Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/172/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118352454
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6118352454.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov

JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: KRUK Česká
a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 24 785 199, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ŠMÍDA advokátní kancelář
s.r.o., so sídlom: Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové 500 03, Česká republika, IČO: 01 435 400, na
území Slovenskej republiky konajúca prostredníctvom: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná
zložka, so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 42/97, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: Z. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., X. XXX/X, o zaplatenie 765,85 Eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Nitra č. k. 36Csp/17/2019-88 zo dňa 29. apríla 2019 v napadnutej vyhovujúcej časti,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti a s tým súvisiaci
výrok o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o
výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Zhora uvedeným rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi sumu 425,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 425,54
Eur od 17.12.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). Žalobu v
prevyšujúcej časti zamietol (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 11,12 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením (III. výrok). Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 2, § 2,
§ 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“),

§ 101, § 103, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo
„OZ“). Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi, a to hlavne
žalobou spolu s prílohami (predžalobná výzva, oznámenie o postúpení pohľadávok, zmluva o úvere a
o poskytnutí služby Komfort, výpis splátok a úhrad, potvrdenie o vyplatení pôžičky, vyhlásenie ku karte,
výpis z obch. řejstríku), odporom proti platobnému rozkazu, listom zo dňa 26.10.2016, posednou výzvou
pôvodného veriteľa, výpisom pôžičky a s prihliadnutím na vyjadrenia strán sporu zistil tento skutkový a
právny stav. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 01.03.2015 zmluvu o spotrebiteľskom

úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 880 Eur, pričom zmluvné
strany dohodli výšku celkových nákladov úrokovou sadzbou 24,50 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo
výške 137,90 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 144,10 Eur. Celkové náklady na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov(RPMN) vo výške 64,61 %. Zmluvné strany dohodli priemernú hodnotu RPMN vzťahujúcu sa na úver
poskytnutý na základe zmluvy vo výške 34,47 %. Zároveň dohodli, že dlžník splatí veriteľovi dlžnú sumu
v 60 týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je v

sume 19,37 eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je v sume 19,17 eur. Úver sa za podmienok
podľa zmluvy poskytol na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, teda konečnej
splatnosti úveru a dlžnej sumy bol dohodnutý na 7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy. Prevzatie
peňažných prostriedkov žalovanou preukazuje potvrdenie o vyplatení pôžičky, pričom sa zaviazala
splácaťdohodnutétýždennésplátkyvktorejkoľvekbankealebopobočkebankyvkladomnaúčetveriteľa.

Splatnosť prvej splátky nastala 20. kalendárny deň po uzatvorení zmluvy (21.03.2015). Splatnosť
každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečným dňom
splatnosti úveru a dlžnej sumy bol deň splatnosti poslednej splátky, ktorý je 7. deň 60. týždňa po dni
uzatvorenia zmluvy (14.05.2016). Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa
01.03.2015 zmluvu o poskytnutí služby Komfort, v zmysle ktorej sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytovať
za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta,

alebovinommiestepodľaurčeniaklientaatoprostredníctvomobchodnéhozástupcuveriteľa(viďčlánok
1.1 zmluvy o zabezpečení splátok úveru). Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola
priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu.
V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 453,20 Eur. Žalobca sa rozhodol ku
prospechu žalovanej tuto čiastku neuplatňovať. Žalobca všetky úhrady žalovanej, ktoré boli na úver

zaplatené, započítal v súlade so zákonom na celú istinu poskytnutého úveru, vyplývajúceho zo zmluvy
(teda na 880 Eur). Žalovaná pôvodnému veriteľovi celkovo uhradila 114,15 Eur. Táto čiastka bola v
súlade so zákonom a v prospech spotrebiteľa započítaná na istinu úveru. Presné dátumy a výšky splátok
vyplývajú z priloženej platobnej histórie. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016 súd
prvej inštancie zistil, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovanému, že na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 sa spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o.,
so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199 stala veriteľom
pohľadávky, ktorá vznikla voči žalovanému spoločnosti Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské
Nivy 49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731. Pohľadávku postúpila spoločnosť Provident Financial,
s.r.o. vrátane príslušenstva, ktoré nie je zohľadnené v sumách uvedených v oznámení o postúpení

