSP). Keďže mu však v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli, odvolací súd rozhodol
(§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP), že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §

420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).