Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8Cbi/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113235181
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113235181.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci
navrhovateľa: Mgr. Ľuboš Jurčo, so sídlom kancelárie Pribinova 25, 81109 Bratislava, IČO: 33 835 845
správca úpadcu BYTOČ SK, s.r.o. v konkurze, so sídlom Sklenárova 4, Bratislava, IČO: 35 803 533,
právne zastúpený JUDr. Michalom Mišíkom, advokátom, Advokátska kancelária Mišík, s.r.o., so sídlom
Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 862 746 proti odporcovi v 1. rade: Ing. arch. O. I., Kľukatá

48/A, 821 05 Bratislava, nar. XX.XX.XXXX a odporcovi v 2. rade: JUDr. Ľ. L., Kľukatá 48/C, 821 05
Bratislava, nar. XX.XX.XXXX, obaja právne zastúpení Mgr. Marekom Šmidom, advokátom AK HAVLÁT
& PARTNERS so sídlom Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, v konaní o neúčinnosť právnych úkonov

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že:

- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou
BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a

odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/
pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 6.638,78 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na
majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á ,
- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou
BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a
odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/

pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 7.000 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok
úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á ,
- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou
BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a
odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/
pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 160.000 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na
majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á ,

- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou
BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a
odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/
pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 50.000 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok
úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á ,
- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou

BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a
odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/
pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 12.000 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok
úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á ,
- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou
BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a
odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 200.000 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na
majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á ,
- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou

BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a
odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/
pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 6.000 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok
úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á ,
- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010 uzatvorená medzi úpadcom - spoločnosťou

BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 803 533 ako postupcom a
odporcom 1/ a odporcom 2/ ako postupníkmi, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/
pohľadávku voči odporcovi 1/ a 2/ vo výške 18.500 EUR, je voči veriteľom úpadcu v konkurze na majetok
úpadcu vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod spis. zn. 4K/34/2012, j e n e ú č i n n á .

II. Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne z a p l a t i ť do všeobecnej podstaty

úpadcu peňažnú náhradu vo výške 460.138,78 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšku sa žalobný návrh z a m i e t a .

IV. Odporca 1/ a odporca 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne n a h r a d i ť navrhovateľovi trovy

právneho zastúpenia na účet Advokátskej kancelárie Mišík, s.r.o., Prievozská 4B, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 862 746 vo výške 221,77 EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18.10.2013 sa navrhovateľ ako správca úpadcu BYTOČ SK, s.r.o., so sídlom Sklenárova
4, Bratislava, IČO: 35 803 533, ustanovený do funkcie správcu na základe uznesenia Okresného

súdu Bratislava I, spis. zn. 4K/34/2012 zo dňa 15. 10. 2012, právoplatné dňa 23.10.2012, pričom
konkurzné konanie sa začalo na základe uznesenia tunajšieho súdu spis. zn. 4K/34/2012 zo dňa
30.07.2012, právoplatné dňa 07.08.2012, domáhal určenia neúčinnosti navrhovateľom označených
právnych úkonov, a to z dôvodu ich odporovateľnosti, a to jednak z dôvodu, že sa jedná o právne úkony
bez primeraného protiplnenia a jednak o zvýhodňujúce právne úkony.

Jednalo sa o nasledovné navrhovateľom označené právne úkony:
- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo
výške 6.638,78 EUR
- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo

výške 7.000 EUR
- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo
výške 160.000 EUR
- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo
výške 50.000 EUR

- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo
výške 12.000 EUR
- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo
výške 200.000 EUR
- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo

výške 6.000 EUR
- Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou úpadca postúpil na odporcu 1/ a odporcu 2/ pohľadávku vo
výške 18.500 EUR
- právny úkon, ktorým úpadca dňa 2.1.2011 v Daňovom priznaní - Súvahe za rok 2011 urobil účtovný
odpis pohľadávky vo výške 470.503 EUR, ktorú evidoval voči svojim spoločníkom a konateľom

- právny úkon, ktorým úpadca dňa 2.1.2011 v účtovnom denníku k 31.01.2011 v riadku 24 a 25
zaúčtovalpohľadávkyúpadcuakopohľadávkyostatné(účetč.315),ktorébolipredtýmtoprávnyúkonom
zaúčtované v rovnakom účtovnom denníku k 31.01.2011 v riadku č. 7 vo výške 235.251,66 EUR a v
riadkuč.8vovýške235.251,61EURakopohľadávkyvočispoločníkom,členomazdruženiu(účetč.355)
- právny úkon, ktorým úpadca dňa 30.9.2011 v účtovnom denníku k 30.9.2011 v riadku 165 urobil

nedaňový odpis pohľadávky vo výške 431.146,83 EURSvoj návrh zdôvodnil navrhovateľ nasledovne:

Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
ZoKR), ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobeniaprávnehoúkonusapredpokladá,aksanepreukážeopak.Včaseuskutočneniatýchtoprávnych
úkonovboliodporcav1.radeaodporcav2.radekonateľmiúpadcuatedaplatízákonnáfikcia,ževtento

deň (05.07.2010) bol dlžník už v úpadku. Podľa navrhovateľa pritom došlo aj k naplneniu posledného
zákonného predpokladu, a to, že ak ide o právny úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
troch rokov pred začatím konkurzného konania, t.j. 05.07.2010, pričom konkurzné konanie bolo začaté
na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, spis. zn. 4K /34/2012 dňa 20.08.2012 čo znamená,
že lehota troch rokov počas ktorých možno týmto právnym úkonom odporovať, je zachovaná.