pohľadávky. Z predžalobnej výzvy zo dňa 17.09.2018 zistil, že žalobca písomne vyzval žalovanú na
uhradenie dlhu vyplývajúceho zo zmluvy č. 611267674 uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou
Provident Financial, s.r.o. vo výške 1 478,43 €, v ktorej je zahrnutý zákonný úrok z omeškania. Žalobca
vyzval žalovanú platbu vykonať najneskôr do 27.09.2018. Žalovaná sa v priebehu konania vyjadrila
k žalobe a uviedla na svoju obranu, že s pôvodným veriteľom mala uzatvorenú zmluvu aj na sumu

880 Eur, a pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 24.05.2015 a ďalších splátok bol úver vyhlásený za
splatný v celej výške, o čom predložila kartu splátok, výzvu pôvodného veriteľa a výzvu od spoločnosti
Logicall, ktorá dlh vymáhala a kde je podľa nej jasne uvedené, že úver bol splatný do 12.09.2015.
Opätovne vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Na pojednávaní
potvrdila, že zo zmluvy uhradila len sumu 114,15 Eur a zvyšok považuje za premlčaný; myslí si, že bol

zosplatnený celý úver. Zároveň uviedla, že s pôvodným veriteľom mala uzatvorené 3 zmluvy o úvere.
Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním v jeho
neprítomnosti. Vo vyjadrení poukázal na to, že vznesená námietka premlčania je opodstatnená len
čiastočne. Predložil prehľad splátok, podľa ktorého splátky s poradovým číslom 31. až 60. (počet 30
splátok) nie sú premlčané, pričom v prepočte ide o sumu 580,90 eur (29 splátok x 19,37 eur + 19,17

eur ako posledná splátka). Žaloba bola podaná dňa 15.10.2018 a preskúmaním podkladov zistil, že
námietku premlčania možno čiastočne rešpektovať, a to v rozsahu splátok do 15.10.2015. Čo sa týka
zosplatneniazáväzkuvočižalovanejuviedol,žezpodkladovnevyplýva,žebypôvodnýveriteľpredčasne
zosplatnil predmetný záväzok, nakoľko to vyjadruje nielen možnosť ale aj konkrétny úkon oprávneného
veriteľa. List od spoločnosti Logicall nie je dôkazom o tom, že mal byť úver splatný do 12.09.2015. Ide

v ňom o č. 1607603954 a ani z textu samotného nie je možné verifikovať skutočnosť, že by sa malo
jednať konkrétne o záväzok č. 611267674 voči Provident Financial s.r.o. Po zhodnotení vykonaného
dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žaloba je dôvodná len čiastočne. Po zohľadnení obsahu uzatvorených zmlúv, povahy účastníkov, výšky
úveru, práv a povinností jednotlivých strán mal za to, že zmluvy spĺňajú podmienky spotrebiteľského

úveru. V konaní mal tiež preukázané, že žalovaná konala v rozpore so zmluvnými dojednaniami a
neuhrádzala pravidelné týždenné splátky úveru riadne a včas. Samotný žalobca uplatnil voči žalovanej
pôvodne sumu 765,85 Eur ako rozdiel medzi poskytnutou istinou samotného úveru vo výške 880 Eur a
uhradenou sumou zo strany žalovanej vo výške 114,15 Eur. Žalobca si od žalovanej uplatnil iba istinua zákonný úrok z omeškania, toto tvrdenie je nesporné, preto súd prvej inštancie z neho vychádzal.
Plnenie dlhu v splátkach je formou plnenia v čiastkach s tým rozdielom, že výška i čas plnenia (splatnosť)
jednotlivých splátok sú vopred dohodnuté a jednotlivé splátky dospievajú dodatočne podľa zvoleného

