Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2516206854
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2516206854.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov
senátu: JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Lacza v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika -
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156
621, proti žalovanému: Flügel & Klement, s.r.o., so sídlom Hurbanova 7/2477, Piešťany, IČO: 44 640
153, zastúpený: JUDr. Ján Havlát, advokát, so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava, o zaplatenie

59.548,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa
11.03.2019 č. k. 7Cb/34/2016-401, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28.11.2016 domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 59.548,80 eur s príslušenstvom.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalobu zamietol a výrokom
II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že Ministerstvo pôdohospodárstva

a rozvoja vidieka SR (ďalej len „ministerstvo“) ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli dňa
01.12.2011 zmluvu o dielo na vykonanie generálnej opravu obehového elektrického výťahu paternoster
nachádzajúceho sa v administratívnej budove ministerstva. Cena predmetu zmluvy - vykonania diela
bola dojednaná vo výške 359.352 eur. Žalovaný sa zaviazal dodať dielo do 6 mesiacov odo dňa
podpísania zmluvy. Ministerstvo sa zaviazalo uhradiť na bankové konto ministerstva zmluvnú cenu
diela. Vykonané dielo bolo do užívania odovzdané ministerstvu dňa 22.06.2012. Dňa 11.06.2012

uzavrelo ministerstvo a žalovaný k predmetnej zmluve o dielo dodatok č. 1, ktorým sa upravila cena
predmetu zmluvy na 357.480 eur. Bolo teda preukázané, že do zmluvného vzťahu so žalovaným
vstúpilo ministerstvo vo svojom mene. Ministerstvo je rozpočtovou organizáciou s vlastnou právnou
subjektivitou. Zároveň je aj správcom majetku štátu, ktorý vykonáva právne úkony pri správe majetku
štátu v mene štátu. Ministerstvo uzavrelo predmetnú zmluvu o dielo vrátane jeho dodatku vo svojom
vlastnom mene (z obsahu zmluvu ako aj dodatku ale aj následného konania ministerstvo nevyplýva,

že by konalo v mene štátu) ako subjekt s vlastnou právnou subjektivitou. Štát ako spôsobilú stranu
sporu nemožno zamieňať s jeho rozpočtovými organizáciami, ktoré majú vlastnú subjektivitu a vystupujú
v právnych vzťahoch vo svojom mene. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky ako právnická osoba má samostatnú spôsobilosť mať práva a povinnosti vo všetkých sporoch,
v ktorých je zo zákona nositeľom práv alebo povinností. Toto jeho postavenie nemožno zamieňať s
postavením v iných veciach, v ktorých vystupuje len ako organizačná zložka štátu v jeho mene. Toto

postavenie ministerstva nemožno zmiešavať, lebo len od správneho rozlíšenia v konkrétnom prípade
závisí aj správne riešenie vecnej legitimácie v prejednávanom spore.4. Z § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 vyplýva, že správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe
majetku štátu v mene štátu. Samostatný výkon správy majetku štátu znamená, že činnosti, ktoré spadajú

pod legislatívne vymedzenie pojmu správa majetku štátu vykonáva správca majetku štátu samostatne,
prostredníctvom svojich zamestnancov. Vychádzajúc zo všeobecnej právnej teórie občianskeho práva
rozlišujeme podľa právnych účinkov dva druhy zastúpenia: 1/ nepriame - pri ktorom zástupca vo vzťahu
k určitej osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle vo svojom mene a na cudzí účet a 2/ priame
zastúpenie - pri ktorom zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle a

to v mene a na účet zastúpeného, v dôsledku čoho pri priamom zastúpení vznikajú práva a povinnosti
priamo zastúpenému. Pri tomto druhu zastúpenia uskutočňuje právny úkon zástupca, ale účinky z toho
vznikajú priamo zastúpenému.
Dikcia ust. § 2 ods. 2 zákona č. 278/1993 účinná v čase uzavretia zmluvy vychádza z princípu priameho
zastúpenia štátu - správcom majetku štátu. Ide teda o zákonné zmocnenie správcu majetku štátu
- ministerstva vystupovať v právnych vzťahoch týkajúcich sa majetku štátu v jeho mene. Vzhľadom