Navrhovateľ tak poukázal vo svojom podaní na skutočnosť, že na majetok úpadcu bol vyhlásený
konkurz, pred vyhlásením konkurzu urobil úpadca právne úkony, ktorými zmenšil svoj majetok, ktorý
podlieha konkurzu natoľko, že mu nezostal žiadny majetok na uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov,
t.j. právne úkony úpadcu sa týkajú jeho majetku, ktorý podlieha konkurzu, úpadca v čase podania návrhu

na vyhlásenie konkurzu (12.07.2012) nemal žiaden majetok, úpadca zároveň evidoval v účtovníctve tri
peňažné záväzky v celkovej výške 474.513 EUR., do konkurzu si prihlásili pohľadávky štyria veritelia
v celkovej hodnote 534.974,48 EUR, ktorí sa nemajú možnosť uspokojiť inak ako z odporovateľného
právneho úkonu, právnymi úkonmi úpadcu došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov, ktorí si prihlásili
zákonom predpokladaným spôsobom svoje pohľadávky, pričom úpadca svojimi právnymi úkonmi zmaril

uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov tak, že tieto nemohli a nemôžu byť uspokojené a to ani
čiastočne a to aj z toho dôvodu, že úpadca nedisponuje žiadnym iným majetkom. Úpadca pritom
vlastnil pohľadávky voči spriazneným osobám (konatelia) vo výške 235.251,61 EUR a 235.251,66 EUR,
ktoré boli v priebehu účtovného obdobia bez možnosti zistenia dôvodu preúčtovania, preúčtované na
obchodné pohľadávky vo výške 215.578,45 EUR a 215.568,38 EUR, spolu 431.146,83 EUR. Tieto

pohľadávky boli k 30.09.2011 účtovne odpísané, bez relevantného dokladu o dôvode ich odpisu a
týmto účtovným úkonom dlžník tieto pohľadávky vyradil z majetku, čím sa účtovne dostal do predĺženia
(účtovne vykazuje už len záväzky).

Zo všetkého vyššie uvedeného a dôkazmi preukázaného vyplýva, že úpadca svojimi právnymi úkonmi

zmaril uspokojenie pohľadávok svojich veriteľov tak, že tieto nemohli a nemôžu byť uspokojené a to ani
čiastočne a to aj z toho dôvodu, že úpadca nedisponuje žiadnym iným majetkom.

Odporcovia vo svojom podaní zo dňa 31.01.2014 uviedli, že žalobu navrhujú v celom rozsahu zamietnuť.
Uviedli, že navrhovateľ odporuje dvom skupinám právnych úkonov, a to právnym úkonom, ktorými

sú zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 05.07.2010 a právnym úkonom, ktorými sú účtovný odpis
pohľadávky, zaúčtovanie pohľadávok a uskutočnenie nedaňového odpisu.

Odporcovia uviedli, že neuskutočnili žiaden odporovateľný právny úkon, ktorý by bol či už právnym
úkonom bez primeraného protiplnenia a/alebo zvýhodňujúcim právnym úkonom. Uviedli, že právne

úkony, ktorými boli zmluvy o postúpení pohľadávok uzavreté dňa 05.07.2010 nie sú a nikdy neboli
bezodplatnými právnymi úkonmi. Odporcovia ďalej uviedli, že ani právne úkony, ktorými boli/sú
odporovanézmluvyopostúpenípohľadávok,anisamotnécesiepohľadávoknespôsobiliúpadokúpadcu.
K uzavretiu predmetných zmlúv a k cesiám pohľadávok došlo v čase, keď úpadca nebol v úpadku.
Cesie nespôsobili a ani nemohli spôsobiť úpadok spoločnosti BYTOČ SK, s.r.o.. Z účtovnej evidencie

úpadcu, najmä potom z riadnej individuálnej účtovnej závierky za rok 2009, riadnej individuálnej závierky
za rok 2010 a riadnej individuálnej závierky za rok 2011 je identifikovateľné, že v momente uzavretia
cesionárskych zmlúv úpadca riadne a v čase splatnosti plnil všetky svoje splatné peňažné záväzky,
rovnako ako hodnota majetku presahovala hodnotu záväzkov úpadcu. Uvedený stav sa nezmenil ani
po cesii pohľadávok. S ohľadom na odporovateľnosť právnych úkonov - zmien účtovných zápisov v

účtovných knihách úpadcu odporcovia uviedli, že akákoľvek účtovná operácia respektíve účtovný zápis
v účtovných knihách nie je a nemôže byť, s ohľadom na svoju podstatu a povahu, právnym úkonom.
Preto nie je možné napádať účinnosť účtovného zápisu podľa ust. § 57 ZoKR, keďže účtovný zápis nieje právnym úkonom a na jeho základe nedochádza, na rozdiel od právneho úkonu, k vzniku, zmene a
zániku akýchkoľvek práv a povinností úpadcu.

Na pojednávaní konanom dňa 19.05.2014 sa právny zástupca odporcov vyjadril, že podľa jeho názoru
je navrhovateľ ako nositeľ bremena tvrdenia a dôkazného bremena povinný v konaní preukázať, že
ním označené právne úkony boli uskutočnené bez primeraného protiplnenia. Uviedol, že postúpenie
pohľadávok sa uskutočnilo v rámci konsolidácie vzťahov medzi viacerými spoločnosťami, ktoré vlastnili
odporcovia. Uviedol, že v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov úpadca nemal žiaden

záväzok, ktorým by mohol v konaní ukrátiť. Účtovný záznam ako taký nie je právnym úkonom, preto
nemôže byť v konaní úspešne odporovaný.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že právne pomery a vzťahy iných subjektov ako úpadcu, ako aj
právne úkony týchto subjektov sú pre konanie irelevantné. Nesúhlasí s tvrdením, že dôkazné bremeno
zaťažuje navrhovateľa, nakoľko odporované právne úkony boli dojednané v prospech spriaznených

osôb úpadcu. V tomto prípade sa úpadok v čase vykonania úkonu predpokladá, pričom odporcovia
môžu preukázať opak. Poukázal na skutočnosť, že v zmluvách o postúpení pohľadávok žiadna odplata
dohodnutá nebola.