splátkového kalendára. Zaplatením jednotlivej splátky zaniká konkrétna povinnosť dlžníka, ale dlh a
právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým nebude zaplatená posledná dohodnutá splátka. Pri
plnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti. Jednak je stanovená doba
plnenia jednotlivých splátok a zároveň doba splatnosti celej pohľadávky je určená poslednou splátkou.
Záväzok potom zaniká postupne, tak ako sú splátky plnené, a omeškanie dlžníka sa posudzuje pri

každej splátke zvlášť. Záväzok (pohľadávka) sa odpisuje postupne, ako sú plnené jednotlivé splátky.
Omeškanie dlžníka s plnením dlhu sa posudzuje samostatne u každej splátky. Uplatnenie práva na
zaplatenie celej pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu
výhody splátok musí veriteľ dlžníkovi oznámiť, príp. i uplatniť na súde podaním žaloby. Právo veriteľa
požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že
veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. Splatnosť celej pohľadávky (tzv.

strata lehôt alebo strata výhody splátok) nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto
právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku, príp. či podá na súde žalobu na plnenie.
V každom prípade môže svoje právo uplatniť len do splatnosti najbližšej ďalšej splátky. V prípade, že
splneniedlhubolomedziveriteľomadlžníkomdojednanévsplátkach,môževeriteľoddlžníkapožadovať
vždy iba splnenie príslušnej splátky, ako náhle sa táto splátka stane zročnou (splatnou). Pre každú

splátku plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba (§ 101 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 565
Občianskeho zákonníka však pripúšťa, aby medzi veriteľom a dlžníkom bolo dohodnuté, že nesplnením
jednejzosplátoksastanesplatnýmcelýdlh.Vprípade,žedlžníkpritaktodohodnutýchsplátkachnesplní
niektorú z nich, takže sa stane splatným celý zostávajúci dlh, premlčacia 3-ročná doba pre právo na
zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stala splatnou celá nesplnená

splátka. Podľa tohto ustanovenia však veriteľ môže svoje právo na zaplatenie zostávajúceho dlhu ako
celku uplatniť iba do splatnosti najbližšej splátky. Ak toto právo nevyužije, prestane dňom splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia doba pre celý zostávajúci dlh. Z
toho dôvodu sa jednotlivé splátky budú nabudúce opäť premlčiavať samostatne v 3-ročnej premlčacej
dobe. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že v tomto prípade bolo dohodnuté plnenie v

splátkach a veriteľ nepristúpil k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu neuhradenia
splátky splatnej dňa 24.05.2015, teda tak, ako to tvrdí žalovaná. Žalovaná mala uzatvorené s pôvodným
veriteľom 3 zmluvy, a to č. 609762112, 610168130 a 1607603954. Pohľadávky z týchto zmlúv boli
postúpené na súčasného žalobcu a predžalobná výzva žalobcu zo dňa 17.09.2018 sa týka výlučne
zmluvy,ktorájepredmetomtohtosporu.Listy,naktorépoukazuježalovaná,nepreukazujú,žebyžalobca

zosplatnil celý úver. List zo dňa 26.10.2016 od spoločnosti Logicall sa týka č. 1607603954 a je v
ňom uvedená suma 1852,54 Eur, pričom táto istá suma je uvedená i vo výzve na zaplatenie zo dňa
04.02.2016, ktorá uvádza všetky zmluvné záväzky žalovanej (3 čísla zmlúv o spotrebiteľskom úvere)
a nielen ten, ktorý je predmetom tohto sporu. Žalovaná nepreukázala okamžité zosplatnenie úveru ku
dňu 12.09.2015, resp. k 14.05.2015 a táto skutočnosť súdu nevyplynula ani z predložených dôkazov

zo strany žalovanej. Okrem toho je tu rozpor v tom, že suma 1852,54 Eur nekorešponduje so sumou,
ktorú požadoval žalobca od žalovanej v zmysle jeho výzvy zo dňa 17.09.2018 (tu je suma 1 478,43 Eur).
Aj z toho je zrejmé, že listy, na ktoré odkazuje žalovaná, sa netýkajú výlučne tohto zmluvného vzťahu.
Na základe vyššie uvedeného vyhodnotil, že splácanie úveru bolo dohodnuté v splátkach a vzhľadom
na to, že nenastala splatnosť celého dlhu nesplnením jednej zo splátok, platí, že pre každú splátku