na skutočnosť že ako štát tak aj ministerstvo sú samotným subjektom práva s vlastnou právnou
subjektivitou a môžu vystupovať v právnych vzťahoch vo svojom mene, je nevyhnutné aj za účelom
zabezpečenia právnej istoty účastníkov právnych vzťahov a predovšetkým legitímnych očakávaní
účastníkov vstupujúcich do záväzkových vzťahov či už so štátnymi orgánmi alebo štátom vyžadovať aby
z konania správcu majetku štátu boli vždy zrejmé že koná v mene štátu a teda že nekoná vo vlastnom

mene. Ak z obsahu uzavretej zmluvy vyplýva, že ministerstvo ako správca majetku štátu konalo vo
vlastnom mene, z obsahu takéhoto právneho úkonu je zaviazané a oprávnené len ministerstvo a to aj
v prípade, ak sa jeho konanie týkalo majetku štátu. Nakoľko objednávateľom diela v zmysle uzavretej
zmluvy o dielo bolo ministerstvo, mohol vzniknúť nárok na primeranú zľavu z ceny diela voči žalovanému
ako zhotoviteľovi len ministerstvu, a preto za situácie keď, žalobcom bola Slovenská republika, čo je

subjekt odlišný od ministerstva, neostávalo súdu nič iné, len konštatovať nedôvodnosť žaloby a žalobu
zamietnuť, bez toho aby sa otázkami týkajúcich sa charakteru vád a ich riadneho a včasného uplatnenia
zaoberal nakoľko takéto zistenia by nemohli mať vplyv na rozhodnutie súdu a postavenie žalobcu
nemohli zlepšiť.

5.Samotnánámietkažalobcuohľadnemožnéhozáverusúdu,žeidelenonesprávneoznačeniežalobcu,
ktoré by bolo možné odstrániť, neobstojí, nakoľko z podanej žaloby, ako aj všetkých vyjadrení žalobcu
v predmetnom spore je zrejmé že ako žalobcu označil Slovenskú republiku a následne označil štátny
orgán ktorý za ňu koná t.j. ministerstvo. Takéto označovanie žalobca zachoval počas celého konania,
pričom aj po oznámení predbežného právneho posúdenia súdu stranám sporu, žalobca svoju právnu

argumentáciu smeroval k skutočnostiam, z ktorých mala vyplývať aktívna vecná legitimácia štátu -
Slovenskej republiky.

6. Súd nevykonal dokazovanie odbornými vyjadreniami č. 88/2014, 173/2014 a znaleckým posudkom
č. 15/2019 nakoľko toto považoval za nadbytočné a nehospodárne, pričom vzhľadom na záver o

nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu - Slovenskej republiky, nemohlo vyriešenie otázok vád diela
žiadnym spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a bolo by tak v rozpore s čl. 17 základných zásad
civilného procesu.

7.Súdrozhodolonárokunanáhradutrovkonaniaajbeznávrhu(§262ods.1C.s.p.)tak,žežalovanému,

ktorýmalvkonaníplnýúspech(§251ods.1C.s.p.),priznalnároknanáhradutrovkonaniavočižalobcovi
v rozsahu 100 % (výrok II.). Súd nezistil žiadne okolnosti zakladajúce dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by výnimočne odôvodňovali žalobcovi podľa § 257 C.s.p. náhradu trov konania nepriznať. O
samotnej výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

8. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a to s poukazom
na odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ C.s.p. Podľa názoru odvolateľa súd
prvej inštancie otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nesprávne právne posúdil. Podľa § 2 ods.