Na pojednávaní konanom dňa 20.11.2014 právny zástupca odporcov uviedol, že sporné práva a úkony

nespôsobili úpadok dlžníka ani neboli vykonané počas úpadku dlžníka. Zároveň predložil súdu Zmluvu
o zriadení záložného práva zo dňa 14.10.2009, na základe ktorej malo dôjsť k zániku pohľadávky
spoločnosti Metrostav SK a.s. so sídlom Mlynské Nivy 68, Bratislava, IČO: 35 721 278. S poukazom
na uvedenú listinu malo byť zrejmé, že v čase vykonania odporovaných úkonov, t.j. 05.07.2010 dlžník
nebol predlžený ani insolventný.

Právny zástupca navrhovateľa na tomto pojednávaní poukázal na zmluvu medzi spoločnosťou BYTOČ-
O.G., s. r. o. so sídlom Sklenárova 4, Bratislava, IČO: 35 817 704 a spoločnosťou Metrostav SK a. s. zo
dňa 01.04.2011, ktorú zároveň založil do spisu, na základe ktorej okrem iného spoločnosť BYTOČ-O.G.,
s.r.o. pristúpila k záväzku úpadcu voči veriteľovi Metrostav SK a.s., čím podľa navrhovateľa bezpochyby

potvrdila existenciu tohto záväzku úpadcu v čase uzavretia tejto zmluvy, t.j. po čase uzavretia Zmluvy
o zriadení záložného práva, na ktorú predtým poukázal právny zástupca odporcov. Právny zástupca
navrhovateľa taktiež zdôraznil, že okrem pohľadávky spoločnosti Metrostav SK a.s. existovali voči
úpadcovi v rozhodnom čase aj pohľadávky iných subjektov, a to pohľadávka Slovenskej republiky -
Daňového úradu Bratislava v celkovej výške 143.166,71 EUR. Z účtovných dokladov úpadcu taktiež

vyplýva, že tento mal v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov záväzky vo výške 637.421
EUR za rok 2010 a 1.135.008 EUR za rok 2009. Právny zástupca navrhovateľa taktiež poukázal na
skutočnosť, že odporcovia v rámci konania nevyvrátili svojou doterajšou procesnou aktivitou právnu
domnienku existencie úpadku v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov.

Na tomto pojednávaní ešte právny zástupca odporcov spochybnil výšku náhrady uplatňovanú
navrhovateľom v tomto konaní, kedy poukázal na skutočnosť, že táto nebola nijakým spôsobom v rámci
konania odôvodnená a preukázaná. Právny zástupca navrhovateľa reagoval na toto tvrdenie tak, že
výška náhrady je určená a vychádza zo sumy hodnoty pohľadávok, ktorých postúpenie je odporované,
pričom keďže v dôsledku postúpenia týchto pohľadávok došlo k splynutiu osoby veriteľa a dlžníka

predmetných pohľadávok a tieto zanikli, jedná sa obsahovo o vzdanie sa práva, a preto je predmetom
obohatenia odporcov suma, ktorú mali odporcovia podľa práva plniť, ale v dôsledku odporovaného
právneho úkonu neplnili, t. j. nominálna hodnota postupovaných pohľadávok.

Uznesením súdu zo dňa 13.10.2014 - č.k. 8Cbi/56/2013-162, bola časť žalobného návrhu, ktorou sa

navrhovateľ domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti úkonov:
- právny úkon, ktorým úpadca dňa 2.1.2011 v Daňovom priznaní - Súvahe za rok 2011 urobil účtovný
odpis pohľadávky vo výške 470.503 EUR, ktorú evidoval voči svojim spoločníkom a konateľom
- právny úkon, ktorým úpadca dňa 2.1.2011 v účtovnom denníku k 31.01.2011 v riadku 24 a 25
zaúčtovalpohľadávkyúpadcuakopohľadávkyostatné(účetč.315),ktorébolipredtýmtoprávnyúkonom

zaúčtované v rovnakom účtovnom denníku k 31.01.2011 v riadku č. 7 vo výške 235.251,66 EUR a v
riadkuč.8vovýške235.251,61EURakopohľadávkyvočispoločníkom,členomazdruženiu(účetč.355)
- právny úkon, ktorým úpadca dňa 30.9.2011 v účtovnom denníku k 30.9.2011 v riadku 165 urobil
nedaňový odpis pohľadávky vo výške 431.146,83 EURa zaviazania odporcov spoločne a nerozdielne na poskytnutie peňažnej náhrady vo výške 470.503,00
EUR do všeobecnej podstaty úpadcu vylúčená na samostatné konanie.

V rámci procesnej aktivity účastníkov konania boli súdu predložené a následne súdom vykonané
nasledovné dôkazy:

- zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 05.07.2010, ktorých predmetom bolo postúpenie pohľadávok
úpadcu ako veriteľa na odporcu 1 a odporcu 2 ako dlžníkov v sume 6.668,72 EUR, 7.000 EUR, 160.000

EUR, 50.000 EUR, 12.000 EUR, 200.000 EUR, 6.000 EUR, 18.500 EUR, a
- návrh na vyhlásenie konkurzu úpadcu zo dňa 12.08.2012 spolu s prílohami
- prihlášky pohľadávok veriteľov úpadcu, zoznam pohľadávok úpadcu
- daňové priznania a účtovné závierky úpadcu za roky 2007, 2008 2009, 2010, 2011
- účtovný denník úpadcu k 01.01.2011
- účtovný denník úpadcu k 30.09.2011

- výsluch navrhovateľa
- výsluch odporcu 2/
- zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 14.10.2009
- kúpna zmluva zo dňa 01.04.2011
- zmluva o pristúpení k záväzku zo dňa 01.04.2011