plynie samostatná 3-ročná premlčacia doba. Tým pádom bola dôvodná námietka premlčania žalovanej
len za obdobie od 09.05.2015 do 15.10.2015. Splátky od 16.10.2015 do 14.05.2016 premlčané nie sú,
žaloba bola v tejto časti podaná včas (dňa 15.10.2018), preto na námietku premlčania za toto obdobie
neprihliadol. K výške dlžnej sumy, uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver v sume 880 Eur, pričom
výška jednej týždennej splátky predstavuje v prepočte sumu 14,66 Eur (880 : 60 splátok). Žalovaná

uhradila pôvodnému veriteľovi sumu 114,15 Eur, čo v prepočte predstavuje 7 týždenných splátok po
14,66 Eur (od 21.03.2015 do 08.05.2015) a z 8. splátky zaplatila sumu 11,53 Eur (od 09.05.2015 do
16.05.2015). Súd prvej inštancie prihliadol na námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná, považoval
ju za dôvodnú, a to v rozsahu sumy 340,31 Eur za obdobie 23 týždňov. Z toho je premlčaná suma za
23 týždňov vo výške 337,18 Eur (23 x 14,66 Eur) a vo výške 3,13 Eur (14,66 Eur - 11,53 Eur ako časť

uhradenej 8. splátky). Súd prvej inštancie neprihliadol na výpočet žalobcu, v ktorom počítal s výškou
splátky 19,37 Eur, pretože táto suma v sebe zahrňovala aj príslušné úroky úveru ako aj poplatky, na
ktorých inak žalobca v žalobe netrval a neuplatňoval ich. Zároveň poukázal na to, že napriek tomu, že
žalobca žiadal zaplatenie len dlžnej istiny (čo nebolo v konaní sporné), považuje úver za bezúročný abez poplatkov, čoho dôkazom je aj tá skutočnosť, že v zmluve absentuje minimálne náležitosť ohľadne
výšky, počtu a poradia splátok (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. ). Preto pri výpočte dlžných
splátok vychádzal len z istiny úveru a výšku týždennej splátky určil sumou 14,66 Eur. Na základe

toho, že žalobca mal nárok na zaplatenie splátok za obdobie od 16.10.2015 do 14.05.2016, t. j. za
29 týždňov, vypočítal dlžnú sumu vo výške 425,54 Eur (rozdiel medzi uplatnenou sumou 765,85 Eur
a 340,31 Eur ako premlčaným nárokom). Z uvedeného dôvodu dospel k záveru, že nárok žalobcu
na vrátenie nesplatenej istiny poskytnutého úveru je dôvodný len v rozsahu 425,54 Eur. Vzhľadom
na to, že žalobca napriek tomu, že rešpektoval námietku premlčania, ale v tejto časti nevzal žalobu

späť, súd žalobu v prevyšujúcej sumy zamietol ako nedôvodnú. Keďže v konaní bolo preukázané, že
žalovaná sa dostala so sumou 425,54 Eur do omeškania, priznal žalobcovi spolu s istinou aj zákonný
úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, teda odo dňa
nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu v zmysle
podaného žalobného návrhu. Úrok z omeškania má povahu sankcie za omeškanie dlžníka so splnením
záväzku a platí sa popri samotnom dlžnom plnení stanoveným percentom z tej časti dlhu, z ktorej

je dlžník v omeškaní, teda ktorú ešte nezaplatil. Súd o výške úrokov z omeškania rozhodol podľa
ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z. z. v platnom znení, podľa ktorého výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky ku dňu 16.12.2016 bola 0,00 %. Tieto je žalovaná povinná spolu s istinou zaplatiť do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že v konaní
úspešnejšiemu žalobcovi priznal proti neúspešnejšej žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 11,12 %.
Žalobca bol úspešný v rozsahu 55,56 % (425,54 Eur z 765,85 Eur) a žalovaná bola úspešná v rozsahu
44,44%(340,31Eurz765,85Eur),čovkonečnomdôsledkupredstavujeúspechžalobcu11,12%(55,56