1 a 2 zák. č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o správe majetku štátu) majetkom štátu sú veci vo vlastníctve SR vrátane finančných prostriedkov
ako aj pohľadávky a iné majetkové práva SR. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a/, b/ a d/ zákona o
správe majetku štátu môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonávaprávne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými
orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje alebo sporného majetku, ktorého
správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Zákon o správe majetku

štátu upravuje, že SR je vlastníkom majetku štátu, t.j. aj pohľadávok štátu. S týmto majetkom nakladá
prostredníctvom správcu majetku štátu. Správcovia majetku štátu vykonávajú právne úkony v mene
SR a zároveň konajú za SR pred súdmi a inými orgánmi. Na správu pohľadávok štátu sa vzťahuje §
2 ods. 1 a 2 zákona o správe majetku štátu, preto správca pohľadávky štátu vykonáva právne úkony
v mene SR. V zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o pohľadávkach štátu, pohľadávkou štátu je právo

štátu na peňažné plnenie, ktoré vzniklo zo zákona, na základe zákona z činnosti správcu pohľadávky
štátu alebo na základe činnosti správcu pohľadávky štátu. Jeho hodnota je určená alebo určiteľná a
dlžník je známy. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávkami štátu sú aj súkromné pohľadávky štátu, teda
tie, ktoré vznikli na základe záväzkového vzťahu služobného alebo pracovného pomeru náhrady škody.
Z uvedeného vyplýva, že zákon o pohľadávkach štátu sa vzťahuje aj na pohľadávky, ktoré vznikli v
rámci záväzkových vzťahoch upravených Občianskym či Obchodným zákonníkom. Súd nebral do úvahy

žalobcom namietané skutočnosti, že pohľadávka uplatňovaná v tomto spore je pohľadávkou štátu,
nakoľko vychádza z vlastníctva majetku SR. Akékoľvek finančné plnenie, ktoré by v prípade úspechu
v tomto spore žalobca získal, by bolo pripísané jedine v prospech štátnej pokladnice a nie v prospech
samostatnej rozpočtovej kapitoly MPRV SR. Slovenskej republike tak nemôže byť upierané základné
právo na domáhanie sa svojho nároku na súde, nakoľko je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, t.j.

vlastníkom pohľadávky štátu, ktorá je v predmetnom spore uplatňovaná. V súvislosti s označovaním
zmluvných strán v zmluve o dielo má žalobca za to, že absencia označenia SR ako vlastníka obehového
výťahu Paternoster nemení nič na skutočnosti, že nadobúdateľom opravovaného majetku je stále len
SR a nie MPRV SR. Odvolateľ namietal, že z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, prečo SR ako
vlastník pohľadávky štátu a vlastník opravovaného majetku nie je oprávnená domáhať sa svojich práv

prostredníctvom súdu. Súd sa v odôvodnení nezaoberal argumentáciou žalobcu, ktorá poukazovala
na povinnosť žalobcu postupovať v súlade so zákonom o správe majetku štátu a obmedzil sa len na
odcitovaniepríslušnýchustanovenízákona.Zodôvodneniarozsudkunevyplývavzťahmedziskutkovými
zisteniami a úvahami na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovaný
vo vzťahu k argumentácii žalobcu poukázal na to, že opomenul na znenie ust. § 1 ods. 2 písm. a/ zák. č.
278/1993 Z.z., v zmysle ktorého sa tento zákon nevzťahuje na nakladanie s majetkom štátu, pri ktorom
dochádza k plneniu záväzkov v rámci predmetu činnosti správcu alebo v súvislosti s ním. V zmysle

dôvodovej správy k predmetnému právnemu predpisu mal zákonodarca predmetným ustanovením na
mysli prípady, keď správcovia majetku síce nakladajú s majetkom štátu, no robia tak v rámci svojho
obvyklého hospodárenia, teda pri zabezpečovaní svojich činností právomoci na zabezpečovaní svojej
prevádzky, čo korešponduje aj s vyjadrením žalovaného zo dňa 31.01.2019 cit. ust. § 261 ods. 2
Obchod. zák., v zmysle ktorého sa touto časťou zákona spravujú záväzkového vzťahy medzi subjektom

verejného práva (ktorým je aj štátny orgán) ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej
prevádzky (teda obvyklého hospodárenia a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti). Žalovaný
zotrváva na svojej argumentácii v tom smere, že MPRV SR ako samostatný právny subjekt s právnou
subjektivitou vstúpilo do záväzkového vzťahu so žalovaným pri zabezpečovaní svojej vlastnej prevádzky
v rámci obvyklého hospodárenia, kedy zabezpečoval chod svojej vlastnej činnosti tým, že zabezpečoval