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 ZoKR „Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči
veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona
odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v
primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.“

Podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZoKR „Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u
povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.“

Podľa ustanovenia § 57 ods. 3 ZoKR „Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z
ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené.“

Podľa ustanovenia § 57 ods. 4 ZoKR „Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu
dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.“

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 ZoKR „Právnym úkonom bez primeraného protiplnenia na účely tohto
zákona je bezodplatný právny úkon dlžníka alebo odplatný právny úkon dlžníka, na ktorého základe
dlžník poskytol alebo sa zaviazal poskytnúť plnenie, ktorého obvyklá cena je podstatne vyššia ako
obvyklá cena plnenia, ktoré na jeho základe získal alebo má získať.“

Podľaustanovenia§58ods.2ZoKR,„Právnemuúkonubezprimeranéhoprotiplneniamožnoodporovať,
ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o právny úkon urobený
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu sa
predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“

Podľa ustanovenia § 58 ods. 3 ZoKR, „Odporovať možno len tým právnym úkonom bez primeraného
protiplnenia, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o právny
úkon bez primeraného protiplnenia urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať
tiež tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.“

Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 ZoKR „Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto
s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon
jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.“

Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 ZoKR „Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo
inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu
úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za
túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo inámajetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto
veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu
uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo.“

Podľa ustanovenia § 511 ods.1/ OZ „Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z
nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.“

Navrhovateľ sa svojim návrhom na začatie konania domáha neúčinnosti ním označených úkonov, ktoré
uskutočnil úpadca. Samotné úkony pritom možno rozdeliť na 2 kategórie, a to jednak zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktorým navrhovateľ odporuje z dôvodu, že boli dohodnuté bez primeraného protiplnenia a
jednak zmeny účtovných zápisov v účtovných knihách úpadcu, ktoré majú byť zvýhodňujúcimi právnymi
úkonmi. Časť žalobného návrhu, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia právnej neúčinnosti zmien
účtovných zápisov v účtovných knihách úpadcu a z toho titulu vyplývajúcich nárokov bol vylúčený na

samostatné konanie.

Súd zistil, že dňa 05.07.2010 uzavrel úpadca ako postupca s odporcami 1/ a 2/ ako postupníkmi sériu
8 zmlúv o postúpení pohľadávok úpadcu.

Dňa 12.07.2012 podala spoločnosť BYTOČ SK, spol. s r.o., t.j. pôvodný veriteľ, dlžnícky návrh na
vyhlásenie konkurzu, na základe ktorého bol na úpadcu vyhlásený konkurz. Na základe uznesenia
Okresného súdu Bratislava I, spis. zn. 4K/34/2012 zo dňa 15.10.2012, právoplatným dna 23.10.2012,
bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz a ako správca úpadcu ustanovený navrhovateľ.

K vyhláseniu konkurzu došlo po dvoch rokoch od uzavretia navrhovateľom odporovaných právnych
úkonov, zároveň navrhovateľ podal svoju žalobu o neúčinnosť právnych úkonov dňa 18.10.2013.
Uvedená skutočnosť v spojení so skutočnosťou, že subjektmi napádaných právnych úkonov bol
úpadca na jednej strane a jeho konatelia na strane druhej, teda osoby spriaznené s úpadcom,
možno konštatovať, že zo strany navrhovateľa došlo k splneniu zákonom požadovaného dodržania

prekluzívnych lehôt podľa ustanovenia § 57 ods. 2 ZoKR a § 58 ods. 3 ZoKR.

Navrhovateľ je zároveň, v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 ZoKR, ako správca úpadcu subjektom
oprávneným na podanie žaloby v predmetnom konaní.

Navrhovateľ svojou žalobou odporuje ním označeným právnym úkonom, a to ôsmym zmluvám o
postúpení pohľadávok, pričom ako dôvod tohto odporovania uviedol dôvod podľa ustanovenia § 58
ZoKR, t. j. že tieto boli uskutočnené bez primeraného protiplnenia.

Súd tak zistil, že žalobu podal aktívne legitimovaný subjekt, správca úpadcu, ktorému nesporne patrí

právo odporovať právne úkony, o ktorých má za to, že ukrátili uspokojenie veriteľov úpadcu, že tak
vykonal v zákonnej jednoročnej lehote od vyhlásenia konkurzu a domáha sa určenia právnej neúčinnosti
úkonov, ktoré boli so spriaznenými osobami úpadcu vykonané v období do troch rokov predchádzajúcich
začatiu konkurzného konania, čím ustálil, že sú splnené procesné predpoklady pre vecné preskúmanie
žaloby.

Medzi účastníkmi ostala sporná otázka úpadku v čase vykonania odporovaných úkonov. Významnou
pre toto konanie a pre posúdenie merita veci je skutočnosť, že k uzavretiu napádaných právnych úkonov
došlo medzi osobami spriaznenými, t.j. medzi spoločnosťou úpadcu a jeho konateľmi.
Práve pri právnom úkone medzi spriaznenými osobami totiž zákon v ustanovení § 58 ods. 2 ZoKR

zavádza existenciu právnej domnienky, ktorá spočíva vo fikcii existencie úpadku v čase uskutočnenia
odporovaných právnych úkonov. Ide pritom o fikciu vyvrátiteľnú, kedy je možné preukázať opak, avšak
dôkaz opaku zaťažuje osobu, ktorá je nadobúdateľom prospechu z odporovaných právnych úkonov.