% - 44,44 %). O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 266 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Vyššie citovaný rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalovaná, ktorá namietala, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 365 ods. 1 písm. h)

CSP), domáhajúc sa, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil
a určil, že úver je premlčaný v celom rozsahu a zároveň určil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov
konania. Žalovaná v odvolaní uviedla, že podľa zmluvy prvá splátka mala byť splatná 20 kal. dní po
uzatvorení zmluvy, čo pripadalo na 21.03.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 14.05.2016, pričom
ňou posledná uhradená splátka bola 24.05.2015. Žalovaná má za to, že spoločnosť Provident Financial

s.r.o. dlh zosplatnila po neuhradení ďalších splátok splatných po 24.05.2015, a preto je premlčaný celý
dlh, a nie len jednotlivé splátky. Ako dôkaz predložila poslednú výzvu k úhrade dlhu od spoločnosti
Provident Financial s.r.o. a výzvu na uhradenie od spoločnosti Logicall. Uviedla, že z výpisov z kariet
všetkých troch úverov je zrejmé, že:

- úver č. 609762112 zo dňa 06.07.2014 vo výške 290 Eur, celková splatná suma 475,98 Eur, zostatok
dlhu je vo výške 152,98 Eur

- úver č. 610168130 zo dňa 01.09.2014 vo výške 240 Eur, celková splatná suma 439,36 Eur, zostatok
dlhu je vo výške 190,36 Eur

- úver č. 611267674 zo dňa 01.03.2015 vo výške 880 Eur, celková splatná suma 1 615,20 Eur, zostatok
dlhu je vo výške 1509,20 Eur.

Mala za to, že z uvedených skutočností vyplýva, že súčet všetkých dlžných zostatkov je vymáhaná suma

vo výške 1 852,54 Eur, ktorá je uvedená v priložených výzvach. Namietala, že na základe výzvy k úhrade
celého dlhu stratila možnosť splácať úver v splátkach, hoci vo výzve chýba slovo zosplatnenie, nič to
nemení na skutočnosti, že spoločnosť Provident Financial požadovala úhradu celého dlhu naraz, bez
možnosti pokračovať v splátkach, to znamená, že ho zosplatnila. V tejto súvislosti mala za to, že by sa v
danej veci mala aplikovať druhá veta § 103 OZ, ak sa pre nesplnenie niektorých splátok stane zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného
súdu Nitra sp. zn. 36Csp/17/2019 - 88 a k vznesenej námietke premlčania uviedol, že túto považuje zanedôvodnú v celom rozsahu. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident, poskytla žalovanej bezúčelový úver
na obdobie 60 týždňov, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po poskytnutí peňažných
prostriedkov, čiže 20. kalendárny deň po podpísaní Zmluvy a posledná splátka bola splatná dňa

14.05.2016. Konečná splatnosť úveru tak nastala dňa 14.05.2016. Žalobca si nárok vyplývajúci zo
zmluvy uplatnil na súde dňa 15.10.2018, t. j. pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby. V danom
prípade išlo o plnenie v splátkach, pričom v konaní nebolo preukázané, že pôvodný veriteľ vyhlásil
predčasnú splatnosť poskytnutého úveru v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, preto plynula
všeobecná trojročná premlčacia lehota pre každú splátku zvlášť odo dňa ich zročnosti v súlade s § 103

prvá veta OZ. Žalobca má za to že námietky vyjadrené v odvolaní žalovanej sú bez právneho významu.
K samotnej výzve na zaplatenie uviedol, že žalovaná tvrdenia týkajúce sa mimoriadnej splatnosti opiera
o Výzvu na zaplatenie od pôvodného veriteľa zo dňa 04.02.2016. Táto výzva však žiadnym spôsobom
nepreukazuje, aby sa jednalo o vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Pôvodný veriteľ vo výzve zo dňa
04.02.2016 vyzýval žalovaného k úhrade k aktuálnej dlžnej sumy dokonca v troch záväzkoch. V žiadnom
prípade sa nejedná o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti

navrhol odvolaciemu súdu aby rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn.
36Csp/17/2019 - 88 potvrdí a žalovanú zaviaže nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj

ako „CSP“) po zistení, že odvolanie (žalovanej) bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363
CSP, prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
za splnenia povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej (v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej) nebolo dôvodne podané,

preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej,
ako aj v napadnutej časti týkajúcej sa výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcu
proti žalovanej ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti nebol napadnutý odvolaním, preto v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu v danej právnej veci vyplýva, že žalobca sa v upomínacom konaní podľa zákona
č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 765,85 Eur s
príslušenstvom, na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Provident

