Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/7/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413215745
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4413215745.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: U. J., bytom XXX XX T. XX,
zastúpeného JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Hlavné námestie 7, 940 52 Nové Zámky,
proti žalovanému: R. V., bytom XXX XX T. XXX, o zaplatenie sumy 3.998,80 eura s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/204/2014-56 zo dňa

10.12.2014 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/204/2014-74 zo dňa 23.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.998,80
eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného tiež zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov

konania v sume 635,82 eura do rúk právneho zástupcu žalobcu ako aj súdny poplatok za návrh v sume
239,50 eura na účet do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že dňa 25.08.2014
žalobca podal žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 3.998,80 eura z titulu náhrady škody za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia na tom základe, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 2T/76/2012 zo dňa 04.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1To/18/2013
zo dňa 26.03.2013 bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví žalobcovi podľa § 156

ods. 1,2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný peňažný trest v sume 500 eur s tým,
že poškodený bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Išlo o skutok, pri ktorom žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na zdraví, lebo dňa 21.05.2011 asi o 13:00
hod. pred rodinným domom č. XX v obci T., okres W. A., napadol žalobcu, udrel ho do tváre a spôsobil
mu zranenia - trieštivú vnútornú zlomeninu oblúka ľavej lícnej kosti a zlomeninu hornej čeľuste vľavo s
dobou liečenia a práceneschopnosti od 21.05.2011 do 08.07.2011. Tieto zranenia si vyžiadali liečenie

a práceneschopnosť, pričom lekárskym posudkom bolo ohodnotené bolestné na 160 bodov a sťaženie
spoločenského uplatnenia na 100 bodov. Po vydaní platobného rozkazu dňa 30.04.2014 žalovaný podal
voči nemu odpor s tým, že pripravuje návrh na obnovu konania, pretože sa objavili noví svedkovia, o
ktorých nemal v čase trestného konania žiadnu vedomosť; považoval sa v trestnej veci za nevinného
vzhľadom na to, že žalobcu nenapadol a predmetné zranenia mu nevznikli jeho pričinením. Vyhovenie
žalobe súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 420 ods. 1,3 § 444 Občianskeho zákonníka a

Oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 155/2011 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011, podľa ktorého výška náhrady za jeden bod
bola stanovená na 15,38 eura.

2. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaný bol uvedeným rozsudkom,
právoplatným dňa 26.03.2013, odsúdený pre trestný čin ublíženia na zdraví tak, ako to v žalobe opísal

žalobca, z dôvodu, že žalobcu fyzicky napadol pred jeho rodinným domom. Lekárskym posudkom o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia lekár stanovil bolestné v počte bodov 160 a sťaženiespoločenského uplatnenia v počte bodov 100. Základ nároku žalobcu bol teda preukázaný právoplatným
rozsudkom súdu a výšku odškodnenia žalobca preukázal lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení
spoločenského uplatnenia. Vzhľadom na to, že lekársky posudok určil 160 bodov za bolestné, suma za

bolestnépredstavujehodnotu2.460,80eura(160x15,38)asumazasťaženiespoločenskéhouplatnenia
za100bodovpredstavujehodnotu1.538eur(100x15,38).Obidvanárokymajúzacieľ,abysipoškodený
mohol za ich peňažnú náhradu obstarať pôžitky, ktorými si nahradí prežité, alebo prežívané utrpenie,
strasť, či obmedzenie v živote v dôsledku poškodenia zdravia. Žalobca si neuplatnil žiadne mimoriadne
zvýšeniebolestnéhoanisťaženiaspoločenskéhouplatneniauvedenýmilistinnýmidôkazmijednoznačne

preukázaluplatnenýnárok.Predmetomtohtokonanianebolodokazovanievinyalebonevinyžalovaného
a súd považoval za právne irelevantné ďalšie návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania a aj na
prerušenie konania z dôvodu pripravovaného návrhu na obnovu konania. Výrok o súdnom poplatku súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o
poplatkuzavýpiszregistratrestovvzneníneskoršíchpredpisovavýrokotrováchkonaniaoustanovenie
§ 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov,

účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Opravným uznesením súd opravil dátum vydania rozsudku
z nesprávneho „10.12.2015“ na správne znenie „10.12.2014“.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že žalobca oproti trestnému konania predložil navyše

len bodové ohodnotenie, z ktorého odvinul peňažné vyjadrenie jeho nároku na náhradu škody. Súd sa
otázkou zodpovednostného subjektu nezaoberal a v odôvodnení rozsudku nezdôvodnil, akými úvahami
sa riadil, resp. v čom spočíva tzv. kauzálny nexus, teda príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
a škodou vzniknutou žalobcovi. Nevykonal ani dokazovanie preskúmaním lekárskej dokumentácie, z
ktorejvyplynulobodovéohodnotenie,aniznaleckéskúmanievsmerepreukázaniaopodstatnenostitohto

bodového hodnotenia. Tým bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, keď navyše požiadal
o jednomesačnú lehotu prerušením konania, aby nové dôkazy mohol znovu uplatniť v trestnom konaní.
Nový rozsudok v trestnej veci bude mať priamy vplyv aj na výsledok konania o náhradu škody. Namietal,
že rozsudok o náhrade škody je zmätočný a nepreskúmateľný. V odôvodnení tohto rozsudku absentuje
uvedenie konkrétnej právnej povinnosti vymedzením konkrétnej právnej normy, ktorej porušením založil

jeho zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného nepostačuje len odvolanie
sa na existenciu právoplatného rozhodnutia v trestnej veci o vine konkrétnej fyzickej osoby. Skutočnosti
uvádzané žalobcom sa celkom nemohli udiať tak, ako ich opisoval, pretože také vážne zranenia na tvári
žalobcu, ktoré mu mal spôsobiť, by museli byť viditeľné a zjavné aj v ďalších dňoch po 21.05.2011,
avšak svedkyňa Y. vo svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2012 uviedla, že so

žalobcom sa o tomto incidente rozprávala dňa 24.05.2011, no nevidela na ňom žiadne známky zranení.
Je zrejmé, že žalobca neuvádzal pravdivé skutočnosti ani v trestnom konaní a ani v konaní o náhradu
škody, keď tri dni po incidente na ňom viditeľné žiadne zranenia neboli. Pritom súdny znalec v trestnom
konaní jednoznačne ustálil, že také zranenia sú viditeľné a pozorovateľné dlhší čas. Žalobca má motív
si vymýšľať, čo potvrdila aj svedkyňa J.; má sklony a tendenciu ku konfliktom, neustále sa na každého

sťažuje a zrejme iba využil ich konflikt, pri ktorom ho žalovaný sotil do ramena, aby si takto zakryl pravý
pôvod jeho zranení, a žalobcu ako suseda, ktorého neustále z niečoho obviňuje, dostal do problémov.
Súd sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal ani s dikciou § 441 Občianskeho zákonníka, či niektoré
položky bodového ohodnotenia nemajú svoj základ v zavinení aj na strane samotného žalobcu, čo by
malo nesporne vplyv na výšku škody. Svoje odvolanie žalobca oprel o ustanovenia § 205 ods. 2 písm.

a), b), c), d), e), f) a § 221 ods. 1 písm. h) OSP.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že odvolanie nie je dôvodné a on ho považuje za účelové. Súd vykonal potrebné dokazovanie
a správne poukázal na trestný rozsudok, kde bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný mu spôsobil

zranenie, ktoré si vyžiadalo liečenie, a v dôsledku toho si uplatňoval škodu podľa bodového ohodnotenia.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinnéhood1.júla2016,ďalejlen„Civilnýsporovýporiadok“alebo„CSP“),viazanýrozsahomadôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po
prejednaníveciurobilzáver,žerozsudokjenutnézrušiťavecvrátiťnaďalšiekonanieanovérozhodnutie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP.6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 03.07.2013 žalobu o náhradu škody na zdraví,
ktorú mu spôsobil žalovaný tak, ako je opísané vyššie, v dôsledku čoho bol aj právoplatne odsúdený v
trestnom konaní. Je zrejmé, že žalobca si v trestnom konaní právo na náhradu škody riadne neuplatnil,