Vdôsledkutejtoskutočnosti,vspojenísustanovením§58ods.2ZoKR,takdošlokpresunutiupovinnosti

tvrdenia a dôkazného bremena v otázke existencie úpadku na strane úpadcu v čase uskutočnenia
právneho úkonu, resp. spôsobenia úpadku v dôsledku uskutočnenia právneho úkonu z navrhovateľa na
osobu odporcu, resp. odporcov.Odporca 1/ a odporca 2/ tak sú v predmetnom konaní, keďže ide o osoby spriaznené s úpadcom, v
prospech ktorých bol uskutočnený odporovaný právny úkon, nositeľmi dôkazného bremena ohľadom
splnenia zákonných podmienok pre úspešnú odporovateľnosť podľa ustanovenia § 58 ZoKR.

V záujme odporcov tak bolo preukázať jednak neexistenciu úpadku na strane úpadcu v čase
uskutočnenia odporovaných právnych úkonov, ako aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi
uskutočnením odporovaných právnych úkonov a vznikom úpadku na strane úpadcu. Odporcovia v tejto
veci predložili a označili ako dôkazy účtovné závierky úpadcu za obdobie rokov 2009, 2010 a 2011, a

následne predložili Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 14.10.2009. Tvrdili, že na základe týchto
dôkazov možno konštatovať, že úpadca nebol v čase uskutočnenia predmetných právnych úkonov v
úpadku. Zároveň tvrdili, že v roku 2010, teda v čase, keď došlo k uzavretiu predmetných právnych
úkonov, si úpadca ešte riadne plnil svoje platobné povinnosti, a preto predmetnými právnymi úkonmi
nemohlo dôjsť k spôsobeniu úpadku úpadcu.

Navrhovateľ naopak tvrdil, že práve v dôsledku predmetných právnych úkonov došlo k vzniku úpadku
úpadcu, pričom, keďže úpadca toho času nedisponuje žiadnou inou majetkovou hodnotou, je ohrozené
aj akékoľvek, hoci aj čiastočné uspokojenie prihlásených veriteľov úpadcu.

Súd po vykonaní dokazovania a preštudovaní predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že

odporcovia 1/ a 2/, ako nositelia bremena v tejto otázke, toto svoje bremeno neuniesli tak, aby súd mohol
konštatovať tak neexistenciu úpadku na strane úpadcu v čase uskutočnenia odporovaných právnych
úkonov, ako aj neexistenciu príčinnej súvislosti medzi uzavretím odporovaných právnych úkonov a
vznikom úpadku na strane úpadcu a v konaní sa dostali do stavu dôkaznej núdze.

Z odporcami predložených a označených dôkazov nie je možné odvodiť skutočnosť, či spoločnosť
úpadcu bola alebo nebola v úpadku v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov.

Úpadkom možno, v súlade s ustanovením § 3 ZoKR rozumieť jednak platobnú neschopnosť dlžníka a
jednak jeho predlženie, pričom postačuje, aby na strane dlžníka existovala len jedna z týchto možností,

aby bolo možné u neho konštatovať existenciu úpadku.

Pod platobnou neschopnosťou je pritom potrebné rozumieť stav, kedy má subjekt viac ako jedného
veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden svoj záväzok. Predlžením zase
rozumiemestavsubjektu,uktoréhoexistujepovinnosťviesťúčtovníctvo,kedymátentoviacakojedného

veriteľa a zároveň hodnota jeho splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku.

Neexistencia úpadku na strane posudzovaného subjektu tak musí vždy kumulatívne obsahovať tak
neexistenciu platobnej neschopnosti takéhoto subjektu, ako aj neexistenciu jeho predlženia.

Preto aj v predmetnom prípade mali odporcovia, pokiaľ chceli účinne vyvrátiť zákonnú fikciu existencie
úpadku na strane úpadcu v čase uskutočnenia odporovaných právnych úkonov, preukázať absenciu
oboch vyššie uvedených stavov u úpadcu, teda tak absenciu platobnej neschopnosti, ako aj predlženia
u úpadcu.

Odporcovia však neoznačili a nepredložili také dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne svedčili
v prospech ich tvrdenia o vyvrátení zákonnej fikcie úpadku na strane úpadcu v čase uskutočnenia
odporovaných právnych úkonov.

Z hľadiska odporcov sa ako kľúčová javí argumentácia poukazujúca na zmluvu o zriadení záložného

práva zo dňa 14. 10. 2009, na základe ktorej malo dôjsť ku zániku pohľadávky veriteľa Metrostav SK a.s.,
z čoho odvádzajú záver, že úpadca sa v čase vykonania odporovaných úkonov nenachádzal v stave
úpadku. Súd uvedenú procesnú obranu odporcov, ktorých zaťažuje dôkazné bremeno neexistencie
úpadku, nepovažuje za dostatočnú. Z konečného zoznamu záväzkov v konkurznom konaní na majetok
úpadcu vedenom na tunajšom súde pod spis. zn. 4K/34/2012 vyplýva, že táto pohľadávka bola v

celom rozsahu zistená, pričom jej vznik je datovaný v čase predchádzajúcom vykonaniu odporovaných
právnych úkonov. Uvedený záver svedčí opaku tvrdenia odporcov, že pohľadávka v čase vykonania
odporovaných úkonov zanikla. Rovnako súd poukazuje na ďalší dôkaz, a to na samotný návrh na
vyhlásenie konkurzu a konkrétne jeho prílohu - zoznam záväzkov, kde samotný úpadca na č. l. 50,v mene ktorého konal odporca 2/ ako jeho štatutárny orgán, rovnako zahrnul pohľadávku veriteľa
Metrostav SK a. s. z titulu neuhradenej ceny za dielo v sume 348.806,37 EUR na základe Zmluvy o dielo
zo dňa 12. 2. 2006, ako aj na zoznam zmlúv, kde úpadca č. l. 1 taktiež uviedol predmetnú pohľadávku

ako nesplatenú.