Financial, s.r.o. (ďalej aj ako „veriteľ“) uzatvorila dňa 01.03.2015 so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 611 267 674 a na základe tejto zmluvy, poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 880
Eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť bola vo výške 1 615,20 Eur a pozostávala z
istiny úveru 880 Eur, poplatok za garantovanú službu 282 Eur a čiastka za službu Komfort 453,20 Eur
v 60 týždenných splátkach vo výške 26,92 Eur, so splatnosťou prvej splátky v 20. kalendárny deň po

podpísaní zmluvy, t. j. 21.03.2015 a posledná splátka bola splatná dňa 14.05.2016. Žalobca uviedol,
že žalovaná uhradila len sumu 114,15 Eur, teda uhradila len 4 splátky a na 5. splátku uhradila len 6,47
Eur. Dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa na súčasného žalobcu, pričom
hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky sumu 1 501,05 Eur (celková
čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť ponížená o úhrady žalovanej). Žalobca poslednýkrát pred

podaním žaloby žalovanú vyzval, aby záväzok uhradila výzvou zo dňa 17.09.2018. Žalobca si žalobou
uplatnil iba nárok na zaplatenie nesplatenej istiny úveru vo výške 765,85 Eur a úrok z omeškania zo
sumy 765,85 Eur od 17.12.2016 do zaplatenia. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní
vydal platobný rozkaz (č. l. 29), avšak žalobca po podaní odporu žalovanou podal návrh na pokračovanie
v konaní podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., a preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec

miestne príslušnému súdu podľa § 13 v spojení s § 14 a 15 CSP - Okresnému súdu Nitra.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom.9. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná dňa 01.03.2015 uzatvorila so spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611 267 674 na základe, ktorej jej bol poskytnutý
úver vo výške 880 Eur a nebolo sporné ani to, že žalovaná uhradila splátky vo výške 114,15 Eur, pričom

poslednú úhradu vykonala 24.05.2015.
10. Medzi stranami bolo sporné, či dlh žalovanej, ktorého zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha
je premlčaný (a nie len jednotlivé splátky, ako v napadnutom rozhodnutí uviedol súd prvej inštancie),
pretože žalovaná má za to, že z ňou predložených dôkazov, ktoré tvoria prílohu odvolania vyplýva, že
spoločnosť Provident Financial, s.r.o. úver predčasne zosplatnila po neuhradení splátok splatných po

24.05.2015.
11. Žalovaná namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h ) CSP) v otázke premlčania žalobcovho nároku.
12. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 356 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej
zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.
13. Vzhľadom na rozsah a dôvody podaného odvolania žalovanej je úlohou odvolacieho súdu
preskúmať, v akom rozsahu je premlčaná žalobcom vymáhaná pohľadávka.

14. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie (v napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej
sa povinnosti žalovanej), ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový
stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu
súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na

rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku,
odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s právnymi názormi súdu prvej inštancie vo
veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal od záverov súdu prvej inštancie

odchýliť.
15. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná

a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie

tohto práva.
20. V prejednávanej veci je potrebné prihliadnuť na právnu úpravu premlčania obsiahnutú v § 103
Občianskeho zákonníka a náležite sa s ňou vysporiadať, pretože sa zmluvné strany dohodli na plnení
v splátkach. Pri splnení v splátkach ide vlastne o dvojakú dobu splatnosti, keďže jednak je stanovená
doba plnenia (splatnosti) jednotlivých splátok a súčasne je určená i splatnosť celej pohľadávky. Ak

