Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1XObdo/44/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216923
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4312216923.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul. 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073,
o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
14C/389/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/139/2016,

6Co/140/2016, 6Co/147/2016-159 z 29. apríla 2016 vo výroku potvrdzujúcom uznesenie Okresného
súdu Nitra č. k. 14C/389/2012-127 z 30. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 14C/389/2012-127 z 30. mája

2015 uložil žalobkyni, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatila súdny poplatok za
odvolanie vo výške 20,- eur s tým, že poplatok je vyrubený podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych
poplatkov s použitím ustanovení § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 10 a § 8 ods. 4 zákona SNR č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).

2NaodvolaniežalobkyneKrajskýsúdvNitre(ďalejaj„odvolacísúd“)druhouvýrokovouvetouuznesenia
č. k. 6Co/139/2016, 6Co/140/2016, 6Co/147/2016-159 z 29. apríla 2016 napadnuté uznesenie súdu
prvejinštancieakovecnesprávnepotvrdil.Akonedôvodnéposúdilnámietkytýkajúcesanedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s poukazom na to, že stručné odôvodnenie rozhodnutia o
poplatkovej povinnosti, spočívajúce len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie podľa
konkrétnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov, vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia

rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Odvolací súd sa nestotožnil s názorom
žalobkyne, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby o náhradu škody, a nie aj ďalšie úkony vo veci
samej, medzi ktoré patrí i odvolanie. Poukázal na ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, konkrétne
na ustanovenie § 2 ods. 4, podľa ktorého je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, ustanovenie § 5 ods.
1 písm. a/, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a ustanovenie § 6 ods. 2,

podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Zdôraznil,
že s účinnosťou od 1. októbra 2012 nie je konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdnych
poplatkov. Vznik poplatkovej povinnosti žalobkyne posúdil tiež z hľadiska prechodného ustanovenia §
18ca zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého sa z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté
do 30. septembra 2012 vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď

sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Zdôraznil, že v danej veci bolo odvolanie doručené 17.
decembra 2013, pričom išlo o súdny poplatok za (odvolacie) konanie, z čoho vyplýva, že nešlo o konaniezačaté do 30. septembra 2012. Pokiaľ teda súd prvej inštancie vyrubil žalobkyni za podané odvolanie
súdny poplatok podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne správne.
PodľaodvolaciehosúduneobstojíaniargumentáciažalobkynerozsudkomNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 4Cdo/39/2007, keďže v danom prípade v čase podania odvolania poplatková povinnosť
za daný druh konania už bola stanovená.
3 Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu, pretože súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý nemal byť
vyrubený, a tým jej odňali možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ OSP. Žiadala preto

napadnutý výrok uznesenia odvolacieho súdu, ako aj ním potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie
zrušiť.
4 Zo spisu vyplýva, že dovolanie žalobkyne bolo podané 22. júna 2016. Dňa 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473
zrušilzákonč.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov.Podľaprechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne,

kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
5NajvyššísúdSlovenskejrepublikyakosúdfunkčnepríslušnýnadokončeniepredmetnéhodovolacieho
konania (ďalej aj „dovolací súd“), ktoré sa začalo do 30. júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že
dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a v mene ktorej

koná zamestnankyňa s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b/
CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré je prípustné napadnúť týmto opravným prostriedkom.
6 Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd

prípustnosť dovolania žalobkyne (ďalej aj „dovolateľky“) posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl.
OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď žalobkyňa toto dovolanie podala a dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
7 V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola aspoň v piatich
prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej

istej dovolateľky - viď konania vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn.
14XCdo/23/2015, 14XCdo/41/2015, 14XCdo/28/2016, 14XCdo/37/2016, 14XCdo/51/2016. Dovolací
súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach v celom rozsahu stotožňuje,
poukazuje na ne, a preto ďalšie dôvody už neuvádza (§ 452 ods. 1 CSP).
8 Vzhľadom k tomu, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady tvrdenej

dovolateľkou (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP) a nevyšli najavo ani iné vady konania uvedené v § 237 ods.
1 OSP, pričom prípustnosť dovolania nevyplýva ani z § 239 OSP, dovolací súd podľa § 447 písm. c/
CSP odmietol dovolanie žalobkyne ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.

9 V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacieho
konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanej
v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s
článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu,
žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk
NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 72/2018).
10 Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.