a preto súd o tom ani nerozhodoval; svoje právo si riadne uplatnila len Všeobecná zdravotná poisťovňa,
ktorá bola so svojím nárokom odkázaná na občianskoprávne konanie. V žalobe o náhradu škody
žalobca poukázal na trestný rozsudok a uviedol, že žalovaný mu ublížil na zdraví tým, že mu spôsobil
trieštivú vnorenú zlomeninu oblúka ľavej lícnej kosti a zlomeninu hornej čeľuste vľavo s dobou liečenia
a práceneschopnosti od 21.05.2011 do 08.07.2011. Na tom základe bol vydaný lekársky posudok

o bolestnom v rozsahu 160 bodov a o sťažení spoločenského uplatnenia v rozsahu 100 bodov, čo
bližšie v žalobe nerozviedol. Žalobou si tak uplatnil celkovú sumu 3.998,80 eura. K žalobe pripojil o. i.
neoverenú fotokópiu lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vydaného
dňa „23.4.2006“ lekárom MUDr. Andorom Wursterom, chirurgom - traumatológom. Súd prvej inštancie
vydal dňa 30.04.2014 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením, v
ktorom o. i. namietal, že súd mu nedoručil žiadne prílohy pripojené k žalobe, a preto tvrdenia žalobcu ani

nemal za preukázané. V odpore uviedol aj to, že pripravuje podanie návrhu na obnovu konania, pretože
je nevinný a žalobcu nenapadol tak, ako to on uvádzal, pričom zranenia nevznikli jeho pričinením. Podľa
obsahu spisu súd s vydaním platobného rozkazu a ani následne žalovanému nedoručil všetky prílohy
pripojené k žalobe v zmysle § 79 ods. 4 OSP v znení účinnom v tom čase, podľa ktorého „Návrh na
začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. Návrh, ktorý spĺňa

náležitosti podľa odseku 1 a jeho prílohy, súd odošle do 60 dní od doručenia návrhu.“ Žalobca podľa
obsahu prezenčnej pečiatky doložil k žalobe 7 príloh, z ktorých 6 bolo zažurnaliazovaných do spisu. Súd
následne vypočul strany v konaní, v priebehu ktorého žalovaný nenavrhol žiadne dôkazy; žiadal len, aby
súd prerušil konanie z dôvodu, že mieni podať návrh na obnovu konania. Súd na to vydal uznesenie s
tým, že „zamieta návrh žalovaného na ďalšie dokazovanie“, oboznámil aj trestný spis zn. 2T/76/2012 a

lekársky posudok, ktorého pravosť do zápisnice o pojednávaní s originálom neporovnal. Podľa obsahu
zápisnice o pojednávaní dňa 10.12.2004 súd nevyzval strany, aby sa vyjadrili k vykonaným dôkazom
podľa § 123 OSP, podľa ktorého účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali. V závere pojednávania zástupca žalobcu a žalovaný predniesli záverečné
reči, súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a potom vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o

žalobe.

7. Žalobca si uplatnil náhradu škody na zdraví spôsobenú trestným činom žalovaného, pričom žaloba
hoci podaná advokátom nebola z právneho hľadiska nijako zdôvodnená. Nesporne sa žaloba opiera
o ustanovenie § 420 ods. 1,3 a § 444 Občianskeho zákonníka, ktoré citoval aj súd prvej inštancie v

odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie v konaní porušil
procesné ustanovenia, v dôsledku ktorých odňal žalovanému právo jednak na oboznámenie sa s
listinami pripojenými k žalobe, keďže mu ich vôbec nedoručil, hoci takú povinnosť súdu zákon ukladal,
a jednak ani jednej strane nedal priestor na vyjadrenie k dôkazom vykonaným na pojednávaní. Súd sa
vôbec nevysporiadal s vierohodnosťou lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského

uplatnenia, ktorý žalovaný doložil len vo fotokópii, miestami nečitateľnej, navyše s úplne nesprávnym
dátumom; k ublíženiu na zdraví totiž došlo dňa 21.05.2011, no posudok je datovaný oveľa skorším
dňom - 24.04.2006. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ani to, ako súd predmetný posudok hodnotil
z hľadiska splnenia náležitostí podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 461/2008 Z. z.