Odporcovia v konaní neobjasnili, akým spôsobom malo dôjsť k zániku pohľadávky veriteľa Metrostav
SK a.s., i keď túto skutočnosť opakovane tvrdili, ani nijako neodstránili rozpor medzi ich tvrdením
o neexistencii tejto pohľadávky a jej opakovaným zaradením do zoznamu pohľadávok, resp.

nespochybnením v konkurznom konaní. Súd taktiež poukazuje na zjavný rozpor medzi tvrdením
odporcov o zániku pohľadávky veriteľa Metrostav SK a.s. a ich zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa
01.04.2011, kde úpadca jednoznačne vyhlásil, že ku dňu jej uzavretia je splatná pohľadávka veriteľa
v sume 231.850,68 EUR, pričom túto skutočnosť aj následne písomne uznal. Ak odporcovia tvrdia,
že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 01.04.2011 medzi treťou osobou a veriteľom Metrostav SK a.s.
malo dôjsť aspoň k čiastočnému zániku pohľadávky veriteľa Metrostav SK a.s., táto skutočnosť je z

časového hľadiska irelevantná, nakoľko rozhodnou je doba vykonania odporovaných právnych úkonov,
t. j. 05.07.2010. Pre úplnosť súd uvádza, že i pohľadávka veriteľa APL TREND s. r. o. v sume 240.158,23
EUR bola v konkurze riadne zistená, pričom sa jedná o časť pohľadávky pôvodného veriteľa Metrostav
SK a.s., ktorú táto spoločnosť nadobudla na základe postúpenia.

Odporcovia v konaní napokon nijako nespochybnili existenciu ani rozsah pohľadávok ostatných
veriteľov, a to veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava II, resp. veriteľa Sociálna poisťovňa,
ktorých pohľadávky vznikli v prípade Slovenskej republiky dňa 20.04.2010. Celková suma záväzkov
úpadcu podľa jeho vlastných účtovných súvah, a to konkrétne súvahy za rok 2010, predstavovala v tom
čase sumu 637.427,00 EUR. Súd tak mal ďalej z prihlášok jednotlivých veriteľov za preukázané, že v

dôsledku odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia zistených pohľadávok veriteľov
Metrostav SK a.s., Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava II, Sociálna poisťovňa a APL TREND
s.r.o.

Za danej situácie procesná obrana odporcov neviedla k vyvráteniu právnej domnienky úpadku a títo z

nich ťažiace dôkazné bremeno neuniesli, keďže sa im v konaní nepodarilo preukázať, že úpadca sa v
rozhodnom čase nenachádzal v stave predlženia a ani platobnej neschopnosti. Naopak, úpadca nebol
schopný plniť svoj záväzok voči spoločnosti Metrostav SK a.s., ktorý napokon nesplnil a rovnako tak
ani záväzky voči ostatným veriteľom - Slovenskej republike - Daňovému úradu Bratislava II, Sociálnej
poisťovni a spoločnosti APL TREND s.r.o., a to už v čase vykonania odporovaných právnych úkonov.

Preto súd pri svojom rozhodovaní považoval zákonnú fikciu podľa ustanovenia § 58 ods. 2 ZoKR za
nevyvrátenú, a teda podmienku úspešnej odporovateľnosti právnych úkonov, ôsmych zmlúv o postúpení
pohľadávok označených a predložených navrhovateľom, má za splnenú.

Za podstatnú skutočnosť považuje súd aj to, že z uvedených zmlúv o postúpení pohľadávky nevyplýva
žiadna dohoda o odplatnosti a výške odplaty za postúpenie pohľadávok. V spojitosti so zistením, že
úpadca iný majetok ako pohľadávky voči odporcom, ktoré v dôsledku odporovaných úkonov zanikli,
nemal, tak súd dospel k zisteniu, že odporované právne úkony zmarili uspokojenie veriteľov úpadcu.

Odporcovia tvrdili, že odporované právne úkony neboli vykonané bezodplatne. Nijako však v konaní
neoznačili spôsob, akým sa mal zhodnotiť majetok úpadcu v dôsledku vykonania odporovaných úkonov.
Naopak, z obsahu všetkých zmlúv vyplýva, že postupovaná pohľadávka bola vždy voči samotným
odporcom 1/ a 2/, ktorí boli dlžníkmi postupcu, a to na základe dohôd o prevzatí dlhu zo dňa
31.03.2010. Z výsluchu odporcu dňa 19.05.2014, zhodného vyjadrenia právneho zástupcu odporcov

ako aj navrhovateľa na tom istom pojednávaní súd zistil, že pôvodným dlžníkom úpadcu bola spoločnosť
BLUE HOTELS, spol. s r.o., pričom v zmysle ďalšieho dôkazu, návrhu na vyhlásenie konkurzu a
konkrétne vyhlásenia zo dňa 07.03.2012 ohľadom spriaznených osôb úpadcu súd zistil, že sa jedná
o spoločnosť BLUE HOTELS, spol. s r.o. so sídlom Halašova 2, 831 03 Bratislava, IČO: 36 664 880.
Odporcoviatakvpozíciiveriteľaprevzalidlhtretejosobyztituluposkytnutejpôžičky,pričomkposkytnutiu

pôžičiek zo strany úpadcu došlo dňa 11.09.2008 v sume 6.668,72 EUR, dňa 30.07.2009 v sume 7.000
EUR, dňa 19.05.2009 v sume 160.000 EUR, dňa 18.03.2010 v sume 50.000 EUR, dňa 25.08.2009
v sume 12.000 EUR, dňa 06.05.2009 v sume 200.000 EUR, dňa 31.08.2009 v sume 6.000 EUR a
dňa 25.02.2010 v sume 18.500 EUR. Odporcovia v konaní prevzatie záväzku ani poskytnutie pôžičiekpôvodnému dlžníkovi, spoločnosti BLUE HOTELS, spol. s r. o., nerozporovali a súd mal túto skutočnosť
za zistenú.