dlžník plnil v splátkach, nezaplatenie jednej alebo viacerých splátok v čase ich splatnosti nespôsobuje
bez ďalšieho splatnosť celého dlhu. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatný dlh, ktorý veriteľ
môže samostatne uplatňovať na súde. Súčasťou podmienok splatnosti jednotlivých splátok môže byť
i určenie, že pre nesplnenie niektorej splátky je veriteľ oprávnený žiadať celý zvyšok pohľadávky
naraz (§ 565 OZ). Ide tu tak o podmienenú výhodu splácať dlh v splátkach, ktorá spočíva v tom, že

dlžník dodrží splátky. Ak dlžník nedodrží dohodu o včasnom splnení dohodnutých splátok alebo súdne
rozhodnutie o povolení splátok, stráca výhodu splátok za predpokladu, že veriteľ požiada o zaplatenie
celej pohľadávky, resp. nezaplateného zvyšku pohľadávky naraz. Uplatnenie práva na zaplatenie celej
pohľadávky je v právomoci veriteľa, ktorý toto právo môže, ale nemusí uplatniť. Stratu výhody splátokmusí veriteľ dlžníkovi oznámiť, prípadne i uplatniť na súde podaním žaloby. Splatnosť celej pohľadávky
tak nenastala priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka
na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Toto svoje právo požadovať zaplatenie celej pohľadávky z dôvodu

straty výhody splátok je časovo obmedzené tak, že veriteľ ho môže použiť najneskôr do splatnosti
najbližšej ďalšej splátky. Ust. § 565 OZ o strate výhody splátok je modifikované vo vzťahu k plneniu zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach od 01. 11. 2008, kedy nadobudol účinnosť zák.
č. 379/2008 Z. z. tak, že veriteľ je v prípade nesplnenia niektorej splátky oprávnený požadovať od dlžníka
zaplatenie celého zvyšku pohľadávky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Pokiaľ ide o premlčanie splátok platí, že premlčacia doba tu začína plynúť osobitne vo vzťahu ku každej
splátke odo dňa jej splatnosti a premlčacia doba ohľadne celej pohľadávky v prípade straty výhody
splátok začína plynúť odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky.
21. V tomto smere odvolací súd dáva do pozornosti, že premlčacia doba pre všetky splátky splatné
po tom, čo sa pre nezaplatenie niektorej zo splátok stal zročným celý dlh, začína plynúť odo dňa

zročnosti nesplnenej splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zročnosti celého dlhu a pre splátky splatné
pred zročnosťou celého dlhu plynie samostatná premlčacia doba odo dňa ich splatnosti.
22. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že uplatnenie práva na splatenie celej pohľadávky je
viazané na splnenie nasledujúcich podmienok: a) možnosť straty výhody splátok bola výslovne určená
v dohode medzi veriteľom a dlžníkom alebo v súdnom rozhodnutí, b) dlžník nesplní niektorú zo splátok

v deň jej splatnosti, c) veriteľ požiada dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky, resp. v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
23. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci bolo
plnenie dohodnuté v splátkach a veriteľ nepristúpil k uplatneniu práva na zaplatenie celej pohľadávky
z dôvodu neuhradenia splátky splatnej dňa 24.05.2015 a vzhľadom na to, že nenastala splatnosť

celého dlhu nesplnením jednej zo splátok, platí, že pre každú splátku plynie samostatná 3-ročná
premlčacia doba. Preto uznal za dôvodnú námietku premlčania žalovanej len za obdobie od 09.05.2015
do 15.10.2015. Splátky od 16.10.2015 do 14.05.2016 za premlčané neuznal, a v tejto časti považoval
žalobu za dôvodnú.
24. Keďže žalobca sa podanou žalobou domáhal, iba zaplatenia časti neuhradenej istiny, súd prvej

inštancie pri výpočte dlžných splátok vychádzal len z istiny úveru a výšku týždennej splátky určil
sumou 14,66 Eur. Nakoľko mal žalobca nárok na zaplatenie splátok za obdobie od 16.10.2015 do
14.05.2016, t. j. za 29 týždňov, súd prvej inštancie vypočítal dlžnú sumu vo výške 425,54 Eur (rozdiel
medzi uplatnenou sumou 765,85 Eur a 340,31 Eur ako premlčaným nárokom). Vzhľadom na to, že v
konaní bolo preukázané, že žalovaná sa so žalovanou sumou 425,54 Eur dostala do omeškania, priznal