8. Súd bol podľa § 135 ods. 1 OSP viazaný rozhodnutím súdu, že bol spáchaný trestný čin,

a kto ho spáchal. Aj za podmienky, že žalobca si uplatnil náhradu škody spôsobenej trestným
činom žalovaného, súd prvej inštancie mal v odôvodnení svojho rozsudku uviesť, ako posudzoval
splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti tak, ako ich má na mysli ustanovenie §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ide o zodpovednosť fyzických alebo
právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť netreba aplikovať

iné ustanovenia. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a v prípade subjektívnej
zodpovednosti aj zavinenie. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie z hľadiska splnenia týchto podmienok
podrobnejšie neodôvodnil, hoci sa mal zaoberať napríklad aj tým, či uplatnená škoda spočívajúca vnáhrade bolestného a v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa konkrétnych položiek
prílohy zákona č. 437/2004 Z. z. je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, ktorý dňa
21.05.2011siaholnatelesnúintegritužalobcuaspôsobilmutakzranenia.Napokonsúdmalurobiťzáver,

či uplatnená výška náhrady škody vychádza z vierohodného lekárskeho posudku, ktorý by bol vydaný
v súlade s uvedeným zákonom č. 437/2004 Z. z.

9. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom nesprávne posúdeného základu uplatneného nároku
žalobcu odvolací súd urobil záver, že táto námietka nie je opodstatnená, pretože v nadväznosti na

ustanovenie § 135 ods. 1 tretej vety OSP základ nároku žalobcu je nesporne daný. Pokiaľ žalovaný
v odvolaní namietal, že súd nevykonal dokazovanie preskúmaním lekárskej dokumentácie, z ktorej
vyplynulo bodové ohodnotenie, ani znalecké skúmanie v smere preukázania opodstatnenosti tohto
bodového hodnotenia, nie je zrejmý dôvod tejto námietky, keďže vzhľadom na obsah spisu takého
dôkazy podľa § 120 ods. 1 prvej vety OSP nenavrhol.

10. S ohľadom na skutočnosti zrejmé zo spisu, opísané vyššie v bode 6. nesvedčia o tom, že súd
prvej inštancie konal a rozhodol úplne v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, odvolací súd
odvolanie žalovaného v podstatných rysoch s ohľadom na nedostatočné odôvodnenie napadnutého
rozsudku považoval za opodstatnené, s výnimkou jeho námietky, že súd mal konanie prerušiť, pretože
mienil podať návrh na obnovu konania s cieľom dosiahnuť posúdenie jeho neviny. Podanie návrhu na

obnovu konania by samo o sebe nemuselo byť dôvodom pre prerušenie konania; navyše je evidentné,
že žalobca doposiaľ žiadny návrh na obnovu konania nepodal, resp. žiadny dôkaz o tom nedoložil.
Pokiaľ teda súd prvej inštancie v konaní nepostupoval tak, ako postupovať mal z hľadiska procesného
aj hmotnoprávneho, a ani svoj rozsudok neodôvodnil tak, aby vyznel po každej stránke presvedčivo (§
157 ods. 2 OSP), potom je odôvodnenie jeho rozsudku postihnuté závažným nedostatkom. Odvolací

súd preto predmetný rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. d) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu v súlade s aktuálnym procesným predpisom odstráni uvedené procesné pochybenia,
vo veci samej sa bude zaoberať vierohodnosťou lekárskeho posudku predloženého žalobcom, posúdi
splnenie všetkých zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody žalobcovi a následne opätovne

vo veci rozhodne. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak, aby bolo dostatočne presvedčivé a v prípadnom
ďalšom odvolacom konaní aj preskúmateľné.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).