funkčnosť zariadenia budovy, v ktorej pôsobia jeho zamestnanci - zabezpečoval, aby títo sa mohli
pohybovať po svojom pracovisku bez problémov. Teda zabezpečoval, aby bolo zariadenie výťahu
nachádzajúce sa v budove, kde sídli MPRV SR plne funkčné a bezpečné. Podstatné je, že štát zveril
MPRV SR určitý majetok, aby ho spravoval a prostredníctvom neho si aj zabezpečoval svoju vlastnú
činnosť, pričom zákonodarca výslovne určil, že v prípade nakladania s majetkom štátu, pri ktorom si však

správca zabezpečuje svoju vlastnú činnosť a prevádzku nespadá do pôsobnosti zákona č. 278/1993
Z.z. (§ 1 ods. 2 písm. a/). Poukázal na samotné ust. § 2 ods. 2 zák. č. 278/1993 Z.z. v zmysle ktorého
správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu,
ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov. V zmysle dôvodovej správy bolo predmetné ust. doplnené predmetnou cit. časťou,

aby boli odstránené pochybnosti o tom, či je správca majetku štátu aktívne vecne legitimovaný v súdnych
a iných konaniach týkajúcich sa majetku štátu zvereného do ich správy. Z už uvedeného vyplýva, že
ak by mal správca nároky zo správy majetku štátu uplatňovať v zastúpení SR a nie vo vlastnom mene
takýto aplikačný problém by nevznikol. Čo vlastne pravosť správy znamená upravuje nasledujúce ust. §3 zák. č. 278/1993 Z.z. Je zrejmé, že tento zákon stavia správcu do postavenia v zásade oprávneného
držiteľa, ktorý má všetky oprávnenia s týmto právom spojené a tieto vykonáva vo svojom mene. Je
oprávnený a zároveň povinný vstupovať do záväzkových právnych vzťahov, z ktorých mu vznikajú ako

oprávnenému držiteľovi práva a povinnosti, ktoré je oprávnený vo svojom mene plniť a vymáhať ich
plnenie. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR spis. zn. 2Cdo/94/02, ktorý uviedol, že správca majetku
štátutútosprávuvykonávavovlastnommeneanavlastnúzodpovednosť,pričomajpriurčovanísubjektu
oprávneného na podanie žaloby je pri správe pohľadávok štátu potrebné dôsledne rozlišovať, či ide o
pohľadávku, ktorá je originálnou pohľadávkou (dane, poplatky, pokuty) alebo ide o pohľadávku, ktorá je

síce majetkom štátu, avšak ide o pohľadávku vzniknutú v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku
štátu, na vymáhanie ktorej je oprávnený priamo správca tohto majetku. Nakoľko v predmetnom prípade
nejde o originálnu pohľadávku štátu, ale práve naopak, pohľadávku vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu,
ktorú je oprávnený vo vlastnom mene vymáhať práve správca majetku štátu, ktorý nakladá s hmotným
majetkom štátu z nakladania ktorým pohľadávka vznikla. Pokiaľ ide o skutočnosť, že súd nevykonal
dokazovanie vo vzťahu k vytýkaným vadám diela, súd postupoval v súlade s C.s.p. jeho zásadami a bolo

by nadbytočné zo strany súdu absolútne v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania, ktoré
má súd povinnosť viesť bez zbytočných prieťahov, aby vykonal celé navrhované dokazovanie týkajúce
sa samotného merita veci.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1
C.s.p.),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesnýchpodmienok(§380ods.2C.s.p.),
dospel k záveru, že je naplnený dôvod pre zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 389 ods. 1 písm.

a) C.s.p., nakoľko neboli splnené procesné podmienky.

11. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa§21Občianskehozákonníka,pokiaľjeúčastníkomobčianskoprávnychvzťahovštát,jeprávnickou
osobou.
Podľa § 3 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v
znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z.z.“) v Slovenskej republike pôsobia
ministerstvá, na ktorých čele je člen vlády; podľa písm. d/ takého ustanovenia jedným z ministerstiev

je i Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a podľa § 35 ods. 1 zákon č. 575/2001 Z.z
ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy sú právnické osoby.
Podľa § 72 C.s.p., na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu
o konaní za právnickú osobu.
Podľa § 73 C.s.p., na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní

za štát.
Podľa § 131 C.s.p., žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.
Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný

návrh.
Podľa§135ods.1C.s.p.,akjestranouštát,vžalobesaoznačujeuvedenímjehonázvuanázvuštátneho
orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
Podľa § 135 ods. 2 C.s.p., ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu tohto
štátneho orgánu.

Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
Podľa § 129 ods. 2 C.s.p., v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo

nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
Podľa § 129 ods. 3 C.s.p., ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí

vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že citovanými ustanoveniami sa súd prvej inštancie neriadil.

Zo žaloby vyplýva označenia žalobcu ako Slovenská republika - Ministerstvo pôdohospodárstva a
rozvoja vidieka SR, so sídlom Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621.
Z označenia v žalobe však musí byť bez akýchkoľvek pochybnosť jasné, či v spore má vystupovať (ako
strana) len jedna z takýchto osôb a ak ide o tento prípad, ktorá. Alebo ak obidve osoby označené v
žalobe majú vystupovať ako dvaja žalobcovia alebo či ide o prípad, že štátny orgán má vystupovať v
postavení zástupcu takejto strany.

Preto nemôže obstáť označenie žalobcu v zmysle žalobného návrhu, ktoré prevzal aj súd prvej
inštancie a to spojenie dvoch označení osôb pomlčkou, nakoľko postavenie právnickej osoby a teda i
osoby s procesnou subjektivitou patrí nielen štátu ale i príslušnému rezortnému ministerstvu, v danom
prípade Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Avšak útvar vzniknutý zložením názvov
oboch takýchto právnických osôb, nie je právnickou osobou a ani žiadnou inou osobou s procesnou

subjektivitou.
Nedostatok takéhoto právneho posúdenia malo za následok nezachovanie správneho postupu súdu
prvej inštancie. Súd mal postupovať v súlade s cit. ust. § 161 ods. 3 C.s.p. a mal sa pokúsiť o odstránenie
takejto základnej vady žaloby.
Ako vyplýva z citovaného ust. § 135 ods. 1 C.s.p., štát sa označuje uvedením jeho názvu a názvu

štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná, teda označením buď v zastúpení alebo za
ktorý koná. Uvedením štátu s pomlčkou, za ktorou nasleduje označenie Ministerstvo pôdohospodárstva
rozvoja vidieka alebo SR, teda štátneho orgánu v 1. osobe ako žalobcu, vyvoláva dôvodné pochybnosti
o tom, ktorá z označených osôb má byť žalobcom v danom spore. Súd prvej inštancie mal urobiť pokus
o odstránenie takejto základnej vady žaloby už v úvodnom štádiu konania a to postupom v zmysle §

129 C.s.p.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie NS SR spis. zn. 6Cdo/9/2016 zo dňa 22.02.2017.

13. Vzhľadom na uvedené, záver súdu prvej inštancie, že žalobcom v predmetnom konaní je Slovenská
republika, za ktorú koná ministerstvo, nevyplýva zo žalobného návrhu a takýto záver je predčasný.

14. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu
bez toho, aby využil všetky procesné možnosti na to, aby odstránil nedostatok procesnej podmienky, keď
zo žaloby nie je zrejmé, ktorá osoba resp. ktoré osoby sú žalobcom, bez odstránenia ktorej nemožno
hodnotiť správnosť relevantných právnych otázok, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa §

389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušil vrátane závislého výroku o trovách konania a podľa § 391 ods. 1 O.s.p.
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 C.s.p., bude pokúsiť sa odstrániť vadu žaloby postupom v zmysle § 129

C.s.p., a v závislosti od výsledku pokusu o odstránenie vady žaloby, opätovne vec prejednať a to najmä
so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie
je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodniť.

16. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.