žalobcovi spolu s istinou aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016
do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu
žalobcu na žalobcu v zmysle podaného žalobného návrhu.
25. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie v otázke premlčania žalobcovho
nároku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zo žalovanou predložených dôkazov (č. l.

100 - 104) vyplýva, že spoločnosť Provident Financial, s.r.o. si poslednou výzvou na zaplatenie dňa
04.02.2016 uplatnila neuhradené zostatky zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere č. 609762112, 610168130,
611267674 spolu vo výške 1 852,54 Eur. V tomto smere je potrebné dať za pravdu žalovanej, že
veriteľ sa touto výzvou domáhal aj úhrady splátok, ktoré v tom čase ešte neboli splatné, pretože napr.
posledná splátka úveru poskytnutého na základe spotrebiteľskej zmluvy č. 611267674 bola splatná

dňa 14.05.2016, t. j. až po datovaní tejto výzvy. Odvolací súd sa však stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala, že veriteľ predčasne zosplatnil celý úver (keďže nebolo
preukázané splnenie podmienok uvedených v bode 22 tohto rozhodnutia), ani tak nevyplýva z obsahu
spisu. Odvolací súd je toho názoru, že veriteľ si výzvou zo dňa 04.02.2016 uplatňoval aj nesplatné
splátky zo spotrebiteľskej zmluvy č. 611267674, pretože veriteľ zostatok peňažných záväzkov vypočítal

odpočítaním súčtu všetkých od žalovanej prevzatých plnení za účelom obstarania úhrady peňažných
záväzkov od celkovej sumy peňažných záväzkov, pretože táto skutočnosť vyplýva zo žalovanou
predloženého záznamu všetkých platieb (č. l. 104). Veriteľ v danej veci odpočítal z celkovej čiastky, ktorú
bola žalovaná povinná zaplatiť, teda zo sumy 1 615,20 Eur úhrady 27 Eur, 50 Eur a 29 Eur (1 615,20 Eur
- 27 Eur - 50 Eur - 29 Eur = 1509,20 Eur). Veriteľ však nemal právo požadovať zaplatenie splátok, ktorých

splatnosť nenastala, keďže nebolo preukázané, že by veriteľ využil svoje právo vyplávajúce z § 565 OZ
v spojení s § 53 ods. 9 OZ a predčasne nezosplatnil poskytnutý úver. V danej veci, si veriteľ uplatnil
iba zostatok nesplatenej istiny poskytnutého úveru, ktorého splatnosť nastala dňa 14.05.2016 a žaloba
bola podaná na súde prvej inštancie dňa 15.10.2018, teda v čase, keď boli všetky splátky úveru splatné.Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky
(§ 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná z

úveru poskytnutého vo výške 880 Eur uhradila iba sumu 114,15 Eur, a teda veriteľ má nárok na vrátenie
zvyšku poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 765,85 Eur. Žalovaná však namietala premlčanie
veriteľovej pohľadávky, ktorú námietku však odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú len čiastočne, pretože
nebolo preukázané zosplatnenie celého úveru.
26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej

inštancie o premlčaní splátok za obdobie od 09.05.2015 do 15.10.2015 (keďže žaloba bola podaná dňa
15.10.2018) a vyčíslení dlžnej sumy vo výške 425,54 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od 17.12.2016 do zaplatenia, pričom v tejto časti žalovaná správnosť výpočtov súdu
prvej inštancie nenamietala.
27. Odvolací súd zároveň považuje za správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania.

28. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (v
napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej) potvrdil ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O trovách odvolacieho konania strán sporu (žalobcu a žalovanej) odvolací súd rozhodol podľa § 396
ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti

žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).