Úpadca ako postupca tak previedol svoje pohľadávky voči odporcom 1/ a 2/ sériou ôsmych zmlúv
na samotných odporcov 1/ a 2/. Veriteľ tak previedol svoju pohľadávku na dlžníka. Žiadna zo zmlúv
pritom neobsahuje dohodu o akejkoľvek odplate za postúpenie týchto pohľadávok. V súlade s týmto
záverom navrhovateľ tvrdil, že odporované úkony boli vykonané bezodplatne, s čím sa stotožňuje aj
súd. Keďže odporca 1/ ani odporca 2/ v rámci konania nepreukázali, že by postúpenie predmetných

pohľadávok bolo odplatné, ani, že by za toto postúpenie v akejkoľvek forme poskytli postupcovi plnenie,
ktoré by bolo možné považovať za odplatu za postúpenie pohľadávok, súd považuje tieto právne úkony
za bezodplatné.

Keďžeplatnýmpostúpenímpohľadávokzpostupcunaodporcu1/aodporcu2/došloksplynutiusubjektu
veriteľa a dlžníka, došlo ku dňu uzavretiu týchto zmlúv, t.j. ku dňu 5.7.2010, k zániku postupovaných

pohľadávok splynutím práva s povinnosťou, a to v súlade s ustanovením § 584 OZ.

Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že úpadca v čase uzavretia odporovaných zmlúv disponoval
majetkovou hodnotou vo forme pohľadávok voči svojim konateľom, a to v celkovom objeme 460.138,78
€. Tieto majetkové hodnoty previedol úpadca na odporcov, pričom však za tento prevod neobdržal

žiadnu protihodnotu. Naopak, zo strany úpadcu došlo k faktickému vzdaniu sa svojho nároku v prospech
odporcov, keďže odporcovia boli zároveň aj dlžníkmi úpadcu z predmetných pohľadávok. Splynutím
osoby veriteľa a dlžníka tak došlo k zániku záväzkov ako takých, a to bez ich splnenia.

Úpadca sa tak pripravil o majetkové hodnoty v celkovom objeme 460.138,78 € bez toho, aby recipročne

za tieto hodnoty získal akýkoľvek iný majetkový alebo iný prospech.

Vzhľadom na túto skutočnosť, t.j. na skutočnosť, že úpadca za postúpenie pohľadávok neobdržal, ani
mu nebola sľúbená žiadna protihodnota, súd kvalifikuje tieto úkony za právne úkony bez primeraného
protiplnenia.

Súd podotýka, že v prípade úkonov vykonaných bez primeraného protiplnenia so spriaznenou osobou
úpadcu nie je potrebné preukazovať úmysel druhej strany spôsobiť odporovanými úkonmi úpadok.

V nadväznosti na tieto zistenia, najmä s ohľadom na to, že úpadca nedisponoval v čase vykonania

odporovaných úkonov ani potom žiadnym iným majetkom, je medzi odporovanými právnymi úkonmi
a zmarením uspokojenia uvedených pohľadávok veriteľov priama príčinná súvislosť. Boli to práve
odporované právne úkony, v dôsledku ktorých sa ukrátilo uspokojenie zistených pohľadávok veriteľov
Metrostav SK a.s., Slovenská republika - Daňový úrad Bratislava II a Sociálna poisťovňa, a teda
vykonanie odporovaných právnych úkonov bolo príčinou ich neuspokojenia.

Keďže v rámci konania súd zistil splnenie všetkých podmienok odporovateľnosti napádaných ôsmych
zmlúv o postúpení pohľadávok, konštatoval vo výrokovej časti tohto rozhodnutia ich neúčinnosť voči
všetkým konkurzným veriteľom, a to v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 ZoKR.

Navrhovateľ sa voči odporcom ďalej domáhal kumulatívne solidárneho zaplatenia relutárnej náhrady v
sume 460.138,78 EUR ako aj vydania pohľadávok, ktoré v dôsledku právne neúčinných úkonov zanikli,
do podstaty.

Súd, vysporiadavajúc sa s pasívnou vecnou legitimáciou odporcov uvádza, že navrhovateľ správne

označil odporcov za pasívne vecne legitimované osoby, keďže to boli práve odporcovia, ktorí mali na
úkor konkurzných veriteľov z odporovaných právnych úkonov priamy majetkový prospech, keďže v ich
dôsledku nemuseli plniť svoje záväzky úpadcovi, ktoré by inak plniť museli.

Podľa ustanovenia § 63 ZoKR prichádza pri vyslovení neúčinnosti právneho úkonu v dôsledku jeho

odporovateľnosti do úvahy niekoľko spôsobov vysporiadania neúčinných právnych úkonov, primárne
však relutárna náhrada.V predmetnom prípade sa navrhovateľ domáhal kumulatívneho vysporiadania jednak vo forme určenia,
že postupované pohľadávky sú aj naďalej pohľadávkami úpadcu, teda právneho spôsobu ich vydania do
podstatyajednakvoformepriznaniaprimeranejpeňažnejnáhrady,ktorúsúodporcoviapovinníspoločne

a nerozdielne poskytnúť do všeobecnej podstaty úpadcu. Súd však uvádza, že navrhovateľ uplatnil
kumulatívne dva vylučujúce sa nároky. Do úvahy by prichádzalo iba podmienené priznanie relutárnej
náhrady za súčasnej povinnosti vydať veci, teda z právneho hľadiska určiť pohľadávky do podstaty, iba
v prípade zmarenia právneho vydania veci.

Súd však zistil, že právne vydanie majetku, pohľadávok, nie je možné, keďže okamihom platnosti
postúpenia jednotlivých pohľadávok na odporcu došlo k zániku týchto pohľadávok, a to v dôsledku
splynutia práva a povinnosti z pohľadávok v dôsledku splynutia subjektu veriteľa a dlžníka. Keďže
došlo k zániku pohľadávok ako takých, nemohol súd určiť v prospech navrhovateľa, že predmetné
pohľadávky sú aj naďalej pohľadávkami úpadcu. Obnovenie pohľadávok po ich zániku z právneho
hľadiska neprichádza do úvahy, preto navrhovateľ v tejto časti svojho žalobného návrhu požadoval

nemožné plnenie, čiže rozsudočná norma by v tejto časti nebola vykonateľná.

Z tohto dôvodu v tejto časti súd žalobu navrhovateľa zamietol.

Súd však, keďže konštatoval neúčinnosť odporovaných právnych úkonov, a to zmlúv o postúpení

pohľadávok, vyhovel navrhovateľovi, v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 ZoKR v tej časti žalobného
návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči odporcom poskytnutia relutárnej náhrady vo výške
460.138,78 EUR do všeobecnej podstaty úpadcu. Sumu navrhovanú navrhovateľom pritom považuje
súd za primeranú, keďže ide o hodnotu istín postúpených pohľadávok, ktoré boli postúpené na odporcov
v dôsledku neúčinných právnych úkonov, a to najmä v spojení so skutočnosťou, že úpadcovi nebolo

poskytnuté za postúpené pohľadávky akékoľvek protiplnenie, keďže táto skutočnosť nebola nijako
preukázaná. Sumu relutárnej náhrady vo výške 460.138,78 EUR súd určil s prihliadnutím na zistenie,
že o práve túto sumu sa odporcovia obohatili, keďže v dôsledku neúčinných právnych úkonov došlo
k bezodplatnému zániku ich záväzkov voči úpadcovi, tieto nemuseli plniť a ani neplnili, i keď ich plniť
mali. Získaním majetkového prospechu je jednoznačne aj situácia, kedy dlžník nie je bez akejkoľvek

náhrady povinný plniť svoje záväzky, ktorých plnenie by inak vykonať musel. Aj z hľadiska konkurzných
veriteľov úpadcu sa jedná o sumu, ktorá by bola inak určená na uspokojenie ich pohľadávok, avšak
bez primeraného protiplnenia sa úpadca na prospech odporcov svojho majetku v hodnote 460.138,78
EUR vzdal.

Súd odmieta tvrdenie odporcov, že výška relutárnej náhrady by sa mala určiť s ohľadom na prípadnú
vymožiteľnosť pohľadávok voči pôvodnému dlžníkovi, spoločnosti BLUE HOTELS, spol. s r.o., keďže
v dôsledku prevzatia záväzku sa odporcovia stali jedinými dlžníkmi úpadcu, pričom boli povinní plniť
záväzky práve v sume 460.138,78 EUR, a to bez ohľadu na majetkové pomery spoločnosti BLUE
HOTELS, spol. s r.o..

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Odporcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia na

účet Advokátskej kancelárie Mišík, s.r.o., so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 36 863
746, vedený v Prima banka Slovensko, a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, a preto súd zaviazal odporcov nahradiť trovy konania

navrhovateľovi. Keďže predmet konania nepodlieha poplatkovej povinnosti, súd nezaviazal odporcov na
náhradu súdneho poplatku navrhovateľovi ani štátu.

Výškatrovkonanianavrhovateľapozostávaznáhradytrovprávnehozastúpeniavovýške221,77EUR,a
to podľa § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov

ako v spore s neoceniteľnou hodnotou veci za nasledujúce úkony právnej služby: 1 x prevzatie a príprava
právneho zastúpenia zo dňa 3.12.2013, 2x účasť na pojednávaní, a to dňa 19.05.2014 a 20.11.2014 a
2 x účasť na pojednávaní, ktoré bolo odročené, a to dňa 03.04.2014 a 29.09.2014.Suma jednej trinástiny výpočtového základu bola za rok 2013 vo výške 60,07 EUR a za rok 2014 vo
výške 61,87 EUR, čo zodpovedá pri vykonaní vyššie uvedených úkonov právnej pomoci jednému úkonu
v hodnote 60,07 EUR (prevzatie právneho zastúpenia v roku 2013), dvom úkonom v hodnote á 61,87

EUR (dve pojednávania v roku 2014) a dvom úkonom v hodnote á 15,46 EUR (dve pojednávania, ktoré
boli odročené v roku 2014), t. j. spolu 152,87 EUR. Navrhovateľ si uplatnil aj náhradu režijného paušálu
za uvedené úkony, ktorá pozostáva z náhrady za režijný paušál za 1 právny úkon v roku 2013 vo výške
7,81 EUR a za 4 právne úkony v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, t.j. 7,81 EUR+ 24,12 EUR = 31,93 EUR,
ako aj náhradu dane z pridanej hodnoty vo výške 20 % DPH. Spolu predstavuje náhrada trov právneho

zastúpenia sumu 221,77 EUR (152,875 Eur + 31,93, celé zvýšené o DPH).

Navrhovateľ si uplatnil podaním zo dňa 27.11.2014 náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.493,66
EUR, pričom vychádzal zo základu pre určenie tarifnej odmeny vo výške 460.138,78 EUR. Súd sa
nestotožňuje so záverom navrhovateľa, že predmetom konania je peniazmi oceniteľné plnenie. Priznaná
relutárna náhrada je osobitným plnením vyplývajúcim z povahy predmetu konania, ktorým je určenie

právnej vlastnosti odporovaného právneho úkonu, pričom priznanie relutárnej náhrady je nárokom
priamo závislým na primárnom určení právnej neúčinnosti právnych úkonov. Incidenčná žaloba je
osobitným typom určovacej žaloby, a preto nie je možné pri určení základu tarifnej odmeny advokáta
vychádzať z výšky požadovanej, resp. priznanej relutárnej náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava
I v Bratislave. Z odvolania má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Zároveň v ňom treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k Vandám uvedeným v §
221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.